Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, October 4, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010471
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1113010471.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Kačíniho a prísediacich
PhDr. Bernardíny Borsíkovej a JUDr. Dariny Peťovskej, v trestnej veci proti obvinenému I. I., pre zločin
úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 04.10.2013 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 odsek 1 písmeno h/ Trestného poriadku súd odmieta obžalobu prokurátorky Okresnej

prokuratúryBratislavaIzodňa30.05.2013,č.k.1Pv201/13-12aprokurátorovivraciatrestnúvecvedenú
proti obvinenému I. I., T.. XX.XX.XXXX D. T., U. H. D. XXX, B. Š., C. H. T. XX, Š., pre skutok právne
kvalifikovanýakozločinúverovéhopodvodupodľa§222odsek1,odsek3písmenoa/Trestnéhozákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom základe, že
dňa 08.11.2012 v Bratislave na Blumentálskej 20 v pobočke OTP Banky Slovensko, a. s., požiadal
o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 20.000,-EUR uvádzajúc, že je zamestnancom spoločnosti

GASTRO INVEST, a. s., so sídlom Vrútocká 46, Bratislava, kde mal byť zamestnaný od júla 2012 s
priemerným mesačným príjmom vo výške 2.734,-EUR, a to napriek tomu, že v uvedenej spoločnosti
nikdy nepracoval, na základe čoho s ním ako dlžníkom toho istého dňa poškodená OTP Banka
Slovensko, a. s. ako veriteľ uzatvorila zmluvu o poistnom expres úvere č. 0279201312 RSU vo výške
6.000,-EUR, ktorý sa zaviazal splácať po dobu 84 mesiacov po 148,23 EUR, pričom úver nesplácal, čím

poškodenej OTP Banka Slovensko, a. s., spôsobil škodu vo výške 6.592,57 EUR,
pretože boli zistené závažné procesné chyby, a to porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva
obhajoby.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31.05.2013 bola doručená na Okresný súd Bratislava I obžaloba na obvineného I. I. pre zločin
úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, a tona skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podaná obžaloba bola zo strany predsedu senátu konajúceho súdu najskôr prezretá z hľadísk
predpokladaných v § 238 odsek 1 Trestného poriadku, teda či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý
podklad, predovšetkým či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom
zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba predbežne prejednať. Na tomto základe bolo zo strany súdu
zistené, že v prípravnom konaní sa vyskytli také nedostatky a procesné chyby zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré svojou závažnosťou zásadne spochybňujú zákonnosť vykonaného prípravného
konania, a to predovšetkým vo vzťahu k zárukám dotýkajúcich sa práva obvineného na obhajobu.

Preto následne po preskúmaní obžaloby dospel predseda senátu podľa jej obsahu a obsahu spisu k
záveru,žepodanúobžalobujetrebapredbežneprejednaťnazasadnutísenátu(§243odsek1Trestného
poriadku) a za tým účelom v súlade s § 243 odsek 2 Trestného poriadku nariadil predbežné prejednanie

obžaloby na verejnom zasadnutí, ktorého termín určil na deň 04.10.2013. Nakoľko pokus o doručenie
predvolania obvineného na určený termín verejného zasadnutia bol neúspešný a z tohto dôvodu saobvinený na verejné zasadnutie neustanovil, súd rozhodol, že predbežné prejednanie obžaloby sa
vykoná na neverejnom zasadnutí za splnenia podmienok predpokladaných v § 243 odsek 3 Trestného
poriadku veta za bodkočiarkou, nakoľko prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa § 244 odsek 1 písmeno

h/ Trestného poriadku.

Podľa § 244 odsek 1 písmeno h/ Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu
odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na
obhajobu.

Citovaným ustanovením Trestného poriadku boli oproti prechádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v §
188 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku - zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
v podstatnej miere zúžené dôvody, pre ktoré môže súd vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie do
prípravného konania, resp. odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi, a tieto dôvody sú viazané
len na zistenie závažných procesných chýb, najmä porušenie ustanovení zabezpečujúcich práva

obhajoby(obvineného v prípravnom konaní), zahŕňajúce právo tak na tzv. pasívny ako aj aktívny
výkon obhajoby. Iné procesné pochybenia môžu byť dôvodom pre uvedený postup v prípade, ak
svojou závažnosťou dosahujú úroveň porušenia práva na obhajobu. Pôjde o také závažné procesné
chyby a nedostatky prípravného konania, ktoré spôsobujú procesnú nepoužiteľnosť zásadných
(tzv. usvedčujúcich) dôkazov v konaní pred súdom. Porušenie práva na obhajobu alebo procesná

nepoužiteľnosť tzv. usvedčujúcich dôkazov v konaní pred súdom má potom vplyv aj na posudzovanie
dôvodnosti postavenia obvineného pred súd.

Právo obvineného na obhajobu vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“),
ako aj z jednej zo základných zásad trestného konania vyjadrenej v § 2 odsek 9 Trestného poriadku, v

zmysle ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Obsah tohto práva
je následne konkretizovaný v § 34 Trestného poriadku a záruky rešpektovania tohto práva vyplývajú aj
z iných ustanovení Trestného poriadku, jedným z ktorých je aj jeho ustanovenie§ 213. V tomto smere
nemožno opomenúť ani článok 6 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v
znení protokolov č. 3, 5 a 8 (ďalej len „Dohovor“), v zmysle ktorého každý, kto je obvinený z trestného

činu má tieto minimálne práva:
a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom
obvinenia proti nemu;
b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;
c)obhajovaťsaosobnealebospomocouobhajcupodľavlastnéhovýberu,alebopokiaľnemáprostriedky

na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú;
d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj
prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;
e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom
nehovorí.

Z citovanej úpravy je zrejmé, že obvinený sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu sa môže
zúčastňovať výsluchov svedkov, prípadne iných vyšetrovacích úkonov vykonávaných v prípravnom
konaní, ktoré môžu byť použité v konaní pred súdom, Právo na obhajobu v prípravnom konaní
predpokladá, že policajt oznámi obvinenému alebo jeho obhajcovi, že v konkrétny deň, na konkrétnom

mieste vykoná výsluch konkrétneho svedka, na ktorom sa môže obvinený alebo obhajca následne
zúčastniť (tzv. pasívny výkon obhajoby), ktoré je základom prerealizáciu aj tzv. aktívneho výkonu
obhajoby, t.j. spochybnenie vypočúvaného svedka prostredníctvom kladenia otázok.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje na Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čiastke
04/2013 pod číslom 54 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2012, sp. zn. 1
TdoV 16/2011), v ktorého právnej vete v bode I. sa uvádza, že, obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať
vždy reálnu možnosť uplatniť právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť
až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Iba

všeobecné poučenie obvineného a jeho obhajcu o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov podľa
§ 213 ods. 1, ods. 3 Tr. por. nemožno považovať za dostatočné, lebo takéto poučenie nezohľadňuje
povinnosťpolicajta,ktorámuvyplývazustanovenia§213ods.3Tr.por.,anipodmienkyčítaniazápisnice
o výpovedi svedka (spoluobvineného), vyplývajúce z § 263 ods. 3, ods. 4 Tr. por. Tieto ustanovenia úzkosúvisia a musia byť aplikované v jednote a nie izolovane. V bode II. právnej vety uvedeného stanoviska
je následne uvedené, že právo na spravodlivé súdne konanie je ústavným právom občana a nemožno
ho obetovať účelovosti. Zásada vyjadrená aj čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v § 2 ods. 10 vete tretej Tr. por. vyžaduje, aby obvinený a ak má obhajcu, jeho
obhajca mal primeranú a vhodnú príležitosť na výsluch a spochybnenie svedka proti obvinenému počas
výpovede, aj v neskoršom štádiu.

V odôvodnení predmetného stanoviska Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že obvinený, resp.

jeho obhajca sa môže vzdať práva účasti na úkone, podmienkou však je, že o tomto úkone musí
byť riadne a včas upovedomený, čo znamená, že v prípade výsluchov svedkov im vyšetrovateľ musí
oznámiť deň a konkrétny čas výsluchu, miesto a meno osoby, ktorú bude (ako svedka) vypočúvať. Ak
tak policajt nepostupuje, koná v rozpore s čl. 6 ods. 3 Dohovoru i § 213 ods. 3 Tr. por. Z judikatúry
ESĽP vyplýva bezpodmienečná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu rešpektovať právo
obvineného na obhajobu tým, že mu musí dať možnosť zúčastniť sa výsluchu svedka tak, aby tento

úkon zodpovedal požiadavkám kontradiktórnosti konania. Obvinený musí mať možnosť spochybniť
argumenty a vypočúvať svedkov (Unterpertinger proti Rakúsku, rozsudok ESĽP z 24. novembra 1986,
sťažnosť č. 9120/80).

Konajúci súd k tomu ďalej poznamenáva, že v rámci ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva, dodržanie princípu „rovnosti zbraní“ a kontradiktórnosti konania sa opiera o povinnosť poskytnúť
obvinenému primeranú a dostatočnú možnosť popierať usvedčujúcu výpoveď a vypočúvať alebo dať
vypočúvať svedkov proti sebe. Obvinený teda musí mať dostatočnú a primeranú možnosť spochybniť
svedectvá, na ktorých bolo založené obvinenie, pričom prípadné odsúdenie nie je možné založiť na
dôkazoch, pri ktorom sa obvinenému neumožnilo vedenie kontradiktórneho procesu. Uvedené vyplýva

aj z už uvedeného článku 6 odsek 3 písmeno d/ Dohovoru (primerane napríklad rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci P.C. contra Nemecko, Luca c. Taliansko a ďalšie).

Vyššie uvedené právne závery sú v plnej miere aplikovateľne aj na predmetnú trestnú vec. Z obsahu
predloženého na vec sa vzťahujúce spisového materiálu totiž súd zistil, že I. I. bolo vznesené

obvinenie uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej
polície, oddelenia ekonomickej kriminality zo dňa 12.03.2013, ČVS: ORP-84/OEK-B1-2013 KV, ktorého
dôvodnosť sa opierala o výsluch splnomocneného zástupcu poškodenej OTP Banky Slovensko, a. s. U.
I. a svedka N. I., konateľa spoločnosti GastroInvenst, a. s. (vykonaných pred vznesením obvinenia I. I.
dňa 04.03.2013, resp. dňa 12.03.2013). Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvinenému

I. I. oznámené v deň jeho výsluchu v prípravnom konaní, t. j. dňa 25.03.2013, na ktorom menovaný
obvinený využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať. V zápisnici o tomto úkone je na č.
l. 8 explicitne uvedené vyjadrenie obvineného, že bol vyrozumený vyšetrovateľkou PZ o svojom práve
v zmysle § 213 odsek 1 Trestného poriadku, že môže byť ako obvinený prítomný pri úkonoch trestného
konania a môže svedkom klásť otázky, pričom súčasne prehlásil, že sa tohto práva vzdáva a nežiada,

aby ho vyšetrovateľ o týchto úkonoch vyrozumieval, nakoľko sa na nich nechce zúčastniť. Z obsahu
uvedenej zápisnice však jednoznačne vyplýva, že obvinený nebol riadne upovedomený o konkrétnom
úkone trestného konania, v prípade vypočúvania zástupcu poškodenej spoločnosti a svedkov nebol
upovedomený o konkrétnom dni, čase a mieste ich výsluchu, ako ani o mene konkrétnej osoby, ktorá
by mala byť vypočúvaná

Svedok - zástupca poškodenej OTP Banky Slovensko, a. s. U. I. bol následne po vznesení obvinenia
I. I.Í. vypočutý orgánom činným v trestnom konaní dňa 02.04.2013 a svedok N. I. dňa 02.04.2013. K
vypočutiu ďalších svedkov, a to I. M. a C. G. došlo zo strany orgánov činných v trestnom konaní dňa
03.04.2013, resp. dňa 17.04.2013, teda až po vznesení obvinenia menovanému obvinenému.

Z obsahu spisu vyplýva, že o týchto úkonoch - výsluchoch zástupcu poškodenej spoločnosti a
menovaných svedkov nebol obvinený I. I. riadne upovedomený ani osobitným písomným podaním tak,
aby mal reálnu možnosť zistiť predmet, dátum, čas a miesto úkonu, ako ani meno osoby svedka a
poškodeného(zástupcupoškodenejspoločnosti)ktorámalabyťvypočutá,nazákladečohobyzhľadiska

realizácie svojho práva na obhajobu mohol zvážiť a sa rozhodnúť, či sa tohto úkonu mieni zúčastniť
alebo nie, a teda či svoju účasť na takto presne konkretizovanom úkone trestného konania považuje pre
svoju náležitú obhajobu za nevyhnutnú. Ide pritom o zásadné a usvedčujúce dôkazy, o ktoré sa podaná
obžaloba opiera a ktoré majú odôvodňovať postavenie obvineného I. I. pred súd.Na tomto základe je teda nepochybné, že obvinenému nebol umožnený ani tzv. pasívny výkon obhajoby,
ktorý je nevyhnutným predpokladom pre možnosť realizácie aj tzv. aktívneho výkonu práva na obhajobu.

Ako už bolo naznačené na inom mieste odôvodnenia tohto uznesenia, skutočnosť, že sa obvinený
pri svojom výsluchu vzdal práva účasti na úkonoch trestného konania iba na základe všeobecného
poučenia vyšetrovateľa o možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov bez toho, aby tieto úkony boli
náležite konkretizované, je takéto vzdanie sa svojho práva po právnej stránke neúčinné a nezbavuje
orgány činné v trestnom konaní následne, pred každým vykonávaným úkonom trestného konania

(výsluchomsvedka,znalca,prípadneinomúkone,ktoréhopovahaumožňujeúčasťobvineného)náležite
a v dostatočnom časovom predstihu obvineného o takomto úkone upovedomiť tak, aby obvinený mal
možnosť sám posúdiť, či svoje právo realizovať bude alebo nie.

Z tohto dôvodu sú uvedené výsluchy poškodeného a svedkov ako dôkazy v konaní pred súdom
nepoužiteľné, nakoľko, ak by tieto osoby bez oprávnenia odmietli vypovedať na hlavnom pojednávaní,

nebolo by možné na hlavnom pojednávaní čítať zápisnice o ich výpovedi z prípravného konania tak,
ako to predpokladá § 263 odsek 3 písmeno c/ Trestného poriadku /výsluch poškodeného a svedkov pri
porušení práva obvineného na obhajobu v tom smere, že nemal ani len možnosť sa týchto výsluchov
zúčastniť, jednoznačne nezodpovedá ustanoveniam Trestného poriadku/.

Ak by súd uvedené nedostatky akceptoval, podanú obžalobu prijal a nariadil vo veci hlavné
pojednávanie, prevzal by časť zodpovednosti za možné porušenie práva obvineného na spravodlivý
súdny proces a tým aj za výsledok trestného stíhania, ktoré by podľa okolností už nemuselo byť možné
napraviť.

Okrem vyššie uvedených nedostatkov súd takisto zistil pochybenie orgánov činných v trestnom konaní aj
pri postupe podľa § 208 odsek 1 Trestného poriadku, ktoré upravuje právo obvineného na oboznámenie
sa s výsledkami vyšetrovania, resp. právo obvineného po skončení vyšetrovania preštudovať spisy a
podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Citované ustanovenie ukladá policajtovi povinnosť upozorniť
obvineného na tieto práva, a to najmenej tri dni vopred.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že zo strany policajta bolo obvinenému doručované upozornenie
na možnosť preštudovania spisu po skončení vyšetrovania tak na adresu, ktorú obvinený uviedol na
doručovanie písomností (T. XX, Š.), ako aj na adresu jeho trvalého bydliska (D. XXX, B. Š.). Tieto
zásielky sa ako nedoručené vrátili orgánu činnému v trestnom konaní s tým, že na oznámení poštového

doručovateľa bolo uvedené, že si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote, pričom na doručenke
je uvedený iba údaj o dni uloženia zásielky, a to v oboch prípadoch deň 02.05.2013. Zo záznamu o
preštudovaní spisu je zrejmé, že vyšetrovateľ uplatnil fikciu doručenia v zmysle § 66 odsek 3 Trestného
poriadku, teda zásielku považoval za doručenú tretím pracovným dňom od jej uloženia, nakoľko si
obvinený na uvedených adresách písomnosti neprevzal.

V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že policajt v súlade s § 66 odsek 1 písmeno c/
Trestného poriadku nariadil doručovanie uvedenej písomnosti do vlastných rúk (možno usudzovať, že
vážnosť dôvodov pre takýto postup vychádzala z obsahu práva obvineného obsiahnutého v § 208 odsek
1 Trestného poriadku a z tohto hľadiska nie je možné mať voči voľbe takéhoto postupu zo strany policajta

nijaké námietky). Ak sa však policajt rozhodol, že uvedené písomnosti budú obvinenému doručované do
vlastných rúk, bol povinný dôsledne rešpektovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa k takémuto spôsobu
doručovania, teda aj ustanovenie upravujúce fikciu doručenia v zmysle § 66 odsek 3 Trestného poriadku.

Podľa § 66 odsek 3 Trestného poriadku ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk,

zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu.
Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň

doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že fikcia doručenia sa môže uplatniť výlučne vtedy, ak uloženiu
zásielky predchádzali dva pokusy o jej doručenie, pričom medzi prvým a druhým musel byť adresát
upovedomený o dni a hodine opätovného doručovania zásielky. V danom prípade sa pri doručovaní

upozornenia na preštudovanie spisu obvinenému uvedeným spôsobom nepostupovalo (na doručenke
nie je uvedené, že by sa vykonali oba zákonom predpokladané pokusy doručenia zásielky), uplatnenie
fikcie doručenia tak nie je v súlade so zákonnou úpravou, čo v konečnom dôsledku bráni tomu, aby sa
predmetné upozornenie mohlo považovať za doručené.

Súdpretodospelkzáveru,ževprípravnomkonanídošlokzásadnémuporušeniuprávobhajoby,nakoľko
obvinenému nebol umožnený ani pasívny výkon obhajoby, t.j. možnosť zúčastniť sa výsluchov zástupcu
poškodeného a svedkov a tým spochybnenie svedkov svedčiacich proti obvinenému, pričom súčasne
bolo obvinenému z vyššie uvedených dôvodov znemožnené právo na oboznámenie sa s výsledkami
vyšetrovania a podania návrhov na doplnenia dokazovania. Uvedené procesné nedostatky spočívajúce
v porušení práva na obhajobu zákonodarca jednoznačne stanovil ako dôvod na odmietnutie obžaloby

a vrátenie veci prokurátorovi postupom a rozhodnutím podľa § 244 odsek 1 písmeno h/ Trestného
poriadku. Miera závažnosti porušenia práva na obhajobu nie je v takomto prípade, teda pre rozhodnutie
podľa citovaného ustanovenia Trestného poriadku, rozhodujúca (sama osebe je závažným porušením
procesných ustanovení a ak by zákonodarca za dôvod na odmietnutie obžaloby považoval závažné,
resp. zásadné porušenie práva na obhajobu, bolo by to v predmetnom ustanovení upravené tak, ako je

to pri dovolacom dôvode podľa § 371 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku). Napriek tomu ide podľa
názoru súdu o zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu v súlade so závermi, ku ktorým dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 19. júna 2012, sp. zn. 1 TdoV 16/2011 (Stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky v čiastke 04/2013 pod číslom 54).

Záverom súd už len dodáva, že medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR a Trestným poriadkom
garantované právo obvineného na obhajobu je nevyhnutné dôsledne rešpektovať a na jeho dodržiavaní
bezvýhradne trvať.

Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní po vrátení veci bude opätovne vypočuť zástupcu
poškodenej OTP Banky Slovensko, a. s. U. I., svedkov N. I., I. M. Z. C. G. s tým, že obvinený bude
o výsluchu týchto osôb náležite upovedomený tak, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia (t. j.
bude mu oznámený dátum, čas, miesto a osoba, ktorá bude vypočúvaná) a po skončení vyšetrovania
bude riadne (zákonom predpokladaným spôsobom) upozornený na možnosť preštudovania spisu a

podania návrhov na doplnenie dokazovania. Súd v žiadnom smere nevylučuje možnosť uplatnenia
fikcie doručovania tam, kde to zákon pripúšťa, jej uplatnenie však musí zodpovedať dikcii príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich otázku, resp. spôsob doručovania písomností.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a právne úvahy, ktorým

sa súd spravoval, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať len prokurátor a obvinený do troch
dní odo dňa oznámenia/doručenia/ uznesenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v
Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 244 ods. 3 Trestného poriadku).