Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100241
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Giertli

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2016:9515100241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Jána Giertliho a sudcov JUDr. Jána Hrubalu a JUDr. Jozefa Šutku, v trestnej veci obžalovaného MVDr.
K. K. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. marca 2016 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný MVDr. K. K., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom
J.- I., J. I, I. 2709/77A,

j e v i n n ý , že

dňa 1. júla 2015 v čase od 12:15:30 h do 12:17:36 h na hraničnom priechode medzi Slovenskou
republikou a Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom, okres Sobrance, ako colník služobne zaradený na
Colnom úrade Michalovce na pobočke Colného úradu Vyšné Nemecké, počas výkonu služby pri kontrole

autobusu s EČV TV XXXCE, patriaceho prepravnej spoločnosti I., s.r.o. Trebišov, si od vodiča tohto
autobusu N. J. vyžiadal a prijal peniaze vo výške 10,- € a 250 ukrajinských hrivien ako úplatok pod
zámienkou, že po vykonaní colnej kontroly prepustí z colného priestoru na územie Slovenskej republiky
opracované drevené dosky aj bez predloženia obžalovaným skôr požadovaného „fytodokladu“, ktoré si
N. J. zakúpil na Ukrajine, čím porušil ustanovenie § 44 ods. 3 písm. a), f), g), ods. 6 zákona č. 200/1998
Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,

t e d a

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba žiadal a prijal úplatok a spáchal
uvedený čin ako verejný činiteľ,

ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l

zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného

zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému peňažný trest vo výške 300,-
(tristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti
vykonávať funkciu colníka, ako aj trest zákazu činnosti súvisiacej s výkonom funkcie verejného činiteľa

na dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej
len ÚŠP GP SR) podal dňa 25.11.2015 špecializovanému trestnému súdu obžalobu na obvineného
MVDr. K. K. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods.1, ods. 2 Trestného zákona spáchaný v

jednočinnom súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 1. júla 2015 v presne nezistenom čase okolo 12:00 h na hraničnom priechode medzi Slovenskou
republikou a Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom, okres Sobrance, ako colník služobne zaradený na
Colnom úrade Michalovce na pobočke Colného úradu Vyšné Nemecké, počas výkonu služby pri kontrole

autobusu s EČV TV XXXCE, patriaceho prepravnej spoločnosti I., s.r.o. Trebišov, si od vodiča tohto
autobusu N. J. vyžiadal a prijal peniaze vo výške 10,- € a 250,- ukrajinských hrivien ako úplatok pod
zámienkou, že po vykonaní colnej kontroly prepustí z colného priestoru na územie Slovenskej republiky
bez potrebných tzv. „fyto“ dokladov opracované drevené dosky, ktoré si N. J. zakúpil na Ukrajine, čím
porušil ustanovenie § 44 ods. 3 písm. a), f), g), ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov

a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,

Predseda senátu preskúmal predmetnú obžalobu podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa obsahu
obžalobyaobsahuspisudospelkzáveru,žetrestnúvecobvinenéhoMVDr.K.niejepotrebnépredbežne
prejednať na zasadnutí senátu, ale môže o nej nariadiť hlavné pojednávanie. Preto bolo vo veci

nariadené hlavné pojednávanie.

Špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie súdu (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Výsluchom obžalovaného, svedkov a prečítaním

listinných dôkazov ako aj prehratím kamerových záznamov zistil skutkový stav veci tak, ako je konkrétne
uvedený v skutkovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný MVDr. K. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal. Potvrdil, že dňa 1. júla 2015 bol v službe.
Každá zmena, každý colník je vylosovaný podľa počítača. Obžalovaný bol vybratý počítačom na halu

podrobných kontrol. Okolo desiatej hodiny bol preložený na výpomoc ku kolegyni F.. Okolo 12.00
hodiny prichádzal autobus značky Sial na colnú kontrolu. Vodič J. dal cestujúcim pokyn, aby išli do
odbavovacej haly na kontrolu batožín. Autobus bol prázdny. Obžalovaný pri kontrole autobusu zistil, že
sa v ňom nachádzajú drevené opracované dosky. Vypýtal si doklady na tento tovar, ale aj kolegyňa
obžalovaného skontrolovala doklad na tovar vodiča J. - na drevené dosky. Obidvaja colníci skontrolovali

interiér autobusu. Kolegyňa obžalovaného odišla strednými dverami autobus von. Obžalovaný požiadalvodiča, aby ešte raz ukázal nadobúdací doklad od dosiek. Podľa obžalovaného nastal problém, lebo
vodič povedal, prečo by mal ešte raz ukazovať doklad, keď už raz ukazoval, prečo ho obžalovaný
šikanuje, že sa bude vodič sťažovať. Podľa obžalovaného svedok priniesol svoju tašku z prednej časti

autobusu a vytiahol z nej doklad, ktorý ukazoval colníčke a z tašky vybral aj peniaze. Obžalovaný sa
preventívne pýtal, o aké dosky ide v batožinovom priestore, pričom vodič povedal, že o opracované
drevené dosky. Obžalovaný len vysvetľoval vodičovi, že ak bude mať neopracované dosky, autobus
bude musieť ísť na fytokontrolu a bude treba fytodoklad. Podľa obžalovaného sa vodič správal drzo a
obžalovaný bol z toho zaskočený. Tento rozhovor bol v autobuse.

Obžalovaný sa vodiča opýtal, či sa v konštrukčných dutinách autobusu nenachádzajú nejaké cigarety a
alkohol, nejaký nelegálny tovar. Vodič sčervenel a hodil peniaze na sedadlo a odišiel z autobusu von.
Povedal obžalovanému, aby tu nehovoril o žiadnych fytokontrolách, o žiadnom fytodoklade Už v budove
colného úradu obžalovaný požiadal kolegyňu F., aby mu dala pas vodiča autobusu. Kolegyňa mu dala
pas vodiča, obžalovaný s pasom odišiel na WC, peniaze, ktoré ostali v autobuse vložil do pasu a išiel

za vodičom J.. Vodičovi povedal, nech si príde pre ostatné pasy a tie peniaze, ktoré hodil na sedadlo
autobusu sú dnu v pase. Peniaze nedal vodičovi hneď po príchode do haly preto, lebo všetko je pod
kamerami a obžalovaný nechcel mať problémy. Obžalovaný ďalej vypovedal, že žiadne peniaze od
vodiča J. nežiadal a nemal úmysel tieto peniaze si nechať. Ani kolegyni, s ktorou slúžil nič o peniazoch
od vodiča nepovedal.

K výsluchu pred vyšetrovateľom obžalovaný doplnil, že bol v šoku z poloprávd, ktoré boli v uznesení
napísané a keďže má cukrovku aj vysoký krvný tlak, nevedel, ako má reagovať. Nemal lieky pri sebe,
cítil sa zle. Podľa obžalovaného príslušníci polície mu zdôrazňovali, že pokiaľ urobí nejaké vyhlásenie o
priznaní,takbudenasledovaťtelefóndoBratislavykupaniprokurátorkeabudeprepustenýzozadržania.

Obžalovaný nemohol ostať bez liekov a pod tlakom sa účelovo priznal.

Obžalovaný k osobným pomerom na hlavnom pojednávaní uviedol aj to, že je krstným otcom chlapca,
ktorý je po mozgovej obrne, je to syn jeho švagra. Pomáha pravidelne pri rehabilitačných cvičeniach,
každý rok chodia aj na rehabilitačné sústredenia. Pomáha s prepravou chlapca.

Obžalovaný na záver výpovede na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vypovedal pred vyšetrovateľom
pravdu, bol schopný výsluchu, ale až následne mu začalo byť zle.

Svedok N. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal o rozhodujúcich okolnostiach prejednávanej trestnej

činnosti v súlade s obsahom ním podaného trestného oznámenia ako aj v súlade s obsahom výpovede
svedka pred vyšetrovateľom. Priznal, že viezol z Ukrajiny dosky v hodnote si 80,- €, mal na to aj doklad
o kúpe. Ku kontrole najprv pristúpila colníčka, ktorá fytodoklad k doskám nepýtala, potom sa pripojil aj
obžalovaný. Podľa svedka obžalovaný ho zavolal do autobusu a tam žiadal od svedka úplatok, keďže
svedok nemal fyto doklad. Najprv sa obžalovaný svedka opýtal, či má fytodoklad a keď svedok povedal,

že nie, lebo nepotrebuje fytodoklad na opracované dosky, ktoré sú bez kôry, vtedy si obžalovaný vypýtal
úplatok. Podľa svedka obžalovaný povedal „dohodneme sa“ a rukou naznačil svedkovi, aby peniaze dol
do úložného priestoru hore nad sedadlá, lebo všade sú kamery. Colníčka stojaca von pri autobuse toto
nemohla vidieť.

Dosky boli zbavené kôry a boli stolársky opracované, narezané, ohobľované. Svedok nechápal, čo
sa deje, lebo sa mu v živote nič také nestalo, že by niekto od neho pýtal peniaze. Svedok sa ešte
obžalovaného opýtal „azda nechcete odo mňa peniaze?“. Obžalovaný kývol hlavou, že áno a svedok
nevedel, čo má robiť, lebo najprv si myslel, či si nerobí obžalovaný srandu alebo či nechcú dačo na
svedka našiť a najmä cestujúci čakali vonku a svedok si nemohol dovoliť, že by mu autobus vrátili naspäť

na Ukrajinu pre pár dosiek, tak obžalovanému dal 10 € bankovku. Na to obžalovaný povedal, že oni sú
dvaja, že to je málo, tak mu svedok dal 250 hrivien, tiež v bankovkách. Potom obžalovaný vystúpil z
autobusu a dokončili kontrolu autobusu zvonku, išli kontrolovať ľudí. Svedok potvrdil, že asi po 10-15
minútach obžalovaný prišiel ku nemu aj s pasom a peniaze svedkovi vrátil. Pri tom obžalovaný zvýšil
hlas, na svedka kričal, že to bolo naposledy. Toto nebol štandardný postup, lebo vodič vždy bral od

colníkov všetky pasy, svoj aj pasy cestujúcich. Obžalovaný nikdy predtým nerobil kontrolu svedkovi,
nikdy nemali spolu konflikt.Na niektorý z nasledujúcich dní svedok J. o tejto udalosti porozprával kamarátovi, tiež colníkovi H., s
ktorým sa svedok J. rozprával v hale colného úradu počas priebehu kontroly pasov colníčkou F.. Svedok
vysvetli, že najprv nevedel, že či to je alebo nie je trestný čin, keď obžalovaný peniaze vrátil, svedok

nikomu nechcel robiť problémy. Povedali mu, že je to trestný čin, že to musí nahlásiť, lebo môže mať z
toho problémy aj svedok, preto urobil oznámenie o trestnom čine.

Obžalovaný na výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní reagoval tak, že podľa jeho názoru svedok
J. mu ponúkol, či chce peniaze na kávu, čiže obžalovaný uviedol ďalšiu verziu, za čo mali byť peniaze

dávané vodičom autobusu, ale obžalovaný zotrval na tom, že svedok hodil peniaze na sedadlo a tieto
peniaze obžalovaný vnímal ako úplatok. Nevykonal však žiadne oznámenie o trestnom čine, obžalovaný
to chcel „dať do poriadku“, ale nevysvetlil, ako to chcel dať do poriadku.

Z dôvodu, že výpoveď obžalovaného v závažných okolnostiach nesúhlasila s výpoveďou svedka, podľa
§ 125 ods. 1 Trestného poriadku boli svedok N. J. a obžalovaný postavený tvárou v tvár na odstránenie

rozporov, bola vykonaná ich konfrontácia.

Svedok J. pri konfrontácii zotrval na svojej výpovedi a povedal obžalovanému do očí, že si obžalovaný
vypýtal peniaze a svedok mu dal najprv 10 € a potom 250 hrivien. Obžalovaný na to reagoval tak, že sa
vodiča pýtal, či sa v konštrukčných dutinách autobusu nenachádza nejaký nelegálny tovar, tak vodič tie

peniaze hodili na sedadlo a vodič povedal, že nech si to obžalovaný zoberie. Evidentne tak obžalovaný
poskytol ďalšiu verziu, z akého dôvodu mali byť peniaze vodičom autobusu poskytnuté. Z tohto dôvodu,
ako aj z dôvodu, že svedok J. vypovedal zhodne o okolnostiach a dôvode odovzdania peňazí, súd uveril
verzii svedka J., že išlo o úplatok vypýtaný obžalovaným. Svedok namietal, že by sa ho obžalovaný
vôbec pýtal na nijaké konštrukčné dutiny a cigarety a alkohol v nich.

Svedkyňa Q. H., rod. F. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že spolu s kolegom K. K. vykonávali kontrolu
autobusu vodiča J.. Keďže videli dosky v úložnom priestore, tak upozornili šoféra, či má doklad o kúpe,
čo je podmienka na dovoz. Vodič doklad o kúpe predložil na schodoch autobusu, suma bola v hrivnách
a nepresahovala limit 300,- € na dospelú osobu. S vodičom sa chvíľu rozprávali, čo sú to za dosky,

pretože na neopracované je potrebný doklad od fyto inšpektora, ktorý je priamo na hranici. Z dôvodu, že
tie dosky boli opracované, namorené a napílené, tak doklad od fyto inšpektora nebol potrebný. Následne
colníci vstúpili do autobusu, vodič predložil potrebné doklady k autobusu, potom colníci skontrolovali
celý interiér autobusu. Svedkyňa po kontrole vystúpila z autobusu a obžalovaný ešte chvíľu zostal v
autobuse. Chcel ešte vidieť ten doklad o kúpe dosiek. Potom vodič aj obžalovaný vystúpili. Svedkyňa

išla zapisovať údaje do počítača. Vodič následne prišiel do haly colného úradu, sadol si, bolo vidno,
že je nejaký čudný, nervózny, červený. Svedkyňa len z videnia pozná J., keďže pravidelne jazdia s
autobusom cez daný priechod. Potom sa vodič J. rozprával s colníkom H., ale svedkyňa nevie o čom.

Po chvíli si obžalovaný od svedkyne vypýtal pas vodiča J. a odišiel s ním von. Väčšinou však colníci

odovzdávajú všetky pasy naraz. Obžalovaný nezdôvodňoval, prečo si pýtal iba pas vodiča. Svedkyňa
sa opýtala obžalovaného, čo v tom autobuse tak dlho robil a prečo bol šofér nervózny, lebo chcela
vedieť, čo sa stalo v autobuse, ale sa nedozvedela od obžalovaného nič. Svedkyňa potvrdila, že J., otec
a synovia, pravidelne jazdia s autobusom cez daný hraničný priechod a nikdy neboli arogantní, nikdy
neboli s nimi problémy z hľadiska dovozu tovaru.

Svedok T. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol priamym účastníkom skutku. Dňa 01.07.2015
bol v službe na skôr spomenutom hraničnom priechode. Svedok vie, že autobus vedený svedkom J. bol
skontrolovaný, ale zostal ešte v colnom priestore. Svedok vošiel do haly, kde sa kontrolujú batožiny a
osoby, tam zbadal N. J., ako sedí na sedačke a svedok sa ho pýtal, či sa niečo stalo. V tom momente N.

J. nepovedal nič, len prakticky zakýval hlavou, to bolo všetko. Svedok H. si všimol určité spozornenie
obžalovaného, keď ten zistil, že H. sa s J. poznajú. Keď sa spýtal kolegyni F., čo sa stalo, ani táto mu
nič nevedela povedať. Až keď sa skončila denná zmena, tak cestou domov sa svedok zastavil u N. J.,
ktorý mu vtedy povedal, opísal, čo sa v ten deň stalo. N. J. mu povedal, že pán K. od neho žiadal 10
€ a nejakých 250 ukrajinských hrivien za to, že mal nejaké dosky v časti úložnej plochy v autobuse.

N. J. svedkovi povedal aj to, že tie peniaze požadované obžalovaným mu obžalovaný vrátil do pasu.
Svedok potvrdil, že sa o celej udalosti rozprával telefonicky aj s obžalovaným, pričom svedok H. povedal
obžalovanému, že nevie, ako bude vec riešiť N. J.. Svedok ďalej uviedol aj to, že počas nočnej zmenysa ho obžalovaný opýtal, či je udalosť niekde na kamerovom zázname. Napokon svedok T. H. potvrdil,
že sú s N. J. priatelia.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol ako dôkaz prehratý na hlavnom pojednávaní obrazový
záznam z kamerového systému z hraničného priechodu Vyšné Nemecké zo dňa 01.07.2015 od 12.00 h
do 13.00 h a bola oboznámená k nemu pripojená správa. Prehratý záznam potvrdil len to, že obžalovaný
spolu s kolegyňou H., rod. F. vykonali kontrolu autobusu tak, ako o tom vypovedali, ale kamerový systém
neposkytol pohľad do interiéru autobusu v čase, keď došlo k vypýtaniu úplatku obžalovaným a k jeho

odovzdaniu. Na základe predmetného kamerového systému bolo možné iba upraviť znenie skutku oproti
obžalobnému návrhu z hľadiska časového upresnenia spáchania prejednávaných trestných činov na
ten okamih, kedy bol obžalovaný iba so svedkom J. v autobuse sám, lebo nebolo sporné z výpovedí
obžalovaného aj svedka J. a napokon nepriamo aj z výpovede svedkyne H., rod. F., že práve vtedy došlo
k vypýtaniu a odovzdaniu úplatku, hoci obžalovaný interpretoval priebeh rozhovoru s vodičom autobusu
- svedkom J. inak, ako o tom vypovedal svedok J..

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli prečítané:
- znalecký posudok ČES:PPZ-KEÚ-KE-EXP-2015/2568 z č. l. 74-77,
- znalecký posudok ČES:PPZ-KEÚ-KE-EXP-2015/2568 z č. l. 78-80,
- doplnenie znaleckého posudku ČES: PPZ-KEÚ-KE-EXP-2015/2568 s označením ČES:PPZ-KEÚ-KE-
EXP-2015/2769.

Z obsahu prečítaných posudkov vyplynulo iba toľko, že na peniazoch, ktoré vydal pre potreby trestného
konania svedok N. J., ktoré boli použité ako úplatok, neboli zistené žiadne daktyloskopické stopy ani
DNA stopy vhodné na porovnanie.

Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka C. I., ktorý je
zákonným zástupcom maloletého C. I.. Výsluchom menovaného svedka mali byť zisťované osobné
pomery obžalovaného. Nejde však o žiadnu novú okolnosť. Výsluch tohto svedka mohol obžalovaný
navrhnúťužvčasepovýzvepodľa§240Trestnéhoporiadku,lebosazrejmenezačalomaloletéhostarať
až po prevzatí výzvy podľa § 240 Trestného poriadku a išlo o okolnosť obžalovanému známu dokonca

ešte pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti. Výsluch navrhovaného svedka nijakým spôsobom
preto nevyplynul až z priebehu dokazovania, či už z výsluchov svedkov - colníkov alebo svedka N. J..
Preto nebol žiadny dôvod na výsluch svedka C. I. a súd mohol navrhovaný dôkaz odmietnuť vykonať
v súlade s Trestným poriadkom.

Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd hodnotil v zmysle 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď
starostlivo zvažoval všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Mohol konštatovať, že vina
obžalovaného z konania tak, ako je konkrétne konanie obžalovaného uvedené v skutkovej časti tohto
rozsudku, bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná ako aj to, že konanie obžalovaného v plnom
rozsahu naplnilo všetky znaky skutkových podstát trestných činov uvedených vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Za rozhodujúcu považoval špecializovaný trestný súd skutočnosť, že obžalovaným ani svedkom N. J.
vôbec nebolo spochybňované, že ku žalovanému konaniu došlo, že peniaze boli svedkom, vodičom
autobusu odovzdané a tieto boli obžalovaným prijaté. Nebolo sporné ani miesto a čas odovzdania

peňazí, pričom je nepodstatné, či peniaze boli položené na sedadlo, alebo do batožinového priestoru
nad sedadlá autobusu. Obaja aktéri skutku sa rôznili iba v tom, či obžalovaný úplatok vypýtal, alebo ho
svedok J. ponúkol.

Na tomto mieste je potrebné uviesť ďalšiu významnú skutočnosť z hľadiska rozhodovania o vine alebo

nevine obžalovaného, a tou je časť výpovede svedkyne Q. H., rod. F.. Svedkyňa bez akéhokoľvek
zaváhania potvrdila na hlavnom pojednávaní, že dosky prevážané vodičom J. boli opracované,
ohobľované, narezané, namorené, nebol potrebný fytodoklad.

Keďže právne predpisy sa na hlavnom pojednávaní neoboznamujú, nevykonávajú sa ako dôkaz, súd iba

poukazuje na znenie ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 405/2011 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti
a o zmene zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde je
definované,čoježivárastlina,kedyjepotrebnéfytoosvedčeniealebofytocertifikátnaprevážanétovaryz
rastlín, čo však rozhodne nebol teraz prejednávaný prípad. Napokon obžalovaný v časti svojej výpovedena hlavnom pojednávaní sám pripustil, že vodič J. nepotreboval fytodoklad, obžalovaný mu chcel iba
vysvetliť, že v prípade neopracovaných dosiek by takýto fytodklad potreboval.

Konaniu obžalovaného určite nie je možné vyčítať to, ak si ešte raz chcel pohľadom na doklad o kúpe
dosiek niečo skontrolovať, či preveriť. Ďalší postup obžalovaného, keď údajne chcel ešte vodičovi J.
vysvetliť napriek tomu, že žiadny problém s prevážanými doskami nebol to, že kedy by potreboval
svedok fytodoklad a za týmto účelom ho obžalovaný požiadal o vojdenie do autobusu, nie je možné
hodnotiť inak ako tak, že obžalovaný si zámerne pod zámienkou požadovania nepotrebného fytodokladu

k doskám vytváral situáciu, aby mohol od vodiča autobusu požadovať úplatok za prepustenie dosiek
z colného priestoru na Slovensko. Svedok N. J. nič neporušil, spomenutý fytodklad nepotreboval, a
preto nič nebránilo prepusteniu predmetného tovaru na Slovensko a práve preto svedok J. „nepotreboval
sľubovať,ponúkať,čidávaťúplatok“.Dôvodnosťtakéhotozáverujejednoznačnepotvrdenáajpostupom
colníčky Q. H., rod. F., ale aj znením skôr uvedenej právnej normy upravujúcej potrebnosť fytocertifikátu
alebo fytoosvedčenia.

SvedokN.J.vypovedalnahlavnom pojednávaníkonzistentneavrozhodujúcichskutočnostiachvzhode
so svojou výpoveďou z prípravného konania ako aj s obsahom trestného oznámenia zo 14.07.2015.
Rozhodne nemožno svedkovi vyčítať, že ihneď neurobil trestné oznámenia na obžalovaného napríklad
u nadriadeného obžalovanému. Svedok logicky vysvetlil, že bol jednak v šoku zo správania sa

obžalovaného, ktorý pýtal úplatok, čo sa svedkovi nestalo na predmetnom hraničnom priechode, hoci
tadiaľ jazdí pravidelne a neurobil to ani preto, lebo mal plný autobus cestujúcich a nechcel ich nechať
čakať. Svedkovi nemožno vyčítať ani to, že po celej udalosti sa vlastne bol poradiť, ako má reagovať
na situáciu, keď službukonajúci colník od svedka pýtal úplatok. Skôr naopak, možno oprávnene vyčítať
obžalovanému, že ak tento tvrdil, že mu bol svedkom ponúknutý úplatok, že takéto konanie svedka

ihneď nenahlásil a že nevykonal príslušný služobný postup, na čo je nepochybne školený.

V osobe obžalovaného nejde o colníka začiatočníka, ktorý bol v službe iba niekoľko dní a ešte sa
nestretol s korupčným správaním sa osôb prechádzajúcich cez hraničný priechod, ktoré chceli previezť
buď nepovolený tovar alebo aspoň tovar v množstve, ktorý neslúži na osobnú spotrebu a z tohto dôvodu

ponúkli obžalovanému úplatok, a preto ho konanie svedka zaskočilo až tak, že nevedel, ako má v
takomto prípade konať. Obžalovaný však rozhodne nebol prekvapený, lebo na otázku súdu odpovedal,
že v prípade korupčného správania sa cestujúceho mal obžalovaný takýto prípad ihneď nahlásiť. Na
tomto mieste možno iba dodať, že obžalovanému vôbec nič nebránilo nechať peniaze ležať na tom
mieste, kde ich podľa verzie obžalovaného mal svedok J. položiť. Bolo by totiž iba na vodičovi J., ako

by vysvetlil cestujúcim, prečo sú peniaze položené v autobuse a bolo by iba v prospech obžalovaného,
ak by svedok J. cestujúcim povedal, že ide o peniaze, ktoré J. dal colníkovi ako úplatok, ale colník si
ich nevzal, čo by však s najväčšou pravdepodobnosťou N. J. nespomenul pred cestujúcimi. Preto nešlo
o žiadne riskovanie podľa tvrdenia obžalovaného, že tieto peniaze mohol nájsť niektorý cestujúci a že
by obžalovaný J. nevysvetlil, že peniaze ako úplatok nezobral pre seba. Rovnako to obžalovanému nič

nebránilo celý prípad ihneď oznámiť svojmu nadriadenému, vedúcemu zmeny. „Pánom celej situácie“
bol totiž výlučne obžalovaný v prípade, že by skutočne N. J. úplatok bol dal. Bez súhlasu colníkov
nemohol autobus opustiť colný priestor.

Obžalovaný však bez akýchkoľvek pochybností peniaze od N. J. vypýtal pod už spomenutou zámienkou

potrebnostifytodokladuapotom„spanikáril“,keďzistil,žeN.J.sapoznásďalšímcolníkomH.aoniečom
sa bavia v colnej hale. Vtedy usúdil, že chce prevzaté peniaze - úplatok vrátiť, aby z toho nič nebolo, a
preto vypýtal od spolu slúžiacej kolegyne pas vodiča a spolu s prevzatým úplatkom všetko vrátil N. J..
Takýto postup obžalovaného, keď tesne pred vrátením pasu s úplatkom radšej nič nepovedal -nenáhlasil
ani kolegyni Q. H., rod. F., možno hodnotiť aj ako snahu obžalovaného zbaviť sa „dôkazu“, úplatku,

pričom jeho konanie po čine už nič nemení na trestnej zodpovednosti obžalovaného zo spáchania
obidvoch trestných činov uvedených skôr v tomto rozsudku. Treba len dodať, že svedok N. J. prakticky
ešte v deň činu povedal T. H., že colník od neho pýtal úplatok, svedok napokon o tom urobil trestné
oznámenie a vypovedal neustále zhodne na rozdiel od obžalovaného, ktorý najprv priznal spáchanie
trestnej činnosti, potom ho prakticky poprel, na čo má páchateľ samozrejme právo a takýto postup mu

nemôže byť na ujmu, aby sa vzápätí „pokúsil prerozprávať“ celý príbeh z autobusu aj s priznaním sa
k prevzatiu peňazí, že nemal inú možnosť ako peniaze zo sedla vziať, aby si N. J. nemyslel v prípade
vzatia peňazí niektorým z cestujúcich, že si ich predsa len vzal obžalovaný.Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného ani k okolnostiam jeho výsluchu pred vyšetrovateľom, ktoré mali
spôsobiť „nedobrovoľné“ priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti. Je faktom, že obžalovaný
trpí viacerými chorobami, ako to uviedol na hlavnom pojednávaní. Na strane 3 zápisnice o výsluchu

obvineného MVDr. K. z 30.07.2015 pred vyšetrovateľom je zaprotokolované, že obvinený „sa v súčasnej
dobe cíti zdravý a schopný výsluchu“. Na záver predmetnej zápisnice je uvedené, že zápisnica po
prečítaní bola obvineným podpísaná. Z uvedeného je celkom jednoznačné, že jeho aktuálny zdravotný
stav bol v čase výsluchu pred vyšetrovateľom taký, že mu dovoľoval bez problémov vypovedať. Nie
je preto pravdou tvrdenie obžalovaného, či obhajcu uvedené v záverečnej reči, že zdravotný stav

obžalovaného bol v čase výsluchu taký, že mu bránil riadne vypovedať a v podstate po dvojhodinovom
výsluchu preto obžalovaný rezignoval a priznal sa. Pre takéto tvrdenie niet žiadneho dôkazu. Na tomto
mieste možno dodať, že obžalovaný vykonával funkciu colníka, kde dĺžka pracovnej doby je určite dlhšia
než jeho výsluch na polícii, tiež ide o náročnú prácu s ľuďmi, nepochybne spojenú aj so stresom, keď
na exponovanej slovensko-ukrajinskej hranici bol obžalovaný vystavený tlaku pri colných kontrolách vo
viachodinových zmenách kontrolovať cestujúcich, odhaľovať a usvedčovať priestupcov z „pašovania“

cigariet, alkoholu a iných tovarov. Obžalovaný ani len náznakom nespomenul, že by reálne uvažoval o
ukončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov

Obžalovaný svojím konaním v autobuse, keď si vypýtal úplatok a aj ho prijal jednoznačne porušil
ustanovenie § 44 ods. 3 písm. a), f), g), ods. 6 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o

zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.

Obžalovaný si neplnil povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi,
zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, nezdržal sa konania, ktoré mohlo viesť k stretu

dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe a napokon nezdržal sa toho, že nesmie
požadovaťaleboprijímaťdaryalebovýhody,alebonavádzaťiného,abyposkytoldaralebourčitúvýhodu.

Obvinený ako štátny zamestnanec zneužil svoje postavenie a v rozpore s úlohami, alebo povinnosťami

colníka, ktoré sú upravené zákonom, si vypýtal úplatok a následne si ho síce neponechal, vrátil ho, ale
pri skutkovej podstate trestného činu podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona stačí už len vypýtanie si
úplatku na naplnenie predmetnej skutkovej podstaty.

Zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten kto ako verejný

činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre
seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok.

Objektom tohto trestného činu je ochrana spoločenského záujmu na čistote verejného života
prostredníctvom riadneho, nestranného a zákonného obstarania veci všeobecného záujmu. Na

naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutné preukázať súvislosť medzi úplatkom
a činnosťou, ktorá patrí do oblasti obstarávania veci všeobecného záujmu. Prijatý úplatok teda
musí súvisieť s činnosťou osoby, ktorá zabezpečuje obstaranie veci všeobecného záujmu alebo s
činnosťou osoby, ktorá sa inak na takomto obstarávaní veci všeobecného záujmu podieľa alebo pri ňom
spolupôsobí.

Vecou všeobecného záujmu sa na účely Trestného zákona rozumie záujem presahujúci rámec
individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti (§ 131 ods. 1
Trestného zákona). Vec všeobecného záujmu možno charakterizovať ako záujem, ktorý súvisí s plnením
verejných úloh, prípadne s uspokojovaním záujmov fyzických osôb a právnických osôb v oblastiach

materiálnych, sociálnych, kultúrnych, zdravotných a iných potrieb, ktorý je podstatný z hľadiska záujmov
spoločnosti, alebo väčšej skupiny osôb. Riadny priebeh výkonu colnej kontroly kdekoľvek na štátnych
hraniciach a kedykoľvek počas výkonu služby colníkmi je nepochybne všeobecným záujmom, pretože
predstavuje plnenie celospoločensky významných úloh, ktoré presahujú rámec individuálnych práv a
záujmov fyzickej osoby. Pojem vec všeobecného záujmu je zákonným znakom základnej skutkovej

podstaty trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona.

Úplatkom sa na účely Trestného zákona rozumie vec, alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej
povahy, na ktoré nie je právny nárok (§ 131 ods. 3 Trestného zákona). Ide teda o neoprávnenú výhodu,ktorú dostáva podplácaný alebo s jeho súhlasom iná osoba. Spravidla spočíva v priamom majetkovom
prospechu, či už finančnom alebo materiálnom, ale môže ísť aj o výhodu iného druhu, napríklad
protislužbu. Pojem úplatok je zákonným znakom u všetkých trestných činov korupcie podľa III. dielu VIII.

hlavy osobitnej časti Trestného zákona.
Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle inému spôsobiť škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na výkone
práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb.

Neoprávnený prospech predstavuje akékoľvek neoprávnené materiálne alebo nemateriálne
zvýhodnenie, na ktoré by verejný činiteľ alebo iná osoba nemala právo.

Zo znenia ustanovenia § 128 ods. 1 Trestného zákona je zrejmé, že obžalovaný bol v čase spáchania
skutku v postavení verejného činiteľa, lebo bol v služobnom pomere a počas výkonu svojej colnej
zmeny sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu a používal pritom právomoc, ktorá mu bola v
rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného
činiteľa sa podľa ustanovení Trestného zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho

právomocou a zodpovednosťou ( § 44 ods. 3 písm. a/, písm. f/, písm. g/ zák.č. 200/1998 Z.z.).

Vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu predstavuje také konanie páchateľa, ktorý
aktívne porušuje alebo obchádza zákony, alebo právne predpisy, ktoré upravujú jeho právomoc.

Vyššie uvedeným konaním obžalovaný bez akýchkoľvek pochybností spáchal zločin prijímania úplatku
podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, lebo v postavení verejného činiteľa si v priamej súvislosti s
vykonávanou colnou kontrolou vyžiadal a prijal úplatok od kontrolovanej osoby formou finančnej čiastky,
na ktorú nemal žiadny právny nárok.

Svojím konaním konkrétne uvedeným v skutkovej časti tohto rozsudku naplnil aj všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, lebo ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech - vyžiadanie
a prijatie 10 € a 250 ukrajinských hrivien, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Obžalovaný vyššie uvedené trestné činy z hľadiska zavinenia spáchal úmyselne, lebo chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (§ 15 písm.
a) Trestného zákona). Pri úmyselnom zavinení obžalovaného bola zastúpená vedomostná aj vôľová
zložka. Hlavným motívom, t.z. vnútorným podnetom, ktorý viedol obžalovaného k rozhodnutiu spáchať
predmetné trestné činy, bola podľa názoru súdu jednoznačne ziskuchtivosť obžalovaného.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere (§ 34 Trestného zákona -zásady ukladania trestu) spravodlivo
zohľadňujúce konanie páchateľa, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho
nápravy a to všetko s prihliadnutím aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu

(zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, proti ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v
trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak
aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej

prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm. a) Trestného zákona
môže súd uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov.

Za trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 2 Trestného zákona môže súd uložiť páchateľovi trest
odňatia slobody na päť rokov až dvanásť rokov.Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (pre trestný čin podľa § 329 ods. 2
Trestného zákona trest odňatia slobody v rozpätí 5 až 12 rokov) dostatočne a spravodlivo zohľadňuje
účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, poľahčujúcu i priťažujúcu okolnosť.

Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, nebol odsúdený v posledných desiatich rokoch za úmyselný
trestný čin, preto v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradený do ústavy na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný spáchaním úmyselných trestných činov získal majetkový prospech, preto boli splnené

zákonné podmienky na uloženie peňažného trestu obžalovanému podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona.
Súd uložil obžalovanému peňažný trest približne v rozsahu prijatého úplatku, teda v sume 300 €.

Pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril súd mu ustanovil podľa
§ 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac. Uloženie

náhradného trestu odňatia slobody je obligatórnou súčasťou výroku súdu o uložení peňažného trestu,
ktorým sa sleduje predovšetkým úspešná realizácia peňažného trestu, ktorým je zaplatenie peňažnej
čiastky určenej v rozsudku. Výmera náhradného trestu bola určená proporcionálne k výške uloženého
peňažného trestu.

Obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú činnosť bezprostredne v súvislosti s výkonom svojej funkcie
colníka, preto súd uložil obžalovanému podľa § 61 ods.1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu
činnosti vykonávať funkciu colníka, ako aj trest zákazu činnosti súvisiacej s výkonom funkcie verejného
činiteľa na dobu 3 (tri) roky. Účelom tohto druhu trestu je aspoň dočasne zabrániť páchateľovi v možnosti
zastávať a vykonávať konkrétne zamestnanie, povolanie alebo funkciu, alebo vykonávať činnosť, na

výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy. Účelom je
teda predovšetkým zabrániť ďalšiemu páchaniu trestných činov, ktoré táto činnosť podnietila alebo k
nimi vytvorila príležitosť. Súčasne sa tým chráni aj riadny výkon takej činnosti alebo povolania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodoznámeniarozsudku,pokiaľsahooprávnená

osoba výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Odvolanie sa podáva na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica. O
odvolaní rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.