Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311228870
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2311228870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: B. Q., nar. X.X.XXXX,
bytom X., W. XXXX, zastúpenej advokátkou: Mgr. Diana Šiagyová, so sídlom Šaľa, Jánošíkova 2, proti
žalovanému: U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X., X. P. XXXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Vojtech
Zuzák, so sídlom Galanta, Mierové nám. 4, o zaplatenie 4.847,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/153/2011-211 zo dňa 21.4.2016 - vo
vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporcovi (akt. žalovanému) uložil
povinnosťzaplatiťnavrhovateľke(akt.žalobkyni)4.847,36 Eurspolus 9%ročným úrokomzomeškania
od 9.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti súd
návrh (akt. žalobu) zamietol a odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi (akt.
žalobkyni) trovy právneho zastúpenia v sume 909,43 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 517
ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s poukazom
aj na procesné ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa sa na základe rozsudku

Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C/9/2006-315 zo dňa 18.11.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave 10Co/19/2010-343 zo dňa 22.9.2010 (právoplatné dňa 19.10.2010) stala vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor vedených na LV č. XXXX,
katastrálne územie X. a to rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. 1230/10, pozemok parc. č. 1230/10
- zast. plochy a nádvoria o výmere 420 m2 a pozemok parc. č. 1230/42 - záhrady o výmere 180
m2. Uvedené nehnuteľnosti však aj napriek vyššie uvedeným rozsudkom užíval výhradne žalovaný. Z
rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C/9/2006-315 zo dňa 18.11.2009 vyplýva, že žalobkyňa

mala povinnosť vyplatiť súdom stanovenú sumu žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie sp. zn. 23C/323/2011 vo veci vypratania nehnuteľnosti bolo ukončené schváleným súdnym
zmierom.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný sa na úkor žalovanej
bezdôvodne obohatil, pretože bez právneho titulu užíval jej nehnuteľnosti. V tomto prípade by žalovaný
zo svojho majetku musel vynaložiť finančné prostriedky, keby chcel na právnom základe užívať

obdobnú nehnuteľnosť, a ak tak neurobil nedošlo k nevyhnutnému zmenšeniu jeho majetku, čo je
potrebné posúdiť ako vznik bezdôvodného obohatenia. Výšku bezdôvodného obohatenia pritom súd
považuje za nepochybne stanovenú Znaleckým posudkom č. 3/2015 zo dňa 23.4.2015, tak výška
bezdôvodného obohatenia predstavuje za obdobie od 20.11.2010, deň po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do 9.6.2012, do vypratania domu zo strany

žalovaného v celkovej výške 4 847,36 Eur. S obranou žalovaného sa nestotožnil, pretože z výroku
rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 16C 9/2006 - 315 zo dňa 18.11.2009 nevyplývajú vzájomne
podmienené plnenia účastníkov z titulu vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný v
prípade neplnenia žalobkyne, mol možnosť navrhnúť výkon tohto rozhodnutia a nie odoprieť vypratanie
nehnuteľností, ktorých vlastníčkou sa stala žalobkyňa. Žalovaný týmto konaním spôsobil, že užíval
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bez právneho titulu. Užívacím právnym titulom v

tomto prípade nebolo ani súdne rozhodnutie, z ktorého nevyplývalo, žeby sa žalobkyňa stala výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti až po zaplatení celej čiastky 20.135,35 Eur, a ktoré by žalovanému až do doby
úplného zaplatenia umožňovalo nehnuteľnosť užívať. Rovnako užívací titul nevyplýval žalovanému ani
zo zákona, pretože koncepcia zádržného práva podľa § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka nie je
aplikovateľná v prípade nehnuteľností. Žalovaný aj napriek prezentovanej obrane užíval nehnuteľností

vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bez právneho titulu v období od 20.11.2010 do 9.6.2012, kedy
došlo k odovzdaniu kľúčov od rodinného domu žalobkyni (čo vyplýva z Rozhodnutia Obvodného úradu
Šaľa zo dňa 17.9.2012). Aj keď v zmieri (konanie sp. zn. 23C/323/2011) je vypratanie nehnuteľnosti
podmienené zaplatením zvyšku sumy žalobkyňou je súd toho názoru, že táto skutočnosť nemôže
zakladať užívacie právo žalovaného k nehnuteľnostiam. Uplatnený úrok z omeškania súd priznal v

zákonnej výške od 9.6.2012 teda odo dňa, kedy bolo možné presne stanoviť výšku bezdôvodného
obohatenia. K uvedenému dňu nastúpila povinnosť žalovaného nadobudnuté bezdôvodné obohatenia
žalobkyni vydať. V zvyšnej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, pretože pred dňom 9.6.2012
nemohla byť žalovanému známa celková výška bezdôvodného obohatenia. O náhrade trov konania
rozhodol súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobkyňa mala v predmetnom súdnom konaní neúspech v časti, ktorú súd považoval za nepatrnú,
preto jej náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu v celkovej výške 909,43 Eur, pozostávajúcej z
náhrady súdneho poplatku zaplateného vo výške 50,- Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo
výške 859,43 Eur.

5. Proti tomuto rozsudku výlučne v jeho vyhovujúcej časti ako i v časti rozhodnutia
o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom
navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť (t.j. i vo vyhovujúcej
časti) a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania. Poukázal na odvolací dôvod ust. § 365 ods. 1 písm.
h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že spor zavinila žalobkyňa. Po vyporiadaní BSM

nehnuteľnosť užíval do 1.5.2012, kedy sa odsťahoval. Skôr sa odsťahovať nemohol, keďže nový byt
kúpil v máji 2011 a musel ho dať do poriadku, bol v dezolátnom stave. Na rekonštrukciu nemal finančné
prostriedky, čo zavinila žalobkyňa v celom rozsahu, keďže poslednú splátku z protihodnoty jeho podielu
z BSM mu zaslala až 10.5.2012. V nehnuteľnosti užíval jednu izbu, kuchyňu a kúpeľňu, platil riadne
výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti.

6. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila tak, že
odvolanie považuje za účelové, kvalifikovane neodôvodnené. Napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny a navrhuje ho potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaverejnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné

priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe čiastočne vyhovel (suma

4.847,36 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur od 9.6.2012 do zaplatenia) a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 909,43 Eur k rukám
právnej zástupkyne žalobkyne, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý
namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobkyňa zavinila spor tým, že mu
včas nepoukázala poslednú splátku z protihodnoty jeho podielu z BSM, preto sa z nehnuteľnosti, ktorú
užíval v rozhodnom období, i keď patriacej už len žalobkyni, skôr odsťahovať nemohol, pričom nový byt,

ktorý kúpil v máji 2011, bol v dezolátnom stave a na rekonštrukciu nemal finančné prostriedky.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 4.847,36
Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur od 1.12.2011 do zaplatenia, pričom napadnutý
rozsudok v zamietajúcej časti (úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur od 1.12.2011 do

8.6.2012) nebol odvolaním napadnutý, a teda je právoplatný.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď prvostupňový súd
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom; a pretože odvolací súd zdieľa

i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba
odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku v
napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať

za pravdu odvolateľovi.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti,
vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, sa žiada dodať už iba nasledovné:

12. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobkyne v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ako bezdôvodné obohatenie, keď žalovaný v rozhodnom období (od 20.11.2010 do 9.6.2012) užíval
nehnuteľnosť, ktorá bola už vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, bez právneho dôvodu. Žalovaný v
konaní neosvedčil žiaden právne relevantný dôvod (titul) na užívanie nehnuteľnosti v tomto období.

13. Obrana žalovaného postavená len na tom, že nehnuteľnosť pôvodne patriacu do bezpodielového
spoluvlastníctva strán ako bývalých manželov, aj po vysporiadaní tohto ich spoluvlastníctva vrátane
tejto nehnuteľnosti (ktorú nadobudla do výlučného vlastníctva práve žalobkyňa), žalovaný naďalej už
len sám užíval z dôvodu nezaplatenia mu žalobkyňou vyporiadacieho podielu v celej peňažnej sume
(20.135,53 Eur) určenej podľa rozsudku súdu (Okresného súdu Galanta č.k. 16C/9/2006-319 zo dňa

18.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/19/2010-343 zo dňa 22.9.2010),
ktorý vyporiadaval ich bezpodielové spoluvlastníctvo, a teda nemožnosti si tak vyriešiť svoju bytovú
otázku skôr, neobstojí. Žalobkyňa už ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, túto v rozhodnom období
nemohla užívať, pretože ju užíval žalovaný, s ktorým mala po rozvode manželstva vzájomné vzťahy
tak narušené, že ich spoločné užívanie tejto domovej nehnuteľnosti by bolo neudržateľné. Tvrdenia

žalovaného založené na tom, že keby mu žalobkyňa riadne (teda v celej prisúdenej výške a včas)
uhradila protihodnotu jeho vyporiadavacieho podielu z ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktorého doplatenia sa musel domáhať i prostredníctvom súdneho exekútora, mal by dostatok
finančných prostriedkov na rekonštrukciu kúpeného bytu, a tým sa mohol z rodinného domu vysťahoval
skôr, je pre vec irelevantné, pretože výlučnou vlastníčkou domu bola v rozhodnom období už len

žalobkyňa. Žalovaný tiež uviedol, že byt nadobudol do vlastníctva v máji 2011 a následne potreboval
finančné prostriedky už len na jeho rekonštrukciu. Žalovaný tak v rozhodnom období mal v dispozícii
dostatok finančných prostriedkov (po kúpe bytu mu od žalobkyni zostalo nezaplatených cca 30% z
vyporiadavacieho podielu, ktoré žalobkyňa doplatila postupne do 10.5.2012) a bolo len na ňom, ako ana čo, tieto peniaze použije. Okolnosť, že žalovaný (podľa jeho vyjadrenia) užíval v dome iba jednu izbu
s príslušenstvom bolo jeho slobodné rozhodnutie, k dispozícii mal celý dom (dom netvorili samostatné
bytové jednotky), preto ak nehnuteľnosť v rozhodnom období užíval, je povinný zaplatiť žalobkyni za

jej užívanie žalovanú sumu, tak ako to správne uzavrel už i súd prvej inštancie. Výška nároku (suma
4.847,36 Eur), ktorá bola žalobkyni súdom prvej inštancie prisúdená, a ktorá vyplýva zo znaleckého
dokazovania (znalecký posudok č. 3/2015) nariadeného súdom, nebola žalovaným v priebehu konania
nijakým spôsobom spochybnená (t.j. ani v prvoinštančnom, ani v odvolacom konaní). Žalovaný v konaní
nespochybnil ani priznanú výšku požadovaného úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur

a ani deň vzniku omeškania 9.6.2012 so zaplatením priznanej sumy, preto sa odvolací súd, ktorý je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, týmito atribútmi uplatneného nároku nezaoberal.

14. Ďalej odvolací súd konštatuje, že žalovaný do vyhlásenia rozsudku na súde prvej inštancie a ani
v odvolaní nepredložil dôkaz o tom, že nehnuteľnosť užíval iba do 1.5.2012 a teda v zmysle § 120
ods. 1 OSP (akt. § 132 CSP) ohľadom tohto tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný ako druhá

procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali,
že právo (nárok) žalobkyne nevznikol, zanikol, zmenil sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne
uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe
protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho
účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti

boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Stranu sporového
konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť).
Cieľomtejtodôkaznejpovinnostijeuneseniedôkaznéhobremenavrozsahu,vktoromdôkaznébremeno
spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Preto iný záver, než ten z ktorého
vychádzal súd prvej inštancii pri rozhodovaní vo veci, a ktorý vyplýval z výsledkov dokazovania, teda že

predmetnú nehnuteľnosť žalovaný užíval až do 9.6.2012, kedy žalobkyni odovzdal kľúče (Rozhodnutie
OÚ Šaľa zo dňa 17.9.2012 na č.l. 189), nie je možné vo veci prijať.

15. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej časti žalobe vyhovel
(suma 4.847,36 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.847,36 Eur od 9.6.2012 do zaplatenia),

rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa,
s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej časti, včítane správneho výroku o náhrade trov
konania, ktorý bol odvolaním tiež napadnutý, ale bez uvedenia konkrétnych odvolacích dôvodov, čím
odvolaciemu súdu odvolateľ neumožnil sa s týmto výrokom konkrétne zaoberať, potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).