Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714203466.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča vo veci žalobkyne: BL Telecom collection, s.r.o.,
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Z. O., nar. X. O. XXXX, bytom
A., S. XXX, za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice, Park Angelinum 2, IČO:

42 326 923, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Masarovič, Košice, Park Angelinum 2, o 499,20 eur
s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA proti rozsudku Okresného
súdu Skalica z 29. októbra 2015 č. k. 2C/239/2014-105 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného m e n í tak, že Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Košice,
Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, nepriznáva náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 418,90 eur s
príslušenstvom a rozhodol o vrátení žalobkyni kráteného súdneho poplatku za žalobu vo výške 18,30
eur, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 80,30 eur s 9,25%-ným ročným úrokom z

omeškania zo sumy 18,55 eur od 18. júna 2011 do zaplatenia, 9,50%-ný ročný úrok z omeškania
zo sumy 28,36 eur od 18. júla 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 15,41 eur od
18. augusta 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 17,98 eur od 18. septembra 2011
do zaplatenia, a to splátkami vo výške 20 eur mesačne. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal
a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi (Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA) náhradu trov konania vo výške 51,91 eur na účet jeho právneho zástupcu. Rozhodnutie

odôvodnil § 43 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 52, § 517 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 96 ods. 1, 3 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č.
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992
Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, §
3 ods. 1, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.

z.. Vecne zdôvodnil uzavretou štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou o pripojení medzi
právnou predchodkyňou žalobkyne (Slovak Telecom a.s.) a žalovaným, na základe ktorej sa právna
predchodkyňa žalobkyne zaviazala poskytovať žalovanému služby podľa zvoleného programu služieb
(vysokorýchlostnýinternetTurbo3Solo,MagioSat),akoizabezpečiťmupredajzľavnenéhotechnického
zariadenia, aj notebooku za akciové ceny. Žalovanému vznikla povinnosť platiť riadne a včas cenu
poskytnutých služieb podľa zvoleného programu. Z dôvodu porušenia záväzku žalovaného zaplatiť za

poskytnuté služby sumu 80,30 eur, súd mu uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu žalobkyni, spolu
s úrokom z omeškania, vzhľadom na preukázané omeškanie s plnením dlhu. Z dôvodu čiastočnéhospäťvzatia žaloby súd konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty 418,90 eur s príslušenstvom zastavil.
Žalobkyni vrátil krátenú časť súdneho poplatku vo výške 18,30 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p., vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán

v konaní, pričom úspech žalobkyne predstavoval 83,91% a úspech žalovaného 16,09%, majúci za
následok vznik nároku žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 67,82%. Z dôvodu, že žalovaný
návrh na náhradu trov konania nepodal, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie o priznaní náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil súd prvej inštancie poukazom
na ustanovenie § 18, § 93 ods. 4 O. s. p., čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č.

460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Do obsahu základného práva na právnu pomoc
patrí aj zastúpenie účastníka konania advokátom. Samotná skutočnosť, že združenie je zriadené za
účelom pomoci spotrebiteľom, nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené zastúpenie
advokátom. Aj účastník odborne spôsobilý chrániť si svoje záujmy v konaní pred súdom, má právo dať
sa zastúpiť zástupcom a nadväzne na to, aby mu bola priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti so
zastupovaním. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba, s predmetom činnosti ochrany

práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.) vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže
stálo na strane účastníka, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania (v rovnakom pomere). Súd
prvej inštancie konštatoval účelnosť procesných úkonov na obranu práv účastníka, ku ktorému pristúpil.
Vedľajší účastník vstúpil do celého konania z vlastnej iniciatívy. Argumentáciu vedľajšieho účastníka o
vstupe do konania len v tej časti nároku, v ktorom bude žalobkyňa zjavne neúspešná, súd prvej inštancie

vyhodnotil ako účelový a v rozpore so zákonom. Okolnosť, že uplatnená pohľadávka pozostávala
z dvoch nárokov so samostatným skutkovým a právnym základom, nemá vplyv na rozhodnutie o
trováchkonania,posudzovanýchvrámcijednéhokonania(ktorýchsúčettvoriluplatňovanúpohľadávku).
Vedľajšiemu účastníkovi preto vznikol nárok len na pomernú časť náhrady trov konania (vo výške
rovnajúcej sa úspechu žalovaného). Vedľajší účastník vo vyjadrení správne poukázal na neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľskej zmluve (dojednania o zmluvnej pokute). Žalobkyňa učinila čiastočné
späťvzatie žaloby bezprostredne po oboznámení sa s uvedeným vyjadrením vedľajšieho účastníka,
ktoré tak viedlo k úspešnej obrane žalovaného. Náhrada trov konania pozostávala z trov právneho
zastúpenia, keďže jeho úkony neboli neúčelné ani nehospodárne (odmena za dva úkony právnej služby,
prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej 2x 29,88 eur, 2x 8,39 eur režijný paušál). Z

uplatňovaných trov konania bola priznaná pomerná časť vo výške 51,91 eur (67,82% zo sumy 76,54
eur). Preto žalobkyni súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť trovy vedľajšieho účastníka k rukám
jeho advokáta podľa § 149 ods. 1 O. s. p..

2. Proti tomuto rozsudku len v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podala včas odvolanie

žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Odvolanie
odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Namietala, že trovy právneho zastúpenia, ako súčasť
trov konania uplatňovaných vedľajším účastníkom, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie
práva. Vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu, mal by byť
schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci odbornú pomoc sám. Uvedený

názor má v oporu v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03, v zmysle
ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov, ak účastníkovi, ktorý
disponuje viacerými pracovníkmi, majúcimi právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho
zastúpenia,akichnepovažujezaúčelnevynaloženéatoprávepreto,ževedľajšíúčastníkbolnaochranu
spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch kvalifikovane spotrebiteľa

zastupovať. Súdom z rozhodovacej činnosti je známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do
konaní, v ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu
spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Je dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom
združenia nie je ochrana práv spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa

poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/375/2013. Výkonom ochrany
spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, v
súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych
združení pred ostatnými bolo umožnené, aby vzhľadom na ich odbornú pripravenosť, bez potreby
právneho zastúpenia, zastupovalo spotrebiteľa a chránilo jeho práva a záujmy v konaní. Z úlohy a cieľov

spotrebiteľského združenia vyplýva, že združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom,
ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva.
Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie spotrebiteľa vyplýva nielen z požiadaviek
podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, aleaj z iných právnych úprav (podľa § 10 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a § 10 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Žalobkyňa
nepopiera ústavou garantované právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, spochybňuje však

účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie, ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej
problematiky. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia preukazuje, že
žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním.
Hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, bez
vedomostí o konkrétnych okolnostiach sporu, nasvedčuje účelovému vstupu do konania a snahe docieliť

zisk z priznaných trov konania. Všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke
predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru. Paušálny vstup bez ohľadu na stav
konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov, nemožno považovať za dôkaz vôle združenia naplniť jeho
cieľ. Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal len na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv, na ktoré bol súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti
spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník teda do konania nevniesol

žiaden prínos. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka bol súhlas hlavného účastníka, na
strane ktorého chce vystupovať. Z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno vyvodiť, že by vedľajší účastník
mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka (žalobkyňa poukázala
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012). Použitie ustanovenia §
101 ods. 3 O. s. p. neprichádzalo v danom prípade do úvahy, pretože nešlo o vyjadrenie k postupu a

vedeniu konania. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky poskytnutými dotáciami hradí výdavky
spotrebiteľských združení a podporuje ich odbornosť v oblasti ochrany práv spotrebiteľa. Prijatím dotácie
zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho
účastníka v konaní.

3. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka konania
na strane žalovaného, navrhlo rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť, alternatívne aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p., nepriznaním náhrady trov odvolacieho
konania, a to vzhľadom na dôvody osobitného zreteľa spočívajúce v povahe uplatneného nároku, ako
aj neúčelnosti trov právneho zastúpenia žalobkyne, ktorá v zastúpení advokátom podáva hromadné

identické formulárové žaloby, vyjadrenia, ako aj odvolania. Vedľajší účastník na strane žalovaného je
právnickou osobou zriadenou za účelom kolektívnej ochrany spotrebiteľov, na podávanie žalôb podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), na zastupovanie spotrebiteľov
v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. (podľa stanov združenia). Z elektronického podania vedľajšieho účastníka

vyplýva, že vstúpil do konania po oboznámení sa s jeho predmetom. Bol použitý argument, že
moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky je neplatná a z dôvodu právnej istoty vznesená aj námietka
premlčania. Následne žalobkyňa pred prvým pojednávaním učinila čiastočné späťvzatie žaloby o
zaplatenie zmluvnej pokuty. Prvoinštančný súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby nepristúpil k
preskúmavaniu nároku podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., resp. skúmaniu neprijateľných podmienok

spotrebiteľskej zmluvy. Aplikovať vo veci ustanovenie § 150 ods. 1 v dôsledku späťvzatia žaloby,
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania po doručení vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
Zavinenie za zastavenie konania sa posudzuje z hľadiska procesného, nie hmotného práva. Ak
žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinila zastavenie
konania. Na podporu svojej argumentácie bolo poukázané na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6Co/219/2012, v zmysle ktorého je služba advokáta u právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv pochopiteľná a logická, pretože úspech v konaní je determinovaný nielen tým,
kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny
aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Bolo poukázané na prax žalobkyne, ktorá

dlhodobo opakovane uplatňuje voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, resp.
premlčané. Konateľ spoločnosti žalobkyne je JUDr. Peter Štrpka, ktorú zastupuje Advokátska kancelária
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so zhodným sídlom žalobkyne. Sú podávané formulárové hromadné žaloby
na vymáhanie nárokov žalobkyne z neprijateľných zmluvných podmienok postúpených spoločnosťou
Slovak Telecom a.s.. Je preto namieste aplikovať voči žalobkyni ustanovenia § 150 O. s. p., vzhľadom

na formulárové žaloby a vyjadrenia, z hľadiska právnej a časovej náročnosti úkonov právnej služby.
Vedľajší účastník mal rovnaké práva a povinnosti ako účastník, teda aj právo nazerať do spisu a robiť si
z neho výpisy, odpisy a fotokópie. Tým nebola dotknutá jeho povinnosť chrániť získané osobné údaje.
Na základe návrhu Okresného súdu Brezno bolo iniciované konanie o posúdenie súladu § 93 ods. 2O. s. p. čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, pričom Ústavný súd rozhodol o odmietnutí tohto
návrhu. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú už okamihom doručenia oznámenia
o vstupe, výslovný súhlas podporovaného účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka nebol

potrebný. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym
procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná, čo zodpovedá výkladu rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012. Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu
prax odvolacím súdov Slovenskej republiky. Vedľajší účastníka vstúpil do daného konania v roku 2014,
pričom z právnej argumentácie žalobkyne vyplýva, že argumentuje v spojitosti s ustanovením § 93 ods.

3 O. s. p. účinného až 1. januára 2015, teda retroaktívne. Prechodné ustanovenia O. s. p. neriešia
otázku časovej pôsobnosti, zámerom zákonodarcu tak bolo ponechať právne vzťahy vzniknuté do 31.
decembra 2014 pod režimom O. s. p., vrátane § 93 ods. 1 až 4 O. s. p.. Zo strany vedľajšieho účastníka
boli splnené všetky zákonné náležitosti v čase jeho vstupu do konania. Združenie pôsobiace na ochranu
spotrebiteľov je oslobodené od súdnych poplatkov, pretože ide o osobné oslobodenie podľa § 4 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vedľajšiemu účastníkovi

nebola ministerstvom hospodárstva poskytnutá žiadna dotácia na jeho činnosť. Svojou činnosťou napĺňa
ciele politiky Európskej únie v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. V zmysle rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-279/09, združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta, ako aj na
náhradu trov konania. S poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ak sa môže dať účastník
konania vrátane vedľajšieho účastníka zastúpiť advokátom, nejde v žiadnom prípade o navyšovanie

trov konania, ale vznik trov v dôsledku ústavného práva na zastupovanie a iný záver by bol neprijateľný
a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako i O. s. p.. Aj v skutkovo jednoduchej a po právnej
stránke menej zložitej veci je akceptovateľné zastúpenie účastníka advokátom. Takéto trovy konania sú
účelne vynaložené aj s poukazom na to, že v združení sú angažovaní laici z oblasti práva a preto je
dané právo na zastúpenie advokátom. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka nie je možné aplikovať

ustanovenie § 150 O. s. p., vzhľadom na nezistené okolnosti odôvodňujúce aplikáciu tohto ustanovenia.
Iným výkladom by došlo k diskriminácii medzi účastníkmi konania osobitne v spotrebiteľských veciach.
Účelnosť trov konania je treba interpretovať v súlade s čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a §
3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., teda že do obsahu základného práva na právnu pomoc v konaní
pred súdmi nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania advokátom. Náhrada trov by mohla byť

nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom, boli
zbytočné, neúčelné. Uvedenú právnu argumentáciu potvrdzuje aj rozhodovacia prax odvolacích súdov
v rámci celej Slovenskej republiky.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa
tohto zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a
dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných

princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré
začaloaleneskončilozaúčinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(porov.uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

7. Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, príp. vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.8. Súd prvej inštancie síce správne označil ustanovenie § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého mal
väčší úspech žalovaný (v rozsahu 67,82%, vzhľadom na čiastočné zastavenie konania o sumu 418,90
eur, ktoré žalobkyňa zavinila späťvzatím žaloby v uvedenej časti, nie však pre správanie žalovaného,

pričom z hľadiska náhrady trov konania sa preto považuje v tejto časti žalovaný za úspešného), avšak
nesprávne priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

9. Od práva účastníka (vedľajšieho účastníka) obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu,
ktoré odvolací súd nespochybňuje, je však potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne
vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych
okolností danej veci. Vedľajší účastník bol občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia
legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať
ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná
ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby

spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu -
advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné právo na
zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť
spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
Priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa

objektívne považujú za vynaložené účelne.

10. Ustanovenie § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) s účinnosťou od 1. mája 2014
zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie

je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve
priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti )
preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako
aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred

dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v
Luxemburgu C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro).
Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami,
konkrétne aj právnou úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba mohlo na
základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 ZoOS),

ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a v tom čase aktuálnou úpravou vedľajšieho
účastníctva združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p.).

11. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol
udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi,

nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov
právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvého stupňa ex
offo (z úradnej povinnosti) prihliadal na všetky zákonné prekážky brániace priznať žalobkyni plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v
postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie.

S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom
právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a
poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 O. s. p. bol súd povinný dbať, aby
nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva
zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem

procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za
činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z
hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované
vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s
poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so

zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t. j. nevyhnutné (na účelné
bránenie práva), a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nebolo možné
prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane
spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstvaso zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to
vyplývaužznázvuzdruženia).Vprípadeakceptovaniaúčelnostivynaloženýchtrovprávnehozastúpenia
právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý

existuje sám pre seba.

12. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec.

13. Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne týkajúcou sa povinnosti predložiť
súhlas účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania v zmysle novej právnej úpravy
(zákon č. 353/2014 Z. z.). Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014) súčasťou
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka nemusel byť (nevyžadoval sa) súhlas účastníka, popri ktorom
sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní. Z dôvodu, že združenie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu oznámilo svoj vstup do konania ešte 3. júla 2014 (teda za účinnosti právnej úpravy, ktorá

nevyžadovalasúhlasúčastníkakonaniaakosúčasťoznámeniavedľajšiehoúčastníkaovstupe)anebolo
preukázané, že žalovaný so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane nesúhlasil, boli naplnené
zákonom stanovené podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní.

14. Časovú pôsobnosť novej právnej úpravy zásadne riešia tzv. intertemporálne ustanovenia. Vzhľadom

k tomu, že O. s. p. predstavovalo normu procesného práva, pre ktorú platí pravidlo o okamžitej
aplikovateľnosti, nová právna úprava pôsobila odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory
prebiehajúce na súdoch. Obvykle však zákon stanovuje pravidlo o zachovaní účinkov úkonov (ako aj
plynutia lehôt, prípadne ďalších skutočností). Z dôvodu, že v danom prípade sa tak nestalo, je potrebné
vyvodiť uvedené pravidlo z ústavno-konformného výkladu, rešpektujúceho pravidlo o zachovaní účinkov

už neúčinnej právnej úpravy, odvodené od ústavných princípov právnej istoty, ochrany nadobudnutých
práv a legitímnych očakávaní, ako aj zákazu retroaktivity. S poukazom na uvedené, procesné účinky
oznámenia vedľajšieho účastníka - združenia, že vstupuje do konania na strane žalovaného nastali a
ostali zachované.

15. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka zmenil podľa § 388 CSP a náhradu trov konania nepriznal.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, súd

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s poukazom na neúčelnosť trov právneho zastúpenia
v hromadných veciach. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako
celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho
štátu. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom (advokátkou obchodnou spoločnosťou) v

tzv. hromadných veciach (skutkovo a právne takmer totožných), kde sa obsah jednotlivých podaní
mení len o aktualizáciu a individualizáciu konkrétnej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne
(účelne) vynaložené (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013).
Na neúčelnosť trov konania v tzv. hromadných veciach poukazovala aj samotná žalobkyňa (vo
vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, hoci aj prostredníctvom právneho zástupcu

žalobkyne sú takéto hromadné podania podávané). Zastupovanie za účelom predloženia opakovaného
podania nemá charakter účelného úkonu, preto trovy právneho zastúpenia žalobkyne už z dôvodov
uvádzaných samotnou žalobkyňou boli považované za neúčelné. Aj pri rozhodovaní o náhrade trov
odvolacieho konania platí vyššie uvedený zákaz zneužitia práva, aby uplatňovanie náhrady trov konania
nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva.

17. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.