Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Mihal

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoMajetok

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/66/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515010254
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2515010254.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla
Sládka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti odsúdenej Q. H., narodenej XX. V. XXXX v
N., trvalé bydlisko B., t. č. na neznámom mieste, v konaní o jej neosvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2017 v Trnave
sťažnosť obhajcu JUDr. Radovana Ulehlu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 13. februára
2017, č. k. 1T 68/2015-90 a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obhajcu odsúdenej Q. H. JUDr. Radovana
Ulehlu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 13. februára 2017, č. k. 1T 68/2015-90 bolo podľa § 50 ods.
4 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) vyslovené, že odsúdená Q. H. sa neosvedčila v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T
68/2015 zo dňa 23. októbra 2015, právoplatným dňa 3. novembra 2015, a preto trest odňatia slobody vo
výmere 12 (dvanásť) mesiacov vykoná. Podľa § 50 odsek 8 Tr. zák. s poukazom na § 48 odsek 2 písmeno
a) Tr. zák. bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 90 - 93 spisu nasledovne:
Q. H. bola trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. októbra 2015, sp. zn. 1T 68/2015,
právoplatným dňa 3. novembra 2015, uznaná za vinnú zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek
1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu na jeden rok. Zároveň jej súd uložil povinnosť nahradiť poškodenej E.
Z. škodu vo výške 7,86 Eur. Odsúdenej Q. H. plynula skúšobná doba odo dňa 4. novembra
2015 do 4. novembra 2016.
Okresný súd Piešťany za účelom rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdenej v
skúšobnej dobe vytýčil vo veci verejné zasadnutie na termín 9. januára 2017, ktoré však muselo byť
pre neprítomnosť odsúdenej odročené. Súdu prvého stupňa sa opakovanými previerkami nepodarilo
zistiť presnú adresu odsúdenej, jej pobyt nebol tomuto súdu známy a menovaná sa aj aktuálne zdržuje
na neznámom mieste. Keďže odsúdenej nebolo možné doručiť predvolanie na verejné zasadnutie,
neúspešné bolo aj doručovanie prostredníctvom polície, ustanovil jej okresný súd podľa § 293 odsek
4 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) obhajcu a následne vykonal dňa 13. februára 2017 verejné
zasadnutie v neprítomnosti odsúdenej, ale za prítomnosti ustanoveného obhajcu JUDr. Radovana
Ulehlu, čím boli zabezpečené všetky procesné práva odsúdenej.
Na verejnom zasadnutí okresný súd oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 1T 68/2015, najmä trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. októbra
2015, sp. zn. 1T 68/2015, trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. mája 2016,
sp. zn. 0T 23/2016, správy o povesti a posudky na odsúdenú, lustráciu MS SR, správu poškodenej E.

Z., blok na pokutu nezaplatenú na mieste OO PZ Piešťany zo dňa 17. januára 2016, ev. č. 12015276,
správu polície o prešetrení jej pobytu, lustráciu Sociálnej poisťovne, opatrenie Okresného súdu Piešťany
zo dňa 12. januára 2017 o ustanovení obhajcu a odpis z registra trestov na odsúdenú.
Z relácií na odsúdenú vyplynulo, že táto sa v skúšobnej dobe dopustila priestupku proti majetku
a spáchala aj trestný čin, za ktorý bola právoplatne odsúdená. Dňa 17. januára 2016 sa dopustila
priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (úmyselné spôsobenie škody na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo
zničení alebo poškodením veci z takého majetku alebo pokus takého konania) tým spôsobom, že s
tovarom prešla cez pokladňu bez zaplatenia, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur.
Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. mája 2016, sp. zn. 0T 23/2016, právoplatným
dňa 17. mája 2016 bola Q. H. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2
písmeno f) Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac nepodmienečne so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorého skutku
sa odsúdená dopustila dňa 14. mája 2016. Z písomného vyjadrenia poškodenej E. Z. zo dňa 21. júla
2016 vyplynulo, že odsúdená jej škodu vo výške 7,86 Eur neuhradila.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany na verejnom zasadnutí uviedla, že s poukazom na
oboznámený spisový materiál zastáva ten právny názor, že odsúdená v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neviedla riadny život, nakoľko po tom, čo bola právoplatne odsúdená trestným rozkazom
Okresného súdu Piešťany zo dňa 5. októbra 2015, sp. zn. 1T 68/2015, sa dopustila tak priestupku
proti majetku, ako aj trestného činu krádeže, pre ktorý bola právoplatne odsúdená. Z uvedeného
dôvodu navrhla, aby okresný súd vyslovil, že odsúdená sa neosvedčila v skúšobnej dobe predmetného
podmienečného odsúdenia a aby jej bol nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere jeden rok so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje vypočuť odsúdenú na účelom preukázania
skutočnosti, z akého dôvodu došlo k trestnej činnosti. Poukázal na to, že súd by si mal preveriť miesto
pobytu odsúdenej cestou ÚPSVaR Piešťany podľa pobytu dcéry odsúdenej - S. H.. Vzhľadom na
charakter trestnej činnosti, kedy sa jednalo o krádež v potravinách TESCO považuje totiž za potrebné
skúmať, či odsúdená nespáchala predmetný skutok v núdzi s poukazom na opateru o maloletú. Obhajca
v konečnom dôsledku navrhol, aby okresný súd postupoval podľa § 50 ods. 4 písm. b) Tr. zák. a
výnimočne vzhľadom na okolnosť - opateru odsúdenej o maloletú dcéru - ponechal podmienečné
odsúdenie v platnosti, prípadne toto predĺžil za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Okresný súd na verejnom zasadnutí odmietol návrh obhajcu na doplnenie dokazovania výsluchom
odsúdenej, nakoľko ani jej výsluch by nič nezmenil na existencii právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, ktorým bola odsúdená za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Rovnako súd prvého stupňa odmietol návrh obhajcu na preverenie pobytu odsúdenej cestou
ÚPSVaR Piešťany, nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, že boli v dostatočnom rozsahu vykonané
všetky úkony smerujúce k zisteniu aktuálneho pobytu odsúdenej. Naposledy bola zamestnaná na
dohodu v spoločnosti so sídlom v Žiline, z čoho možno usúdiť, že sa v územnom obvode okresu Piešťany
už nenachádza.
Podľa § 50 ods. 4 veta prvá Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.
Podľa § 50 odsek 8 Tr. zák., ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne
odložený, vykoná, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu. Podľa § 419 ods. 1 veta prvá Tr.
por., o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu odňatia slobody,
rozhodne súd na verejnom zasadnutí.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno
hodnotiť len okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie odsúdeného
počas celej skúšobnej doby. Súd okrem toho, že prihliada na správanie sa odsúdeného počas skúšobnej
doby s poukazom na priestupkové resp. trestné konania, ktoré sa voči odsúdenému vedú, zároveň
skúma splnenie obmedzení a povinností, ktoré boli odsúdenému uložené. U priestupkov spáchaných v
skúšobnej dobe pritom samotný zákon rozlišuje, či spáchaný priestupok bol rovnakého resp. obdobného
charakteru ako spáchaný trestný čin, alebo či išlo o priestupok takpovediac nesúvisiaci s trestnou
činnosťou, za ktorú bol páchateľ odsúdený.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k tomu záveru, že sa odsúdená v
skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody neosvedčila, nakoľko sa
dopustila úmyselnej trestnej činnosti obdobného charakteru, za ktorú bola právoplatne odsúdená.
Spáchanie prečinu krádeže v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia jednoznačne svedčí o tom,
že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ. Ďalej je zrejmé, že odsúdená sa dopustila aj priestupku
proti majetku.
Okresný súd návrhu obhajcu na ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺženie
skúšobnej doby nevyhovel, nakoľko v danom prípade skúšobná doba uplynula dňom 4. novembra
2016, pričom obhajcom navrhované rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. o ponechaní
podmienečného odsúdenia v platnosti a súčasne o primeranom predĺžení skúšobnej doby môže
súd urobiť len v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, o ktoré ide (porovnaj Stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. decembra 2012, sp. zn. Tpj
43/2012, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
číslo 4/2013 pod por. číslom 44).
Napokon vzhľadom na fakt, že odsúdená v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin, okresný súd
ju na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Po vyhlásení uznesenia sa prokurátor na verejnom zasadnutí výslovne vzdal práva podať proti
uzneseniu sťažnosť. Obhajca odsúdenej Q. H. JUDr. Radovan Ulehla podal proti uzneseniu v zákonom
stanovenej lehote sťažnosť, ktorú písomne neodôvodnil. Prokurátor sa k sťažnosti nevyjadril.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného
poriadku (ďalej len Tr. por.) preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a
tak zistil, že sťažnosť obhajcu odsúdenej Q. H. JUDr. Radovana Ulehlu nie je dôvodná.
Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade dôkazov vykonaných na
verejnom zasadnutí dňa 13. februára 2017 rozhodol, že v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. sa odsúdená Q.
H. v skúšobnej dobe citovaného podmienečného odsúdenia neosvedčila a preto pôvodne podmienečne
odložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov vykoná. Toto rozhodnutie po formálnej i
materiálnej stránke vecne správne odôvodnil a dôvodne skonštatoval, že odsúdená Q. H. v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia neviedla riadny život, nevyhovela uloženým podmienkam vyplývajúcim
z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, keďže bola právoplatne odsúdený za úmyselnú trestnú
činnosť (úmyselný prečin), ktorej sa dopustila (rovnako ako aj úmyselného priestupku tzv. majetkového
charakteru) v skúšobnej dobe svojho podmienečného odsúdenia. Závery okresného súdu si sťažnostný
súd v rámci postupu svojho konania osvojuje a v plnom rozsahu na ne ako na správne poukazuje,
a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov. Odsúdená Q. H. porušila podmienky podmienečného
odsúdenia a toto u nej preto nesplnilo svoj prevýchovný účel. V zmysle platnej judikatúry sťažnostný
súd dopĺňa, že v posudzovanom prípade nezistil také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by umožňovali
ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, resp. ho predĺžiť.
Rovnako správny je i ten výrok napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd stanovil, že odsúdená Q.
H. podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vykoná trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov v
podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebola
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody za iný úmyselný trestný čin.
Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajcu odsúdenej Q. H. JUDr. Radovana Ulehlu ako nedôvodnú
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.