Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212972
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615212972.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, ex lege
zastúpený Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700,
proti žalovanému: Z. N., H.. X.XX.XXXX, C. XXX XX S. X, o zaplatenie 6 205,00 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.205,00 €, ktorú mu súd povoľuje splácať v mesačných
splátkach po 150,- eur, ktoré bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci na účet žalobcu vopred s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd trovy konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým súd
určí žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu vo výške 6.205,- Eur bez príslušenstva a nahradiť trovy
konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 372,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 18. 4. 2000
spôsobil žalovaný dopravnú nehodu, a to tak, že viedol motorové vozidlo Škoda 120 L e. č. K. XX-XX, v
Kralupech nad Vltavou v Českej republike v smere do centra mesta, po požití alkoholu v hladine 1,49 g/
kg alkoholu, v dôsledku čoho nezvládol riadenie. Následne zišiel s vozidlom z cesty a pred domom č. 60
narazil do oplotenia, pričom jeho spolujazdec A. D. utrpel škodu na zdraví. Dopravnú nehodu spôsobil

žalovaný, za čo bol odsúdený trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku v Českej republike č. k.
1T 493/2000-44 zo dňa 10. 11. 2000.

Žalovaný bol v čase dopravnej nehody priamo v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. poistený
v Slovenskej poisťovni, a. s., pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla Škoda 120 L, e. č. K. XX-XX.

Žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka za škodu
spôsobenú uvedenou dopravnou nehodou zodpovedá žalovaný. Z titulu poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaplatila žalobkyňa za žalovaného z titulu regresného
nároku Sociálnej poisťovne v zmysle § 238 Zákona č. 461/2003 Z. z., na základe výzvy č. 49/2014 zo dňa
8. 12. 2014 sumu 6.205,- eur. Zo sumy, na ktorú plnenie vyzvala Sociálna poisťovňa z titulu náhrady za
vyplatené dôchodkové dávky poškodenému A. D., bola odpočítaná spoluvina v rozsahu 30 % z dôvodu
spoluzavinenia škody na zdraví zo strany poškodeného.

Žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného dôvodu
žalobkyni v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. vznikol nárok voči žalovanému na
náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré žalobkyňa za neho plnila. Žalobkyňa si uplatnilapredmetný nárok priamo u žalovaného, tento však dlžnú sumu neuhradil, preto sa domáha zaplatenia
sumy predmetnou žalobou.

Súd vydal dňa 13. 8. 2015 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V jeho odôvodnení
uviedol, že navrhuje predmetnú vec spojiť s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 1C 224/2013,
nakoľkoajvtejtovecisažalobkyňavočinemudomáhaobdobnéhonároku,avšakzainédlžnévymáhané
obdobie. S poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka preto navrhol, aby súd spojil obe
veci na spoločné konanie, nakoľko skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Ďalej

uviedol,žedňa19.2.2015mužalobkyňazaslalaspolusvýzvouSociálnejpoisťovne Vyjadreniekvýzve
č. XXXXXXXXX na zaplatenie sumy 6.205,- eur, kde žiadal o prehodnotenie platby, keďže nároky za
mesiaceoktóberaždecember2012ajanuár2013bolivčasepreplácaniapoisťovňouAllianz-Slovenská
poisťovňa premlčané. Ďalej uviedol, že v predmetnom vyjadrení namietal, že v čase nehody poškodený
spolujazdec A. D. nebol pripútaný bezpečnostným pásom, čo v čase určovania miery zavinenia nebolo
vzaté do úvahy, keďže táto skutočnosť nebola známa ani poisťovni, ani jemu. Zároveň žiadal, aby ho

súd oslobodil od súdnych poplatkov v tomto konaní.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom výsluchom účastníkov konania - povereného zástupcu
žalobcu Z.. Z. P.B., žalovaného, za použitia dôkazných listín súd zistil tento skutkový stav:

Podľa trestného príkazu č. k. 1T 493/2000 Okresného súdu v Mělníku zo dňa 10. 11. 2000, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30. novembra 2000, súd vzal za preukázané, že žalovaný Z. N. je vinný,
že dňa 18. 4. 2000 riadil v Pražskej ulici v Kraloupech nad Vltavou v smere do centra mesta po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, tak že bolo v jeho krvi zistené 1,49 g/kg alkoholu, osobný
automobil zn. Škoda 120 L e. č. K. XX-XX (SK), v dôsledku čoho nezvládol riadenie, vyšiel s vozidlom

mimo vozovku a pred domom č. 60 narazil do oplotenia, čím majiteľovi domu B. B. spôsobil škodu
vo výške 14.394,- Kč, poškodil oplotenie domu číslo popisné 65, čím majiteľovi domu C. N. spôsobil
presne nezistenú škodu a poškodil plynovú prípojku, čím spoločnosti Stredočeská plynárenská, a. s.
so sídlom v Prahe spôsobil škodu vo výške 5.285,20 Kč. Zároveň spolujazdec A. D., H.. XX. X. XXXX,
utrpel pohmoždenie oblasti krku s poškodením dýchacích ciest, otras mozgu, sériovú zlomeninu 7. až

10. rebra, pohmoždenie a tržné rany ľadvín, krvácanie do dutiny brušnej, zlomeninu panvy, a poškodenie
hrudníka, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný od 18. 4. 2000 do 12. 5. 2000 v nemocnici s následným
prevozom k ďalšiemu liečeniu do Slovenskej republiky. Žalovaný teda vykonal v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo
zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil takýmto činom hoc aj z nedbanlivosti

inému ublíženie na zdraví, čím spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201
písm. d/ Trestného zákona.

Z predmetného právoplatného trestného príkazu má súd preukázanú príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a škodou, ktorá bola spôsobená ublížením na zdraví spolujazdca

A. D..

Podľa ďalších dôkazných listín predložených žalobcom, a to výzvy č. 49/2014 doručenej Sociálnou
poisťovňou, pobočkou v Spišskej Novej Vsi žalovanému dňa 8. 12. 2014 na dobrovoľné splnenie
povinnostinahradiťškodu,ktorávzniklaSociálnejpoisťovnivýplatoudôchodkovýchdávokA.D.vovýške

8.864,28 eur za vyplácané obdobie od 14. 10. 2012 do 13. 12. 2014, ako aj podporne podľa výpisu
o prevode sumy 6.205,- eur z podnikateľského účtu v UniCredit Bank Allianz - Slovenskej poisťovne
súd vzal za preukázané, že predmetná poisťovňa vyplatila poškodenému A. D.X. dňa 13. 1. 2015
sumu 6.205,- eur. Aj napriek tomu, že žalobkyňa si zo zákona mohla vymáhať od žalovaného 100
%-tné odškodnenie poistného plnenia, v danom prípade prihliadala na určitý stupeň spoluzavinenia

poškodeného s odôvodnením, že tento ako spolujazdec mohol a mal vedieť, že žalovaný bol pri vedení
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Na základe uvedeného žalobkyňa znížila regresný nárok o
30 %.

Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 21. 10. 2015 uviedol, že trvá na spojení veci vedenej

na tunajšom súde pod sp. zn. 1C 224/2013 s touto prejednávanou vecou pod sp. zn. 7C 327/2015. Súd v
registri „C“ oddelenia tunajšieho súdu zistil, že vo veci sp. zn. 1C 224/2013 tunajší súd už rozhodol. Proti
potvrdzujúcemu rozsudku žalovaný podal odvolanie a vec bola dňa 6. 3. 2015 predložená krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaní. Preto súd uznesením návrh žalobcu na spojenie týchto vecí zamietol.Rozhodol tak aj z toho dôvodu, že podľa vyjadrenia povereného zástupcu žalobcu žalobkyňa podáva
žaloby o zaplatenie dlžných súm za jednotlivé predošlé vymáhané dvojročné obdobia, takže v danom
prípade nie je dôvod na spojenie veci, nakoľko predmetný nárok v tomto konaní sa týka ďalšej dlžnej

sumy, aj keď je táto založená na rovnakom skutkovom základe. Navyše v predošlej veci už bolo súdom
rozhodnuté a z dôvodu hospodárnosti konania by bolo neprípustné, aby prvostupňový súd v tejto veci
nerozhodoval a čakal na vrátenie veci sp. zn. 1C 224/2013 z krajského súdu.

V priebehu pojednávania žalobca netrval na vznesenej námietke premlčania, ktorú vyjadril laicky v

texte odôvodnenia platobného rozkazu. Preto súd sa touto námietkou nezaoberal. Žalovaný ďalej
namietal, že tak, ako uvádzal v konaní sp. zn. 1C 224/2013 a aj v predošlom konaní z roku 2010
pri odpočítavaní spoluzavinenia, ktoré bolo v rozsahu 30 %, žalobkyňa nezohľadnila tú závažnú
skutočnosť, že spolujazdec A. D. si zavinil poškodenie hlavne tým, že nebol pripútaný. Poisťovňa tak
mala spoluzavinenie odpočítať nielen v rozsahu 30 %, lebo v týchto percentách je zohľadnená len tá
skutočnosť, že pán D., keď nasadal do auta, mal mať vedomosť, že on ako šofér bol pod vplyvom

alkoholu. Žalovaný takto uznával žalobu len čo do základu, avšak nie čo do výšky. Ďalej uviedol, že v
prípade, ak súd sa nebude jeho námietkou zaoberať a žalobe vyhovie, žiadal, aby mohol dlžnú sumu
platiť po 150,- eur mesačne, čo odôvodnil tým, že na základe právoplatného rozsudku súdu z roku
2010 je povinný platiť žalobkyni dlžné platby za predošlé obdobia, ktoré sú spolu vo výške najmenej
10.000,- eur. Ďalej uviedol, že má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a z jeho príjmu,

ktorý je priemerne vo výške 800,- eur mesačne, nie je schopný v žiadnom prípade zaplatiť dlžnú sumu
jednorazovo. Naďalej trval na oslobodení od súdnych poplatkov v tomto konaní z vyššie uvedených
dôvodov.

Poverený zástupca žalobcu poukázal na už existujúce právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu pod

sp. zn. 7C 19/2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 1Co
361/2011, ktoré sa týkali toho istého skutkového a právneho základu, ktorý je aj v tomto konaní a s
poukazom na závery tohto rozhodnutia, ako aj ďalšieho rozsudku tunajšieho súdu, ktorý však ešte
nenadobudol právoplatnosť sp. zn. 1C 224/2013, navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal
na tú skutočnosť, že v predmetných konaniach došlo k rozsiahlemu relevantnému dokazovaniu, kde v

konaní sp. zn. 7C 19/2010 bola vyriešená aj otázka týkajúca sa zavinenia žalovaného. Vzhľadom na
zásadu právnej istoty teda v tomto konaní navrhoval na ďalšie námietky žalovaného neprihliadať, resp.
prihliadať na ne ako už na právoplatne rozhodnuté.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu
úmyselne, alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške 0,30
promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu, následkom čoho jeho spolujazdec utrpel rozsiahle zranenia. Príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a existenciou škody pri porušení právnej povinnosti bola takto
preukázaná. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákonného ustanovenia preto
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom stotožňuje sa aj s postupom žalobkyne, ktorá vzhľadom na

spoluzavineniežalovanéhoznížilaregresnýnároko30%.Takétozníženiesasúdujavíprimeranédaným
okolnostiam. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd sa doposiaľ, ani v predošlých konaniach
nezaoberal tou skutočnosťou, že spolujazdec A. D. nebol pripútaný, čo by malo mať vplyv na odpočítaný
rozsah spoluzavinenia, súd poukazuje na už doteraz právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní
sp. zn. 7C 19/2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu a zároveň aj na rozsudok

tunajšieho súdu sp. zn. 1C 224/2013 (zatiaľ neprávoplatný), v ktorých výška spoluzavinenia nebola
pozmenená. Nárok žalobkyne je osobitným priamym nárokom poisťovne proti poistenému (škodcovi),
na základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. a nejde teda
o nárok na náhradu škody, pri ktorom by súd mohol využívať moderačné právo.V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak by (napriek vyššie uvedenému) zohľadnil
obranu žalovaného, čo sa týka ďalšieho percentuálneho odpočtu spoluzavinenia (vyššieho ako 30 %-

tného), došlo by tým k narušeniu princípu právnej istoty, kedy by z totožného skutku a pri zachovaní
rovnakého okruhu účastníkov vydal súd rozdielne rozhodnutie, čo je v právnom štáte neprípustné.

Čo sa týka pôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaného v odpore, súd považuje za potrebné na

vysvetlenie žalovanému uviesť, že žalobkyňa v konaní listinnými dôkazmi preukázala, že k vyplateniu
dlžných súm došlo 13. 1. 2015, žaloba bola podaná dňa 16. 7. 2015, teda v zákonnej lehote, a
preto súd vznesenú námietku premlčania žalovaného hodnotí ako neopodstatnenú. V danom prípade
žalovaný nesprávne počíta dĺžku premlčacej lehoty od obdobia, za ktoré Sociálna poisťovňa vyplatila
poškodenému dôchodkové dávky, nakoľko aktívne legitimovanou v tomto konaní nie je Sociálna
poisťovňa, ale žalobkyňa, ktorá sa domáha regresného nároku, ktorého podstatou je predošlé plnenie.

V závere je potrebné pripomenúť, že žalobkyňa sa v tomto konaní nedomáha ďalšieho nároku, a to
zákonných úrokov z omeškania tak, ako to požadovala v predošlých konaniach, aj napriek tomu, že
žalovaný sa svojou nečinnosťou dostáva do omeškania.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žalobkyni ich
náhradu nepriznal, nakoľko vzal za preukázané, že u žalovaného sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré ho súd k povinnosti platiť trovy konania - náhradu súdneho poplatku žalobkyni vo
výške 372,- eur nezaviazal. Vypočutím žalovaného a z dôkazných listín ním predložených súd zistil, že
žalovaný má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom (syn Z., nar. XXXX, syn Z., H.. XXXX a

dcéra F., H.. X. X. XXXX), nežije s manželkou v spoločnej domácnosti, avšak mesačne prispieva jej
na vedenie domácnosti a na výživu maloletých detí sumou 540,- eur. Z jeho mesačného príjmu, ktorý
je priemerne vo výške 800,- eur, je podľa právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7C 19/2010
povinný vyplatiť žalobkyni 9.712,05 eur, ktorú doposiaľ nevyplatil. Ďalším rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 1C 224/2013 bol zaviazaný k zaplateniu sumy 4.962,75 eur s prísl.. Je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti - garáže. Iný hodnotný nehnuteľný a hnuteľný majetok nevlastní. Z uvedeného je zrejmé,
že pasíva žalovaného sú niekoľkonásobne vyššie ako jeho aktíva a nie je v jeho možnostiach pri pokrytí
základných životných potrieb jeho rodiny uhrádzať ďalšie výdaje. Na druhej strane súd má zato, že
žalobca,ktorývtomtokonaníinétrovyakonáhradusúdnehopoplatkunepožadoval,neuhradenímtýchto
trov konania zo strany žalovaného vzhľadom na zisky v jeho podnikateľskej činnosti, utrpí predmetným

rozhodnutím súdu o trovách konania len minimálnu ujmu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.