Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Gabriel Slobodník
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/215/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207078
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114207078.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
navrhovateľky E. T., F. F. F., Q. G.. Č.. XX, proti odporcovi M. H., F. T. XX, o zaplatenie 4 150,-- Eur, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1 600,-- Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 27. 03. 2014 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 4 150,-- Eur z titulu poskytnutej pôžičky, ktorú odporca jej nevrátil.
Odporcasnávrhomvyjadrilnesúhlasstým,žeuznalpohľadávkunavrhovateľkyčodovýšky1600,--Eur.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že skutočne požičala odporcovi svojmu vnukovi sumu 4 150,--
Eur, pričom tieto peniaze mu požičala v niekoľkých častiach tak, že celková pôžička, ktorú mu poskytla
bola vo výške 4 150,-- Eur.
Navrhovateľka ako jediný dôkaz svojich tvrdení predložila fotokópiu obálky a fotokópiu kalendára, do
ktorého si mala značiť sumy, ktoré odporcovi požičala.
Z uvedených listín je zrejmé, že navrhovateľka požičiavala finančné prostriedky rôznym rodinným
príslušníkom, pričom si značila ich meno a zrejme sumu, ktorú takýmto spôsobom požičala.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že od navrhovateľky svojej starej mamy si požičiaval finančné
prostriedky, tieto sú však v skutočnosti len vo výške 1 600,-- Eur a určite nie v sume tak, ako je žalovaná,
t. j. 4 150,-- Eur. Uviedol, že on o tom doklady nemá a tie zápisy, o ktorých navrhovateľka uvádzala ako
dôkazov požičaných finančných prostriedkov uviedol, že obstáť v konaní nemôžu.
Na návrh navrhovateľky súd vo veci vypočul ako svedkov M. H., L. W., otca odporcu, ktorý vo svojej
výpovedi uviedol, že on osobne prítomný pri tom, že by si syn požičiaval od jeho matky finančné
prostriedky nebol, avšak od matky vie, že si požičiaval sumy v rozsahu 100,-- Eur, 200,-- Eur alebo 300,--
Eur naviac krát, avšak sám prítomný pri takomto požičaní nebol. Z tohto dôvodu sa vyjadriť bližšie k
predmetu konania nevedel.Súd vo veci ďalej vypočul ako svedka Y. H., syna navrhovateľky, strýka odporcu, ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že bol osobne prítomný dvakrát alebo trikrát tomu, keď jeho matka navrhovateľka požičala
odporcovi peniaze a to v rozsahu asi 300,-- Eur na auto, 100,-- Eur na bývanie a jedenkrát na stravu.
Avšak v akej výške, toto si už nepamätal. Uviedol, že matka mu spomínala, že si odporca bol požičať
nejaké peniaze, pričom on sám potvrdil tú skutočnosť, že jeho matka si tieto skutočnosti nenechala nikdy
potvrdiť podpisom od osoby, ktorej tieto peniaze požičiavala.
Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne F. H., matky odporcu, ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že nikdy nebola prítomná toho, keď si jej syn od navrhovateľky peniaze požičiaval
a informáciu o tom, že si takéto peniaze požičal, vedela len od navrhovateľky. Uviedla, že vie o tom,
že požičiavala ďalším svojim dvom dcéram a tak isto aj synovi. Uviedla, že bola prítomná toho, keď z
tých listín, ktoré navrhovateľka v konaní predložila ako dôkaz, sčítavali sumy, ktoré mala navrhovateľka
odporcovi požičať, avšak tieto sumy nesedeli, pretože navrhovateľka tvrdila, že niekedy požičala dvakrát
po 100,-- Eur, niekedy že päťkrát po 100,-- Eur a vždy to vychádzalo nejakým iným spôsobom. Zároveň
sa jednalo o sumy, ktoré boli požičiavané jednak M., teda jej synovi a tak isto M. - jej vnukovi, ktorý bol
označený ako M. mladší.
Súd vo veci ďalej vypočul ako svedkyňu X. H., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka je jej
stará matka a odporca je jej bratom. Uviedla vo svojej výpovedi, že stará mama jej povedala, že brat
je jej dlžný sumu 4 150,-- Eur a túto informáciu teda má od nej. Uviedla, že spolu so starou matkou
sčítavala sumy finančných prostriedkov, ktoré mala odporcovi táto požičať. Uviedla, že bola osobne
prítomná tomu, keď stará matka požičala bratovi peniaze a to v čase, kedy ona bývala u nej, bolo to v
priebehu niekoľkých dní a jednalo sa o sumy 400,-- Eur, 200,-- Eur a 300,-- Eur, pričom o prvých dvoch
nevedela na aký účel boli požičané a suma 300,-- Eur bola na nájomné, o ktorej brat hovoril, že túto
sumu potrebuje, pretože sa bude musieť vysťahovať. Tak z tohto dôvodu mu stará matka tieto finančné
prostriedky požičala.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, kedy navrhovateľka požičala finančné
prostriedky odporcovi, avšak navrhovateľka v konaní jednoznačným spôsobom nepreukázala množstvo
takýchto finančných prostriedkov, ktoré odporcovi v skutočnosti požičala. Súdu sa skutočnosti ohľadne
tvrdenia navrhovateľky o tom, že odporcovi požičala sumu 4 150,-- Eur preukázať nepodarilo napriek
predloženiu listinných dôkazov, o ktorých navrhovateľka tvrdila, že si poznačila jednotlivé sumy, ktoré
odporcovi mala požičať. Skutočnosti o tom, aký bol rozsah finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľka
odporcovi požičala sa nepodarilo preukázať ani výsluchom svedkov vypočutých v konaní. Vzhľadom
k tomu, že odporca uznával časť finančných prostriedkov, ktoré takýmto spôsobom boli požičané od
navrhovateľky len v rozsahu 1 600,-- Eur a v ďalej časti navrhovateľka nepreukázala poskytnutie ďalších
finančných prostriedkov do sumy 4 150,-- Eur, súd nemohol navrhovateľke v celom rozsahu vyhovieť tak,
ako to žiadala, pretože táto skutočnosti v konaní preukázaná nebola. Súd na základe vyššie uvedeného
potom rozhodol tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 1 600,-- Eur, ktoré odporca v konaní uznal
ako finančnú sumu, ktorú si od navrhovateľky požičal ako tú, ktorú je povinný jej vrátiť, pričom návrh
navrhovateľky vo zvyšnej časti zamietol ako nepreukázaný.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania, ktoré nepriznal ani jednému z účastníkov konania,
pretože navrhovateľka bola v prevažnej miere v konaní neúspešná, preto právo na náhradu trov konania
nemala, odporca v prevažnej časti úspešný v konaní bol, avšak právo na náhradu trov konania si
neuplatnil. Preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorémurozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.