Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/958/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114207078
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114207078.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
žalobkyne: E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. F., Q. XX, proti žalovanému: M. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom T. XX, o zaplatenie 4 150 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 13C/215/2014-96 zo dňa 02. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ktorou súd návrh žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol
a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, potvrdzuje.

II. Žalovanému nepriznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť
zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) 1 600 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej
častisúdnávrhzamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala,

aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 150 € z titulu poskytnutej pôžičky, ktorú jej žalovaný
nevrátil. Žalovaný uznal pohľadávku žalobkyne vo výške 1 600 €, vo zvyšku s jej návrhom nesúhlasil,
z dôvodu, že od žalovanej si požičal len sumu 1 600 €.

3. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 567 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
kedy žalobkyňa požičala finančné prostriedky žalovanému, avšak žalobkyňa v konaní nepreukázala

koľko finančných prostriedkov žalovanému v skutočnosti požičala. Skutočnosť tvrdenú žalobkyňou, že
žalobkyňa požičala žalovanému sumu 4 150 € žalobkyňa nepreukázala, napriek predloženiu listinných
dôkazov, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že si poznačila jednotlivé sumy, ktoré žalovanému mala požičať.
Skutočnosti o tom, aký bol rozsah finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa žalovanému požičala sa
nepodarilo preukázať ani výsluchom svedkov vypočutých v konaní. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
uznával časť finančných prostriedkov, ktoré takýmto spôsobom boli požičané od žalobkyne len v rozsahu
1 600 €, vo zvyšnej časti žalovaná nepreukázala poskytnutie ďalších finančných prostriedkov do sumy

4 150 €, súd nemohol žalobkyni v celom rozsahu vyhovieť tak ako to žiadala, pretože táto skutočnosti
v konaní preukázaná nebola. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného potom rozhodol tak, že
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1 600 €, ktoré žalovaný v konaní uznal ako finančnú sumu,ktorú si od žalobkyne požičal ako tú, ktorú je povinný jej vrátiť, pričom návrh žalobkyne vo zvyšnej časti
zamietol ako nepreukázaný.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že náhradu trov konania nepriznal ani jednému
z účastníkov konania, pretože žalobkyňa bola v prevažnej miere v konaní neúspešná, preto právo na
náhradu trov konania nemala, žalovaný v prevažnej časti úspešný v konaní bol, avšak právo na náhradu
trov konania si neuplatnil.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto

pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

7. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) do výroku, ktorým súd
rozhodol, že v prevyšujúcej časti návrh zamietol podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby jej návrhu
bolo vyhovené v celom rozsahu a aby súd zaviazal žalovaného na úhradu celej žalovanej sumy. Mala za

to, že súd zle vyhodnotil výpovede účastníkov a svedkov. Jej výpoveď v tom, že vnukovi - žalovanému
požičiavala peniaze a požičané sumy si značila na obálky potvrdil vo výpovedi svedok Milan Dolák, ale
súd to nechcel vidieť. Aj svedkyňa X H. potvrdila, že viackrát požičala žalovanému peniaze vo výške od
200 € do 400 €. Žalovanému - vnukovi požičiavala, keď ho bolo treba ratovať. Všetky výpovede svedkov
vykresľujú charakter žalovaného ako nezodpovedného človeka, ktorý mal finančné problémy, nemal na

chleba a peniaze pre deti. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že si požičal 500 € na
stravu, časom si to rozmyslel a priznal 1 600 €. Tiež na pojednávaní „spomenul“, že mu požičala ďalších
500 € na auto, teda je pravda to, čo tvrdí ona a je jej dlžný 4 150 €. Vo svojej dobrosrdečnosti verila
vnukovi - žalovanému, nedala si podpisovať prevzatie peňazí a on namiesto toho, aby jej peniaze čestne
vrátil tvrdí, že mu požičala len 500 €. Keď si žalovaný nepísal, písala si to len ona, potom ľahko zabudol,

resp. si nepamätá koľko krát si požičal po 100 €. Odvolateľka uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie ohľadne priznanej sumy 1 600 €, z čoho sa táto suma skladá, ako má potom vedieť, ktorú
jej pôžičku resp. ktorú sumu peňazí súd zarátal žalovanému a ktorú nezarátal. Namietala, prečo súd
vzal do úvahy žalovaného tvrdenie, ktoré nemá ničím podložené, ktorý nemal peniaze, nemal dôkazy,
chodil za ňou a požičiaval si a len tak povedal sumu 1 600 € a súd ju akceptoval.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

10. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

11. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

12. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v
ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak

urobil správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

14.Odvolaniežalobkynenepoukazujenažiadnetakédôvody,ktorébypodmieňovalizmenurozhodnutia.15. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva :

16. Predmetom konania bol návrh, ktorým žiadala žalobkyňa, aby jej žalovaný zaplatil sumu 4 150
€, ktorú mu požičala. Súd prvej inštancie zamietol návrh v napadnutej časti z dôvodu, že žalobkyňa
nepreukázala, že žalovanému požičala viac ako 1600 €, teda z dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno.

17. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že žalovanému požičala sumu 4 150 €, bolo
jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Súd

označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonal, dôkazy vyhodnotiť
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to
vyplývalo z ustanovenia § 132 OSP. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd vyhodnotil dôkazy
dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaná nepreukázala, že žalovanému požičala

viac ako 1600 €.

18. Súd prvej inštancie správne vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov, že žalobkyňa požičala
žalovanému sumu 1 600 €. Žalovaný vo zvyšku tvrdenia žalobkyne poprel tým, že si viac od žalobkyne
nepožičal. Tiež listinné doklady, ktoré predložila žalobkyňa, t. j. ňou urobené zápisy na obálkach

nepreukázali jej tvrdenie, že žalovanému požičala vyššiu sumu (zápisy nie sú verifikované žalovaným).
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania, keď
ani z výpovede svedkov nebolo preukázané, v akej sume žalobkyňa požičala žalovanému finančné
prostriedky, preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena návrh žalobkyne zamietol.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (§ 379 pís. a CSP).

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechuvoveci.Žalobkyňavodvolacomkonanínebolaúspešnáapretobyžalovanému,ktorývzhľadom
na výsledok odvolacieho konania bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní nevznikli žiadne náklady, preto odvolací
súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).