Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/92/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915202823
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6915202823.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu AB 2 B. V.,

registračné číslo 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo,
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín,
IČO 47 234 679 proti žalovanej D. Š., F.. XX. XX. XXXX, T. Q. R. S. J., S. XXX/XX o zaplatenie 1.211,-
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.211,- eur s 5,15% úrokmi z omeškania ročne od 03. 09. 2014
do zaplatenia v splátkach po 60,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca počnúc
prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 29,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 18. 03. 2015 podal žalobca AB 1 B. V., registračné číslo XXX XX XXX, so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo žalobu proti žalovanej o zaplatenie 1.866,46 eur
s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
12. 10. 2012.

2/ Okresný súd rozsudkom zo dňa 30. 03. 2016 č. 12C/92/2015-62 zaviazal žalovanú na zaplatenie
1.211,- eur s 5,15% úrokmi z omeškania ročne od 03. 09. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania,
kým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3/ Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 31. 10. 2016 napadnutý
rozsudok v časti, ktorou bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie istiny s príslušenstvom a trovy konania
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a odvolanie voči výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti

odmietol. Podľa odôvodnenia okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť otázke aktívnej legitimácie
žalobcu, preto v ďalšom konaní bude potrebné prednostne došetriť aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a
následnepodľavýsledkutohtozisteniaznovuvovecirozhodnúť.Dôkaznébremenoohľadompostúpenia
pohľadávky mohol žalobca zniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu (Home Credit
Slovakia, a. s.) o postúpení pohľadávky žalovanej alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení
pohľadávky (§ 516 ods. 1, 2 Obč. zák.).

4/ V priebehu konania, a to ku dňu 18. 10. 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V. v dôsledku zlúčenia
so spoločnosťou AB 2 B. V. Žalobca ako právnická osoba takto zanikla s právnym nástupcom AB 2
B. V. registračné číslo XXXXXXXX, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské
kráľovstvo, Keď žalobca AB 1 B. V. v priebehu konania zanikol, súd podľa § 64 vety prvej C. s. p.uznesením zo dňa 06. 02. 2017 č. 12C/92/2015-97 rozhodol tak, že v konaní pokračuje s jeho právnym
nástupcom AB 2 B. V.

5/ Zástupkyňa žalobcu na výzvu súdu predložila "Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX" zo dňa 13. 08. 2014, ktorým Home Credit Slovakia, a. s. ako postupca postúpil na
žalobcu AB 2 B. V. pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikla z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 12. 10. 2012 vo výške 2.536,46 eur voči dlžníkovi - žalovanej.

6/ Súd konštatuje, že pri rozhodnutí dňa 30. 03. 2016 došlo k zrejmému omylu, keď vychádzal z
oznámenia pre žalovanú o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 12.
2014 z Home Credit Slovakia, a. s. na AB 1 B. V. , lebo v oznámení je síce uvedené číslo predmetnej
úverovej zmluvy, ale táto zmluva bola uzavretá 12. 10. 2012 a nie 21. 12. 2014, ako sa to uvádza v
oznámení. Podľa žaloby bola pohľadávka z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 10. 2012 na
základe zmluvy zo dňa 13. 08. 2014 postúpená na AB 1 B. V. Keďže predmetná zmluva o postúpení

pohľadávky z 13. 08. 2014 bola dodatočne súdu doručená (okresný súd ju predtým nevyžiadal z dôvodu,
že vychádzal z oznámenia pre žalovanú o postúpení pohľadávky a vtedajší zástupca žalovanej Centrum
právnej pomoci na pojednávaní uviedol, že v časti prevyšujúcej sumu 1.211,- eur žiada žalobu zamietnuť
a na zaplatenie sumy 1.211,- eur žiada povolenie splátok), súd z tejto zistil, že pohľadávka z predmetnej
úverovej zmluvy so žalovanou bola postúpená z Home Credit Slovakia, a. s. na AB 2 B. V. (nie AB 1

B. V., ako sa to uvádza v žalobe a v oznámení o postúpení pohľadávky). Pre rozsudok je rozhodujúci
podľa § 217 ods. 1 C. s. p. stav v čase jeho vyhlásenia. Keď pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy
zo dňa 12. 10. 2012, uzavretej medzi Home Credit, a. s. a žalovanou bola 13. 08. 2014 postúpená na
žalobcu AB 2 B. V., čo je preukázané predmetným postúpením pohľadávky, žalobca AB 2 B. V. je vo veci
aktívne vecne legitimovaný. Súd preto nanovo posúdil žalobu, a to už len v časti o zaplatenie 1.211,-

eur s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 03. 09. 2014 do zaplatenia, keďže o prevyšujúcej časti už
bolo právoplatne rozhodnuté (viď ods. 3).

7/ Žaloba bola podaná na tom základe, že právny predchodca Home Credit Slovakia a. s. uzavrel
so žalovanou dňa 12. 10. 2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie

finančných prostriedkov vo výške 2.600,- eur žalovanej. Žalovaná bola povinná splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve.
Žalovaná sa s úhradou dostala do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 13.
08. 2014 bola žalovaná preto vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 2.536,46 eur do 15
dní od odoslania výzvy. Takto na základe vyššie uvedených skutočností eviduje voči žalovanej dlh, a

to úroky z istiny do času zosplatnenia vo výške 24,45 eur a zosplatnenú istinu vo výške 1.842,01 eur.
Žiadal ju preto zaviazať na zaplatenie 1.866,46 eur, vyčísleného úroku z omeškania 55,27 eur a úrokov
z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.866,46 eur od 03. 03. 2015 do zaplatenia.

8/ Na pojednávanie 07. 03. 2017 sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané,

a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti už
nemá námietky, pokiaľ ide o zaplatenie 1.211,- eur s príslušenstvom, ako to bolo pôvodne rozhodnuté
v rozsudku z 30. 03. 2016, avšak žiada o povolenie splátok aspoň po 60,- eur mesačne. Do finančnej
tiesne sa dostala, keď zobrala viacero pôžičiek, lebo neter jej bola liečená v zahraničí, náklady na liečbu
bolo okolo dvestotisíc eur a do tohto prispela veľkou sumou. Ak by boli náklady z poisťovne vyplatené,

tak by zostatok sumy vyplatila jednorázovo.

9/ Súd doplnil dokazovanie oboznámením postúpenia "pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX"
zo dňa 13. 08. 2014 a vec posúdil takto:

10/ Žalobca je právnickou osobou založenou podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva so
sídlom Amsterdam, zapísanou v príslušnom registri Obchodnej komory Holandska, ktorý nadobudol
pohľadávku z úverovej zmluvy uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dňa 12. 10.
2012 na základe postúpenia pohľadávky zo dňa 13. 08. 2014. Žalobca je preto vo veci aktívne vecne
legitimovaný.

11/ Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaná uzavreli dňa 12. 10. 2012
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.600,- eur.
Žalovaná sa zaviazala úver spolu s príslušenstvom splácať vo 84 - roch pravidelných mesačnýchsplátkach vo výške 51,- eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola vo výške 4.284,- eur (84 x
51,- eur). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 14,11 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov

(RPMN) predstavovala hodnotu od 16,5 do 17,0 % s odkazom na text označený *, pod ktorým bolo
uvedené že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.
Priemerná hodnota RPMN predstavovala 19,08%.

12/ Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaná si svoju povinnosť voči právnemu

predchodcovi žalobcu nesplnila, z celkového poštu 84- roch splátok uhradila len splátky v celkovej
výške 1.389,- eur. Tým, že žalovaná riadne svoj dlh nesplácala, dostala sa do omeškania. Výzvou
zo dňa 13. 08. 2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že dlžná suma nebola aj napriek
opakovanýmupozorneniamuhradená, celájej pohľadávkavovýške 2.536,46eurvrátanepríslušenstva
sa stala splatnou a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na
to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy

vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé, že predmetná písomnosť bola žalovanej
zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 15. 08. 2014. Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu
doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná písomnosť bola žalovanej doručená v 3. deň
odjejodoslania.Poslednýdeňlehotypripadolna18.08.2014.Dňomdoručenia začala žalovanejplynúť
15 dňová lehota na splnenie povinnosti, posledný deň lehoty pripadol na 02. 09. 2014. Pri uvedenej

fikcii doručenia vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu nie je zrejmé , že adresát písomnosti by bol
nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť.
Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý deň omeškania 03. 09. 2014. Súd pre úplnosť
konštatuje,žeskutočnosť,odktorejprávnypredchodcažalobcuzačalpočítalplynutie15-dňovejlehoty,t.
j. odo dňa odoslania výzvy, nemá oporu v platnom práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie

lehoty bez toho, že by sa o nej mohol adresát dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jeho
postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel
výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty na už konkrétne vyčíslené plnenie. S námietkami žalovanej
ohľadom doručovania výzvy na zosplatnenie úveru sa súd vysporiadal v rozsudku zo dňa 30. 03. 2016
(str. 4 druhý odsek odôvodnenia).

13/ Pokiaľ ide o uzavretú zmluvu, podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej
charakteristickými znakmi.

14/ Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná

slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom
predmetnou zmluvou vystupoval voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaná ako fyzická osoba,
ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský,
založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v § 1 ods. 2 a § 2 písm. d.) zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

15/ Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných

náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 12. 10. 2012,
t. j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"). Je nespochybniteľné,
že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V úverovej zmluve
je konečná splatnosť uvedená v 53. bode a je označená ako lehota splatnosti, pri ktorej je uvedený

počet mesiacov 84 po poskytnutí úveru. Súd pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny
výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza,
že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu

Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru
spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa,
aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného)časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho
názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými
závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o

spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva, že žalobca bol tým
subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby
všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by
mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne
vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom

mesiaci.

16/ K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od 16,5
% po 17,0 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje spotrebiteľovi, aby si za daných
okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav neistoty spotrebiteľa
ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa možnosť zavádzania

spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu,
vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa
nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN žalobca
nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že žalobca mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť
určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol

úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ úverová zmluva
neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11
ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

17/ Podľa § 11 ods 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Súd pritom
v ďalšom poukazuje aj na svoje rozhodnutie zo dňa 30. 03. 2017 č. 12C/92/2015-62 (str. 6 posledné 2
odseky a str. 7 a 8 odôvodnenia).

18/ Po vykonaní dokazovania a pri aplikácii príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch
súd konštatuje, že žaloba o zaplatenie 1.211,- eur je dôvodná, pričom voči nej v súčasnosti žalovaná
ani nenamieta. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára
a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo výške 2.600,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala

žalovaná v prospech účtu, teda vo výške 1.389,- eur. Rozdiel týchto súm, teda 1.211,- eur, presne
kvantifikuje výšku žalobcovho nároku, a preto zaviazal preto žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny
1.211,- eur. V prevyšujúcej časti bola žaloba už zamietnutá rozsudkom zo dňa 30. 03. 2016.

19/ Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho kapitalizovaný sankčný úrok z omeškania

vo výške 55,27 eur, vypočítaný podľa predloženého splátkového kalendára za obdobie od 30. 08. 2014
do 02. 03. 2015 a úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej výške 5,15 % ročne zo žalovanej
sumy 1.866,46 eur od 03. 03. 2015 do zaplatenia súd uvádza, že vychádzajúc z konštrukcie počiatku
omeškania uvedenej vyššie mal za to, že s priznanou sumou, ktorá bola zahrnutá do celkom vyčíslenej
výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 13. 08. 2014 sa žalovaná dostala do omeškania dňom 03. 09.

2014. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,15 %, ktorá po zvýšení o 8 percentuálnych bodov
(ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol pred 01. 02. 2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa
predpisov účinných do 31.01.2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne. Výška úroku z
omeškania uvedená v žalobe bola nižšia ako je zákonná výška, preto súd priznal žalobcovi výšku úroku
z omeškania v žiadanej výške, t. j. vo výške 5,15% ročne, avšak len z priznanej sumy 1.211,- eur, teda

z istiny a to od 03. 09. 2014 ako prvého dňa omeškania do zaplatenia. Súd nešiel nad rámec žaloby ( §
153 ods. 2 O. s. p.), keď priznal úroky od 03. 09. 2014, hoci žalobca uvádza v žalobe, že ich žiada od 03.
03. 2015, pretože v tomto sú už aj žalobcom požadované kapitalizované úroky - žiadal ich za dobu od
30. 08. 2014 ( boli vypočítané nesprávne, keď počiatok omeškania nebol 30. 08. 2014 a boli počítané
aj z úrokov a poplatkov). Výpočet úrokov bol nesprávny, a preto súd rozhodol tak, že úroky priznal zo

sumy 1.211,- eur od 03. 09.2 014 do zaplatenia (v čom je zahrnutý i požadovaný kapitalizovaný úrok
ale len v prináležiacej výške a z prináležiacej sumy).20/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
prevažný úspech (žalovaná zaviazaná na zaplatenie istiny 1.211,- eur, čo činí 64,88 % zo žalovanej
sumy istiny 1.866,46 eur a zamietnutá žaloba ohľadom istiny 655,46 eur, čo činí 35,12 %) náhradu trov

v rozsahu 29,76 % ako rozdielu medzi pomerom úspechu a neúspechu.

21/ Súd povolil žalovanej na jej žiadosť podľa § 232 ods. 4 C. s. p. pohľadávku zaplatiť v splátkach po
60,- eur mesačne, prihliadnuc pritom na výšku sumy, ktorú má zaplatiť a na jej pomery. Žalovaná je síce
zamestnaná ako učiteľka, ale stará sa o vážne chorú matku a neter, kvôli tomuto aj brala úver, pričom má

ďalšie náklady aj na lieky. Je nemajetná (má len malú záhradku vo Vinici) a spláca ešte ďalšie pôžičky
a to pre sporiteľňu po 280,- eur, ešte má jednu zrážku z platu pre Proficredit a spláca ešte pôžičku pre
Pohotovosť po 100,- eur mesačne. Z dôvodu dodržania platobnej disciplíny súd povolil splátky s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Po vykonaní dokazovania a pri aplikácii príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch súd
konštatuje, že žaloba o zaplatenie 1.211,- eur je dôvodná, pričom voči nej v súčasnosti žalovaná ani

nenamieta. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od
celkovejsumyposkytnutejžalobcomvovýške 2.600,-eurodčítalvšetkyúhrady,ktorévykonalažalovaná
v prospech účtu, teda vo výške 1.389,- eur. Rozdiel týchto súm, teda 1.211,- eur, presne kvantifikuje
výšku žalobcovho nároku, a preto zaviazal preto žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny 1.211,- eur. V
prevyšujúcej časti bola žaloba už zamietnutá rozsudkom zo dňa 30. 03. 2016.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.)len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Ak žalovaná nesplní v stanovenej lehote uloženú jej povinnosť, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.