Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/149/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111213541
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111213541.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: AUTO - AZ,

spol. s r.o., Bratislavská 20, Bratislava, IČO: 35797541, zast. Advokátska kancelária Michal Bouška, s.
r. o., Vajnorská 98/D, Bratislava, proti odporcom: X. P. XXX, . zastúpenej advokátom: JUDr. Radovan
Repa, Záhradnícka 16514/60, Bratislava, 2. P., o zaplatenie 1.709,85 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.709,85 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od
29.02.2011 do zaplatenia, trovy konania 102,50 eur, k rukám zástupcu navrhovateľa JUDr. Miroslava
Kučeru trovy právneho zastúpenia vo výške 444,14 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa JUDr. Michala
Boušku trovy právneho zastúpenia vo výške 269,16 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v 1. rade trovy konania 102,50 eur a k rukám
zástupcu odporkyne v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1284,31 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe,
ženazákladeRozhodnutiaOUŽPTrnavač.G2009/1728/ŠsOH/Huzodňa12.11.2010savozidloZ.bez
EČ držiteľa P. stalo odpadom, bolo odovzdané na určené parkovisko navrhovateľa a došlo k odstráneniu

vozidla. Neuhradenou zostala faktúra č. 014100015 za prepravné výkony, manipuláciu a parkovné. Voči
odporcovi v 2. rade rozšíril návrh z dôvodu, že vozidlo patrilo do BSM účastníkov, ktoré po rozvode ich
manželstva zostalo nevysporiadané.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6. 9. 2012 č. k: 16C 149/2011-124 bol návrh voči odporkyni 1
zamietnutý a v nadväznosti na Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. 1. 2014 č. k. 24Co
514/2012-169 /ktorý vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k odporcovi 2 vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie/

bolo potrebné rozhodnúť o nároku voči odporcovi 2 a tiež o trovách konania medzi odporkyňou 1 a
odporcom 2.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
dokazovanie doplnil v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s .
p. rozhodol v neprítomnosti účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľvkonaníuviedol,žežiadazaplateniefaktúryzaprepravnévýkonyvsúvislostisodstránením
vozidla od oboch odporcov.V roku 2005 a 2006 vozidlo užíval odporca v 2. rade, následne však vozidlo
nebolo užívané, ani jeden z odporcov si teda nesplnil zákonnú povinnosť odstrániť vozidlo z verejného
priestranstva. Porušili zákonnú povinnosť, teda vozidlo potom bolo odstránené. Sú povinní obaja hradiťnáklady spoločne s nerozdielne. Odporkyňa 1 bola evidovaná ako vlastník vozidla, odporca 2, bez jej
súčinu ani vozidlo nemohol odhlásiť. Odporkyňa 1 mala vedomosť, že vozidlo je napísané na ňu a
toto sa nezaujímala, vedela aj, že vozidlo je opustené na ulici. Vozidlo bránilo estetickému vzhľadu,

ohrozovalo životné prostredie a čo je rozhodujúce, nemalo EČ, o čom predložil dôkaz. Na základe toho
Mesto Trnava umiestnilo na vozidlo výzvu na odstránenie v lehote 30 dní. Vozidlo nebolo odstránené v
zmysle zmluvy o odstraňovaní vozidiel s navrhovateľom požiadalo Mesto Trnava o odstránenie vozidla.
Navrhovateľ potom zaslal obom odporcom upovedomenie o odstránení vozidla a jeho umiestnenie
na určenom parkovisku. Ani v dodatočnej lehote si vozidlo nevyzdvihli, a preto sa začalo správne

konanie, kde boli obaja účastníci opätovne vyzývaní, aby sa dostavili na správne konanie. Reagovala
iba odporkyňa 1 s tým, že nie je držiteľom vozidla. Preto bolo rozhodnuté, že vozidlo sa stalo odpadom,
rozhodnutie je právoplatné a nie je ho preto možné ani preskúmavať.. na základe toho bolo vozidlo
zošrotované a boli vyčíslené náklady, ktoré sú povinní zaplatiť odporcovia 1 a 2. spoločne a nerozdielne.
Odporcovia nemali vyporiadané BSM, mali obaja vedomosť o tom, že vozidlo je ponechané na verejnom
priestranstve a ani jeden z nich si nesplnil či už ako vlastník alebo držiteľ zákonnú povinnosť odstrániť

toto vozidlo z vereného priestranstva.
Poukázal na zákon č.8/2009 a to § 114 ods.2, 3, ktorý upravuje vzťah medzi vlastníkom vozidla a
držiteľom. Ak vlastník vozidlo určí za držiteľa inú osobu, musí prísť na dopravný inšpektorát a tento
zápis sa zapisuje. Pokiaľ taký zápis v evidencii nie je , držiteľom vozidla zostáva vlastník. Zákon
o odpadoch prevzal tento termín z uvedenej normy, s tým, že držiteľom je ten, kto je zapísaný ako

vlastník. Držiteľ vozidla nemôže s vozidlom disponovať iba ho užívať ako vodič. Nedá sa zbaviť
objektívnej zodpovednosti. Spoločnosť navrhovateľa má autorizáciu na nakladanie s odpadom, túto
činnosť zabezpečuje aj v rámci Bratislavy. Požiadavka prišla aj z Mesta Trnava, na ktorého pokyn jednali.
Majú vydané povolenie z Ministerstva životného prostredia a autorizácia nie je rajónne ohraničená.
Činnosť môžu vykonávať aj mimo územia SR. Prepravu podľa povolenia Krajského úradu ŽP Bratislava

môže vykonávať aj v rámci všetkých krajov, ako aj prepravu nebezpečného odpadu.
Spoločnosť Kovod Recycling, ktorá bola účastníkom zmluvy uzavretej s Mestom Trnava, nemala
rozhodnutie obvodného úradu ŽP Trnava o určenom parkovisku, a preto parkovanie vozidiel
zabezpečovala spoločnosť navrhovateľa, ktorá mala záväzky z tejto zmluvy. Ak by aj zmluva
bola neplatná, Mesto Trnava dalo navrhovateľovi objednávku na zabezpečenie odstránenia vozidla

odporcu. Touto objednávkou a jej realizáciou došlo k uzavretiu samostatnej zmluvy. Kovod Recykling
mal zabezpečovať určené parkovisko, ale nesplnil legislatívne podmienky. Určené parkovisko nikdy
nevytvorili. Určené parkovisko nemá ani Autovraky Trnava ani uvedená spoločnosť. Pokiaľ treba
odstraňovať vozidla pre mesto, pre určené parkovisko treba spĺňať podmienky, teda vytvoriť dostatočnú
kapacitu, a vytvoriť podmienky, aby nedošlo k odcudzeniu alebo poškodeniu vozidla a strpieť legislatívny

proces na obvodných úradoch ŽP, ktorý zaháji konanie voči vlastníkovi, resp. držiteľovi vozidla. Mesto
Trnava navrhovateľa na odstránenie vozidla vyzvalo najprv ústne a následne písomne, e-mailom.
Vzhľadom na to, že parkujú u nich vozidlá z Bratislavy a okolia, mestá ako Trnava si voľnú kapacitu
najprv overia. Výzva bola po e-mailovej komunikácia zaslaná aj písomne. Ak zmluva nenadobudla
platnosť a účinnosť vzhľadom na absenciu určeného parkoviska pre Kovod Recykling, poukázal na

vyjadrenie svedka Jakubca, ktorý potvrdil spoluprácu s navrhovateľom, a tiež predložené listinné dôkazy,
z ktorých vyplýva, že medzi Mestom Trnava a spoločnosťou navrhovateľa bola uzavretá dohoda, na
základe ktorej navrhovateľ bol povinný zabezpečiť odťah predmetného vozidla a následné nakladanie s
ním. Nakoľko odporca bol majiteľom a držiteľom vozidla, v zmysle zákona o odpadoch mal povinnosť
nahradiť navrhovateľovi náklady uplatňované v tomto konaní. Ak podľa názoru odporcu konanie Mesta

Trnava bolo neúčelné alebo nehospodárne, nie je to dôvod, ktorý by vylučoval opodstatnenosť nárokov
navrhovateľ, môže to byť prípadne dôvodom pre uplatnenie nárokov odporcu voči mestu Trnava.

Odporkyňa v 1. rade žiadala návrh zamietnuť. Uviedla , že predmetné vozidlo nadobudla s bývalým

manželom - odporcom v 2. rade a bolo na ňu evidované. Vozidlo užívali počas manželstva. Zo spoločnej
domácnosti odišla 30.05.2005, rozvedení boli dňa 19.05.2008. Nikdy od vozidla nemala doklady a ani
kľúče, počas manželstva vozidlo viedla iba jeden raz, toto užíval odporca 2. BSM vyporiadané nemali.
Doklady od vozidla nemala, na tomto jazdil odporca 2, čo uviedol aj v konaní 17C 14/2007. Namietala
pasívnu legitimáciu. Držiteľ starého vozidla je definovaný v § 49 ods. 7 Zákona o odpadoch, ako osoba

u ktorej sa staré vozidlo nachádza. Navrhovateľ stotožnil držiteľa s osobou podľa predpisov o evidencii
vodičov na dopravnom inšpektoráte, pričom takýto držiteľ v zmysle zákona o premávke na pozemných
komunikáciách nie je samo o sebe držiteľom v zmysle zákona o odpadoch. V zmysle tohto zákona jerozhodujúci faktický stav, t.j. kto má vozidlo vo svojej fyzicky moci, nepostačuje, že je na neho vozidlo
písané na dopravnom inšpektoráte.

Odporca v 2. rade uviedol, že vozidlo Mazda 626 si kúpila odporkyňa od firmy KGP. Firmu na živnosť,
teda vozidlo nemohol odkúpiť a preto ho odkúpila odporkyňa, ktorá bola v tom čase jeho manželkou,
BSM zrušené nemali. Bolo to asi v r. 1998, cenu si nepamätá. Bolo to kupované zo spoločných
prostriedkov. Kúpa nebola robená fiktívne. Bol to rodinné auto, aj keď podnikal, takže vozila som v ňom
rodina, väčšinou šoféroval odporca. Odporkyňa na vozidle jazdila, ale nevie, ako často. BSM po rozvode

nevyporiadali, kľúče od auta mal on. Veľký technický preukaz mu odporkyňa 1 zobrala, prepadla tam
STK, odporkyňa mu odmietal vydať TP s tým, že auto je napísané na ňu. Odporca teda na aute ďalej
jazdiť nemohol. Kým bola platná STK, vozidlo používali ako rodina, ale po rozvode aj krátko pred ním už
nemalo STK, teda odporca ho nepoužíval. Musel si potom kúpiť nové auto. Mazda bola zaparkovaná na
L.i a bolo pravdepodobne odcudzené neznámou osobou. Keďže nebol evidovaný ako držiteľ, nehlásil
to polícii. Tesne po odcudzení vozidla zistil, že toto nie je na parkovisku, toto oznámil odporkyni 1 a

žiadal, aby to nahlásila na polícii, lebo on nebol vlastník. Nevedel, že ho dala odporkyňa 1 odtiahnuť.
Vozidlo bolo najprv pred domom na ul.L., tam zavadzalo, presunul ho na inú časť parkoviska, toto
potom asfaltovali, znova ho presunul, teda nebolo na jednom mieste. Vozidlo držiteľ nedal vyradiť z
evidencie, ani nebolo vyradené. Poukázal na § 49 Zákona o odpadoch. Vozidlo malo známeho držiteľa
a neohrozovalo životné prostredie. Vozidlo bolo veľmi dobrom estetickom vzhľade aj stave. Zákon o

šrotovnom bol prijatý pred rokom 2010 a miest na parkovanie takýchto vozidiel bolo veľmi veľa.
Podľa zmluvy - čl.2 navrhovateľ z Mestom Trnava má mať určené parkovisko podľa odseku 2, 3,
1 pre potreby Mesta Trnava mal zabezpečiť prevádzkovania určeného parkoviska v kat.ú. D., časť
bývalej TAZ-ky, podľa ods.5 platnosť a účinnosť zmluvy zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ObÚ ŽP Trnava o určenom parkovisku. Navrhovateľ predložil

rozhodnutie Obvodného úradu ŽP Malacky, nie Trnava, a teda zmluva je buď neplatná alebo sa firma AZ
dopustila krádeže, lebo neodovzdala auto na určené parkovisko v Hrnčiarovciach. Podľa jeho mienky
firma navrhovateľ sa dopustil trestného činu neoprávneného obohatenia, tým, že mu jeho majetok
zadržiaval na mieste, ktoré nebolo určené na parkovanie starých motorových vozidiel a žiadal od neho
vyplatenie sumy 1700 eur. Ak by bolo vozidlo parkované v Hrnčiarovciach, bol by si ho odtiahol. Mal za

to, že nie je majiteľom auta, a preto pred samotným odťahom neurobil žiadne úkony, ktoré by odťahu
zabránili. Mesto Trnava zabezpečilo povinnosti podľa čl.2, ods.2.1.1, 2.1.2, 2.1.3, 2.1.4. navrhovateľ
splnil povinnosť podľa čl. 2, ods.2:2.1. podľa čl.2.2.2 mali odviezť auto na parkovisko v Hrnčiarovciach
nad Parnou. Namietal platnosť zmluvy podľa § 39 Obč. zák.

Svedok E. uviedol, že odporca 2 bol jeho spoločník vo firme, v čase, keď sa odporkyňou rozvádzal, bolo
to asi v roku 2005. Odporca 2 po roku 1989 kúpil čiernu Mazdu 626 a mal ju až niekedy do minulého
roka. Jazdil na nej iba on, boli aj na spoločnej dovolenke, tiež šoféroval toto auto on. Nevie, či odporkyňa
má vodičský preukaz, svedok ju nikdy nevidel šoférovať. Raz videl priateľku pána E., tá dostala aj pokutu
a svedok vie, že odporca ju neplatil úmyselne, lebo vozidlo je napísané na odporkyňu 1. S vozidlom

parkoval pred firmou, keď mal firmu na D., mestská polícia mu dávala denne pokuty, bolo ich 22, neplatil
to, lebo sa rozvádzali a chcel odporkyni 1 robiť zle. Potom vozidlo stálo na sídlisku na Družbe, rozbité a
bez značiek asi mesiac, alebo aj dlhšie. Chodil okolo auta denne. Nevie, čo sa s vozidlom stalo.

Svedok A.viedol, že odporcovia nadobudli počas trvania manželstva vozidlo Mazda 626.Vozidlo

používal odporca 2 počas manželstva aj po rozvode, odporkyňu na vozidle jazdiť nevidel. Vozidlo bolo
písané na odporkyňu 1. Odporca 2 nechcel mať na seba napísané nič, aby mu to exekútor nezobral.
Odporkyňa1po rozvode mala požičané auto od svojej mamy, takže Mazdu neužívala. Zo spoločnej
domácnosti odišla dva roky pred rozvodom.

Svedok Ing. A. uviedol, že na MsÚ Trnava pracoval ako vedúci odboru dopravy a komunálnych služieb
do 26.8.2013. Na konkrétny prípad si nepamätá, ale prax bola taká, že ak prišiel podnet od občanov
alebo vlastnou kontrolnou činnosťou vrátane MP a bolo zistené vozidlo dlhodobo odstavené, zistil sa
vlastník vozidla cez políciu a na vozidlo bola umiestnená za stierač výzva na jeho odstránenie do 30 dní.
Mali dohodu s firmou, zrejme spoločnosťou navrhovateľa /na ktorú si rozpomenul v priebehu výsluchu/

ktorá realizovala odťah. V ich náplni nebolo likvidovanie vozidla ako takého, ani posúdenie, či sa jednalo
o odpad. Vie, že v minulosti robil túto službu pán E., ale potom s tým prestal a nevie, za akých okolností
bola uzavretá zmluva s inou firmou. V rámci pracovnej náplne neprišiel do kontaktu so spoločnosťouAutovraky s.r.o. Trnava. Zmluvu uzatváral príslušný referent p. K.. Zmluva bola uzavretá so spoločnosť
mimo Trnavy zrejme preto, že v Trnave asi taký dodávateľ nebol.

Svedok C. uviedol, že do 31.1.2010 pracoval na Meste Trnava ako referent odboru dopravy a
komunálnych služieb. Okrem iného mal na starosti aj odťah starých automobilov. O tom, či sa jedná o
staré vozidlo, sa rozhodovalo v zmysle zákona o odpadoch. Keď bolo ohlásené, že je odstavené vozidlo
po dlhší čas, cez mestskú políciu kontaktovali majiteľa. Posudzovali zjavne nepojazdnosť vozidla tak,
že napr. malo prepichnuté gumy, vizuálne posúdili technický stav vozidla, vstupovať do neho nemohli.

Majiteľ sa obyčajne nehlásil. Prihlásil sa obyčajne vtedy, keď auto bolo odtiahnuté. V tom období
bolo málo spoločnosti, ktoré mohli tieto staré autá odťahovať. Mali na to parkovisko, aby vozidlo bolo
chránené. Vie, že mali zmluvu so spoločnosťou Autovraky Trnava. Nevie, z akého dôvodu boli uzavreté
dve zmluvy, a to s touto spoločnosťou aj so spoločnosťou Auto - AZ Zohor. Zrejme komunikoval ja s
tou spoločnosťou, ktorá aj sporné vozidlo odťahovala. Nepamätá si, či boli niekedy námietky ohľadne
nákladov so spoločnosťou z iného sídla, ako je Trnava. Pamätá si názov AUTO-AZ, ale súvislosti už

nie. Ročne bolo odťahovaných možno 5 až 10 vozidiel. Má za to, že nikto sa k okolnostiam už vyjadriť
nevie. Nevie, či spoločnosť Autovraky Trnava mala v spornom období parkovisko na odtiahnuté vozidlá.
Nevie, kedy bol vydaný zákon o šrotovnom.

Svedok Ing. Q.a uviedol, že na základe zmluvy s Mestom Trnava jeho spoločnosť Autovraky nejaký

čas - maximálne jeden rok /jednalo sa najviac o tri autá/ zabezpečila parkovanie vozidiel, ktorých
odťah zabezpečilo mesto a ich likvidáciu, za predpokladu, že bol známy majiteľ vozidla. Mesto však
postupovalo tak, že si splnilo zákonnú povinnosť, dalo na auto oznam a chceli im dať auto, kde nebol
známy majiteľ a o to nemali záujem. Nemajú možnosť majiteľa zistiť a vyzývať ho na prevzatie vozidla. V
roku 2010 mali 5 až 10 voľných parkovacích miest. Nevie, či mesto malo zmluvu aj s niekým iným. Myslí,

že počet parkovacích miest mali potvrdené od obvodného úradu životného prostredia. Pre problémy so
zisťovaním majiteľa vozidla mali tri sedenia, kde boli pracovníci Mesta, MsP a Obvodného úradu ŽP.
Nepamätá si, v akom rozsahu činnosť boli schopní v tom období zabezpečovať. Keď nepoznali majiteľa,
vozidlo bolo pre nich bezpredmetné, mesto sa ho síce zbavilo, ale potom bolo vozidlo na súkromnom,
teda na ich pozemku. Nemohli s ním pritom nič robiť. Mesto má väčšie právomoci.

Z obsahu spisu Obvodného úradu životného prostredia Trnava vyplýva, že Rozhodnutím zo dňa 12.
11. 2010 č. G 2010/01831/ŠSOH/Du bolo rozhodnuté, že vozidlo Mazda 626 čiernej farby bez EČ /
podľa lustrácie R./, VIN: A. sa stáva odpadom. K rozhodnutiu došlo na základe skutočnosti, že dňa
10. 5. 2010 bolo doručené navrhovateľom vyrozumenie o odstránení tohto vozidla na jeho parkovisko.

Podnet na začatie konania bol doručený 8. 7. 2010. Navrhovateľ upovedomil listom zo dňa 6. 5. 2010 č.
AO-1268/ZO-10 odporkyňu 1 o umiestnení vozidla na určené parkovisko, odporca 2 bol upovedomený
listom zo dňa 10. 6. 2010 č. AO-1268/ZO-10 v nadväznosti na oznámenie odporkyne 1, že vozidlo
patrí do doposiaľ nevyporiadaného BSM účastníkov. Dvojmesačná lehota od upovedomenia uplynula
márne, držiteľ si vozidlo neprevzal v tejto lehote, preto bolo začaté konanie o tom, či vlastníctvo k vozidlu

nadobudne štát. Ústne pojednávanie bolo zvolané na 7. 9. 2010. Odporkyňa 1 sa nedostavila, odporca
2 namietal, že s vozidlom disponoval len do r. 2007 a nemá doklady od vozidla. Obvodný úrad životného
prostrediarozhodnutímč.G2010/01831/SŠOH/duzodňa12.11.2011nerozhodol,žepredmetnévozidlo
nadobudne štát, ale že dňom právoplatnosti sa predmetné vozidlo stáva odpadom. Námietky odporcu
2 v tomto smere /že odťah nebol v súlade so zákonom a popísané vozidlo nenaplnilo znaky starého

vozidla podľa § 45 ods. 5 Zák. o odpadoch/, sú irelevantné, námietky mohli byť uplatnené len v správnom
konaní, nie v tomto sporovom konaní.

Faktúrou č. 100015 zo dňa 28. 2. 2011 fakturoval navrhovateľ čiastku 1.709,85 eur, z toho za prepravné
výkony 134,95 eur, manipuláciu 47,60 eur a parkovné 1.527,31 eur

Odporca v 2. rade namietal práve spoločnosť navrhovateľa vzhľadom na vzdialenosť jej sídla od miesta
odťahu vozidla.

Z rozhodnutia tunajšieho súdu /resp. odvolacieho súdu/ vo veci 17C 14/2007 vyplýva, že už v roku

2005 /kedy bolo vozidlo odtiahnuté a cena za odtiahnutie vozidla bola predmetom sporu/ odporkyňa 1
nebola prevádzkovateľom vozidla, keď zákon nestotožňuje prevádzkovateľa s osobou vlastníka. Pojem
prevádzkovateľ Občiansky zákonník nedefinuje, ale pre jeho zmysel je charakteristické, že je to taká
fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravnýmprostriedkom. Odporkyňa 1 už v tomto konaní preukazovala, že v r. 2005 nežila s odporcom v 2. rade v
spoločnej domácnosti, nemala kľúče a doklady od vozidla. Už v tomto konaní odporca 2 argumentoval
tým, že nemal doklady od vozidla, ktoré tvrdenie bolo vyvrátené skutočnosťou, že v skutočnosti vozidlo

užíval, a logicky by sa tak nemalo stať bez dokladov.

Pasívna legitimácia odporcu 2 tak bola v konaní preukázaná a nebola predmetom ďalšieho konania.

Na vec sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z O odpadoch a zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len cit. zák.).

Podľa § 49 ods. 9 cit. zák. spracovateľom starých vozidiel je právnická osoba - podnikateľ alebo fyzická
osoba - podnikateľ, ktorej ministerstvo udelilo autorizáciu na spracovanie starých vozidiel podľa § 8 ods.
3 písm. c).

Podľa § 49 ods. 10 cit. zák. staré vozidlo je odpadom, ak ho jeho držiteľ nepreviedol na iného na účely
jeho využitia ako motorového vozidla. Staré vozidlo je odpadom, aj ak to v rozhodnutí podľa § 51 ods.
5 alebo podľa § 53 ods. 3 určí okresný úrad.

Podľa § 51 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a zmene a doplnení niektorých zákonov, ak držiteľ

starého vozidla nesplní povinnosť podľa odseku 3 písm. a), urobí tak správca cesty (na ceste alebo
verejnom priestranstve) alebo obec (na inom mieste), a to odovzdaním starého vozidla na parkovisko
určené okresným úradom podľa § 53 ods. 8 (ďalej len "určené parkovisko"); náklady s tým spojené
je povinný uhradiť držiteľ starého vozidla. O odstránení starého vozidla jeho odovzdaním na určené
parkovisko ten, kto ho zabezpečil, bezodkladne písomne upovedomí: a) držiteľa starého vozidla a

súčasne ho oboznámi aj s dôsledkami podľa odseku 6 v prípade jeho nečinnosti, b) inšpekciu, c) okresný
úrad , d) obec.

Podľa ods. 5 cit. zák. ak si do dvoch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 4 písm. a) držiteľ
starého vozidla neprevezme staré vozidlo z určeného parkoviska, okresný úrad začne konanie o tom, či

vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát. Ak okresný úrad rozhodne o tom, že vlastníctvo k starému
vozidlu nadobudne štát, držiteľom starého vozidla sa štát stáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Ak okresný úrad rozhodne inak, v rozhodnutí zároveň určí, že staré vozidlo je odpadom.

V zmysle § 53 ods. 7 cit. zák. držiteľ starého vozidla zistený podľa odseku 6 je povinný nahradiť náklady

spojené s odstránením tohto vozidla a s jeho uložením na určenom parkovisku tomu, kto tieto náklady
vynaložil.

V zmysle ods. 8 určené parkovisko určuje okresný úrad na základe písomnej žiadosti osoby, ktorej bol
vydaný súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. l) cit.

zák. ; ak je žiadosť o určenie určeného parkoviska súčasťou žiadosti o vydanie súhlasu na zber starých
vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel, okresný úrad môže určené parkovisko určiť v rozhodnutí,
ktorým súhlas na zber starých vozidiel alebo na spracovanie starých vozidiel vydáva. Na zriadenie a
prevádzkovanie určeného parkoviska platia rovnako ustanovenia § 52a ods. 2. cit. zák. Prevádzkovateľ
určeného parkoviska vedie evidenciu prevzatých a odovzdaných starých vozidiel (ods. 9).

Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ oznámením pod č.k. AO-1268/ZO-10 zo dňa
10.06.2010 zaslal odporcovi 2 vyrozumenie o odstránení starého vozidla, z ktorého je zrejmé, že na
základe požiadania Mestského úradu Trnava odstránil staré vozidlo, MAZDA 626 bez evidenčného čísla,
čiernej farby, ktorého užívateľom je on. Odstránenie vozidla sa uskutočnilo za prítomnosti pracovníka

Mestskej polície jeho odstránením na parkovisko určené obvodným úradom životného prostredia na
adresu: AUTO A-Z, spol. s r.o., Bratislavská 20, Zohor. Upozornil ho, že s poukazom na ust. § 53 ods.
6 zák. č. 223/2001 Z.z. je ako držiteľ vozidla nahradiť náklady spojené s odstránením tohto vozidla a s
jeho uložením na určené parkovisko. Ak si staré vozidlo neprevezme v lehote dvoch mesiacov od tohto
upovedomenia OÚŽP rozhodne či vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát.

Obvodný úrad životného prostredia začal konanie v zmysle § 51 ods. 5 Zákona o odpadoch ohľadne
osobného automobilu MAZDA 626, čiernej farby, bez EČ (podľa lustrácie R.), VIN: A.0, ktoré patrilo do
nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva odporcov 1 a 2. Dôvodom takéhoto postupu bolo, žepredmetné vozidlo si držiteľ neprevzal z určeného parkoviska v stanovenej lehote dvoch mesiacov od
upovedomenia o jeho odovzdaní na určené parkovisko, preto bolo potrebné rozhodnúť, či vlastníctvo k
starému vozidlo nadobudne štát. Obvodný úrad životného prostredia rozhodnutím číslo: G2010/01831/

ŠSOH/Du zo dňa 12.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.10.2010, nerozhodol, že predmetné
vozidlo nadobudne štát, ale, že dňom právoplatnosti rozhodnutia sa predmetné vozidlo stáva odpadom.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dôvody uvádzané odporcom 2, že popísané vozidlo
nenaplnilo znaky starého vozidla podľa zákona § 45 ods. 5. Zákona o odpadoch, že jeho odťah nebol

v súlade so zákonom , sú pre existenciu vyššie popísaného rozhodnutia správneho orgánu irelevantné
a súd sa nimi v tomto konaní už nemohol zaoberať. Tieto námietky mal odporca 2 uplatniť v správnom
konaní, ktorú možnosť nevyužil, čo však nemôže byť nahradené v tomto konaní, v ktorom nejde
o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ale o sporové konanie. V ďalšom konaní už nebolo
predmetom dokazovania, že vozidlo sa skutočne stalo odpadom, táto vec už bola v konaní preukázaná.

Z Rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Malacky zo dňa 21. 9. 2004 č.
OÚŽP-2004/02025-Ing.Ha/ vyplýva, že bolo v zmysle § 53 ods. 7 zák. č. 223/2001 o odpadoch určené
parkovisko žiadateľovi AUTO-AZ spol. s. ro., Vajanského 1, Malacky, ktorému bol rozhodnutím č. j.
OÚŽP-2004/00540-Ing. Ha zo dňa 7. 3. 2004 vydaný súhlas na zber starých vozidiel a na spracovanie
starých vozidiel podľa § 7 ods. 1 písm. l/ zákona o odpadoch. Rozhodnutím Obvodného úradu životného

prostredia Malacky zo dňa 29. 12. 2006 č. OÚŽP-2006/02041/464-HAN bolo toto rozhodnutie zmenené
v časti sídla spoločnosti na AUTO-AZ spol. s r . o., Bratislavská 20, Zohor, IČO 35797541, v bode 2 číslo
rozhodnutia o udelení súhlasu na zber alebo spracovanie starých vozidiel z č. j. OÚŽP-2004/00540-
Ing. Ha zo dňa 7. 3. 2004 na: č. j. OÚŽP-2004/02326-Ing. Ha zo dňa 15. 11. 2004. Toto rozhodnutie
deklaruje miesto určeného parkoviska - AUTO AZ spol. s. r. o., Bratislavská 20, Zohor. Z odôvodnenia

rozhodnutia tiež vyplýva, že parkovisko je vybudované v súlade s ustanoveniami zákona č. 223/2001 Z.
z. o odpadoch a vyhl. MŽP SR č. 25/2003 o podrobnostiach pri spracúvaní starých vozidiel.

Z vyjadrenia Okresného úradu Trnava - odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 30. 3. 2015
vyplýva, že od r. 2004 do 18. 5. 2018 /zrejme preklep/ bolo určené v zmysel § 53 ods. 8 zákona č.

223/2001 Z. z. o odpadoch jediné parkovisko, ktoré sa nachádza v areáli AUTORAKY s. r. o., Nitrianska
cesta 27, Trnava. Žiadne iné parkovisko nebolo určené, teda ani spoločnosti Kovod Recycling. S. r. o.
Banská Bystrica.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti AUTO-AZ s. r. o., Trnava vyplýva, že predmetom činnosti

tejto spoločnosti okrem iného je i podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi, odťahová služba v rozsahu
voľnej živnosti, prevádzkovanie odstavných plôch určeného parkoviska.

Mesto Trnava uzavrelo dňa 12. 8. 2008 Zmluvu o zabezpečení odstránenia starých vozidiel v zmysle
§ 269 ods. 2 Obch. zák. a § 51 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z. z. so spoločnosťou AUTO-AZ s. r. o.,

Bratislavská 20, Zohor a KOVOD RECYCLING s. r. o., Robotnícka 10, Banská Bystrica. Predmetom
zmluvy bola spolupráca pri odstraňovaní starých vozidiel, a to preprava a odovzdanie starých vozidiel
z územia mesta na určené parkovisko a prevádzkovanie určeného parkoviska. Podľa čl. II ods. 2.2.2
navrhovateľ na podklade písomnej výzvy mesta Trnava odstráni staré vozidlo odovzdaním na určené
parkovisko. Podľa čl. II ods. 2.3.1 KOVOD RECYCLING s. r. o. pre potreby mesta Trnava zabezpečí

prevádzkovanie „určeného parkoviska“ v k. ú. Hrnčiarovce nad Parnou... Zmluvná strana KOVOD
RECYCLING s. r. o. následne zabezpečí spracovanie starých vozidiel a ich zhodnotenie vo svojej
prevádzkovej štruktúre. Zmluva bola podľa čl. V - bod 5.1 zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ObÚ ŽP v Trnava o určenom parkovisku. 5.2 uzavretá na dobu
5 rokov. Podľa čl. III ods. 3.1 AUTO-AZ s. r. o. odstraňovanie starých vozidiel, prepravu starých vozidiel

na určené parkovisko a ich umiestnenie na určenom parkovisku, ako aj zisťovanie držiteľov starého
vozidla, vykoná pre mesto Trnava bezodplatne.

Mesto Trnava uzavrelo dňa 3. 11. 2010 Zmluvu o zabezpečení odstránenia starých vozidiel v zmysle
§ 269 ods. 2 Obch. zák. a § 51 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z. z. so spoločnosťou AUTOVRAKY s. r.

o., Nitrianska cesta 27, Trnava. Predmetom zmluvy bolo odstraňovanie starých vozidiel, a to preprava
a odovzdanie starých vozidiel z územia mesta na určené parkovisko a prevádzkovanie určeného
parkoviska. Zmluvná strana AUTOVRAKY s. r. o. následne zabezpečí spracovanie starých vozidiel a
ich zhodnotenie vo svojej prevádzke. Mesto Trnava malo podľa čl. II - bod 2.1 - 2.1.3 zabezpečiť svojuúčasť pri odstraňovaní starého vozidla odstránením starého vozidla a jeho odovzdaním v prevádzke
spracovateľa na určené parkovisko. Podľa či. V bod 5.1 zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom
podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluva bola podľa čl. V - bod 5.2 uzavretá na dobu jedného roka.

VZápisnicizústnehopojednávaniaObvodnéhoúraduživotnéhoprostrediazodňa8.7.2010jeuvedené,
že spoločnosť AUTO-AZ spol. s. r. o. upovedomila o umiestnení starého vozidla na určené parkovisko
listom č. AO-1268-ZO/10 zo dňa 10. 6. 2010 aj Ing. S.u, toto prevzal 11. 6. 2010 - zápisnicu odporca
podpísal a namietal, že sa necíti byť vlastníkom vozidla, lebo nie je evidovaný v evidencii vozidiel,

dokladmi od vozidla nedisponuje. Nenamietal miesto odťahu vozidla. O odtiahnutí vozidla bol odporca
oboznámený listom Mesta Trnava zo dňa 20. 7. 2010, zásielku prevzal 26. 7: 2010, zároveň bol vyzvaný
na prevzatie vozidla do dvoch mesiacov. O tom, že vozidlo bolo bez EČ, vykazovalo znaky autovraku,
bol predložený Úradný záznam Mestskej polície v Trnave zo dňa 17. 2. 2010 a 19. 3. 2010 spolu s
fotodokumentáciou.

Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 223/2001 Z. z. držiteľ odpadu je pôvodca odpadu fyzická osoba, alebo právnická
osoba, u ktorej sa odpad nachádza. Podľa § 45 ods. 7 zák. o odpadoch držiteľom starého vozidla je
fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa staré vozidlo nachádza.

Rovnako aj Občiansky zákonník má na mysli pod pojmom držiteľ vozidla osobu, ktorá má právnu a

faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Zápis držiteľa v TP má len evidenčný
charakter.

Pasívna legitimácia odporcu v 2. rade je nesporná /súd pripustil rozšírenie žaloby na odporcu na
pojednávaní/ s prihliadnutím na dôvody uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí, konanie s výnimkou

trov konania bolo voči odporkyni 1 právoplatne skončené.

Pokiaľodporca2namietal,ževozidloneboloodpadom,tusúdpoukazujenavyššieuvedenéskutočnosti,
a síce že o tom, že vozidlo sa stáva odpadom, bolo rozhodnuté v správnom konaní a nie je predmetom
tohto konania.

Pokiaľ odporca namietal právnickú osobu vykonávajúcu odťah vozidla, i tu jeho obranu súd považoval za
účelovú. Podľa § 45 ods. 9 spracovateľom starých vozidiel je právnická osoba-podnikateľ alebo fyzická
osoba-podnikateľ, ktorej ministerstvo udelilo autorizáciu na spracovanie starých vozidiel podľa § 8 ods.
3 písm. c).

Svedok Ing. JB. uviedol, že odťah vozidla realizovala spoločnosť navrhovateľa zrejme z dôvodu, že
v Trnave sa taká spoločnosť nenachádzala, svedok K. potvrdil, že podobných spoločností bolo málo,
potvrdil tiež spoluprácu s navrhovateľom. Tu treba poukázať na skutočnosť, že sa jedná o samostatný
právny vzťah Mesta Trnava a navrhovateľa, a teda súd nemá v právomoci riešiť otázku, z akých

dôvodov /v rámci výberových a iných konaní/ je uzavretá zmluva práve s navrhovateľom, resp. z akých
dôvodov bola spoločnosť navrhovateľa oslovená. Svedok Ing. Z. /Autovraky/ však vo svojej výpovedi
potvrdil, že vzhľadom na obtiažnosti pri zisťovaní majiteľa vozidla nemali o také vozidlá záujem a z toho
sa dá predpokladať, že vzhľadom na pretrvávajúce problémy s touto spoločnosťou /viaceré neúspešné
rokovania s Mestom Trnava/ potom Mesto Trnava oslovilo spoločnosť navrhovateľa. Rozhodujúcou je

skutočnosť, že sa jedná o spoločnosť, ktorá na takúto činnosť má oprávnenie a prípadná vzdialenosť nie
je tou skutočnosťou, ktorá zbavuje odporcu zodpovednosti za náklady spojené s likvidáciou vozidla. Sám
navrhovateľ nerozhodoval o tom, že vozidlo sa stáva odpadom. Do odťahu vozidla prebiehalo správne
konanie a o rozhodujúcich skutočnostiach, pre ktoré vozidlo odtiahnuté bolo, rozhodoval Obvodný úrad
životného prostredia Trnava. Súd má za to, že odporca mal dostatočný časový priestor na to, aby

samotnému odťahu vozidla a jeho likvidácii zabránil. Odporca naopak i v rámci správneho konania
namietal vlastníctvo vozidla /ktoré bolo v konečnom dôsledku ustálené/. V zmysle § 53 ods. 7 cit.
zák. práve držiteľ starého vozidla je povinný nahradiť náklady spojené s odstránením tohto vozidla a s
jeho uložením na určenom parkovisku tomu, kto tieto náklady vynaložil. Tým subjektom, ktorý náklady
vynaložil, je spoločnosť navrhovateľa, ktorá si len plnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzavretej

s Mestom Trnava. Pokiaľ ide o vzdialenosť sídla tejto spoločnosti, súd poukazuje na skutočnosť, že
samotná preprava vozidla z fakturovanej čiastky predstavuje iba sumu 134,95 eur, najväčšou sumou
je parkovné a tu treba opätovne zdôrazniť skutočnosť, že odporca bol informovaný nielen o tom, že
vozidlo je potrebné odtiahnuť, ale v konečnom dôsledku odtiahnuté i bolo a bolo umiestnené na určenéparkovisko navrhovateľa, a teda i týmto nákladom mal odporca možnosť predísť. Preto potom aj jeho
tvrdenie, že v prípade parkovanie vozidla v Hrnčiarovciach nad Parnou by si zabezpečil odvoz vozidla,
sa javí len ako účelové. Sám navrhovateľ nezapríčinil vznik nákladov žiadnym spôsobom, keď jednak si

plnil svoje zmluvné povinnosti a v rámci celého procesu odstraňovania vozidla bol konečným subjektom,
ktorý realizoval rozhodnutie správneho orgánu na žiadosť Mesta Trnava. Pokiaľ teda namieta odporca
hospodárnosť uvedeného konania, nie je navrhovateľ tým, kto tieto náklady zapríčinil, navrhovateľ
si len uplatňuje náklady vynaložené na odstránenie a uloženie vozidla na určené parkovisko. Teda
obrana odporcu smeruje v podstate voči konaniu Mesta Trnava, resp. Obvodnému úradu životného

prostredia /ktoré konanie predchádzalo samotnej realizácii a je skončené/. Táto obrana však nemôže
byť zohľadnená voči spoločnosti navrhovateľa.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ si plnil svojej povinnosti zo zmluvy s Mestom Trnava.
Pokiaľ ide o namietanú platnosť a účinnosť zmluvy /jej viazanie na rozhodnutie o určenom parkovisku/,
skutočnosť, že pre spoločnosť KOVOD RECYCLING s. r. o. nemala pridelené parkovisko, sama osebe

odporcu nezbavuje zodpovednosti za žalovanú čiastku. Odporca namietal neplatnosť zmluvy podľa § 39
Obč. zák., v zmysle ktorého ustanovenia zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 44 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu

na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

Obchodný zákonník v ustanoveniach § 269 a nasl. /podľa ktorých ustanovení i zmluva Mesta Trnava
a navrhovateľa bola uzavretá/ obsahuje len niektoré ustanovenia o uzatváraní zmlúv, aj pre obchodné
vzťahy preto platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zmluvách. Citované ustanovenie

sa týka momentu vzniku konsenzuálnych zmlúv. Zmluva je uzavretá v momente zhody (konsenzu)
vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy, teda keď adresát právneho úkonu prijme bez výhrad návrh na
uzavretie zmluvy. Ak sú splnené všetky podmienky, okamihom vzniku nadobúda zmluva platnosť. Od
platnosti zmluvy je potrebné odlišovať účinnosť zmluvy. Pod účinnosťou zmluvy sa rozumie okamih,
keď nastávajú účinky zmluvy, to znamená, odkedy sa možno domáhať plnenia zo zmluvy. Vo väčšine

prípadov s platnosťou zmluvy sa zmluva stáva aj účinnou, ak zmluva obsahuje odkladaciu podmienku
(§36 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo ak si strany dojednali dobu účinnosti neskôr.
Podľa § 36 ods. 2 Obč. zák. podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podľa ods. 3 ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne
zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie

spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech /ods. 4/.

V danom prípade vzťah navrhovateľa a Mesta Trnava, prípadne ďalšieho subjektu, je samostatným
právnym vzťahom a prípadná neplatnosť zmluvy je vzťahom týchto účastníkov konania /ak účinnosť
mala nastať pridelením parkovného miesta spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o./. Zmarenie

účinnosti zmluvy spôsobil tretí subjekt - Kovod recycling, ktorý nezabezpečil parkovné miesto. Z
vykonaného dokazovania /výpovede navrhovateľa i svedkov za Mesto Trnava/ však vyplýva, že ako
mesto Trnava, tak i navrhovateľ sa cítili zmluvou byť viazaní a podľa nej postupovali, pričom z výpovede
svedka A. vyplýva, že v spornom období bola spolupráca Mesta Trnava výlučne s navrhovateľom.
Nesporné však je, že navrhovateľ poskytol svoje služby na základe požiadavky a objednávky Mesta

Trnava, ktorá skutočnosť bola nielen preukázaná, ale nebola ani spochybnená a namietaná. Ak by
teda zmluva mala byť neplatnou, jednalo sa o nový samostatný právny vzťah navrhovateľa s Mestom
Trnava, ktoré si u navrhovateľa zabezpečilo odstránenie vozidla. Navrhovateľ potom poskytol svoju
činnosť na základe zmluvy s Mestom Trnava, ale aj na základe jeho konkrétnej objednávky, čím v
prípade neplatnosti pôvodnej zmluvy vznikla samostatná zmluva pre tento prípad. Práve vzhľadom na

túto skutočnosť súd sa ďalej nezaoberá prípadnou neplatnosťou zmluvy a obrana odporcu sa javí v
tomto smere ako účelová. Ak odporca zakladá obranu na neplatnosti uvedenej zmluvy, vzniká potom
samostatný právny vzťah odporcu s Mestom Trnava, nakoľko ako bolo uvedené, navrhovateľ vykonal
činnosť na základe objednávky Mesta Trnava - a tu sa jedná o vzťah navrhovateľ-Mesto Trnava, ktorého
priamym účastníkom odporca nie je vzhľadom na proces určenia vozidla za odpad a jeho odstránenie /

odporcabolúčastníkomsprávnehokonaniaanieužsamotnéhoodťahuaodstráneniaprávespoukazom
napriebehtomupredchádzajúcehosprávnehokonania,jehopostojkveciavlastníctvuvozidla/. Náklady
navrhovateľa ani v zmysle uzavretej zmluvy nemalo hradiť Mesto Trnava, vo vzťahu ku ktorému sa
jednalo o bezodplatnú službu a už z toho vyplýva, že náklady znáša vlastník vozidla.Za daného stavu má súd za to, že nárok voči odporcovi v 2. rade je dôvodný a preukázaný, preto mu
vyhovel v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od
odporcu ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu /

splatnosť faktúry/ do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

Podľa § 142 ods. 1 O.s. p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd trovy konania za súdny poplatok,
ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby, vyjadrenie k

odporu, pojednávanie 27. 3. 2012, 5. 6. 2012 á 71,33 eur, paušál 3xá 7,41 eur, 2x7,63 eur /všetko
u pôvodného zástupcu JUDr. Miroslava Kučeru/, pri zmene právneho zastúpenia prevzatie a príprava
zastúpenia, pojednávanie 15. 1. 2015, 17. 3. 2015 á 81,33 eur, paušál á 8,39 eur /po prevzatí zastúpenia
JUDr. Michalou Bouškom/v zmysle § 10, 11 ods. 1, § 16, 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď náhradu trov
prikázal súd uhradiť k rukám jednotlivých právnych zástupcov Takto vyčíslené a uplatnené trovy konania

považoval súd za účelné na uplatňovanie práva.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnej odporkyni v 1. rade priznal súd náhradu trov konania za
súdny poplatok aj titulom právneho zastúpenia - prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie odporu,
pojednávanie 24. 1. 2012 /1/4-ina/, 23. 2. 2012, 27. 3. 2012, 24. 4. 2012 /1/4-ina/, 5. 6. 2012, 6. 9. 2012

á 81,33 eur, porada s klientom 3. 9. 2012 27,11 eur , paušál 2x7,41 eur, 7x7,63 eur, cestovné Bratislava
- Trnava a späť 24. 1. 2012 - 35,55 eur, 23. 2. 2012 - 35,98 eur, 27. 3. 2012 - 36,55 eur, 24. 4. 2012 -
36,93 eur, 5. 6. 2012 - 36, 39 EUR, 6. 9. 2012 - 36,10 EUR, strata času 3x12,71 eur za 6 pojednávaní,
DPH 20% v zmysle § 10, 11 ods. 1, 16, 17 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Na zaplatenie trov zaviazal súd v tejto
časti neúspešného navrhovateľa, ktorý návrh prvotne smeroval výlučne voči odporkyni 1, ktorá pasívnu

legitimáciu namietala od počiatku, táto bola preukázaná už v správnom konaní aj v konaní 17C 14/2007,
s ktorými skutočnosťami bol navrhovateľ oboznámený. Voči odporkyni 1 bol návrh zamietnutý, a teda
v tejto časti voči odporkyni 1 nedôvodný, z ktorého dôvodu trovy konania úspešnej odporkyne 1 bude
znášať navrhovateľ. Vyčíslené a uplatnené trovy konania považoval súd za účelné na bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako

odvolanie odmietnuté.