Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/640/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112217103
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2112217103.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: BIOTONIKA, s.r.o., IČO: 00 633 402,
Jeruzalemská 45, Trnava, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. Sv. Michala
5, Hlohovec, o vymoženie sumy 172,23 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi náhradu trov

exekúcie v sume 115,76 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 134924 zo dňa 03.09.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ing.
Roman Liščák poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia oprávneného, č.k. 1110017316 zo dňa 07.06.2011.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 04.08.2015 podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal
súd, aby exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Oprávnený vyjadril svoj
súhlas so zastavením konania v podaní zo dňa 02.10.2015.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Následne tunajší súd uznesením č. k. 18Er/640/2012 - 49 zo dňa 4.4.2016 vydaným vyšším súdnym
úradníkom I. exekučné konanie zastavil, II. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi náhradu trov exekúcie v sume 115,76 eur do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia. Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený v časti II. výroku o
náhrade trov exekučného konania v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie
súdu považuje za vecne nesprávne, nakoľko trovy exekúcie považoval za neúčelne vynaložené pokiaľ
sa jedná o každé zisťovanie účtu povinného.

Podľa § 374 ods.4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.Vzhľadom k tomu, že odvolanie súdneho exekútora smerovalo proti II. výroku rozhodnutia o trovách
konania súdneho exekútora, ktoré vydal vyšší súdny úradník, podaním odvolania sa predmetné
rozhodnutie v napadnutej časti zrušilo a opätovne rozhoduje sudca.

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“).
Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. V
zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 16.08.2012, kedy

bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením
vyhlášky účinným od 01.09.2009.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 27.11.2015 v celkovej výške 134,62 eur, ktoré
pozostávajú z odmeny v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 89,64 eur, z náhrady hotových výdavkov

v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 11,30 eur, z náhrady za stratu času vo výške 7,92 eur a z 20 % DPH.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie
a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu
exekútorovi odmenu za 27 úkonov podľa 15 ods. 1 vyhlášky odmeňované paušálnou sumou za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti vo výške 3,32 eur, v celkovej sume 89,64 eur, t.j. 1x získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 3x zisťovanie majetku

povinného, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 20x každé
zisťovanie účtu povinného, lebo súd mal za to, že všetky úkony exekútora boli vykonané účelne, keďže
každé jedno zisťovanie účtu povinného dotazom na banky bolo v súlade s obvyklým postupom v
exekučnom konaní a týmto postupom bolo možné spoľahlivo zistiť, či povinný skutočne nemá vedený
v niektorej banke účet.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňanajmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu
exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola

pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným
konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom
spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj
v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj
viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 2,60
eur (2 x 1,30 eur), za elektronickú súčinnosť banky vo výške 0,70 eur a za elektronickú súčinnosť
ODI vo výške 0,20 eur, nakoľko mal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 7,80 eur, nakoľko nemal za
preukázané vynaloženie uvedeného výdavku v exekučnom spise (napr. doručenka, faktúra alebo účet).

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné, nakoľko tieto výdavky
vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka,
ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva,
že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže
súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba

raz. Pokiaľ ide o doručenie konečného vyúčtovania povinnému, súd nepriznal súdnemu exekútorovi
náhradu nákladov za poštovné, pretože tento úkon vznikne až v budúcnosti a súd nemá v súčasnosti
preukázané, akým spôsobom bude súdny exekútor doručovať zásielku a či nebude doručovať v jednej
zásielke písomnosti do viacero konaní a teda si náhradu za tento úkon nebude uplatňovať duplicitne aj
v ďalších konaniach. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie

doručenky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v exekučnom spise.

Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške
3,50 eur.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za manipuláciu so spismi v zmysle § 21 písm. c) vyhlášky vo
výške 3,32 eur, nakoľko mal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov.

Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do

tohto miesta a späť.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností v zmysle § 23
vyhlášky vo výške 7,92 eur. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor
si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci

jednéhoúkonuvykonanéhovmieste,ktoréniejesídlomjehoexekučnéhoúradualebokancelárie,doručí
písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že
súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,
resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu
času len v jednom exekučnom konaní.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky, ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 96,46 eur v celkovej sume

19,30 eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH
vo výške 20 % v súlade s § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 115,76 eur (odmena vo výške
89,64 eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 3,50 eur + 3,32 eur, DPH vo výške 19,30 eur) ako
celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods.

1 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.