Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/77/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814208788
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814208788.2

Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava proti odporkyni: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. G. XXX/XX, zastúpená advokátom
JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o návrhu odporkyne na obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Návrh na obnovu konania, ktoré vo vzťahu k odporkyni skončilo právoplatnosťou platobného rozkazu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.11. 2012, č.k. 12Ro/235/2012-21, dňa 18.12.. 2012, z a m i e t a.

Návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.11. 2012, č.k.
12Ro/235/2012-21, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 16.5. 2014
proti navrhovateľovi domáha obnovy konania, ktoré bolo vo vzťahu k nej skončené platobným rozkazom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.11. 2012, č.k. 12Ro/235/2012-21, ktorý jej bol doručený dňa 28.11.
2012 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2012. Návrh odôvodnila odporkyňa predovšetkým tým,
že súd pri vydaní platobného rozkazu vôbec neaplikoval spotrebiteľské právo, keďže vôbec nepreskúmal
neprijateľné zmluvné podmienky navrhovateľom predloženej zmluvy o úvere a dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku. Preto je podľa odporkyne daný dôvod obnovy konania podľa
§ 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže odporkyňa sa o skutočnosti, že súd vôbec
neaplikoval spotrebiteľské právo dozvedela až 5.5. 2014 pri porade so svojím advokátom. Rovnako je
daný dôvod obnovy konania z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku,
keďže rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, a to z toho dôvodu, že
súd pred vydaním platobného rozkazu nepreskúmal neprimerané zmluvné podmienky, a preto vydal
platobný rozkaz. Spolu s návrhom na obnovu konania odporkyňa podala i návrh, aby súd nariadil odklad
vykonateľnosti napadnutého platobného rozkazu.

Navrhovateľ sa k návrhu na obnovu konania vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 8.9. 2014 tak,
že žiadal návrh na obnovu konania zamietnuť, keďže nie sú dané dôvody na obnovu konania a návrh
na obnovu konania bol podaný po uplynutí zákonnej lehoty.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov, oboznámením s listinami zo spisu Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 16C/301/2012, a z vykonaného dokazovania mal zistený tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.7. 2012 domáhal proti odporkyni zaplatenia istiny
6.005 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 426,52 eur za obdobie od 25.9. 2009 do 24.9. 2010 a s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.739,06 eur od 25.9.2010 do zaplatenia a náhrady
trov konania. V návrhu na začatie konania bolo uvedené, že v konaní uplatnená pohľadávka bola na
navrhovateľa prevedená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2009, že odporkyňa

uzavrela dňa 26.7. 2007 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 4.813,12 eur, ktorý mal odporca splatiť v mesačných bližšie nešpecifikovaných
splátkach.

Len z týchto strohých skutkových tvrdení navrhovateľ dospel k záveru, že mu odporkyňa dlhuje spolu
sumu 6.005 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 4.729,06 eur (predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým
úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku vo výške 1.140,64 eur (predstavujúci
rozdiel medzi úrokmi a platbami započítanými na úroky) a zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške
135,30 eur (t. j. sankčné poplatky, poplatky za služby, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky spolu).

Vo vzťahu k odporkyni bola k návrhu priložená odporkyňou podpísaná dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je ako veriteľ označený navrhovateľ, ako dlžník odporkyňa.
Navrhovateľom predformulovaný text dohody obsahuje dojednanie, podľa ktorého dlžník a osoba
pristupujúca k záväzku uznávajú záväzok vo vzťahu k veriteľovi, ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy
uzavretej s pôvodným veriteľom GE MONEY, a.s., číslo zmluva/číslo zákazníka 1201717053 zo dňa
26.7. 2007 a dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 4.739,06 eur a z nešpecifikovaného príslušenstva
a nákladov na inkasné konania vo výške 150,- eur. Ďalej je v dohode uvedené, že odporkyňa dlh splatí v
mesačných splátkach vo výške 130 eur mesačne k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bude splatná
25. 7. 2010. Na konci článku 3.1. tejto listiny, ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza
predformulovaná veta, podľa ktorej odporkyňa má vedomosť o premlčaní a jeho následkoch.

Súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 14.11. 2012 platobný rozkaz, č. k. 12Ro/235/2012-21, ktorý
bol odporkyni doručený dňa 28.11. 2012. Odporkyňa proti platobnému rozkazu odpor nepodala. Proti
tomuto platobnému rozkazu podal vedľajší účastník na strane odporcu dňa 30.11. 2012 odpor. V tomto
odpore bolo uvedené, že ide o spotrebiteľskú vec, pričom v predloženej zmluve nie sú uvedené údaje,
ktoré vyžaduje zákon, a preto treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal tiež na
to, že Obchodné podmienky pre úver a používanie platobnej karty, tvoriace prílohu zmluvy o úvere
sú prakticky nečitateľné, čo je spôsobené malou veľkosťou písmen. Tiež poukázal na to, že zmluva
obsahuje neprijateľné dojednania o sadzbe úroku z omeškania a zmluvnej pokute. Vedľajší účastník v
podaní žiadal, aby navrhovateľ súdu predložil evidenciu od odporkyne došlých platieb. Vedľajší účastník
vo vzťahu k nároku uplatnenému proti odporkyni v odpore uviedol, že navrhovateľom predložená dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keďže
dojednanie o vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu je v dohode sofistikovane skryté. Dohoda je absolútne
neplatná, keďže ide o nekalú obchodnú praktiku. Dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedol,
že na túto dohodu nemožno prihliadať, a preto je navrhovateľom v konaní uplatnené právo premlčané,
keďže k 2.3. 2008 došlo k zosplatneniu celého dlhu a návrh bol na súde podaný až 23.7. 2012. Odpor
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bol odporkyni doručený dňa 20.12. 2012 s výzvou, či s
podaným odporom súhlasí, alebo nie.

Uznesením č. k. 16C/301/2012-47 zo dňa 21.2. 2013 tunajší súd odpor vedľajšieho účastníka odmietol
s poukazom na to, že platobný rozkaz sa vydáva v tzv. rozkaznom konaní. Odporcovi sa poskytuje
osobitný prostriedok súdnej ochrany proti vydanému rozhodnutiu a je výlučne na jeho vôli, či ho
využije alebo nie. Občiansky súdny poriadok vymedzuje účastníkov skráteného konania vo veci vydania
platobného rozkazu, a to navrhovateľa a odporcu. Odpor je riadnym opravným prostriedkom sui generis
proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu je odporca. Túto
výlučnú legitimáciu odporcu na podanie odporu potvrdzuje výslovne znenie ustanovení §§ 172 ods. 1,
173 ods. 1 a 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Samotný účel skráteného konania prakticky
vylučuje vedľajšie účastníctvo v tomto štádiu konania. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému
z účastníkov. Takým konaním môže byť len sporové konanie, nie však štádium sporového konania,
v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc
môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. V prejednávanej veci
odporkyňa proti platobnému rozkazu odpor nepodala, preto sa platobný rozkaz zo zákona nezrušil ale
uplynutím lehoty na podanie odporu nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Odpor podaný vedľajším
účastníkom je právne neúčinný, pretože Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení
výslovne nezakotvuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor, toto právo patrí len odporcovi. Odporca
nijakým spôsobom neprejavil vôľu podať odpor, ani ho nepodal a k odporu podaného vedľajším
účastníkom sa v lehote poskytnutej súdom na vyjadrenie, či s odporom vedľajšieho účastníka súhlasí,

alebo nesúhlasí. Súd posúdil odpor vedľajšieho účastníka ako podaný neoprávnenou osobou z dôvodu,
že v štádiu, v akom sa predmetné konanie nachádza - skrátené konanie, sa pomoc vedľajšieho účastníka
nemohla prejaviť, keďže proti platobnému rozkazu nepodal odpor odporca ako osoba oprávnená na
podanie odporu a k odporu podaného vedľajším účastníkom sa odporkyňa nevyjadrila. Vyššie uvedené
uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/207/2013-76 zo dňa 9.4.
2014. Súd po podaní odporu vedľajším účastníkom dňa 30.11. 2012 a po vydaní vyššie uvedených
rozhodnutí vyznačil dňa 7.5.2014 právoplatnosť platobného rozkazu k 18.12. 2012.

Na pojednávaní pred súdom právny zástupca odporkyne zotrval v celom rozsahu na podanom návrhu.
Trval na tom, že zo strany odporkyne bola dodržaná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu
konania. Odporkyňa sa s konkrétnymi rozhodnutiami súdneho dvora, ku ktorým nemala prístup,
dozvedela len po porade s advokátom, s ktorým sa dostala do kontaktu koncom apríla 2014 a ktorému
udelila plnú moc na jej zastupovanie. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že množstvo rozsudkov
súdneho dvora nie je ani preložených do slovenského jazyka, čo reálne znemožňuje uplatnenie
daného dôvodu povolenia obnovy konania. Nemožno zverejňovanie rozsudkov stavať nad úroveň
zverejňovania legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré majú oficiálny režim nadobudnutia účinnosti.
Hoci sú rozhodnutia Európskeho súdneho dvora považované za prameň práva, nemožno ich vôbec
stotožňovať s legislatívnymi právnymi aktami, pretože je medzi nimi zásadný kvalitatívny rozdiel. Hoci
súd má povinnosť pri svojom rozhodovaní brať do úvahy rozhodnutia súdneho dvora, nemá povinnosť
ich automaticky poznať tak, ako v zmysle všeobecnej zásady súd pozná právo tak, ako sa predpokladá
táto zásada pri legislatívnych právnych aktoch. Za veľmi podstatné pri žiadaní povolenia obnovy konania
považoval to, že rozhodnutia súdneho dvora prinášajú výklad práva únie s cieľom materiálnej ochrany
spravodlivosti. Pri aplikácii práva EÚ by bol výsledok konania značne odlišný od terajšieho stavu.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že po doručení platobného rozkazu a ani po doručení vyjadrenia
vedľajšieho účastníka sa nijako nebránila, pretože predmetnej veci nerozumela po právnej stránke. Hoci
vedľajší účastník pri svojom vstupe do konania oznámil aj kontakt na seba, nekontaktovala ho. Tento
rok ju však kontaktoval JUDr. Cifra, následne sa stretla s jeho zástupcom a súhlasila s podaním návrhu
o povolenie obnovy pôvodného konania.

Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť
návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci alebo
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev.

Podľa § 228 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na obnovu konania môže účastník
napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku
1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný
platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho
času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 234 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, návrh na obnovu konania súd uznesením buď
zamietne alebo obnovu konania povolí.

Podľa § 233 Občianskeho súdneho poriadku, ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania
vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

Z hľadiska návrhu na obnovu konania súd primárne zisťoval, či je návrh na obnovu konania podaný proti
právoplatnému rozhodnutiu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že platobný rozkaz bol odporkyni
doručený dňa 28.11. 2012, pričom odporkyňa proti nemu odpor nepodala, a preto lehota podľa § 172
ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku uplynula dňa 18.12.2012 a v tento
deň sa stal platobný rozkaz právoplatný. Na tomto závere nemení nič ani to, že do konania na stranu
odporkyne dňa 11.10. 2012, vstúpil vedľajší účastník, ktorému bol následne platobný rozkaz dňa 28.11.
2012 doručený a ktorý dňa 30.11. 2012 podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor.

Ako dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, teda že sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci odporkyňa poukázala na viacero súdnych rozhodnutí, z
ktorých sú zrejmé právne závery, ktoré sa vzťahujú aj na skutkové okolnosti vzťahu navrhovateľa a
odporkyne. Konkrétne poukázala na závery súdov, podľa ktorých zmluvu uzavretú medzi právnych
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou treba posúdiť ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho
zákonníka a nie ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom na túto zmluvu treba
aplikovať aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., a preto treba považovať úver poskytnutý právnym
predchodcom navrhovateľa odporcovi za bezúročný a bez poplatkov; kumulatívne dojednania o výške
úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne spolu so zmluvnou pokutou za omeškanie so splácaním
úveru vo výške 20 % z dlžnej čiastky považoval za neadekvátne vysokú plneniu, ktoré majú tieto sankcie
zabezpečovať.

To, že určité súdne rozhodnutia sformulovali právne názory, ktorých aplikácia by mala mať za následok
to, že súd v pôvodnom konaní nemal vydať platobný rozkaz, a preto je jeho vydanie je v rozpore
s § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a osobitne v rozpore s § 172 ods. 9 Občianskeho
súdneho poriadku, nemožno považovať za dôvod obnovy konania. Platobný rozkaz ako osobitné, no
ako každé iné súdne rozhodnutie, môže byť vydaný len za splnenia zákonom predpísaných podmienok.
V prípade platobného rozkazu zákon stanovuje podmienku, z ktorej je zrejmé, že platobný rozkaz možno
vydať len vtedy, ak zo skutočností tvrdených navrhovateľom, po právnom posúdení týchto skutočností
súdom, musí byť daná dôvodnosť uplatneného nároku. Ustanovenie § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho
poriadku je len osobitým vyjadrením tejto základnej podmienky pre spotrebiteľské vzťahy a v zásade sa
javí ako nadbytočné, keďže ak navrhovateľom tvrdené skutočnosti o určitých zmluvných dojednaniach
treba posúdiť podľa hmotného, hoci aj spotrebiteľského práva tak, že sú neplatné, stačí na nevydanie
platobného rozkazu zdôvodnenie podľa § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže tvrdené
skutočnosti po ich právnom posúdení nezakladajú záver o tom, že nárok je uplatnený dôvodne.

Z uvedeného je zrejmé, že platobný rozkaz, rovnako ako každé iné súdne rozhodnutie môže byť
nesprávne, a to buď z dôvodu, že na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky (napr. v tomto
prípade v tej časti návrhu, v ktorej sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal poplatkov, no v návrhu
vôbec nebolo uvedené, na základe ktorých dojednaní a akých skutočností boli tieto nároky uplatnené),
v konaní neboli zohľadnené skutočnosti, ktoré z akékoľvek dôvodu neboli niektorým z účastníkov
konania uvedené (napr. v tomto prípade až v konaní o obnove odporkyňou uplatnená námietka
premlčania) alebo účastníkmi tvrdené skutočnosti boli súdom nesprávne právne posúdené, teda na
ne bolo nesprávne aplikované hmotné právo, čo viedlo k nesprávnemu záveru o dôvodnosti, resp.
nedôvodnosti uplatneného nároku (napr. v tomto prípade právne posúdenie, že úver poskytnutý právnym
predchodcom navrhovateľa treba považovať za bezúročný a bez poplatkov alebo že uzavretá dohoda
o uznaní záväzku je neplatná). Všetky uvedené dôvody prípadnej nesprávnosti návrhom na obnovu
konania napadnutého platobnému rozkazu však nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by bolo
možné povoliť obnovu konania z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku,
keďže pripustenie opačného záveru by viedlo k absurdnému výsledku, podľa ktorého by akýkoľvek
nesprávny platobný rozkaz, akékoľvek nesprávne súdne rozhodnutie, bolo napadnuteľné návrhom na
obnovu konania. Takáto nesprávna konštrukcia je v rozpore so základnou podmienkou dôvodu na
obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, z ktorej vyplýva, že musí ísť
o také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní. Odporkyňa mohla v pôvodnom konaní použiť všetky skutkové a právne námietky, ktoré používa
v návrhu na obnovu konania. Osobitne mohla v odpore proti platobnému rozkazu namietnuť premlčanie
nároku navrhovateľa a takisto uviesť právne predstavy o tom, že zistené skutkové okolnosti treba posúdiť
podľa hmotného práva tak, že z nich nemožno vyvodiť dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku.
V tejto súvislosti treba uviesť, že odporkyňou v návrhu na obnovu konania uvádzané súdne rozhodnutia
obsahujúce rôzne právne závery, nemožno považovať za rozhodnutia podľa § 228 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku, keďže rozhodnutiami v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť také
rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú konkrétnych právnych vzťahov účastníkov konania, resp. majú vplyv
na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu. Inak povedané, rozhodnutím podľa § 228 ods. 1 písm. a)
Občianskeho súdneho poriadku nemožno rozumieť také rozhodnutie, ktoré obsahuje odlišný právny
záver, ako bol použitý v rozhodnutí, ktoré je napadnuté návrhom na obnovu konania. Preto nebol daný
dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

Ako dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku odporkyňa označila
to, že platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, a to z toho dôvodu,
že súd pred vydaním platobného rozkazu nepreskúmal neprimerané zmluvné podmienky, a preto vydal
platobný rozkaz. K tomu predovšetkým treba uviesť, že z vydaného platobného rozkazu vôbec nemožno
dospieť k záveru, že by súd nepreskúmal neprimerané zmluvné podmienky. Rovnako ako k tomuto
záveru odporkyne možno z obsahu spisu dospieť k záveru, že súd zmluvné podmienky preskúmal,
no nedospel k tomu, že by boli neprijateľné. I keby súd dospel k záveru, že súd zmluvné podmienky
nepreskúmal a nesprávne vydal platobný rozkaz, nemožno dospieť k záveru, že by takýto postup bol v
rozpore s citovanými rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora. Možno dospieť len k záveru, že takýto
postup bol v rozpore s § 172 ods. 1 a 9 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27. júna 2000 v spojených prípadoch C-240/98 až
C-244/98: „1. Ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd
môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného
zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. 2. Národný súd je
povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než
uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice.
Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho
vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.“ Z
uvedeného rozhodnutia vyplýva to, že súd je povinný aj bez návrhu účastníka dospieť k neprimeranosti
zmluvnej podmienky, podľa ktorej má právomoc rozhodnúť vec, ktorá sa týka spotrebiteľa. Je zrejmé,
že toto rozhodnutie sa žiadnym spôsobom nevzťahuje k prejednávanej veci, keďže účastníkmi v
tomto konaní nebolo tvrdené dojednanie, ktoré by sa týkalo právomoci a príslušnosti Okresného súdu
Prievidza. Právomoc a príslušnosť Okresného súdu Prievidza vyplynula v pôvodnom konaní z aplikácie
všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora z 21. novembra 2002 v prípade C-473/00: „Národná právna
úprava, ktorá národnému súdu v rámci konania o návrhu podanom poskytovateľom spotrebiteľského
úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúca na zmluve uzavretej medzi nimi, znemožňuje po uplynutí
premlčacej doby z úradnej povinnosti alebo na základe podnetu spotrebiteľa stanoviť, že určité
dojednanie obsiahnuté v zmluve uzavretej medzi nimi je v rozpore so smernicou Rady 93/13/
EHS zo dňa dne 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.“ Z uvedeného
rozhodnutia nevyplýva požiadavka na obsah súdnych rozhodnutí, ale na obsah všeobecných právnych
predpisov. Právne predpisy Slovenskej republiky neobsahujú také ustanovenie zákona, ktoré by súdu
znemožňovalo stanoviť po uplynutí premlčacej doby to, že určité dojednanie obsiahnuté v zmluve
uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Preto ani do úvahy neprichádza to, že by
bol vydaný platobný rozkaz v rozpore s týmto rozhodnutím Európskeho súdneho dvora.

Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora zo 14. júna 2012 v prípade C-618/10: „Smernica Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo
veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu
neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu
podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor.“ Z uvedeného rozhodnutia nevyplýva
požiadavka na obsah súdnych rozhodnutí, ale požiadavka na obsah všeobecných záväzných predpisov.
Právne predpisy Slovenskej republiky vždy v konaní pred vydaním platobného rozkazu umožňovali
preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou
zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Konkrétne to vždy umožňovalo ustanovenie §
172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého platobný rozkaz možno vydať len vtedy, ak
právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplýva zo skutočností uvedených navrhovateľom. Inak povedané
nikdy nebolo možné vydať platobný rozkaz, na základe skutočností, teda aj zmluvných dojednaní,
ktoré by boli v rozpore s hmotným právom. Neskôr doplnené ustanovenie § 172 ods. 9 Občianskeho
súdneho poriadku je len osobitnou deklaráciou tejto normy pre spotrebiteľské vzťahy. Preto ani do úvahy

neprichádza to, že by bol vydaný platobný rozkaz v rozpore s týmto rozhodnutím Európskeho súdneho
dvora.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že odporkyňa prispôsobovala svoje nesprávne právne predstavy
v návrhu na obnovu konania želanému výsledku spočívajúcemu v povolení obnovy. Dôvodom, pre
ktorý odporkyňa podala návrh na obnovu konania bolo to, že vydaný platobný rozkaz nevychádzal zo
všetkých skutočností, ktoré bolo možné aplikovať na vzťah účastníkov, teda, že právoplatný platobný
rozkaz bol vydaný na základe neúplne zisteného skutkového stavu. To bolo spôsobené činnosťou
súdu, ktorý nevyzval navrhovateľa na doplnenie skutkových tvrdení a tým, že odporkyňa odporom
nedoplnila tie skutkové tvrdenia, ktoré boli v jej prospech a ktoré prirodzene v návrhu neuviedol
navrhovateľ a vydaný platobný rozkaz vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže
je zrejmé, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá zjavne pre neurčitosť a pre rozpor
s dobrými mravmi neplatná dohoda o uzavretí splátkového kalendára (neurčitosť uznania záväzku
spôsobuje nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú istinu, pričom nie je zrejmé, o ktoré splátky
istiny a úroku, resp. iné sankčné plnenia podľa zmluvy malo ísť; to, čo vlastne bolo predmetom
uznania záväzku, spochybňuje a robí neurčitým i odkaz na nešpecifikované príslušenstvo záväzku
a zjavne bez právneho dôvodu uznávané náklady na bližšie nešpecifikované inkasné konanie). Je
zrejmé, že právoplatný platobný rozkaz je nesprávny, no jeho nesprávnosť nie je spôsobená rozporom
s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a táto nesprávnosť mohla byť zistená už v čase, v ktorom
mohla odporkyňa podať odpor proti platobnému rozkazu, keď mohla uviesť všetky tvrdenia a právne
predstavy, ktorých sa dovoláva v návrhu na obnovu konania. V tejto súvislosti sa súd musel zaoberať
i tým, či bol návrh na povolenie obnovy konania podaný včas. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že odporkyni bol už dňa 20.12. 2012 doručený odpor, ktorý proti vydanému platobnému rozkazu podal
vedľajší účastník na strane odporkyne. Z tohto odporu, ktorý bol odporkyni doručený dňa 20.12. 2012
sa odporkyňa mohla dozvedieť všetky tie právne predstavy, pre ktoré podaním doručeným súdu dňa
16.5. 2014 podala návrh na obnovu konania. I keď súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre
obnovu konania, treba dospieť i k záveru, že návrh na obnovu konania odporkyňa podala oneskorene
po uplynutí lehoty podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a i preto treba jej návrh na obnovu
konania zamietnuť.

Z ustanovenia § 233 Občianskeho súdneho poriadku je zrejmé, že ak je pravdepodobné, že sa návrhu
na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci. Samé podanie
návrhu na podanie návrhu na obnovu oprávnenou osobou nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia,
proti ktorému smeruje. Zákon umožňuje ešte pred rozhodnutím o návrhu na obnovu, aby súd nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci samej, ak je pravdepodobné, že návrhu na obnovu konania
sa vyhovie. Keďže v prejednávanej veci sa návrhu na obnovu konania nevyhovelo, nebolo dôvod ani
povoliť odklad vykonateľnosti rozhodnutia, o ktorého obnovu sa v tomto konaní navrhovateľka domáhala
a preto i v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.