Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211523
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812211523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: E. J. I., s.r.o., D., N. č. 5, IČO XX XXX
XXX, zast. T. J., s.r.o., D., N. č. X, IČO XX XXX XXX proti žalovaným: 1/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. F. XXX, zastúpený S.. O. P., advokátom so sídlom Q., J. J. č. M., 2/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. F. č. XXX, do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ : U. na

ochranu občana spotrebiteľa H. so sídlom v N., R.. Q. 5, zastúpené S.. O. P., advokátom so sídlom Q., J.
J. č. X/A, o zaplatenie 6.925,60 eur s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného 1/, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. novembra 2015 č.k. 12C/16/2013-278, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu a vzájomný návrh žalovaného 1/ a vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného 2/ zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2, § 3 ods.

1 zákona č. 258/2001 Z.z., § 39, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z., § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na
základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že medzi právnym
predchodcom žalobcu - I., a.s. a žalovaným 1/ vznikol spotrebiteľský vzťah uzavretím úverovej zmluvy,
ku ktorému Dohodou o ručení pristúpil aj žalovaný 2/. Konštatoval, že na predmetný vzťah sa použijú
ustanovenia zák.č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zák.č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaní
1/, 2/ v postavení spotrebiteľov zaviazali veriteľovi v určenom čase vrátiť. Úverová zmluva je zmluvou
typovou, vyhotovenou pre širší okruh spotrebiteľov. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému 1/
poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Medzi žalobcom a
I. bola dňa 04.11.2009 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mala byť na
žalobcu postúpená aj uplatnená pohľadávka, pričom postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy právny
predchodca žalobcu žalovaným oznámil. Žalovaný 1/ a vedľajší účastník na strane žalovaného 2/ až

v písomnom podaní zo dňa 30.09.2015, resp. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
dňa 26.11.2015 namietali, že došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách s tým,
že z tohto dôvodu je potrebné posudzovať samotné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na
žalobcu ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť
k platnému postúpeniu pohľadávky. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie aj napriek rozsiahlemu
dokazovaniu vo veci samej považoval za potrebné v konaní predovšetkých posúdiť, či žalobca je v

predmetnom konaní aktívne legitimovaným subjektom. Konštatoval, že aby pohľadávka podľa ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách mohla byť postúpená z banky na nebankový subjekt, je potrebné, aby
klient banky bol s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní, a aby banka na splnenie záväzkuklienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a
teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, v priamom rozpore so zákonom. Postúpenie pohľadávky
je v takomto prípade neplatné, a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj

voči žalovaným. Súd prvej inštancie konštatoval, že postupca v súdnom konaní, v ktorom postúpenú
pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej
aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému
bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky
banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj

prevzal a zároveň, že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanietýchtoskutočnostímázanásledoknedokázanieaktívnejlegitimáciepostupníka.Žalobca
v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok,
ktoré vyžaduje Zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávok, pričom zákon vyžaduje na ich
splnenie písomnú formu. Pokiaľ teda I. postúpila zmluvou zo dňa 04.11.2009 predmetnú pohľadávku z
úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže

ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver, resp. nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti, I. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov inému subjektu.
Zmluvaopostúpenípohľadávokzodňa04.11.2009jepretoneplatnýmprávnymúkonomajvzmysle§39
Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z
dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom

k tomu, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu jeho nedostatku aktívnej legitimácie, v kontexte toho bolo
potrebnérozhodnúťajovzájomnomnávrhužalovaného1/avedľajšiehoúčastníkanastranežalovaného
2/. Konštatoval, že sa nemohol zaoberať samotnou úverovou zmluvou, jej všeobecnými obchodnými
podmienkami a v rámci týchto právnych úkonov podmienkami, ktoré boli v nich upravené a rozhodovať
o týchto podmienkach vo vzťahu k žalobcovi, ako účastníkovi, ktorý nebol aktívne legitimovaný v konaní.

Poukázal na ust. § 153 ods. 3, 4 OSP, ktorý uvádza, kedy má súd vo výroku rozsudku vyhlásiť zmluvnú
podmienku za neprijateľnú, a to z tých dôvodov, ak nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto
podmienky, uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
neprimerané finančné zadosťučinenie. Keďže súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalobca nebol
oprávnenou osobou na podanie predmetnej žaloby, vzájomný návrh týkajúci sa práv a povinností z

úverovej zmluvy, ktorú uzavrela I., ktorá však nebola účastníkom konania, je nedôvodný. Z tohto dôvodu
vzájomný návrh žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 2/ v celom
rozsahu zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP.
2.Protitomutorozsudkuvovýroku,ktorýmbolažalobažalobcuzamietnutá,podalvzákonomstanovenej

lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel, prípadne tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej
inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Zastával
názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z
každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku

aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, trval na tom, že predmetnú skutočnosť
preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o
postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Dôvodil, že
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí

o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky, uvedené
v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Trval na
tom, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len
sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy nemôže byť spojená sankcia v

podobe neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách,
konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 cit. zákona. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods.
8 citovaného zákona s poukazom na to, že omeškanie žalovaných 1/, 2/ trvalo nepochybne viac ako
rok, zastával názor, že právny predchodca žalobcu vykonal v súlade s ust. § 92 ods. 8 citovaného
zákona (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným

1/, 2/ nezasielal. Poukázal na skutočnosť, že predložil súdu platobnú históriu úveru, z ktorej vyplýva, že
žalovaným boli opakovane zo strany právneho predchodcu žalobcu zasielané upomienky (t.j. písomné
výzvy na úhradu dlhu), ktorá skutočnosť v konaní preukázala, že právny predchodca žalobcu neporušil
bankové tajomstvo, nakoľko splnil všetky povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 Zob ukladá, teda, žežalovaní boli v mene banky vyzvaní na úhradu dlžnej sumy a zároveň boli v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Poukazoval
na to, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zob nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka

alebojejčasť,ktorájeužsplatná.Zdôrazňoval,žepostúpenímpohľadávkysastalsámžalobcaveriteľom
pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na
plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje
právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného považoval za
nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou

spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu
prvej inštancie, v zmysle ktorého pohľadávky banky voči svojim klientom je potrebné považovať za druh
pohľadávok, ktoré podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť, nakoľko by sa
zmenou veriteľa ich obsah zmenil.
3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k podaného odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku. Uviedol, že nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu predčasne ukončil

alebo iným spôsobom zosplatnil poskytnutý úver do momentu postúpenia pohľadávky žalobcovi.
Právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku bez toho, aby poskytnutý úver nadobudol
mimoriadnu splatnosť alebo aby bol predmetný úverový vzťah akýmkoľvek spôsobom ukončený.
Zdôrazňoval, že žalobcovi v konaní chýba aktívna vecná legitimácia, t.j. žaloba trpí procesnou vadou,
na základe čoho prvoinštančný súd správne žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene
právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak
neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,

avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a
dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie
(pokiaľ ide o vecný obsah odvolania vo veci samej, posudzovanie vecnej legitimácie strán sporu sa
novou procesnou úpravou nezmenilo). Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných

ustanovení CSP.
5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.
z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba žalobcu zamietnutá. V ostatných častiach rozsudku strany sporu rozsudok súdu prvej
inštancie nenapadli odvolaním, tieto nadobudli právoplatnosť a krajský súd rozsudok v týchto častiach
nepreskúmaval (§ 367 CSP).
7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie

na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z právneho
predchodcu I. a.s., D. na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009,
a to v nadväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z. o bankách.
8. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta najmä s tým, že nesúhlasí s výkladom ust. § 92

ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, súdom prvej inštancie, pričom bol toho názoru, že uvedené
ustanovenie nemôže byť spájané s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, ako ani
platnosťou samotného právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
9. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
10. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v prípade pohľadávky banky (ako
to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách

iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákono bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o
zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky
porušuje zákon, a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. V danej veci žalobca v konaní

pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre
platné postúpenie pohľadávky (nebolo preukázané, že sporiteľňa písomne vyzvala a výzvou doručila
žalovaným - oznámenie o postúpení takúto výzvu nenahrádza, že im umožnila 90-dňovú lehotu na
splnenie dlhu a následne svoju pohľadávku proti nim postúpila), a preto možno súhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie, že Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovaným

nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu
na vymáhanie žalovanej pohľadávky.
11. S poukazom na vecne správny záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej
legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími
námietkami zo strany žalobcu v prejednávanej veci.
12. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).