Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206591
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815206591.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu
JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v exekučnej veci oprávneného: C., proti povinnému:
I., o vymoženie 1.659,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2016, č.k. 15Er/1290/2015-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekučné konanie zastavil a druhým
výrokom súdnemu exekútorovi V.. N.. N. K., C.., náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 15.03.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre
vymoženie istiny vo výške 1.659,70 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je M. zriadeného

pri M. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa
XX.XX.XXXX. Z exekučného spisu vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 16Er/3869/2011 v prospech
oprávneného: C., proti povinnému: I., pre vymoženie istiny vo výške 1.659,70 Eur s prísl., na podklade
exekučného titulu, ktorým je M. zriadeného pri M.X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, mal súd prvej inštancie preukázané, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v zmysle § 44 ods. 2 Zákona

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
zamietnutá z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom Uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k. 16Er/3869/2011-18 zo dňa 14.12.2011, ktoré nadobudlo v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 19CoE/57/2012-43 zo dňa 28.09.2012, právoplatnosť dňa 28.11.2012. Následne bolo
exekučné konanie zastavené v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v čase začatia
konania Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/3869/2011-45 zo dňa 18.12.2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2013. Z uvedeného súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným
titulom je ten istý M. zriadeného pri M. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, ako v tomto konaní sp.zn. 15Er/1290/2015. Okresný
súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 16Er/3869/2011-18 zo dňa 14.12.2011, okrem iného
uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade
ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná

individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z
tohto dôvodu je absolútne neplatná. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol
byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným
titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z
uvedeného vyplýva, že konanie vedené pod sp.zn. 16Er/3869/2011 sa viedlo na podklade toho istéhoexekučného titulu ako v tomto konaní sp.zn. 15Er/1290/2015 a vo vzťahu k tým istým účastníkom
konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči
povinnému. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3

O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni
tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je
uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne
daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady
ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 15Er/1290/2015

je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom uznesení č.k. 16Er/3869/2011-18 zo dňa 14.12.2011
jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie bol toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa§104ods.1O.s.p.Podanímnávrhunavykonanieexekúcievzniklosúdnemuexekútoroviprávona
náhradu trov exekučného konania. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku, do doručenia

poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu
na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Súdny exekútor
bol dňa 29.10.2015 vyzvaný na uplatnenie trov exekučného konania a upozornený na možnosť ich
nepriznania v prípade neuplatnenia v stanovenej lehote. Predmetnú výzvu súdny exekútor prevzal dňa
04.11.2015. Do dnešného dňa na ňu nereagoval a z uvedeného dôvodu súd náhradu trov exekučného

konania súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Ako dôvody podania
odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/, f/,
h/ O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Oprávnený namietal, že súd

prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom
možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím
o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený v tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Cdo 205/2011 a sp.zn. 5 ECdo

40/2013 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 254/2012, podľa ktorých
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá, prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie je individuálny
právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov
mal oprávnený za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre

rozhodnutieexekučnéhosúdu,ktorévneskoršomštádiuexekučnéhokonaniazaložínaprávnomzávere,
že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Oprávnený ďalej uviedol,
že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p.,
nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo
uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom

predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o
merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v
Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu
postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na

spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Oprávnený
ďalejargumentovaltým,žeexekučnýsúdjevzmysle§44ods.2vetaprváadruháExekučnéhoporiadku
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej

preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,
logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd
nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s
otázkou udelenia, resp. neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný
súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového

stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel
oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva
podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu, pričom sa opiera o svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnejveci. Takýto výklad považoval oprávnený za neprípustný najmä z dôvodu, že nevyhnutne predpokladá
a vyžaduje inú úpravu procesných práv a povinností účastníkov exekučného konania, než akú upravuje
Exekučný poriadok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II.

ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení,
ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je
založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a
takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Oprávnený tiež namietal porušenie právnej istoty a

legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú,
aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietajú, a tiež namietal
neprimerané zvýhodnenie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Podľa
oprávneného mu exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené
preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie je
potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

7. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným pred súdnym exekútorom do zápisnice
dňa 15.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.659,70 Eur s
príslušenstvom, a to na podklade rozsudku G. zriadeného pri M. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.

8. Z úradnej činnosti odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal,
aby od povinného vymohol sumu 1.659,70 Eur s príslušenstvom, a to na základe vyššie uvedeného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. V V uvedenej exekučnej

veci Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 14.12.2011, č.k. 16Er/3869/2011-18 zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezdôvoduabsencieprávomocirozhodcu
v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2012,
č.k. 19CoE/57/2012-43 právoplatnosť dňa 28.11.2012. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k.

16Er/3869/2011-45 zo dňa 18. decembra 2012 exekučné konanie zastavil.

9. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

13. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby
súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého

rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP (pôvodne
§ 103 O.s.p.), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky
konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 161 ods. 2

CSP (pôvodne § 104 ods. 1 O.s.p.) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorýnemožnoodstrániť,súdkonaniezastaví.ZcitovanýchustanoveníCSPtedavyplýva,žepodmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

14. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky

prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

15.Zustanovenia§9aods.1Exekučnéhoporiadkujezrejmé,žeCivilnýsporovýporiadok(akoprocesný
predpis) je subsidiárnym právnym predpisom vo vzťahu k Exekučnému poriadku, čo vyplýva
zo zákonnej dikcie, podľa ktorej sa v konaní podľa Exekučného poriadku primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania.
Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť,

a to práve vzhľadom na ustanovenie § 161 ods. 2 CSP (pôvodne § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s
§ 251 ods. 4 O.s.p). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie §
230 CSP (pôvodne § 159 ods. 3 O.s.p.), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu

je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania,
ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom
konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak

povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v
exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých
spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 14.12.2011,
č.k. 16Er/3869/2011-18 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a ktoré nadobudlo v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

28.09.2012, č.k. 19CoE/57/2012-43 právoplatnosť dňa 28.11.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom
nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové
okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne
rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť

odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 14.12.2011, č.k. 16Er/3869/2011-18 v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 28.09.2012, č.k. 19CoE/57/2012-43, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľv totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie
jednomyseľne ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).