Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Er/207/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209202399
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8209202399.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.¸ so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému: neb. B. A., C.. XX.XX.XXXX, C. S. Q. XXX,
H., o vymoženie 35,51 EUR, takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi trovy exekúcie vo
výške 46,50 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 5Er/207/2009 - 25 zo dňa 19.07.2012 súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zároveň ju zastavil a taktiež zaviazal oprávneného nahradením trov exekúcie vo výške 108,45 EUR.
Vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník. Toto uznesenie bolo napadnuté odvolaním oprávneného zo
dňa 20.08.2012.
Súd preskúmajúc odvolanie povinného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonom

stanovenejlehote,keďuzneseniebolooprávnenémudoručenédňa09.08.2012aodvolaniebolopodané
na poštovú prepravu dňa 21.08.2012.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Pojem právneho účinku (následku) vyjadruje istú kauzálnu väzbu medzi procesným úkonom a jeho
účinkom, medzi ktoré časovo vstupuje nová procesná úprava. Procesný úkon vyvoláva procesnoprávne
následky (účinky) do budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy,

ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Justifikujú sa účinky všetkých procesných
úkonov, teda aj procesných úkonov súdu, aj procesných úkonov účastníkov konania. Ak bol v konaní
vykonaný procesný úkon, s ktorým sú spojené určité následky, majú tieto následky byť zachované
bez ohľadu na procesný režim nového procesného predpisu. Akýkoľvek procesný úkon vykonaný v
procese akýmkoľvek subjektom, ak má svoje účinky do budúcnosti, bez ohľadu na procesný režim
tejto budúcnosti sa normatívne účinky tohto úkonu uznávajú (aj keby ich už oná procesná budúcnosť

pro futuro neuznávala). Vzhľadom na to, že súčasná právna úprava nerieši situáciu, ktorá nastala, je
potrebné aplikovať predošlú úpravu (§ 374 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.Odvolaním napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preto na základe vyššie uvedeného
v časti výroku o náhrade trov exekúcie zrušené zo zákona, a preto bola vec opätovne prejednaná a
rozhodnutá zákonným sudcom.

Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 05.06.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára,
Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie proti povinnému
na podklade vykonateľných rozhodnutí SIDERIA - ISTOTA združená zdravotná poisťovňa..
Súd na základe oznámenia súdneho exekútora zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Svedčí o

tom aj výpis z Registra obyvateľov SR.
Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 C.s.p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 7 ods. 1 a 2, veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spôsobilosť fyzickej osoby
mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „Exekučný poriadok“ ), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

K podmienkam konania patrí aj spôsobilosť účastníka konania mať práva a povinnosti (právna
subjektivita). V tomto prípade povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda pred začatím konania, ktoré
začalo dňa 01.06.2009 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Povinný smrťou
stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu), a teda aj spôsobilosť byť účastníkom
konania. Keďže povinný v danom prípade od začiatku konania nemal spôsobilosť byť jeho účastníkom a

nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania,
súd považoval za potrebné exekúciu zastaviť. V danom prípade bol návrh na vykonanie exekúcie
podaný proti neexistujúcemu subjektu a tento nedostatok nie je možné zhojiť ani návrhom na zmenu
účastníka konania (na dedičov povinného). K zmene účastníkov konania by došlo zo zákona bez potreby
rozhodnutia súdu, pokiaľ by povinný zomrel po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V takejto situácii

sa v konaní pokračuje s právnymi nástupcami povinného. Keďže povinný zomrel pred podaním návrhu,
súd nemal inú možnosť než exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zároveň ju zastaviť.
20. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,

ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

21. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľaust.§200ods.1Exekučnéhoporiadku,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov
určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
K úhrade trov súd zaviazal oprávneného. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku určuje, že
ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie. Zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie súd vidí v skutočnosti, že oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie voči neexistujúcemu subjektu. Je práve vecou oprávneného, aby
podal správny návrh na vykonanie exekúcie a aby boli splnené všetky procesné podmienky pre riadne
prebehnutiekonania.Oprávnenýmoholamalmaťvedomosť,žejehodlžníkzomrelanávrhnavykonanie
exekúcie mal podať voči právnym nástupcom povinného (dedičom).Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 49,80 EUR za 15 úkonov exekučnej činnosti podľa § 15
ods. 1 Vyhlášky. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhláška).
Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie viacnásobne, ale iba 1x, nakoľko za správneho použitia gramatického
výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 Vyhlášky patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade by odmena za takýto úkon exekučnej
činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 Vyhlášky, kde je odmena exekútora
výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Z uvedeného dôvodu bolo možné súdnemu

exekútorovi priznať odmenu za vykonanie šiestich úkonov exekučnej činnosti.
Z uplatnených trov súd preto priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit.
vyhlášky v uplatnenej minimálnej výške 33,19 EUR, nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eur.
Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu

a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume 2,90 EUR
v súlade s predloženým vyúčtovaním. V prevyšujúcom rozsahu súd exekútorovi náhradu hotových
výdavkov titulom poštovného nepriznal, nakoľko ich výšku a reálne vynaloženie nemal za preukázané
a žiadnym spôsobom nevyplývali z predloženého spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu
exekútorovi náhradu poplatku vo výške 2,66 EUR za lustráciu vykonanej prostredníctvom Geodetického

a kartografického ústavu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2 EUR za telekomunikačné.
Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, na
základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním

exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite
preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej
výške. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože
súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky
trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia,

postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal
súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnené hotové výdavky, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. V
danom prípade ide o výdavky, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi v budúcnosti, pričom pri vykonávaní
úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú, nejde o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený

exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 citovanej vyhlášky. Súd je toho názoru, že
súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním
exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so
zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Nakoľko tieto hotové výdavky
súd preukázané nemal, nemohol ich súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu ani priznať.

V prevyšujúcom rozsahu súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov titulom poštovného nepriznal,
nakoľko ich výška nebola žiadnym spôsobom preukázaná a nevyplývala ani zo spisového materiálu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 4 EUR súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „spotrebný materiál“ a „archivácia“. Súd názor súdneho exekútora, že takéto výdavky
sú hradené v rámci náhrady hotových výdavkov nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške

2 EUR súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady

a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku

a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady
na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárskevybavenieanapokonnákladynakancelárskepotreby(papier,farba,spinky,spisovýobalatď).Jezrejmé,
ževšetkytietonákladyavýdavkysisúdnyexekútorzabezpečujevrámcichodusvojhoúradu,tedanielen
v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že

náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §
22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky

a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie
spomínanénákladyvrátanenákladovzakancelárskepotrebydovýpočtunákladov,náhradaktorýchpatrí
súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z
odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov
v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo
značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický

exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR
akopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňaťvyhláškač.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s

vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových

výdavkov v paušálnej sume. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:
„Administratívnenákladyniesúsúčasťouadministratívnychprác“.Vdôvodovejspráveknávrhuvyhlášky
predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v
odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou

činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,
obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy
si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo
súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je

zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu

uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť

právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sapredpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by

sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov“). Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,

keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo

možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné

súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako
nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto
náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný
rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto
súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.
15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn. 9CoE/32/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn. 13CoE/7/2013 či Uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 20CoE/30/2012).
Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou

po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.
Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor

je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 7,75 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho
exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 46,50 EUR.
Úplne na záver súd dodáva, že nemožno však súhlasiť s námietkou oprávneného o nesprávne priznanej
dani z pridanej hodnoty z poštovného. Zákon o DPH v § 22 upravuje základ dane pri dodaní tovaru a
služby platiteľom DPH. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu,

ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo
služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňajú aj iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar
alebo službu a taktiež súvisiace náklady požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. Do
základu dane sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka (prechodné
položky). Ak súdny exekútor je platiteľom DPH, pri určení základu dane je povinný postupovať v

súlade s citovaným § 22 zákona o DPH. Zákon o DPH ako hmotno-právny predpis upravujúci daň z
pridanej hodnoty - ukladá platiteľovi DPH zahrnúť do základu dane pri dodaní tovaru alebo služby celú
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru alebo služby, zníženú o daň. Keďže podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej
činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, celá

protihodnota, znížená o daň, ktorú súdny exekútor ako platiteľ DPH prijal alebo má prijať od príjemcu
plnenia alebo inej osoby za dodanie exekučnej služby, predstavuje základ dane pri dodaní služby.
Podľa § 28 zákona o DPH sú oslobodené od dane univerzálne poštové služby s odkazom na § 2
zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí
s poskytovanou univerzálnou poštovou službou. Univerzálnou poštovou službou je súbor poštových

služieb,ktoréjeposkytovateľuniverzálnejslužbypovinnýtrvaloposkytovaťvprístupovýchakontaktných
miestach za rovnakých podmienok, v určenej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom, každý
pracovný deň najmenej s jedným vyberaním a dodávaním denne. Poštové služby poskytuje poštový
podnik na základe živnostenského oprávnenia, v rozsahu všeobecného povolenia a za podmienokustanovených zákonom č. 324/2011 Z.z. o poštových službách. Z uvedeného vyplýva, že univerzálne
poštové služby sú oslobodené od dane u ich poskytovateľa, t.j. poštového podniku. Ak súdny exekútor
náklady na poštovné a kolkové známky zaplatil vo svojom mene a na svoj účet, výdavky sa zahŕňajú

do základu dane pri dodaní služby. Ak súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky zaplatil
v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, výdavky sa nezahŕňajú do základu dane pri dodaní
služby. V exekučnom konaní súdny exekútor vynakladá výdavky za poštovné vo svojom mene a na svoj
účet, a preto je v zmysle vyššie uvedeného povinný tieto výdavky zahrnúť do základu dane. Z toho teda
vyplýva, že na daný prípad sa ustanovenia § 28 zákona o DPH nevzťahuje, a preto sa náhrada súdneho

exekútora za poštovné (v prípade ak je súdny exekútor platiteľ DPH) zvyšuje o DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.