Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200294
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa J. Š. K. S. H. S. Y.

R. F. É. P. S. , L. Ž. X, F. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul.29.augusta 8-10, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia č. 56544-8/2015-BA zo dňa 21.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.12.2015 č. 56544-8/2015-BA.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 88 a § 293o ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že
navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23.07.1984 nemá

nárok na úrazovú rentu.

2. Odporkyňa rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ dňa 23.07.1984 utrpel pracovný úraz pri
výkone povinnej vojenskej služby, preto jeho nároky na náhradu škody na zdraví do 31.07.2006
posudzovalo a uspokojovalo Ministerstvo obrany SR. Pri posudzovaní nárokov navrhovateľa vychádzala
z : - Protokolu č.1 o odovzdaní a prevzatí spisov podľa § 293o ods.6 zákona o sociálnom poistení zo
dňa 25.09.2015 (po podpise zástupcov Ministerstva obrany SR doručený odporkyni dňa 01.10.2015,

v ďalšom texte aj „Preberací protokol č.1“), - oznámenia o predĺžení konania zo dňa 27.11.2015, -
listu Ministerstva obrany SR č. UPS-OPZ-1887/95-3/III. zo dňa 20.07.2007 označeného „Žiadosť o
náhradu straty na zárobku - oznámenie“ adresovaného navrhovateľovi (ďalej aj „Oznámenie zo dňa
20.07.2007“), - zápisu zo stretnutia zástupcov Ministerstva obrany SR ( v ďalšom texte aj „MO SR“)
a Sociálnej poisťovne, ústredie konaného dňa 28.10.2015 (po podpise zástupcov MO SR doručený
odporkyni dňa 02.12.2015) a - listu MO SR č. UPL-1887/1995 zo dňa 08.12.2015 doručeného odporkyni
dňa 14.12.2015 - odpoveď (ďalej aj „list MO SR zo dňa 08.12.2015“). Odporkyňa ďalej v odôvodnení

uviedla, že nárokom poškodeného sa začala zaoberať po jeho prvej návšteve Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice dňa 28.11.2013 s tým, že z predložených dokladov nebolo možné posúdiť oprávnenosť
jeho nároku, tieto doklady na ich výzvu doplnil dňa 22.04.2015. Navrhovateľ zároveň žiadal o
transformovanie straty na zárobku na úrazovú rentu. Po postúpení spisového materiálu ústrediu
Sociálnej poisťovne bol medzi zástupcami odporkyne a zástupcami MO SR podpísaný dňa 25.09.2015
Preberací protokol č.1, z obsahu ktorého vyplýva, že predmetom prevzatia bola výlučne dokumentácia
súvisiaca s pracovným úrazom, nie výplata plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na

zdraví, ktorá vznikla pred 01.01.2004, a to z dôvodu, že navrhovateľovi takýto nárok na výplatu plnenia
nevznikol.ZástupcoviaMO SRpoukazovalinaOznámeniezodňa20.07.2007,ktorýmMOSRreagovalo
na podanie navrhovateľa zo dňa 11.07.2007. V oznámení bol navrhovateľ podrobne informovaný o
jeho nároku na náhradu škody k 31.12.2003 s poukazom na príslušné ustanovenia Zákonníka práceako aj zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2004. Osobitne bol upozornený na znenie §
293o ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ktoré sa vzťahuje na bývalých vojakov základnej vojenskej
služby, podľa ktorého odporkyňa prebrala od MO SR výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti

štátu za škodu na zdraví vzniknutej vojakom základnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností
alebo v priamej súvislosti s týmto plnením za predpokladu, že boli splnené podmienky vymedzené
týmto ustanovením. MO SR v Oznámení zo dňa 20.07.2007 zároveň uviedlo prepočet nároku na
náhradu škody na zdraví k 31.07.2006. Z jeho záveru vyplýva, že vzhľadom na dosahované zárobky
navrhovateľovi nemohol k 31.07.2006 vzniknúť nárok na náhradu za stratu na zárobku a z tohto

podstatného dôvodu odporkyňa nemohla prevziať výplatu plnení. MO SR odovzdalo odporkyni len
dokumentáciu súvisiacu s pracovným úrazom, nie však výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti
štátu za škodu na zdraví. Takýto záver, že navrhovateľovi nevznikol nárok na výplatu plnenia bol
potvrdený zástupcami MO SR aj na stretnutí dňa 28.10.2015. Následne odporkyňa listom zo dňa
12.11.2015 požiadala MO SR o opätovné prehodnotenie a písomné potvrdenie údajov týkajúcich sa
nárokov navrhovateľa na náhradu škody na zdraví , na základe čoho bol dňa 14.12.2015 odporkyni

doručený list MO SR zo dňa 08.12.2015, ktorým potvrdzuje správnosť údajov uvedených v Oznámení
zo dňa 20.07.2007, so záverom, že navrhovateľovi od 01.08.2006 nevznikol nárok na stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti, nakoľko jeho mesačný zárobok spolu s priznaným invalidným
dôchodkom prevyšovali sumu valorizovaného priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody.
Odporkyňa v rozhodnutí ďalej citovala ustanovenie § 83, § 88 ods.1, § 272 ods.1,3, 5, § 293o

ods.6 zákona o sociálnom poistení a uzavrela, že navrhovateľovi k 01.08.2006 nevznikol nárok na
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ( z dôvodu, že jeho mesačný zárobok spolu s
priznaným invalidným dôchodkom prevyšovali sumu valorizovaného priemerného mesačného zárobku
pred vznikom škody), preto navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok a žiadal, aby bolo o jeho
nároku na náhradu za stratu na zárobku opätovne rozhodnuté, tak že sa bude vychádzať z priemerných
zárobkov pred vznikom škody a aby sa neprihliadalo na nevyplácanie náhrady za stratu na zárobku k
31.07.2006. Ďalej uviedol, že nárok a prípadná výška nároku na náhradu za stratu na zárobku sa v jeho
prípade neodvíja od jednej konkrétnej sumy, ktorú mu priznalo, či nepriznalo MO SR k 21.07.2006, ale

jeho nárok sa posudzoval priebežne, v závislosti od valorizácie príjmov, vychádzajúc z jeho priemerného
hrubého mesačného zárobku pred vznikom škody v roku 1984 vo výške 3.179,- Sk. Na základe toho v
rôznych obdobiach náhradu za stratu na zárobku poberal v rôznych výškach, alebo nepoberal vôbec.
Tvrdil, že ak k 31.07.2006 nepoberal žiadnu náhradu za stratu na zárobku, neznamená to, že mu v
budúcnosti nevznikne nárok na náhradu za stratu na zárobku, a to na základe zodpovednosti MO SR

a ich rozhodnutia a záväzku o odškodňovaní.

5. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2016 k opravnému prostriedku navrhovateľa žiadala
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zhodne s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
argumentovala, že nároky navrhovateľa na náhradu škody na zdraví z dôvodu jeho pracovného úrazu

zo dňa 23.07.1984, ktorý utrpel ako vojak povinnej základnej služby posudzovalo a plnilo do 31.07.2006
MO SR a vzhľadom na zmenu právnych predpisov bol dňa 25.09.2015 medzi zástupcami odporkyne
a MO SR podpísaný Protokol č.1 o odovzdaní a prevzatí spisov (podľa § 293 o ods. 6 zákona o
sociálnom poistení), kde v prílohe č.1 je uvedený aj navrhovateľ. Pri samotnom prevzatí prípadu bola
predmetom prevzatia výlučne dokumentácia súvisiaca s pracovným úrazom, nie však výplata plnení

vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla pred 01.01.2004, a to práve
z dôvodu, že navrhovateľovi nárok na výplatu takéhoto plnenia nevznikol, pretože k 31.07.2006 mu
nebola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku. Uvedené skutočnosti boli oznámené navrhovateľovi v
písomnom oznámení MO SR zo dňa 20.07.2007. Týmto oznámením bol navrhovateľ veľmi podrobne
informovaný o jeho nárokoch na náhradu škody k 31.12.2003 s poukazom na § 201 zákona č. 311/2001

Z.z. Zákonník práce ako aj na ustanovenia zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2004.
Navrhovateľ bol upozornený aj na znenie § 293o ods.6 zákona o sociálnom poistení, vzťahujúce
sa na bývalých vojakov základnej vojenskej služby, podľa ktorého odporkyňa prevzala od MO SR
výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom základnej
vojenskej služby pred 01.01.2004 pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s týmto

plnením, za predpokladu, že boli splnené podmienky vymedzené v tomto ustanovení. Navrhovateľovi
bol uvedený výpočet jeho nároku na náhradu škody na zdraví k 31.07.2006 a zo záveru toho oznámenia
vyplýva, že vzhľadom na dosahované zárobky s pripočítaním invalidného dôchodku, ktorý poberal
k 31.07.2006 mu nemohol vzniknúť nárok na náhradu za stratu na zárobku (ktorá bola zákonompremenovaná na úrazovú rentu) a z toho dôvodu odporkyňa nemohla prevziať výplatu plnení. Práve
z týchto dôvodov odporkyni bola odovzdaná len dokumentácia súvisiaca s pracovným úrazom
navrhovateľa a nie výplata plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví. Takýto

záver vyplýva aj z následnej komunikácie odporkyne a MO SR. K námietke navrhovateľa, aby sa
pri posúdení jeho nároku na náhradu za stratu na zárobku vychádzalo z priemerných zárobkov pred
vznikom škody a aby sa neprihliadalo na nevyplácanie náhrady z stratu na zárobku k 31.07.2006
odporkyňa uviedla, že pri posúdení jeho nároku na úrazovú rentu v zmysle § 293o ods.6 zákona o
sociálnom poistení sa vychádzalo z dokumentácie, ktorá jej bola odovzdaná MO SR k 01.08.2006. Do

tohto dátumu nároky navrhovateľa posudzovalo a plnilo MO SR, preto nie je v právomoci odporkyne
preskúmavať rozhodnutia iného štátneho orgánu. Ku dňu 31.07.2006 navrhovateľovi podľa vyššie
uvedeného nevznikol nárok na výplatu plnení (a ani mu žiadne plnenie v tom čase nebolo poskytované),
pretovzmyslevyššieoznačenéhoustanoveniazákonaodporkyňavýplatuplnenianeprebrala. Uzavrela,
že o nárokoch navrhovateľa bolo postupované v súlade so zákonom, na základe náležitého zistenia
skutočného stavu veci, a preto nie sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rámci

konania odporkyne o opravnom prostriedku navrhovateľa.

6. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od
01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

7. V danej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. o konanie o opravnom prostriedku
proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu (podľa § 250l a nasl. O.s.p.) začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti SSP, a to podaním opravného prostriedku , ktorý bol doručený odporkyni dňa
28.01.2016, preto toto konanie sa dokončí podľa procesných ustanovení O.s.p.

8. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení
sa s administratívnym spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa
26.01.2016 doručený odporkyni dňa 28.0.12016 nie je dôvodný.

9. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 88 a § 293o ods.6 zákona o sociálnom poistení
rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
23.07.1984 nemá nárok na úrazovú rentu.

10. Odporkyňa tak rozhodla z dôvodu, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz dňa 23.07.1984 pri

výkone povinnej vojenskej služby a z tohto dôvodu jeho nároky na náhradu škody na zdraví
titulom pracovného úrazu boli posudzované a uspokojované do 31.07.2006 Ministerstvom obrany SR.
Vzhľadom na dosahované zárobky navrhovateľa, navrhovateľovi nemohol k 31.07.2006 vzniknúť nárok
na náhradu za stratu na zárobku a z toho dôvodu nemohla odporkyňa prevziať výplatu plnení. MO SR
odovzdalo odporkyni len dokumentáciu súvisiacu s pracovným úrazom navrhovateľa, nie výplatu plnení

vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví. Navrhovateľovi od 01.08.2006 nevznikol
nárok na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, resp. nárok na úrazovú rentu pretože
jeho mesačný zárobok spolu s priznaným invalidným dôchodkom prevyšovali sumu valorizovaného
priemerného mesačného zárobku pred vznikom škody, tak ako tieto skutočnosti vyplývajú z listu
Ministerstva obrany SR č. UPS-OPZ-1887/95-3/III. zo dňa 20.07.2007 označeného „Žiadosť o náhradu

straty na zárobku - oznámenie“ adresovaného navrhovateľovi.

12. Na pojednávaní konanom pred súdom dňa 30.05.2016 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom
prostriedku a doplnil, že v minulosti dostával odškodnenia, pôvodne od Federálneho ministerstva
obrany a neskôr po rozdelení Československa aj od Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Vypovedal, že poberá invalidný dôchodok a je zároveň aj živnostník. Jeho zdravotné problémy naďalej
pretrvávajú, pretože pri úraze mu boli amputované prsty na pravej ruke a časť dlane. Všetky doklady,
ktoré mal k dispozícii, ako aj doklady týkajúce sa jeho nároku na finančné plnenie preložil odporkyni.
Vyslovil názor, že v budúcnosti, pri prípadnom poklese jeho príjmov by mu mohol vzniknúť nárok na
finančné plnenie v súvislosti s úrazom, preto potrebuje poznať orgán, s ktorým by mal komunikovať za

účelom vyplácania odškodnenia. Zhodné tvrdenia zopakoval aj na pojednávaní pred súdom konanom
dňa 05.12.2017.13. Na uvedené skutočnosti reagovala zástupkyňa odporkyne na pojednávaní pred súdom dňa
05.12.2016 tak, že v budúcnosti môžu vzniknúť nároky navrhovateľa a to okrem úrazovej renty,
kde je rozhodujúce posúdenie zmeny jeho zdravotného stavu, aj nároky súvisiace s prípadnou

reoperáciou a pod., ktoré však bude navrhovateľ povinný preukázať odporkyni, pretože táto prevzala
základ nároku, nie však finančné plnenia ku dňu jeho prevzatia, pretože v tom čase žiaden finančný
nárok navrhovateľovi nebol plnený. Ak by navrhovateľovi v budúcnosti vznikal nejaký finančný nárok v
súvislosti s jeho úrazom počas základnej vojenskej služby, bude teda povinnosťou navrhovateľa takýto
nárok odporkyni aj preukázať.

14. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne bolo zistené, že v tomto spise sa nachádza Protokol
o odovzdaní o prevzatí spisov podľa § 293 o ods.6 zákona č. 461/2003 Z.z. č. 44950-1/2015-BAM,
z obsahu ktorého vyplýva, že podľa označeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 310/2006 Z.z. odovzdávajúci, t.j. MO SR, Úrad legislatívy a práva, Kutuzovova 8, Bratislava,

odovzdáva agendu výplat plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škody na zdraví, ktorá
vznikla pred 01.01.2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v
priamej súvislosti s ich plnením. Protokol bol podpísaný dňa 25.09.2015 a podľa Prílohy k preberaciemu
protokolu č.1 bol prevzatý aj spis navrhovateľa.

15. Z obsahu listu Ministerstva obrany SR, Úrad právnych služieb v Bratislave zo dňa 20.07.2007 SR
č. UPS-OPZ-1887/95-3/III adresovaného navrhovateľovi označeného ako „Žiadosť o náhradu straty
na zárobku - oznámenie“ vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľa z 11.07.2007 o náhradu straty
na zárobku, resp. o prehodnotenie a prípadné opätovné vyplácanie predmetnej náhrady po tom, čo
navrhovateľ k 30.06.2007 zrušil živnostenské oprávnenie a tým aj ukončil živnostenskú zárobkovú

činnosť a dňom 01.07.2007 nastúpil do pracovného pomeru do firmy ROPS, s.r.o. Kamenica nad
Cirochou, bolo navrhovateľovi oznámené, že spôsob výpočtu tejto náhrady do 31.12.2003 upravovalo
ustanovenie § 201 ods.1 Zákonníka práce. Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sociálna poisťovňa od 01.01.2004 preberá od
zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom

úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa
osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 01.04.2002 vyplývajúce zo
zodpovednostizamestnávateľazaškodupripracovnomúrazeachorobezpovolania.Podľaustanovenia
§ 272 ods.5 zákona o sociálnom poistení v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na

dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31.12.2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do
31.12.2003 podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a za obdobie po 31.12.2003 ako o úrazovej rente
podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 01.01.2004 a
žiadosť o ich priznaní a vyplácanie bola podaná po 31.12.2003. Toto ustanovenie sa však nevzťahovalo
na bývalých vojakov základnej vojenskej služby, pretože až od 01.08.2006, a to v zmysle § 293o ods.6

zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa definitívne prebrala od Ministerstva obrany SR výplatu
plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla pred 01.01.2004 vojakom
povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Z
uvedeného vyplýva, že prípadný nárok navrhovateľa na poskytovanie náhrady za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu sa do 31.07.2006 posudzoval podľa

predpisov platných do 31.12.2003, teda podľa ustanovenia § 201 ods.1 Zákonníka práce, podľa ktorého
náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo
čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu so zárobkom po pracovnom
úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku, alebo
čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu, sa rovnala jeho priemernému

zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným
pracovným úsilím. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti tak predstavuje
rozdiel medzi zamestnancovým zárobkom pred pracovným úrazom, valorizovaným podľa príslušných
valorizačných predpisov a invalidným alebo čiastočne invalidným dôchodkom, ktorý je vyplácaný z
dôvodu tohto pracovného úrazu a zárobkom zamestnanca po pracovnom úraze. MO SR v liste

navrhovateľovi ďalej oznámilo, že v zmysle valorizačných právnych predpisov, a to konkrétne z. č.
297/1991 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, z. č. 320/1993 Z.z. o úprave náhrady za stratu na
zárobkuposkončenípracovnejneschopnostivzniknutejpracovnýmúrazomalebochorobouzpovolania,opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 132/1995 Z.z., opatrení ministerstva č.
120/1998 Z.z., č. 125/1999 Z.z., č. 194/2000 Z.z., č. 235/2001 Z.z., č. 340/2002 Z.z. a č. 199/2003
Z.z.., ktorými došlo k zvýšeniu (k valorizácii) priemerného zárobku navrhovateľa pred vznikom škody o

135,2 %, teda valorizovaný priemerný zárobok navrhovateľa pred vznikom škody predstavuje 7.477,-
Sk (3.179,- Sk + valorizácia 135,2 % = 3.179,- Sk +4.298,- Sk = 7.477,- Sk) s tým, že v rokoch 2004
až 2006 ministerstvo nevydalo už žiadne opatrenia ani iný právny predpis, ktorým by došlo k ďalšiemu
zvýšeniu (k valorizácii) priemerného zárobku pred vznikom škody. Z kópie karty zamestnanca, ktorú
navrhovateľ zaslal MO SR vyplýva, že zárobok navrhovateľa predstavuje sumu 9.120,- Sk brutto a

z kópie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie z 09.06.2006 vyplýva, že invalidný dôchodok bude
navrhovateľovi od 01.06.2006 (do júla 2007) poukazovaný vo výške 4.092,- Sk. Z toho potom vyplýva,
že mesačný zárobok navrhovateľa spolu s invalidným dôchodkom v celkovej výške 13.212,- Sk (9.120,-
Sk + 4.092,- Sk = 13.212,- Sk, t.j. 438,55 eur) prevyšuje sumu 7.477,- Sk, t.j. 248,19 eur predstavujúcu
valorizovaný priemerný mesačný zárobok, a teda nárok na náhradu za stratu na zárobku navrhovateľovi
nemohol vzniknúť. Z týchto dôvodov preto nemôže odporkyňa prebrať odškodňovanie navrhovateľa v

súvislosti s označeným pracovným úrazom.

16. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený
na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba
uvedená v § 17 ods.2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

17. Podľa § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 (ďalej len „pokles pracovnej
schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 272 ods.1 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa od 01.01.2004 preberá od
zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa
osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 01.04.2002 vyplývajúce zo

zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

19. Podľa § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,
ktoré sa vyplácali k 31.12.2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01.01.2004

za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31.12.2003.

20. Podľa § 272 ods.5 zákona o sociálnom poistení v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade
za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31.12.2003, sa po tomto dni rozhodne

za obdobie do 31.12.2003 podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a za obdobie po 31.12.2003 ako
úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok
pred 01.01.2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31.12.2003.

19. Ustanovenia § 272 ods.1,3 a 5 zákona o sociálnom poistení sa nevzťahovalo na vojakov povinnej

vojenskej služby, ktorým vznikla škoda na zdraví pri plnení služobných povinností alebo v priamej
súvislosti s ich plnením do 31.07.2006.

20. Podľa § 293o ods.6 zákona o sociálnom poistení (účinného od 01.08.2006 na základe z. č. 310/2006
Z.z.) sociálna poisťovňa od 01.08.2006 preberá od Ministerstva obrany SR výplatu plnení vyplývajúcich

zo zodpovednosti štátu na zdraví, ktorá vznikla pred 01.01.2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri
plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

21. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k
záveru, že rozhodnutie odporkyne ktorým vyslovila, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu je

vecne správne a preto toto rozhodnutie potvrdil. Odporkyňa pri rozhodovaní vychádzala zo skutkového
stavu ohľadom finančných nárokov navrhovateľa na poskytovanie plnení v súvislosti s jeho pracovným
úrazom počas trvania základnej vojenskej služby, ktorý medzi účastníkmi správneho konania nebol
sporný. Z Oznámenia zo dňa 20.07.2007 adresovaného navrhovateľovi vyplýva, že navrhovateľ vuvedenom období nemal nárok na náhradu za stratu na zárobku vzhľadom na výšku jeho aktuálnych
príjmov a takýto nárok navrhovateľovi nevznikol ani ku dňu 31.07.2006. Odporkyňa tak prevzala od
MO SR v rámci platného právneho stavu ( ust. § 293o ods. 6 zákona o sociálnom poistení) spisový

materiál týkajúci sa nárokov navrhovateľa v súvislosti s jeho pracovným úrazom, výplatu finančného
plnenia však nemohla prevziať, pretože navrhovateľovi takéto plnenie v tom čase nebolo vyplácané.
Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že v budúcnosti mu môže vzniknúť nárok na finančné plnenie
následkom zhoršenia jeho zdravotného stavu prípade pri poklese jeho príjmu, je potrebné uviesť,
že v takom prípade bude povinnosťou odporkyne po predložení požadovaných dokladov a potvrdení

preukazujúcich tieto skutočnosti nároky navrhovateľa prehodnotiť.

22. Súd preto zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 250q ods.3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.12.2015, ktorým
rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23.07.1984
ako vecne správne potvrdil.

23. Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p.
navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní nebol úspešný a odporkyni podľa tohto ustanovenia
právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.