Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200809
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200809.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava - katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti V. B., bytom D. XXXX/X, T., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. OU-RV-KO2-2015/V 710-OR zo dňa 07.05.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, katastrálny odbor č. OU-RV-KO2-2015/V
710-OR zo dňa 07.05.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2015/V 710-OR zo dňa 7.5.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR
SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľnostípodľazmluvyozriadenízáložnéhoprávač.68/2015-RAČuzavretejdňa07.03.2015medzi
navrhovateľkou ako záložným veriteľom a V. B. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom

zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie A., obec A., okres Rožňava, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca, a to záhrady o
výmere 396 m2 parc. č. XXXX/XX, nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie A., obec A., okres Rožňava, na ktorých podiel o veľkosti 1/28 vlastní záložca,
a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 1111 m2 parc. č. XXXX/XX a byt č. XX na 4. poschodí
bytového domu, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX katastrálneho územia T., obec T.,
okres Rožňava, na ktorom podiel o veľkosti 1/2 vlastní záložca a spoluvlastnícky podiel na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 40/1000 (LV
č. XXXX).

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podala návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 68/2015-
RAČ uzavretej dňa 07.03.2015 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a účastníkom V. B.
ako záložcom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom, na zabezpečenie všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 705803274 zo
dňa 07.03.2014, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 200,- eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do
zaplatenia. Pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatná pre
rozpor záujmov medzi splnomocniteľom V. B. a zástupcom ProHelp v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou
úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnej zmluve dokonca záložného
veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa do katastra
nehnuteľností na okresnom úrade, katastrálnom odbore. Neplatnosť právneho úkonu vidí odporca aj v
skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec

je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ - účastník konania nemohol ovplyvniť
obsah takejto dohody, čo spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca,
nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom a je osobou, ktorá má obhajovať najmä
záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Záujem zástupcu je v rozpore so
záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neprípustné. Z
obsahu dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť

splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv. Skôr naopak, splnomocnenec má podľa dohody
obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Poukázal aj na
tú skutočnosť, že právny úkon je určitý iba vtedy, keď tento nie je rozporný čo do svojho obsahu,
alebo, ak prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí
absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu. Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na to, že

sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa
dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej
zmluvy,čímsavýraznezasahujedoprávpovinného,čojevrozporesdobrýmimravmi,apretojezáložná
zmluva v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 14.05.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila s tvrdením
odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a
dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v žiadnom prípade

nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení,
ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť
takého rozporu. Namietala aj nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia,

ak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou ktorých
konkrétnych ustanovení zákona dospel správny orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť
výber splnomocnenca. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne

tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Navrhovateľka uviedla, že nevedno, či
odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Odporca neuviedol, prečo
uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor
s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami
poctivého obchodného styku. Z rozhodnutia nie je možné vyvodiť, že by odporca situáciu komplexne

posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca
nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 03.07.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 07.09.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 23.07.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdunebol prítomný odporca ani účastníčka konania V. B., u ktorých bolo vykázané doručenie predvolania na
pojednávanie dňom 22.7.2015 a 23.07.2015, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Súd
vsúlades§250gods.2O.s.p.aplikovanýmnazáklade§250lods.2O.s.p.prejednalvecvneprítomnosti

účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom V. B. zmluvu o
úvere č. 705803274 zo dňa 07.03.2014. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 07.03.2014
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
V. B. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 07.03.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 68/2015-RAČ medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú

na základe zmluvy o úvere č. 705803274 zo dňa 07.03.2014.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu

z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení

medzi dlžníkom V. B. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba

splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov

v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 68/2015-RAČ zo dňa 07.03.2015
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní, nerešpektuje
požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy
o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie
istiny vo výške 200,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka

ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému
konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku
zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali byť
nehnuteľnosti v bezpodielovom a podielovom spoluvlastníctve účastníka konania, pričom je zrejmé, že
ich hodnota vysoko prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že

navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.