Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 1T/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010261
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314010261.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a

prísediacich: Heleny Malárikovej a Alexandra Szökeho v trestnej veci obžalovaného C. Ť. pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 , ods. 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.7.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. Ť., O.. XX.X.XXXX, Z. V. O., X. XXX/XX, na slobode,

sa uznáva za vinného, že

dňa3.6.2013počasotváracejdobyvčase o14,52hod.prišieldopobočkyTatraBanky,a.s.vF.O.H.. O.
F. XX/A, kde najprv pristúpil k priehradkám č. 1 a č. 2, kde krátkou expanznou zbraňou, pištoľou čiernej
farby, značky Kimar, model 85 Auto kaliber 9 mm P.A.-Knall, v.č. 12H04734 namieril na pracovníčky
pobočky U. U. R. M. T., ktoré vyzval na vydanie finančnej hotovosti, keď mu však oznámili, že ony
hotovosťou nedisponujú, prešiel k priehradke rýchlej obsluhy, kde taktiež namieril uvedenú zbraň na
pracovníčku priehradky F. B., ktorú taktiež vyzval na vydanie celej finančnej hotovosti z pokladne, na
čo mu po aktivovaní časového spínača zámku pokladne a zároveň aj aktivácie signalizácie prepadu, z

pokladne vydala 7.800,- Eur v bankovkách rôznych nominálnych hodnôt, ktoré si vložil do prinesenej
igelitovej tašky a následne chcel priestory pobočky banky opustiť príchodovou cestou, avšak v tom čase
vstúpili do bankového priestoru členovia zásahovej jednotky, ktorí ho spacifikovali, pričom odcudzením
finančnejhotovostibolaspoločnostiTatraBanka,a.s.,Hodžovo námestie3,Bratislavaspôsobenáškoda
vo výške 7.800,- Eur,

t e d a

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, spôsobil ním väčšiu
škodu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 , ods. 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a) Trestného zákona.

Za to
s a o d s u d z u j e :

Podľa § 188 odsek 2, § 36 písm. l, § 37 písm. h), § 38 odsek 2, § 41 odsek 1, odsek 2, § 42 odsek 1
Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší o výrok o treste uloženého trestným rozkazom OS Nitra
5T/25/2016, zo dňa 30.3.2016, právoplatný dňa 25.6.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá trest prepadnutia veci:

1 ks samonabíjacej pištole talianskej výroby značky Kimar, model 85, auto, kaliber 9 mm, v. č.
12H04734 so zásobníkom .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 18.3.2014 na tunajší súd obžalobu na (vtedy)
obvineného C. Ť.E. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 , ods. 2 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom

základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, oboznámením s listinnými
dôkazmi - písomný znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2013/8417 (daktyloskopia), č. p. PPZ-
KEU-BA-EXP-2013/8417 (balistika), č. p. PPZ-KEU-BA-EXP-2013/8417 (biológia), znalecký posudok č.

97/2013, 13/2013 (zdravotníctvo, psychiatria), odpis z RT, výpis ÚEP, EKV, správa Mesto Nitra, správa
OR PZ Nitra, uznesenie OR PZ 188/4-VYS-NR-2014, spis OS Nitra 4T/17/2015, osobitne rozsudok
zo dňa 30.3.2015, hodnotenie ÚVTOS Leopoldov, spis OS Nitra 5T/25/2016, trestný rozkaz zo dňa
30.3.2016, právoplatný dňa 25.6.2016.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
a vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Oľutoval svoj trestný čin.
Obhajca obžalovaného zároveň navrhol vypočuť svedkyne U. R. T. a to krátko k priebehu skutku, a
to z dôvodu, že vyjadrenie sa svedkýň k správaniu sa obžalovaného pri samotnom skutku môže mať
vplyv pri ukladaní trestu obžalovanému, nechcel ich vypočúvať a robiť dokazovanie k otázke výroku o

vine, len o treste. Navrhol z tohto dôvodu tiež prehrať záznam z bezpečnostnej kamery, a vypočuť ako
svedka jedného pracovníka bezpečnostnej služby, k otázke ukladania trestu, na ktorý môže mať aj vplyv
okolnosť súvisiaca s priebehom skutku (okolnosti prípadu).

Nakoľko súd prijal vyhlásenie obžalovaného, dokazovanie ohľadom skutku uvedeného v obžalobe

nevykonal, vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd vyhovel návrhu obhajcu obžalovaného a vypočul svedkyne U.. U. U. R. M. T. R. F. L. V..

Svedkyňa U.. U. U. uviedla, že bola upozornená kolegyňou z banky, že majú prepad. Bola na tzv. nižšom
pracovisku, teda mala dobrý prehľad, na druhej strane bola o niečo menej chránená. Kolegyňa sedela

vedľa nej, ona upozornila, išla za ňu a pošepkala jej, že majú prepad. Vtedy až zdvihla hlavu a videla
osobu, ktorá má zbraň. Osoba, keď si ju všimla, smerovala k nej a vravel dajte mi peniaze ale prešiel aj
k pokladni, pretože nevedel kde sú peniaze. Kolegyňa mu povedala, že nech im dá pokoj, myslela tým
pracoviská, kde nie sú peniaze. Ona mu aj povedala, že mu peniaze vydá, len sa musí otvoriť pokladňa.
Svedkyňa to pociťovala ako „infarktový stav, veď koľkokrát sa stane, že príde k prepadnutiu, za ňou

bola tehotná kolegyňa, ktorá plakala“. Keby mala charakterizovať správanie tej osoby, zvýšeným hlasom
komunikoval, žiadal peniaze, potom už viac komunikoval s kolegyňou, ktorá mu vydávala peniaze,
započul aj niečo o rodine, nevie či mal nejaké problémy, čo sa týka jeho pohybov, zbraň držal v ruke, bol
asi meter a pol od nej. Keďže chvíľu trvalo kým sa pokladňa otvorila, nervozita stúpala aj na jeho strane,
aj na ich, páchateľ ju prejavoval zvýšeným hlasom. Myslí, že aj neskôr povedal, dajte všetky tie peniaze,

už sa aj kasa otvárala. Potom už odchádzal v pokoji, normálnym krokom „akoby s nákupom“. Keďže však
bola situácia vyhrotená, strach ešte neopadol už ale aj zbadali sbs-károv. Čo sa týka ešte jeho správania
sa, keď vraví, že pendloval, teda smeroval raz k ich miestam a pozíciám, raz k pokladni, v podstate sa
ani nemusel otočiť, tieto pracoviská sú asi meter od seba, stačilo mu urobiť len niekoľko krokov. Zdá sa
jej, že sa pýtal obžalovaný kolegyne, či aj ona má rodinu. Keď prichádzala SBS a spacifikovali ho, ani

neprišlo k výkrikom, zvalili ho na zem. Pred touto lúpežou svedkyňa nezažila žiadnu inú lúpež. Čo satýka vyhrážok, ktoré ona mohla počuť, tak jej sa nevyhrážal zabitím, nepočula ani, že by sa vyhrážal
niekomu inému, s tou rodinou nevie či to porovnával alebo sa vyhrážal.

Svedkyňa M. T. uviedla, že čo sa týka samotného skutku, bola v práci, na pracovisku na mieste pri
priehradke, ktorá je prvá od vstupu do banky, ona si uvedomila osobu, ktorá vchádza, vchádzal ráznym
krokom, niečo už vtedy vravel tak zbystrila pozornosť. Osobu stále sledovala, prešiel k pokladniam ale
vrátil sa aj k nim, teda tam, kde sedela a vedľa jej kolegyňa a žiadal peniaze, ony mu ukazovali, že
peniaze nemajú. Dojem mala z tej osoby, že je zmätený, používal vyhrážky na rodinu, niečo v tom zmysle

„aj vaše rodiny ...“, keďže kolegyňa mala časovú pokladňu, teda nemohla ju hneď otvoriť, prešiel od
pokladne naspäť k nim, s tým, aby mu dali peniaze, mieril na nich s kolegyňou zbraňou, svedkyni sa
nevyhrážal, nerobil žiadne iné pohyby ale neprestal mieriť, aj keď mu ukazovali, že peniaze nemajú,
teda mali zdvihnuté ruky. Priamo agresívny nebol. Spôsob odchodu bol taký, že ony už naznačili sbs-
károm, že tam je, bolo to veľmi rýchle, ani nemal priestor sa brániť. Ona si nepamätá, v ktorom okamihu
zaregistrovala, že má zbraň.

Svedok L. V. H. v roku 2013 pracoval ako člen zásahovej jednotky ŽOS Bezpečnosť. Pracuje tam
doposiaľ. Pamätá si na okolnosti, ktoré sa odohrali dňa 3.6.2013 pobočka Tatra Banky, a.s. v Seredi. V
ten deň ich poslalo operačné stredisko s tým že bol ohlásený zásah, vstúpili do miestnosti, keby to mal
zhodnotiť bolo tam dosť neprimeraných reakcií, správaní sa zamestnancov aj ľudí, znamená to, že to

nepôsobilo ako normálna prevádzka a normálny pohyb ľudí. Čo sa týka osoby, ktorú sme spacifikovali,
to či to bol prítomný obžalovaný by svedok nemohol uviesť, z toho dôvodu, že ho hneď identifikoval
po vstupe do pobočky, lebo mal zakrytú hlavu šiltovkou, aj teraz keby mal povedať, či sa jednalo o tú
istú osobu vtedy a v pojednávacej miestnosti tak by si nebol istý. Takže keď vstúpili, vzadu stáli ľudia,
dve panie boli za prepážkou, jedna robila obsluhu a nejaký pán zbieral zo stola niečo, a keď sa otočil,

tak pani čo ho obsluhovala, ukázala prstom na neho, tzn., že im naznačovala, kto je tou osobou. Táto
osoba však nekričala, nebola agresívna, mala sklonenú hlavu a ako vstúpili do pobočky, osoba chcela
prejsť popri nich von. Jednalo sa teda o páchateľa, ktorý nemieril zbraňou, mal ruky pri tele a až keď
ho spacifikovali z ľavej ruky mu vypadla krátka guľová zbraň. Jeho správanie by mohol svedok označiť
tak, že nesprával sa nijako, nebránil sa, oni ho hneď spacifikovali. Ešte čo si pamätá, že sa ho pýtali na

meno, uviedol však iné meno aké mal v skutočnosti, oni však jeho totožnosť nepreverovali, to im uviedli
až policajti, ktorým túto osobu odovzdali. Čo sa týka dvoch žien za prepážkou, tam stáli jedna za druhou,
jedna objímala, podopierala druhú, pôsobili vystresovane, lebo sa chveli, rovnako tak na svedka pôsobili
aj ľudia vzadu. Pôsobili, že by neboli schopné žiadneho odporu, žiadnej spolupráce.

Súd oboznámil prehratím aj obrazový záznam z priestorov banky z času, kedy prišlo ku skutku, z ktorého
je zrejmé, že osoba v šiltovke so zbraňou v ruke vošla do priestorov banky, a z pohybov a správania tejto
osoby ako aj pracovníčok banky vyplýva že osoba požadovala peniaze, chodila od jedného pracoviska
k druhému a následne dostala peniaze, ktoré vkladala do tašky. Pri odchode z banky sa v priestore
vchodu do banky táto osoba ocitla v okamihu, kedy vchádzali tzv. sbs-kári, títo osobu spacifikovali.

Podľa záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, obžalovaný
netrpí aktuálne žiadnou forenzne významnou duševnou poruchou či chorobou, čiže takou, ktorá by
podstatným spôsobom znižovala, či spôsobila vymiznutie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností.
Takou poruchou netrpel ani v čase spáchania trestného činu. Obžalovaný netrpel a ani aktuálne netrpí

ani látkovou (drogovou, alkoholovou) závislosťou. V čase spáchania trestného činu vedel a mohol-z
hľadiska psychiatrického - rozoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, vedel a mohol
svoje konanie ovládať v celom rozsahu a v plnej miere. V čase spáchania trestného činu boli ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti u obžalovaného prítomné v plnej miere a v celom rozsahu. Obžalovaný
nie je závislý na psychoaktívnych látkach, aktuálne a ani v čase spáchania trestného činu. Z hľadiska

psychiatrického pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, nie je potrebné nariaďovať žiadny
z druhov psychiatrickej ochrannej liečby. Obžalovaný chápe zmysel viny a trestu, zmysel trestného
konania v celom rozsahu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanoveniach §§ 34 ods. 1

a 4 Trestného zákona a to požiadavkou splnenia účelu trestu tak, aby tento ochránil spoločnosť pred
páchateľom trestnej činnosti a súčasne bol nástrojom všeobecnej a individuálnej prevencie. Zohľadnil
pritom spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnostia osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť nápravy a dospel k záveru, že svoj výchovný a preventívny
účel u obžalovaného splní len nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby.

Obžalovaný C. Ť. nebol do spáchania skutku trestne stíhaný. V roku 2016 bol obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/25/2016 zo dňa 30.3.2016, právoplatný dňa 25.6.20162015
uložený pre pokračovací prečin neodvedenia dane a poistného a nezaplatenia dane a poistného podľa
§§ 277 ods. 1 Trestného zákona a 278 ods. 1 Trestného zákona súhrnný podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky, so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Uvedený trestný rozkaz zároveň zrušil

vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/17/2015 zo dňa 30.3.2015, právoplatný tým
istým dňom, ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 3
mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 16.4.2017.

V rokoch 2014 a 2015 bol tri krát priestupkovo prejednávaný, pre priestupky na úseku cestnej premávky.

Podľa správy Mesta Nitra obžalovaný býva v prenajatom byte s priateľkou, je rozvedený, má jedno dieťa
z manželstva, syn býva s matkou, je s ním v kontakte, prispieva na jeho výživu. Z mimomanželského
vzťahu má tiež syna, s ním nie je v kontakte, ale prispieva na jeho výživu. Pracuje vo firme v Rišňovciach,
v práci nemá problémy, pracovné úlohy zvláda dobre, nemajú vedomosť o problémoch alebo konfliktoch
na verejnosti.

Podľa hodnotenia Ústavu na výkon väzby Leopoldov obžalovaný po nástupe výkonu väzby nemal
problémy s adaptáciou na jej podmienky, jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni,
nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený.

Pri určovaní druhu trestu súd u obžalovaného prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovaný sa k
trestnémučinupriznal,tentooľutoval.Čosatýkavýmerytrestu,obžalovanýsadopustilzločinustrestnou
sadzbou od 7 rokov do 12 rokov, pričom však súd súhrnný trest ukladal aj za ďalšie trestné činy s trestnou
sadzbou do dvoch rokov, resp. 6 mesiacov až 3 roky. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa priznal k trestnému činu a tento

oľutoval.
Rovnako súd prihliadol na priťažujúcu okolnosť a to že obžalovaný spáchal viac trestných činov (keďže
ukladal súhrnný trest), z ktorých jeden je zločin, pričom boli spáchané viacerými skutkami. Tým sa
zvýšila horná hranica trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Zároveň
súd konštatuje, že u obžalovaného je vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd

má za to, že vymeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, teda v dolnej polovici
trestnej sadzby, je v danom prípade primeraným trestom za spáchanú trestnú činnosť a bude dostatočne
zabezpečovať splnenie účelu trestu.

Súd ešte považuje za potrebné ozrejmiť, že neukladal znížený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Súd vyhodnotil, že nie sú splnené podmienky podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Nejde o také okolnosti
prípadu, alebo pomery páchateľa, kedy by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho
trvania.Podľatrestnéhozákonapodpojmomokolnostiprípadusarozumejútakéskutočnosti,ktorémôžu
ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu

môžu byť i zákonné znaky skutkovej podstaty, ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov.
Na to, aby súd viaceré všeobecne poľahčujúce okolnosti v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti
prípadu, treba mať preukázané viaceré nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola
vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie.
Za pomery páchateľa možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku

priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho
zárobku,stavzníženejpríčetnostipáchateľa,akniejemožnýinýzákonnýpostup,starostlivosťpáchateľa
o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod..
Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu §39 Trestného zákona len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
O psychickom stave páchateľa nemožno uvažovať ako o pomeroch páchateľa, ale len o okolnostiach
prípadu, pretože psychický stav páchateľa v čase činu charakterizuje osobu páchateľa ako subjekttrestného činu, zatiaľ čo pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti, ktoré charakterizujú páchateľa ako
objekt trestu, ktoré sa neprejavili v spôsobe, akým bol trestný čin spáchaný.
Za mimoriadne pomery páchateľa nemožno pokladať jeho dobrú povesť ani okolnosť, že viedol riadny

život a doposiaľ nebol súdne trestaný. Nie je nimi ani skutočnosť že sa páchateľ k činu priznal, ľutoval
ho a pomáhal ho objasniť.

Obžalovaný C. Ť. sa na hlavnom pojednávaní ku skutku bližšie nevyjadril. Súdu zaslal list, v ktorom
uvádza, že nevie popísať čo sa stalo a nevie si to vysvetliť. Uvádzal tiež že sa nechce zbaviť

zodpovednosti a že kvôli svojim dvom synom by už nič podobné neurobil.
U obžalovaného C. Ť. nebol preukázaný ani afekt strachu, úzkosti, vyvolaný určitou ťaživou situáciou,
chronickou konfliktnou situáciou, ktorý by podstatne znížil schopnosť ovládať konanie obžalovaného.
Obžalovaný nevysvetlil súdu pohnútky, motív svojho konania, neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých
by súd mohol usudzovať na jeho ťaživú psychickú, rodinnú, finančnú situáciu.
Znalci z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria nekonštatovali ani zníženie jeho príčetnosti, ani

žiadnu závislosť, zachované zostali ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti.
Podľa správ o povesti, aj podľa vlastného vyjadrenia obžalovaného sa tento stará o dvoch synov,
aj keď dňa 30.3.2015 bol odsúdený za neplnenie si vyživovacej povinnosti voči jednému z nich k
podmienečnému trestu odňatia slobody. K tomu jeho obhajkyňa uviedla, že budú žiadať o obnovu
konania, nakoľko obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči synom plní aj plnil.

Ako bolo teda už uvedené, súd vyhodnotil, že nie sú splnené podmienky podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona.

Súdzároveňrozhodolozaradeníobžalovanéhodoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnym
stupňom stráženia, pretože tento nebol v období desiatich rokov pred spáchaním trestného činu vo

výkone trestu odňatia slobody.

Súd takisto rozhodol o uložení trestu prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a to samonabíjacej pištole talianskej výroby značky Kimar, model 85, auto, kaliber 9 mm, v. č.
12H04734 so zásobníkom, nakoľko išlo o vec použitú na spáchanie trestného činu, ktorá bola zaistená

pri ohliadke miesta činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.