Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Tkáč
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200953
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200953.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresnému úradu Levoča, katastrálny
odbor, Námestie Majstra Pavla 59, Levoča, za účasti P.O. F., bytom W. W. XXXX/XX, R., v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V-481/2015-5Ka zo dňa 05.06.2015 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor č. V-481/2015-5Ka zo dňa
05.06.2015.
Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca rozhodnutím č. V-481/2015-5Ka zo dňa 05.06.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 113/2015-PTR uzavretej dňa 26.03.2015
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a P. F. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).
Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie R., obec R., okres Levoča, na ktorých podiel o veľkosti 470/10000 vlastní záložca,
a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 514 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX, byt č. 5 na
2. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX katastrálneho územia
R.Č., obec R., okres Levoča vo výlučnom vlastníctve záložcu a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 470/10000 (LV č. XXXX), nehnuteľnosti zapísané
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R., obec R., okres Levoča, na
ktorých podiel o veľkosti 1/2 vlastní záložca, a to orná pôda o výmere 5507 m2 na pozemku parcelného
čísla XXXX/X a nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie R., obec R., okres Levoča, na ktorých podiel o veľkosti 3/16 vlastní záložca, a to orná pôda o
výmere 10740 m2 na pozemku parcelného čísla XXXX.
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi
dlžníčkou P. F. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie je
vzhľadom na aktuálny právny stav (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení platnom od 01.05.2014)
poskytujúci zvýšenú ochranu spotrebiteľom platná, pretože úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku, je absolútne neplatným právnym úkonom.
Dôvod neplatnosti dohody o plnomocenstve spočíva aj v skutočnosti, že dohoda bola vpísaná do vopredpredtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného
splnomocnenca bola obmedzená dlžníkova slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka
uzavrel záložnú zmluvu a reálne chránil jeho záujmy. Taktiež skutočnosť, že dohoda o splnomocnení
bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej
zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je preto otázne, či by vôbec úver
bol poskytnutý bez jej uzavretia v znení na vopred pripravenom formulári. Takéto dojednanie spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 16.06.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Namietala aj
nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona
dospel správny orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca.
Nesúhlasila s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne
existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a
jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne,
určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.
Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 06.08.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 21.09.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 14.09.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 21.08.2015 a vyjadril súhlas
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Účastníčka konania P. F., u ktorej bolo vykázané doručenie
predvolania na pojednávanie dňom 21.08.2015, nebola na pojednávaní prítomná, pričom svoju neúčasť
neospravedlnila. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p.
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníčkou P. F. zmluvu o
úvere č. 704501728 zo dňa 31.03.2014. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 31.03.2014
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná
dlžníčkou P. F. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp
ako splnomocnencom.
Dňa 26.03.2015 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 113/2015-PTR medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 704501728 zo dňa 31.03.2014.Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenie.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch
(v znení od 01.05.2014) právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie
dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa,
je neplatný.
Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správneho orgánu súd dospel k záveru, že predmetná
dohoda o splnomocnení medzi dlžníčkou P. F. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp
ako splnomocnencom nie je vzhľadom na aktuálny právny stav (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007
Z.z. v znení od 01.05.2014) poskytujúci zvýšenú ochranu spotrebiteľom platná, pretože úkon, ktorým
spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku (medzi
ktoré sa zaraďuje aj záložná zmluva) je absolútne neplatným právnym úkonom.Krajský súd sa stotožnil aj so záverom správneho orgánu, že predmetná dohoda o splnomocnení medzi
dlžníčkou P. F. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom naviac
nie je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.
Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a
nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.
Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Nad rámec týchto dôvodov, vedúcich k správnemu záveru správneho orgánu o zamietnutí návrhu
na vklad Záložnej zmluvy č. 113/2015 - PTR zo dňa 26.03.2015 do katastra nehnuteľností krajský
súd poznamenáva, že označená zmluva o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky
záložnéhoveriteľa,t.j.navrhovateľkyvtomtokonanínerešpektujepožiadavkouvyváženostivzájomného
vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Z
obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom je zabezpečenie istiny vo výške 400,- eur spolu s bližšie
nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku navrhovateľka ku dňu rozhodnutia správneho orgánu
žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani
doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka konania, výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné
žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mali byť viaceré nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
účastníka konania vrátane stavieb, pričom je zrejmé, že ich hodnota vysoko prevyšuje poskytnutú istinu
spolu s primeraným príslušenstvom.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.