Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201315
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:7816201315.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Friendly Finance

Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený: P.. M. X.,
advokát, U. O. 7, XXX XX W. W., proti žalovanému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, I. XX/X, Q. O., o zaplatenie
216,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 151,27 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne
od 01.01.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.V zostávajúcej časti súd žalobu o zaplatenie 65 eur z a m i e t a.

III.Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 40 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.02.2016 domáhal voči žalovanému vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 216,27 eur s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 151,27 eur od
01.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovaným,
vyplývajúcich mu z rámcovej zmluvy. Vec bola postúpená miestne príslušnému súdu dňa 18.04.2016.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k.: 16C/148/2016-31 zo dňa 08.06.2016,
ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk

a uznesením zo dňa 09.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2016 bol platobný rozkaz
zrušený.

2.Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Žalobca mal doručenie predvolania
riadne vykázané dňa 27.01.2017. Podaním zo dňa 31.01.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie
predvolania riadne vykázané dňa 27.01.2017. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani

nežiadal pojednávanie odročiť.

3.Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov: výpis z OR na žalobcu,
rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zo dňa 19.12.2014, zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, výpis z účtu, o doručení finančných prostriedkov žalovanému, upomienka o
nezaplatení pohľadávky zo dňa 07.01.2015, urgencia zo dňa 14.01.2015, upozornenie na hrozbu
exekúcie zo dňa 21.01.2015, posledná výzva zo dňa 28.01.2015 a zistil tento skutkový a právny stav:

4.Žalobca tým, že dňa 19.12.2014 uzatvoril so žalovaným Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová
zmluva“) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), na základe ktorýchposkytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 150,--€. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 151,27 eur, ktorá je tvorená súčtom poskytnutého
úveru vo výške 150,--eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo

výške 1,27 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 31.12.2014. Pretože žalovaný svoj dlh v
lehote splatnosti nesplnil a nevrátil dlžnú sumu, žalobca si v súlade s čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy
a s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. uplatnil
aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 151,27 eur odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti úveru až do zaplatenia. Žalobca nakoniec uviedol, že priloženými písomnými výzvami

vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku a v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatňuje voči
žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,--eur, pričom žalovaný bol
pred uzatvorením rámcovej zmluvy oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť
riadne a včas svoj záväzok.

5.Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

6.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

7.Podľa § 52 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8.Podľa § 1 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

9.Podľa § 2 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10.Podľa § 3 z.č. 129/2010 Z.z. o o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov Spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75

000eur;akjenarovnakýaleboobdobnýúčeluzavretýchvobdobí12mesiacovviaczmlúvoúveremedzi
tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona.

11.Žalobca uzatvoril na diaľku, prostriedkami diaľkovej komunikácie, so žalovaným dňa 19.12.2014

Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského na diaľku (ďalej
len „úverová zmluva“), ktorými sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý, bezúčelový,
bezúročný úver vo výške 150,--eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v
celkovej výške 151,27 eur dňa 31.12.2014, ktorý deň účastníci dohodli ako deň splatnosti úveru. Celkové

náklady podľa § 2 písm. g) z.č. 129/2010 Z.z. boli vyjadrené v úverovej zmluve pevnou sumou 1,27 eur,
RPMN predstavovala 29,2%, priemerná hodnota RPMN predstavovala 391%.
Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším
počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp.

nepristúpiť ale nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou
zmluvou je preto akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či je ako zmluvný typ upravená v Občianskeho zákonníka, Obchodnom zákonníku alebo v
inom osobitnom zákone. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril rámcovú zmluvua úverovú zmluvu so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom nebolo preukázané
a ani tvrdené, že pri uzatvorení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z predmetu činnosti žalobcu zapísaného v príslušnom obchodnom registri

vyplýva, že žalobca v rámci svojho predmetu podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a iné úvery
a pôžičky pre spotrebiteľov. Žalobca napĺňa teda legálnu definíciu dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka a žalovaný definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a
rámcová zmluva ako aj úverová zmluva uzatvorené medzi účastníkmi a to aj s poukazom na ich obsah a
formu, sú spotrebiteľskými zmluvami. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah

žalobcu a žalovaného založený predmetnými zmluvami je nevyhnutné posudzovať podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Súd posúdil právny vzťah založený medzi účastníkmi Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru v spojení s Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb ako vzťah zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, pričom je v zmysle § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. tento vzťah z
režimu úpravy spotrebiteľských úverov vylúčený.

12.Nároky žalobcu na vrátenie úveru vo výške 150,--eur spolu s dohodnutým príslušenstvom vo výške
1,27 eur považuje súd za dôvodné. Z úverovej zmluvy v spojení s rámcovou zmluvou dospel k záveru,
že nárok žalobcu na vrátenie úveru poskytnutého žalovanému je dôvodný, keď z výpisu z účtu mal
súd za preukázané, že žalobca dňa 19.12.2014 previedol žalovanému peňažnú sumu vo výške 150,--

eur a žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky nevrátil, preto súd návrhu žalobcu v tejto časti vyhovel.
Žalovaný vrátenie úveru a jeho príslušenstva žalobcovi nepreukázal a ani netvrdil, teda si v konaní
nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia; z tohto dôvodu súd žalobe v časti o zaplatenie 150,--eur, ako
aj v časti o zaplatenie dohodnutého príslušenstva vo výške 1,27 eur vyhovel. Žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v deň nasledujúci po dni splatnosti úveru. Podľa

úverovej zmluvy sa úver s príslušenstvom stal splatným dňa 31.12.2014. Súd preto priznal žalobcovi
úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru s príslušenstvom, t.j. od 01.01.2015
v zákonnej výške 5,05% ročne v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení noviel.
Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj peňažný nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov v
celkovej výške 65,--eur v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy

sa žalovaný zaviazal, v prípade omeškania so splátkami úveru, zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené
náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa malo jednať o súvisiace personálne náklady, náklady
prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj
ďalšie náklady vynaloženého žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného. Žalobca si podľa čl. IV bod
5 rámcovej zmluvy uplatnil náhradu nákladov vo výške 65,--eur, teda v zmysle obsahu predmetného

zmluvného ustanovenia, si uplatnil náhradu nákladov, ktoré skutočne vynaložil v súvislosti s vymáhaním
úveru, s vrátením ktorého sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca však skutočne vynaložené náklady
spojené s vymáhaním vo výške 65,--eur nepreukázal a ani nešpecifikoval. Predmetné ustanovenie čl.
IV bod 5 Rámcovej zmluvy len demonštratívne uvádzalo typ nákladov, ktorých náhrady bol žalobca
oprávnený domáhať sa od žalovaného. Zo žaloby nevyplýva povaha ani charakter nákladov spojených s

vymáhaním, teda žalobca tieto náklady neoznačil a u neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ich vzniku.
Predpokladom pre uplatnenie si nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu nákladov súvisiacich s
vymáhaním pohľadávky žalobcu voči žalovanému na vrátenie úveru, bolo skutočné vynaloženie týchto
nákladov žalobcom. Takýto výklad vyplýva priamo z gramatického znenia čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy,
na ktorý ako právny dôvod vzniku nároku žalobca, vo svojom návrhu na začatie konania, odkazuje.

Pretože žalobca náklady vynaložené na vymáhanie svojej pohľadávky nepreukázal a neuniesol dôkazné
bremeno, z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie 65,--eur zamietol.

13.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

V prejednávanom spore sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 216,27 eur. Súd priznal žalobcovi
zaplatenie sumy 151,27 eur čo predstavuje úspech žalobcu vo výške 70%. Sú žalobu o zaplatenie 65,--

eur zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu vo výške 30%. Žalobcovi prináležia trovy konania, ktoré
predstavujú rozdiel medzi úspechom a neúspechom, t.j. vo výške 40%. Súd priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 40%. (70 % - 30 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).