Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211132
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116211132.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO:
35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, p r o t i
žalovanému: G. R., U.. XX.X.XXXX, R. D., L. XXXX/XX, o zaplatenie 1.558,75 Eur a prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 283,34 Eur predstavujúcej poplatky

a sankčný úrok.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 444,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od
16.4.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca nemá n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca VÚB a.s. žalobou zo dňa 25.5.2016 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie
1558,75 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 16.4.2016 do zaplatenia. Nárok uplatnil

zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa XX.X.XXXX, ktorou bol žalovanému
schválený úverový rámec 600 Eur s úrokom 22,80%. Žalovaný mal uhrádzať mesačnú splátku 20 eur,
svoju povinnosť si však neplnil a preto ku dňu 31.3.2016 bol jeho dlh vyčíslený na 1558,75 Eur.

2. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami ešte dňa 8.7.2016, doposiaľ sa k nej nevyjadril.
Nedostavil sa ani na pojednávanie konané dňa 15.2.2017, aj keď predvolanie prevzal 11.1.2017.

Svoju neúčasť pritom neospravedlnil, na rozdiel od právneho zástupcu žalobcu, ktorý súhlasil, aby sa
pojednávalo v jeho neprítomnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalobcu, žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty
Quatro, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s.,
cenníkom VÚB a.s., výpoveďou zmluvy zo dňa X.X.XXXX, výpisom z kartového účtu žalovaného,

zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016, poštovým
podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:

4. VÚB a.s. a žalovaný uzavreli dňa XX.X.XXXX formulárovú zmluvu o aktiváciu pôžičkovej karty
Quatro, ktorej predmetom bolo používanie kreditnej platobnej karty. Uvedenou zmluvou bol žalovanému
poskytnutý aj revolvingový úver s úverovým rámcom 600 Eur a štandardnou mesačnou splátkou 15 Eur.

Dohodnutá bola úroková sadzba 22,80% p.a.5. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro žalovaného ku dňu 6.4.2016 bol dlh žalovaného vyčíslený na
sumu1.558,75Eur.Ztohtovýpisuvyplývaajto,žeúverovýrámecbol600Euramesačnásplátka20Eur.

6. V príslušnej zmluve na prvej strane v spodnej časti formulára pod kolónkou „vyhlásenie klienta“ sa
uvádza pod bodom 1, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15.deň v kalendárnom mesiaci
a bude uvedený vo výpise. Bod 2 obsahuje indikovaný výpočet RPMN za predpokladu, že štandardná
úroková sadzba zostane nezmenená, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou dňa 1.5.2012,
vychádzalo sa z výšky spotrebiteľského úveru 600 Eur, výšky mesačnej splátky 15 Eur, počtu splátok 89

a RPMN bolo vypočítané vo výške 57,91%. V tejto časti zmluvy je uvedená j priemerná hodnota RPMN
vo výške 23,10%.

7. Na základe výzvy súdu pôvodný žalobca špecifikoval žalovanú sumu podaním z 23.6.2016. Žalovanú
sumu tvorí istina 600 Eur, poplatky 133,24 Eur, štandardný úrok 675,41 Eur a sankčný úrok 150,10 Eur.
Uviedol tiež, že žalovaný z kartového účtu vyčerpal 600 Eur a zaplatil 155,33 Eur. Ohľadom neuvedenia

RPMN zdôraznil, že jedná sa o revolvingový úver, ktorého podstatou je jeho opakované čerpanie podľa
vôle dlžníka a preto nie je možné určiť RPMN. Má sa preto vychádzať z § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., podľa ktorého pri úveroch pri ktorých nemožno určiť RPMN musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzavretia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a postupe
a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný bol písomne

informovaný o ročnej úrokovej sadzbe 22,80% a výške schváleného úverového limitu 600 Eur.

8. Pred pojednávaním, ale po doručení žaloby žalovanému, pôvodný žalobca zobral písomným podaním
zo dňa 2.11.2016 žalobu späť o sumu 283,34 Eur predstavujúcu poplatky a sankčný úrok.

9. V priebehu konania zmluvou zo dňa 14.9.2016 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Súd o tejto zmene žalobcu rozhodol uznesením č.k.
11C/188/2016-63 zo dňa 7.11.2016.

10. Podľa článku X. bodu 63 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných

kariet VÚB a.s. zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky sa uzatvára na dobu neurčitú.

11. Podľa článku X bodu 65 obchodných podmienok banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu vypovedať.
Výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť okamihom doručenia výpovede.

12. Listom zo dňa 1.6.2013 VÚB a.s. (zastúpená spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.)
vypovedala predmetnú zmluvu a vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, ktorý vyčíslila
na 750,90 Eur. Vyzvala žalovaného na úhradu tejto sumy do 10 dní od doručenia tohto listu s tým, že
v opačnom prípade dôjde k jej navýšeniu o sankčný úrok.

13. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2011 do
31.12.2012).

14. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný
alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

16. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.18. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

19. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona a medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov,

pod písm. k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k /, / a y/ a § 10 ods. 1
b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

21. Žalobca vo vyjadrení sa bránil tým, že pri revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN. Tento názor
je už prekonaný, možno poukázať napr. na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/215/2012
zo dňa 10.10.2012.

22. Údaj v bode 2 článku V. zmluvy rozhodne nemožno považovať za údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/
zákona č. 129/2010 Z.z. čo je zrejmé z jeho obsahu. Ide totiž len o indikatívny výpočet, ktorý vychádza
z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 1.5.2012, k čomu nepochybne nemohlo dôjsť, keďže zmluva
bola uzavretá až 26.5.2012. Veriteľ navyše v tomto výpočte uviedol 89 splátok, pričom takýto údaj zo

zmluvy nevyplynul a vychádzal z mesačnej splátky 15 Eur, pričom v žalobe, ale aj vo výpisoch z účtu sa
uvádza mesačná splátka 20 Eur. Napokon aj pri údajoch, z ktorých veriteľ vychádzal pri danom výpočte
za použitia kalkulačky pre výpočet RPMN, jeho výška predstavuje 28,48% a nie 27,91%.

23.Jetedamožnékonštatovať,žeúdajovýškeRPMNvzmluvejenesprávnyajeuvedenývneprospech

žalovaného ako spotrebiteľa (v skutočnosti bola RPMN vyššia ako v zmluve). Bod 2 článku V. zmluvy v
danom prípade je potrebné považovať za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods.
1 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom
časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN
znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu.

24. Je nepochybné, že údaj o RPMN je potrebné považovať za jeden z najdôležitejších údajov pre
spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je
najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.

25. V danom prípade súd má pochybnosti aj vo vzťahu k ďalšej povinnej náležitosti zmluvy podľa § 9
ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v zmluve sa uvádza výška mesačnej splátky 15 Eur,
vo všetkých výpisoch z kartového účtu žalovaného a aj v žalobe sa uvádza mesačná splátka 20 Eur.
Žalobca teda jednoznačne nepreukázal výšku dohodnutej mesačnej splátky, ale navyše zo zmluvy nie
je ani zrejmý termín splatnosti prvej splátky.

26. Pre chýbajúce vyššie uvedené povinné náležitosti zmluvy súd preto považoval úver za bezúročný a
bez poplatkov. Pre úplnosť súd dodáva, že pre prijatie tohto záveru nemožno si osvojiť výklad o nutnosti
kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy ako aj absencie niektorej z tam vymenovaných
náležitostí zmluvy. Takýto výklad postráda základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že by

stačilo, ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí čo
určite nebolo zámerom zákonodarcu. Obdobný právny záver prijal aj Krajský súd v Prešove napr. vo
svojom rozsudku č.k. 21Co/10/2015-74 zo dňa 26.11.2015. V ňom sa uvádza, že výklad a aplikácia
ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona.Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam
zmluvy, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 a zároveň v § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ
zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona

č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a
preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Žalovaný má teda žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaného úveru 600 Eur a keďže doposiaľ
zaplatil 155,33 Eur, jeho dlh činí 444,67 Eur. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe len v tejto

časti a vo zvyšku ju ako neopodstatnenú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

28. Žalobca zobral späť žalobu aj o kapitalizovaný úrok z omeškania, avšak trval na žalobe o priznanie
úrokov z omeškania od 16.4.2016 do zaplatenia. Súd preto priznal mu úroky z omeškania z prisúdenej
istiny od uvedeného dátumu v uplatnenej výške 8% ročne s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

29. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013

výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu

omeškania po 31.1.2013.
33. Nakoľko zmluvný vzťah medzi stranami vznikol v roku 2012, pre výšku úrokov z omeškania je
rozhodujúci predchádzajúci vyššie citovaný právny predpis.

34. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

36. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

37. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

38. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

39. Zmluvu o postúpení pohľadávok súd považoval za platnú, nezistil žiadny dôvod jej neplatnosti a to
ani s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V čase postúpenia pohľadávky bol
už totiž úver zosplatnený a pôvodný žalobca vyzval žalovaného k jeho úhrade listom zo dňa 1.6.2013.

40. O čiastočnom zastavení konania o sumu 283,34 Eur bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a § 146

ods. 1 CSP.

41. Argumentácia žalobcu o splnení povinnosti veriteľa v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. je
nenáležitá vzhľadom na to, že pre daný právny vzťah nie je možné aplikovať citovaný právny predpis,ktorý v čase uzavretia zmluvy už bol zrušený. Navyše ako už súd vyslovil, aj pri revolvingových úveroch
možno určiť RPMN.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Náhradu
trov konania si uplatnil len žalobca, ten však bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku a
preto tento nárok mu neprislúcha. Žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.