Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/326/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217122
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215217122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. I. O., N. č. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Za šestnástkou č. 17, Spišská
Nová Ves, proti povinnej: F. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, o určenie výživného na plnoleté
dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26. januára
2016, č.k. 5C/495/2015-56, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastiurčeniavýživnéhomení tak,že povinná
je povinná platiť výživné na navrhovateľa v sume 160 eur mesačne s účinnosťou od 28.09.2015 vždy

do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa. V časti nedoplatku na zročnom výživnom a
zamietajúcej časti rozsudok potvrdzuje. V časti náhrady trov prvoinštančného konania rozsudok mení
tak, že povinná je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 958,43 eur titulom trov
právneho zastúpenia do rúk JUDr. Jána Burociho v splátkach po 40 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil povinnej povinnosť platiť výživné na
navrhovateľa mesačne sumou 160 eur počnúc od 28.09.2015. Zároveň určil nedoplatok na zročnom
výživnom za čas od 28.09.2015 do 29.01.2016 v sume 248,66 eur, ktorý určil povinnej zaplatiť v
mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania s tým, že nezaplatením
jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
navrhovateľ sa domáhal na povinnej platenia výživného v sume 200 eur mesačne s odôvodnením, že v

záujme zvyšovania svojej kvalifikácie pokračuje v štúdiách na Technickej univerzite v Košiciach, kde bol
prijatý v študijnom odbore materiály, v školskom roku 2015/2016. Je ubytovaný na študentskej ubytovni,
kde uhrádza štvrťročne nájomné 190 eur. Stravu si zabezpečuje obedy v hodnote 2 eurá, raňajky
a večeru v priemere po 3,5 eur. Do Spišskej Novej Vsi cestuje raz do týždňa, navštevuje posilňovňu
kde má poplatok za permanentku 18 eur a náklady na doplnkovú výživu mesačne približne 60 eur.
Naďalej býva u starých rodičov, ktorým platí na spoločnú domácnosť 70 eur mesačne. Povinná uviedla,
že s návrhom nesúhlasí, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je

žiačkou ôsmej triedy základnej školy, na ktorú poberá výživné v sume 120 eur mesačne. S manželom z
druhého manželstva obýva rodinný dom, na kúpu ktorého si zobral úver jej terajší manžel. Bola výlučnou
vlastníčkou trojizbového bytu v M. I. j O., ktorý odpredala za kúpnu cenu 37.500 eur. Dochádza do
zamestnania do Z., cestovné vychádza na 3 eurá denne. S manželom vlastnia osobné motorové vozidloToyota Corolla, rok výroby 2009. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 2, § 62,
§ 75, § 78, § 77 Zákona o rodine. Súd skonštatoval, že pri rozhodovaní treba brať zreteľ na pravidlo
priority výživného patriaceho dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov, teda aj na ich výdavky

ako i na už zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať
v rozpätí 20-25% jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Na základe vykonaného dokazovania
súd zistil, že navrhovateľ bol prijatý na riadne denné štúdium v akademickom roku 2015/2016, na
Hutnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach, kde má zabezpečené ubytovanie na ubytovni so
štvrťročným poplatkom 190 eur. Pravidelné náklady navrhovateľa sú na stravu v priemere 10 eur denne,

nepravidelnými kúpa kalkulačky v hodnote 20 eur, počítača v hodnote 630 eur, ďalej tvrdil náklady
jednorazové s lyžovačkou 100 eur, návštevou posilňovne a kúpou doplnkovej stravy 78 eur, čo však
nepreukázal. Takisto len tvrdil náklady vo výške 30 eur, bez preukázania. Povinná je zamestnaná
s priemerným čistým mesačným zárobkom 723,19 eur, k tomuto príjmu poberá čiastočný invalidný
dôchodok mesačne 112,23 eur od 01.01.2015, takže celkom má príjem 835,39 eur. Je vydatá, okrem
navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére N., narodenej v roku XXXX. S manželom

uhrádzajú stavebné úvery na zabezpečenie bývania. V priebehu konania povinná priznala, že došlo
k odpredaju jej trojizbového bytu v hodnote 37.500 eur. Dcére N. sporí na stavebnom sporení s
ročným vkladom 1200 eur, čo predstavuje mesačne 100 eur. Súd neopomenul skutočnosť, že voči
navrhovateľovi má naďalej vyživovaciu povinnosť aj jeho otec R. J., ktorému bolo určené výživné
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní 13P/105/2011 sumou 120 eur s účinnosťou

od 01.04.2011. Otec navrhovateľa je súkromný podnikateľ, žije sám, platí povinnej aj na výživu
maloletej N. sumou 120 eur. Súd spochybnil náklady navrhovateľa v sume 70 eur, ktorými prispieva na
domácnosť u starých rodičov. Navrhovateľ o úhrade tejto sumy nedoložil žiaden hodnoverný doklad,
v prípade nepreukázaných nákladov súd tieto nezohľadnil. Navrhované výživné 200 eur považoval
za neprimerané vzhľadom na možnosti a schopnosti povinnej. Platiť takéto výživné dlhodobo i pri

zohľadnení jednorazového príjmu z predaja nehnuteľnosti, z ktorého však má právo hradiť platby
súvisiace so zabezpečením bývania jej novej rodiny. Pri započítaní výťažku z predaja nehnuteľnosti
bolo dôvodné stanoviť výživné v závislosti od veku detí, ich odôvodnených potrieb. Súd mal za to, že
výška 160 eur mesačne zo strany jedného z rodičov, keď druhý rodič platí na výživu navrhovateľa iba
120 eur, ktorá suma bola stanovená pred piatimi rokmi, je primeraná. Mesačný príjem navrhovateľa

tak predstavuje sumu 280 eur (160 eur + 120 eur), pričom má nárok aj na rodinné prídavky u rodiča, u
ktoréhositentonárokuplatnil,potomjehopríjembypredstavovalsumu300eurmesačne.Čodorozdielu
uplatneného výživného v návrhu súd návrh zamietol ako nedôvodný. Za obdobie od 28.09.2015 od
podania návrhu do rozhodnutia 29.01.2016 po započítaní úhrady výživného poskytnutého odporkyňou
od októbra 2015 súd určil nedoplatok na zročnom výživnom v sume 248,66 eur, ktorý povolil povinnej

zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. a
to vzhľadom na príjem povinnej, jej mesačné výdavky i ďalšiu vyživovaciu povinnosť. O náhrade trov
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. keď účastníci mali v konaní pomerný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.

Uviedol, že ním požadovaná suma 200 eur je minimom, aby vôbec mohol úspešne pokračovať v
štúdiu na vysokej škole. Súd neuznal mu náklady na ubytovanie u starých rodičov podľa ich čestného
vyhlásenia, sama povinná pritom uviedla, že v minulosti, keď navštevoval gymnázium, boli tieto náklady
dohodnuté v sume 120 eur mesačne. Ak by súd dal najavo, že tento dôkaz hodlá ignorovať, následne
by dal vypočuť ako svedkov jeho starých rodičov. Pri finančných prostriedkoch, ktoré získala povinná

z odpredaja bytu súd skonštatoval, že išlo o jednorazový príjem, pokiaľ povinná vlastnila hodnotnú
nehnuteľnosť bez toho, aby ju potrebovala pre seba alebo rodinu, tak ide jednoznačne o luxus, na
ktorý súd prihliadať musel. Možno dospieť k tomu, že počas piatich rokov štúdia na vysokej škole
môže povinná uhradiť navrhovateľovi maximálne sumu 12.000 eur (200 eur x 12 mesiacov x 5 rokov),
pričom jej príjem z nehnuteľnosti dosiahol sumu 37.500 eur. Súd sa taktiež z neznámeho dôvodu

venoval porovnaniu vyživovacej povinnosti otca navrhovateľa a povinnej. Sestra navrhovateľa N. má
len štrnásť rokov, pričom navrhovateľ má 23 rokov, navštevuje vysokú školu mimo svojho bydliska
a jeho sestra základnú školu v mieste svojho bydliska. Už len týmto porovnaním je zjavné, že musia
existovať rozdielne požiadavky a náklady posudzovaných osôb. Toto porovnanie dalo navrhovateľovi
definitívny dojem, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa pre jej zaujatosť pozitívnu vo vzťahu k

povinnej. Tento dojem vyplýva z odôvodnenia rozsudku. V napadnutom rozsudku absentuje určenie
splatnosti výživného, čo je dôležitým údajom pre jeho riadnu vykonateľnosť. Napáda i rozhodnutie o
náhrade trov konania. Navrhovateľ riadne vyzval povinnú k dohode o výživnom, k tejto však nedošlo,
nakoľko povinná tvrdila, že viac ako 99 eur bude platiť len ak ju súd zaviaže. Takže podanie návrhu nasúd bola posledná možnosť ako zabezpečiť riadne vzdelávanie na vysokej škole. Súd priznal výživné
vo výške 160 eur z požadovanej sumy 200 eur. Uvedené predstavuje úspech vo výške 60%. Tento
však nijako pri náhrade trov konania nezohľadnil. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, návrhu

vyhovieť a priznať náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia a to v celkovej výške 1.884 eur.

3. Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že odvolanie navrhovateľa považuje
za neopodstatnené. Navrhovateľ opakovane požaduje príspevok na bývanie u starých rodičov, napriek
tomu, že má oboch žijúcich rodičov s vlastným bývaním, kde by mohol bývať aj bez nutnosti prispievať

na nájom. Podľa jej názoru je to otázka ochoty dohodnúť sa a nie nutnosti platiť nájom, ktorý považuje
za luxus. Vypočutie starých rodičov by bolo účelové. Prostriedky z predaja bytu boli použité na úhradu
časti dlhov, ktoré spoločne s manželom splácajú. Tým sa jej znížili náklady na úvery zo sumy 644,54
eur na sumu 415,39 eur. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal plnenie vyživovacej povinnosti
zo strany otca, ktorý je dlhé roky podnikateľom, má dôvod domnievať sa , že príspevok z jeho strany by
mal byť značne vyšší ako stanovené výživné od nej ako matky. Jej priemerný čistý mesačný príjem je

822 eur. Pomerná časť spoločných výdavkov na domácnosť je 327,15 eur (úver 415 eur, RTVS 4,64 eur,
ZSE 60 eur, plyn 80 eur, cestovné za prácou 60 eur, cestovné náklady dcéry zo školy 16 eur, internet 18
eur). Zostatok predstavuje sumu 494,85 eur, po odpočítaní súdom určeného výživného na navrhovateľa
160 eur zostáva suma 334,85 eur, z ktorej má pokryť vlastné výdavky na stravu, ošatenie a ďalšie bežné
výdavky a to aj pre dcéru 14 ročnú. Nikdy nepoprela svoju vyživovaciu povinnosť. Hneď na začiatku

štúdia mu začala prispievať sumou 99,05 eur. Navrhovateľ od začiatku nebol a nie je ochotný dohodnúť
sa.

4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že u otca bývať nemôže, nakoľko
tento má len jednoizbový byt a býva s priateľkou. Otec sa snaží túto situáciu vyriešiť, avšak doposiaľ

je stav taký, že býva navrhovateľ u starých rodičov. Povinná vlastnila byt v M. I. O., ktorý nepotrebovala
a využívala ho na prenájom. Synovi by ho dala taktiež do nájmu za 250 eur, čo samozrejme
navrhovateľnedokázalfinančneuniesť.Navýživnomsasnažildohodnúťužpredzačatímkonania,avšak
bezvýsledne, nakoľko matka ho vníma len ako ekonomickú záťaž. Pokiaľ ide o platenie výživného zo
strany otca, tak jeho náklady na vzdelávanie sú ďaleko vyššie ako 200 eur, a tieto rozdiely znáša

práve jeho otec vždy, keď ho o to požiada. S povinnou ako matkou sa mu však dohodnúť na tomto
nepodarilo. Matka zámerne neuvádza svoje celkové majetkové pomery. Opomína, že navyše dostáva
výživné na navrhovateľovu sestru od otca vo výške 120 eur. Jej majetkové pomery, keď mala byt v M.
I. O., ktorý nevyužívala (300 km od bydliska), považuje navrhovateľ za luxus. Smutnejšie je, že sa
bráni plneniu vyživovacej povinnosti v celkom primeranej výške 200 eur. Zaujatosť sudkyne namietal z

dôvodu celkom nepochopiteľného porovnávania vyživovacej povinnosti k jeho oveľa mladšej sestre a
vyživovacej povinnosti k nemu ako vysokoškolákovi. Javí sa mu to ako zaujatosť. Ignorovala predložený
dôkaz- prehlásenie starých rodičov bez toho, aby na to existoval nejaký dôvod.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -

účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1
CSP, § 7 ods. 1 CMP), prejednal vec v medziach podaného odvolania navrhovateľom, postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/495/2015 je určenie výživného

na navrhovateľa od povinnej, ktorého sa navrhovateľ domáha vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou
od podania návrhu, t.j. od 28.09.2015.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bolo určené výživné na navrhovateľa od povinnej v sume 160 eur mesačne, počnúc 28.09.2015,

a určený nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 28.09.2015 do 29.01.2016 v sume 248,66 eur.
Vo zvyšku bol návrh zamietnutý a o náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov
nemá na ich náhradu právo.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za

to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentami účastníkov konania, a pretože odvolacísúd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý rovnaké
skutočnosti ako uvádza v odvolaní namietol už v konaní na súde prvej inštancie.

9. Súd prvej inštancie správne posúdil všetky okolnosti potrebné k určeniu výživného na plnoleté

dieťa v súlade s ustanovením § 75 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení výživného súd
prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Navrhovateľ je plnoleté dieťa, ktoré navštevuje vysokoškolské štúdium v Košiciach, kde býva
na internáte. Nežije v spoločnej domácnosti ani s jedným z rodičov, býva u starých rodičov v M. I. O.,
ktorým podľa jeho vyjadrenia na domácnosť prispieva sumou 70 eur mesačne. Matka navrhovateľa je
druhý krát vydatá, žije v spoločnej domácnosti s manželom v rodinnom dome číslo súpisné XX, v Obci

T.. Za účelom kúpy predmetného rodinného domu si povinná spolu s manželom W. Q. vzali hypotekárny
úver, ktorý sa podľa úverovej zmluvy zo dňa 28.04.2014 uzavretej s J. T. Z., a.s., Z., mal použiť na
kúpu nehnuteľnosti, splatenie skôr poskytnutého úveru a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Byt, ktorý mala
povinná vo vlastníctve nachádzajúci sa v M. I. O. v priebehu konania odpredala za sumu 37.000 eur,
ktorá suma bola použitá na splatenie skôr poskytnutého úveru. Povinná je zamestnaná a čiastočná

invalidná dôchodkyňa, pričom spolu jej príjem mesačne predstavuje sumu 830 eur. Z prvého manželstva
má ešte dcéru maloletú N. vo veku 14 rokov, ktorú má vo svojej osobnej starostlivosti a na ktorú jej
otec maloletej prispieva sumou 120 eur mesačne. Otec navrhovateľa podľa vyjadrenia navrhovateľa mu
prispieva sumou 120 eur mesačne, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 31. mája 2011, č.k. 13P/105/2011-21. Navrhovateľ preukazoval bežné výdavky spojené s

vlastnou výživou Odvolací súd mal za to, že suma 160 eur je primeraná majetkovým, osobným pomerom
povinnej, pričom súd mal za to, že rodič je povinný prispievať na výživu svojich detí do výšky 20 - 25%
zo svojho príjmu. Z príjmu povinnej 830 eur uvedené percento predstavuje sumu od 166 do 207 eur. Z
tejto sumy však matka musí pokryť výživné na dve deti, takže sumu 160 eur na navrhovateľa považoval
súd za primeranú a to aj s prihliadnutím k tomu, že povinná predala byt za 37.000 eur, avšak peniaze z

predaja tohto bytu použila na riešenie bytovej otázky pre seba aj dcéru.

10. Pokiaľ navrhovateľ namietal zaujatosť sudkyne, túto odvodzoval výlučne z okolností spočívajúcich
v procesnom postupe sudkyne v danej veci. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 3 CSP dôvodom na
vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej

činnosti. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v
tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Vzhľadom na citované ustanovenie § 53 CSP,
keďže navrhovateľ namietal len procesný postup sudcu v konaní odvolací súd na uvedenú námietku
neprihliadal.

11. Navrhovateľ v odvolaní namietal tiež skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol o splatnosti
bežného výživného, keď neurčil povinnej lehotu, dokedy je povinná bežné výživné navrhovateľovi
uhradiť. Uvedenú námietku odvolací súd považovať za dôvodnú a preto z tohto dôvodu rozsudok súdu
prvej inštancie v časti určenia výživného určeného správne vo výške 160 eur mesačne od 28.09.2015

zmenil tak, že určil, že povinná je povinná zaplatiť výživné vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do
rúk navrhovateľa.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti určenia výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, že určil povinnej povinnosť

platiť výživné na navrhovateľa sumou 160 eur mesačne s účinnosťou od 28.09.2015, ktoré výživné je
povinná navrhovateľovi povinná zaplatiť vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľa. V
časti určenia nedoplatku na zročnom výživnom a zamietajúcej časti odvolací súd podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania tak o týchto súd prvej inštancie nerozhodol správne. V konaní
nebol žiaden z účastníkov konania plne úspešný, takže bola na mieste aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.s.p.,
ktoré zohľadňuje pomer úspechu a neúspechu. V danom prípade bol úspešnejší navrhovateľ, ktorého
pomer úspechu bol 60%, takže má nárok na náhradu trov vo výške 60%. Navrhovateľ si uplatnil trovyprávneho zastúpenia, ktoré právny zástupca správne vyčíslil sumou 1.597,39 eur a to za 4 úkony právnej
služby po 287,14 eur (§ 10 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.):prevzatie veci, návrh na začatie konania,
účasť na pojednávaní 8.12.2015 a vyjadrenie zo dňa 28.1.2016, 3 x rež. paušál po 8,39 eur a 1 x rež.

paušál po 8,58 eur a náhradu za stratu času 223,68 eur (12 polhodín po 13,98 eur) a cestovné 191,40
eur ( 700 km, spotreba 7,2 l/100km, 1,26 eur za 1l benzínu, náhrada 0,183 eur/km). 60% z uvedenej
sumy predstavuje sumu 958, 43 eur, ktorú súd navrhovateľovi priznal. Vzhľadom na zistené osobné a
majetkové pomery povinnej v tomto konaní a výšku pohľadávky odvolací súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 O.s.p. povolil uvedenú sumu povinnej zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd v časti náhrady trov prvoinštančného
konania rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil a náhradu trov konania navrhovateľovi priznal tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).