Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/819/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209394
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711209394.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.Kataríny
Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne:
R. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ H. X., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom bytom C. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej advokátkou
JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, so sídlom Bystrický rad 423/77, 960 01 Zvolen a 2/ M. E., nar.

XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. XX, XXX XX M. H., právne zastúpenému advokátom JUDr.
Jánom Zdútom - Šťastným, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, na základe odvolania žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
17C/117/2011-112 zo dňa 18. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, pre okres T., obec M., katastrálne územie M.,
na parc. č. XXX o výmere XXX m2, vedenej ako zastavané plochy a nádvoria, v podiele XXXX/XXXXX-
in, bytový dom, súp. č. XX na parc. č. XXX s príslušenstvom a na liste vlastníctva č. XXX v časti B -
vlastníci v pol. XX (prvý výrok) s tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej (druhý výrok). Okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia svojho výlučného
vlastníctva podielu na nehnuteľnostiach z dôvodu, že dňa 13. 06. 2001 uzatvorila so žalovanou 1/ kúpnu
zmluvu o prevode vlastníctva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 6.638,78
Eur, ktorá bola žalovanej 1/ vyplatená v deň podpisu zmluvy u notárky. Žalovaná 1/ neurobila vklad do
katastra nehnuteľností a darovacou zmluvou z 30. 12. 2010 nehnuteľnosť darovala žalovanému 2/.
1.2 Rozsudkom č. k. 17C 117/2011-46 z 13. 12. 2011 (v poradí prvým) okresný súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14Co/110/2012-65 z 27. 06. 2013 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, pokiaľ pokladal zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti za zmluvu, pre
nadobudnutieúčinnostiktorejjepotrebnérozhodnutiepríslušnéhoorgánu.Rozhodnutímsprávykatastra
nastávajú len vecnoprávne účinky. Okresný súd nerozoznával obligačnoprávny a vecnoprávny účinok
zmluvy o prevode vlastníckeho práva v rozpore so súčasným znením ustanovení § 47 a § 133 ods. 2

Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).
1.3 Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 18. 03. 2016 (v poradí druhým) žalobe vyhovel majúc za
preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti z 13. 06. 2001 medzi
žalobkyňou a žalovanou 1/, ktorá nepodala návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa
tak neurobila z dôvodu nesúhlasu všetkých spoluvlastníkov podielov v bytovom dome. Žalobkyňa však
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zmluvy, riadne užívala a hradila všetky náklady spojené s užívaním

bytu. Z nerušeného užívania bola vytrhnutá výzvou na vysťahovanie zo 14. 02. 2011 doručenou od
žalovaného 2/, ktorý jej oznámil, že dňa 30. 12. 2010 mu žalovaná 1/ nehnuteľnosť darovala a žalovaný2/ je ako jej riadny vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Okresný súd konštatoval, že z platnej
zmluvy o prevode nehnuteľností vznikajú pre jej účastníkov obligačné účinky (obsah zmluvy sa stáva
pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným). Účinky vkladu do katastra nehnuteľností

spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch. V
prejednávanej veci nedošlo k zániku kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2001, ktorá je platná a účinná a
nastali jej obligačnoprávne účinky bez ohľadu na to, že nenastali jej vecnoprávne účinky. Žalovaná 1/
preto nemohla darovacou zmluvou uzatvorenou 30. 12. 2010 so žalovaným 2/ platne previesť vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko v tomto čase už nebola vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti.

2.1 Voči rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/. Odvolanie
odôvodnila tým, že uzavretá kúpna zmluva z 13. 06. 2001 mala a má výlučne obligačné účinky a sama
osebe nespôsobila ani spôsobiť nemohla prevod vlastníckeho práva, nakoľko právnym spôsobom jeho
nadobudnutia je vklad (intabulácia) do katastra nehnuteľností s poukazom na § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko nenastali vecnoprávne účinky zmluvy, vlastník môže so svojím vlastníckym právom

disponovať bez ohľadu na trvanie obligačných účinkov scudzovacej zmluvy. Keďže na základe kúpnej
zmluvy z 13. 06. 2001 nedošlo ku vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, nemohla sa
nikdy stať vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá zostala vo vlastníctve žalovanej 1/. Darovacia zmluva z
30. 12. 2010 je v zmysle rozhodnutia NS SR z 30. 01. 2001 sp. zn. 1Cdo/31/2000 (R 87/01) platná
bez ohľadu na predošlú kúpnu zmluvu z 13. 06. 2001. V prípade, ak bolo k totožnej nehnuteľnosti

uzatvorených viacero scudzovacích zmlúv, stane sa vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti ten, koho
vlastnícke právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností ako prvé. V prejednávanej veci bolo ako prvé
zapísané vlastnícke právo žalovaného 2/ na základe darovacej zmluvy z 30. 12. 2010. V dôsledku
povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ došlo k zániku záväzku z kúpnej zmluvy
z 13. 06. 2001 pre nemožnosť plnenia v zmysle § 575 ods. 1 Obč. zák.

2.2 Odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozsudku nezaoberal jej obranou
namietajúcou nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Už v čase podania žaloby bol ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, určenia vlastníctva ku ktorej sa žalobkyňa domáhala,
len žalovaný 2/. Domáhať sa určenia vlastníckeho práva možno len voči osobe, ktorej vlastnícke právo
svedčí podľa zápisu na liste vlastníctva.

2.3 Odvolateľka namietala, že nie je naplnená ani požiadavka naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení s poukazom na rozsudok NS SR z 31. 01. 201, sp. zn. 5 M Cdo 1/2010.
2.4 Rozsudok súdu prvej inštancie považuje odvolateľka za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a pre jeho nepreskúmateľnosť, keďže sa súd nevysporiadal s neexistenciu pasívnej
vecne legitimácie na strane žalovanej 1/. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalobu v celom rozsahu zamietne.

3. Žalobkyňavpísomnomvyjadreníz29.05.2014kodvolaniuuviedla,žek§47ods.2OZjeustanovená
nevyvrátiteľná právna domnienka obojstranného odstúpenia od zmluvy. Uviedla, že v prípade písomne
uzavretej zmluvy platí, že aj odstúpenie musí byť písomné. Obligačnoprávne účinky nastali bez ohľadu

na rozhodnutie štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy. Účinkom povolenia vkladu do katastra
nehnuteľností sú vecnoprávne následky. Ak by zo strany žalovanej 1/ došlo k účinnému odstúpeniu
od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje a zmluvné strany sú si povinné vrátiť, čo si navzájom plnili.
Ďalej sa zaoberala rozborom ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa oprávnený
držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnej veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Žalovaná 1/

v úmysle vzdať sa svojho vlastníctva v prospech držiteľa - žalobkyne, predmet držby odovzdala. Ak
niekto spochybňuje oprávnenosť držby, spočíva na ňom dôkazné bremeno preukázania, že držba nie je
oprávnená. Navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.

4. Napadnutý rozsudok bol vydaný za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok
(ďalej aj „CSP“) v zmysle jeho § 470 ods. 1 (prechodné ustanovenie).
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP
a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Nevyhnutným predpokladom úspechu určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení v zmysle § 137 c) CSP (§ 80 c) podľa O. s. p. účinného do 30. 06. 2016),ktorým sa rozumie kvalifikovaný právny záujem žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu
je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom

určení, ktorý je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia
(neexistencia) žalobcovho práva, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva či
právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny

záujemsaviažekžalobe,resp.kotázke,čiurčovaciažalobamôžebyťspôsobilýmprocesnýmnástrojom
ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne)
určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore
otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je
možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný
obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho

subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú účastníkmi príslušného
súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je
záväzný (§ 159 ods. 2 O.s.p., aktuálne § 228 CSP) iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že
žaloba o určenie vlastníctva, ktorá smeruje proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník
zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení čerpať nemôže. Vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje
hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva,
o ktoré v konaní ide.
7. Žalovaná 1/ už vo vyjadrení z 13. 12. 2011 k žalobe namietla svoju pasívnu vecnú legitimáciu

s poukazom na aktuálny stav v katastri nehnuteľností, podľa ktorého má spoluvlastnícky podiel
na predmetných nehnuteľnostiach žalovaný 2/. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí s touto
námietkou nevysporiadal tak, ako sa nezaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení.

8. S poukazom na argumentáciu odvolateľky odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie platnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy z 13. 06. 2001, resp.
darovacej zmluvy z 30. 12. 2010).

9.OkresnýsúdZvolenrozsudkomzodňa18.03.2016(viazanýprávnymnázoromvyslovenýmKrajským

súdom v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 14Co/110/2012 zo dňa 27. 06. 2013) správne konštatoval,
že z platnej zmluvy o prevode nehnuteľností vznikajú pre jej účastníkov obligačné účinky, nie účinky
vecnoprávne. Odvolací súd pripomína, že obligačný účinok zmluvy spočíva tom, že jej obsah (práva
a povinnosti) účastníkov nepochybne zaväzuje (vzniká nárok žiadať prevedenie vlastníckeho práva),
translančné (prevodné), vecnoprávne účinky nastávajú vkladom do katastra nehnuteľností (viď rozsudky

NS SR sp.zn. 1 Cdo/31/2000, 2 Cdo 124/03 alebo 1 Cdo/107/2006). Okresný súd tiež správne
konštatoval, že v prejednávanom spore nedošlo k zániku kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2001, ktorá je
platná a účinná a nastali jej obligačnoprávne účinky bez ohľadu na to, že nenastali jej vecnoprávne
účinky. Následne však okresný súd neriešil otázku kolízie obligačných účinkov kúpnej zmluvy z 13. 06.
2001 s obligačnými a vecnými účinkami darovacej zmluvy zo dňa 30. 12. 2010 a nezaoberal sa tým,

či v dôsledku vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy z 30. 12. 2010
nedošlo k zániku práv a povinností z kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 2001(dôsledkom nemožnosti splnenia
záväzku, ktorá by mohla nastať vznikom vlastníctva žalovaného 2/ k predmetu prevodu), čím by však
zodpovednostné vzťahy medzi účastníkmi tejto zmluvy (žalobkyňou a žalovanou 1/) neboli dotknuté.
V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na argumentáciu a právne závery uvedené v rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/31/2000, publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk ako R
87/2001.

10. Vzhľadom na vývoj judikatúry sa súd prvej inštancie bude zaoberať aj dobromyseľnosťou
nadobúdateľa pri nadobúdaní vlastníckeho práva (I. ÚS 50/2010).

11. Úlohou okresného súdu preto bude vo veci opakovane rozhodnúť rozsudkom spĺňajúcim požiadavky
na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia a dôsledne sa vysporiadať s existenciou naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení aj pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej 1/. Nakoľko zobsahu podaní žalobkyne vyplýva, že v nich vo všeobecnosti poukazuje na vydržanie vlastníckeho
práva, súd ju zákonným postupom poučí o súčasti dôkaznej povinnosti, ktorou je povinnosť tvrdenia,
ako aj o možnosti navrhnúť zmenu žaloby v prípade zmeny skutkových tvrdení. Vzhľadom na časový

odstup, ktorý uplynul od začatia konania si súd prvej inštancie pripojí aj aktuálny výpis z listu vlastníctva,
na ktorom je pozemok parc. č. XXX, ako aj stavba bytového domu súpisné číslo v katastrálnom území
M., obec M., okres T., zapísaná, a to za účelom zistenia, či medzičasom nedošlo k zmene vlastníckych
pomerov k tejto stavbe bytového domu, keďže žalobkyňa tvrdila, že od žalovanej 1/ kupovala byt.
Ak medzičasom došlo k prevodu vlastníctva bytov v bytovom dome, oznámi túto skutočnosť súd

prvej inštancie žalobkyni a poskytne jej potrebné procesné poučenie. Vzhľadom na právnu zložitosť
problematiky konajúci súd poučí žalobkyňu aj o možnosti zvoliť si zástupcu z radov advokátov, v prípade,
ak ide o osobu v hmotnej núdzi, požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov Centrum právnej
pomoci.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že v enunciáte napadnutého rozsudku absentuje v označení nehnuteľností
označenie registra, v ktorom je pozemok parc. č. XXX zapísaný. V novom rozhodnutí okresný súd

nehnuteľnosti tvoriace predmet konania označí údajmi, ktoré sú v súlade s údajmi vedenými v katastri
nehnuteľností.

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov aj odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).