Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 13, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201857
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316201857.1

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu : Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému W.
U.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomG.X/X,XXXXXF.,vkonaníozaplatenie415,61eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 145,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15% ročne z tejto sumy od 11.07.2014 až do zaplatenia a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 270,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne z tejto
sumy od 11.07.2014 až do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 29.02.2016 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 415,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od
11.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
X a č. A7418578 v znení dodatkov a v zmysle predmetných zmlúv mu vypožičal 2 ks. SIM kariet,
ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobou si uplatňuje
sumu 145,19 eur za neuhradené služby (tzv. hovorné) a žalobou sa domáha aj nároku na náhradu
škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredané tel. zariadenia a to vo výške 270,42 eur
(ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým,
že získal telekomunikačné zaradenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom
dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že telekomunikačné zariadenie je
mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby

po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla
škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte
spôsobenej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný taktiež riadne a včas nezaplatil
ani cenu poskytnutých služieb v sume 150,19 eur vyfakturovaných v období 2014/01-2014/03. Žalobca
pokusom o pokonávku zo dňa 26.06.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé

mesiace a sumu za mobilné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu
o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 5 eur odpísaná a preto si ju žalobca neuplatňuje. Ďalej siuplatnil nárok na úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 11.07.2014. Na základe toho žiada,
aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby aj nárok na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu

preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného
zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu,
akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

2. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 CSP, nakoľko ide o otázku

jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 eur.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvami o poskytovaní verejných služieb a dodatkami k zmluvám,
pokusom o pokonávku a faktúrami a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. R zo dňa 05.12.2012 v znení dodatku uzavretej medzi
stranami tohto konania (ďalej len ,,Zmluva 1“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi

- fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Nekonečno
extra. Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k Zmluve 1, predmetom tohto dodatku je dohoda strán o predaji
zariadenia typ Huawei Ascend G300 z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu
cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 1,- euro. Podľa
článku 2 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo výške

uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník je povinný zaplatiť kúpnu
cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní
od vystavenia faktúry, ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny v splátkach.
Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. R zo dňa 19.12.2013 v znení dodatku uzavretej medzi
stranami tohto konania (ďalej len ,,Zmluva 2“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi -

fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný internet
Štart so zdieľaním dát. Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k Zmluve 2, predmetom tohto dodatku je dohoda
strán o predaji zariadenia typ Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G z majetku podniku so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny ) s DPH (ďalej len
„kúpna cena“) 1,- euro. Podľa článku 2 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku

kúpnu cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník
je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej
vo faktúre, inak do 15 dní od vystavenia faktúry, ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej
ceny v splátkach.

5. V zmysle článku 2 bod 2.3 Dodatku k Zmluve 1 a 2 účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo
dňa uzavretia Dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto dodatku ako
účastník Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k Zmluve 1 a 2, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný
telefón mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto

záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k Zmluve 1 a 2, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti,
ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za

dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu
ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného
telefónu za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom a podmienkami.
Podľa článku 4 bod 4.6 Dodatku k Zmluve 1 a 2, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.6. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).
ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona o
elektronickýchkomunikáciáchaaktietoniesúupravenévzákone,taksariadiaustanoveniamiostatných

platných právnych predpisov.

7.Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto
všeobecnýchpodmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebo
jej dodatkom, zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy
a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s

ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

8. Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.01.2014, splatná 05.02.2014 sumu 29,99 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2014, splatná
05.02.2014 sumu 31,22 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2014, splatná 08.03.2014 sumu 12

eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2014, splatnou dňa 08.03.2014 na sumu 29,99 eur, faktúrou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.03.2014, splatnou dňa 05.04.2014 sumu 12 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.03.2014, splatnou 05.04.2014 sumu 29,99 eur.

9. Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 26.06.2014 vyplýva, že žalobca

upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby za mesiace 01/2014-03/2014 v sume 150,19 eur a zároveň, že
je povinný z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o
pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 363 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť
s tým, že ak nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr v posledný deň

lehoty uvedenej v tomto liste, a to dňa 10.07.2014, bude ju vymáhať súdnou cestou.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatnenej úhrady za
poskytnuté služby, tzv. hovorné vo výške 145,19 eur dôvodná a v tejto časti súd žalobe vyhovel.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných

prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa§43ods.12písm.b)Zákona,účastníkjepovinnýplatiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako

spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanému poskytované dohodnuté služby,
no túto cenu služieb, tak ako mu bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, neuhradil.
Žalobca si svoje povinnosti z predmetných zmlúv plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že
jeho nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, tzv. hovorné vo výške 145,19 eur je opodstatnený

a v tejto časti žalobe vyhovel.

18. Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom
v pokuse o pokonávku sa nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, teda dňom 11.07.2014 sa dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z

dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 11.07.2014, bola 0,15 % ročne. Výška úrokov z omeškania
k uvedenému dňu teda bola 5,15 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vsúladesplatnouprávnouúpravouatopodľa§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenísnariadením
vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,15 % ročne zo sumy 145,19 eur od 11.07.2014 do zaplatenia.

19. Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody súd zamietol. Tento nárok predstavoval
podľa žalobcu zaplatenie sumy 270,42 eur titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou odpredaných telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou (telekomunikačných
zariadení).
Z vymedzenia nároku žalobcom na náhradu škody v predmetných dodatkoch k zmluvám o poskytovaní

verejných služieb, tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

20. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Ako
už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom

dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho

akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenia žalovaný odkúpil.

22. Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatkoch k zmluvám o poskytovaní
verejných služieb ako aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli
aj dohodu o predaji telekomunikačných zariadení, a to presne uvedených v dodatku a za v ňom

uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou.
V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach
boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie
citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1
bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu

a odovzdať mu ho.

23. Žalobca teda umožnil žalovanému na základe Dodatku k Zmluve 1 a 2 kúpu telekomunikačného
zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie natrhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto
podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané
výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou, tak nie je následkom

protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným.
Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdŕžal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu

zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na
zaplatenie náhrady škody v sume 270,42 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1,2 Civilného
sporového poriadku. Žalovaný mal v konaní úspech v časti o zaplatenie 270,42 eur s prísl. a neúspech

v časti o zaplatenie sumy 145,19 eur s prísl., mal teda úspech v prevažnej časti a vznikol mu nárok na
náhradu trov konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli, mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.