Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 17, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Csp/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216213035
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216213035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, 821 02
Bratislava, proti žalovanému: F. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XX/XX, XXX XX G. K., o zaplatenie 313,30
EUR takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 117,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 117,80 EUR od 19.03.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.08.2016 sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny
313,30 eur s príslušenstvom a rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu. Nakoľko neboli splnené
predpoklady pre rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu, súd rozhodol vo veci rozsudkom bez
nariadenia pojednávania.

2. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- eur.

3.Vo veci bolo vykonané dokazovanie keď boli oboznámené listiny predložené žalobcom a to: zmluva
o poskytovaní verejných služieb č. A8031568, dodatok k zmluve č. 7753098, zmluva o poskytovaní

verejných služieb č. A7015734, dodatok k zmluve č. 6723348, pokus o pokonávku, faktúry, všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný
skutkový stav veci :

4. Z pripojených zmlúv o poskytovaní verejných služieb uzavretých medzi účastníkmi konania vyplýva,
že medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorých žalobca vypožičal žalovanému 2 SIM karty, prostredníctvom ktorej umožnil žalobca žalovanému

využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal žalovanému mobilné telefóny za
akciovú kúpnu cenu 1,00 EUR, pričom predajná cena pred zľavou bola 160 EUR a druhý za akciovú
kúpnu cenu 1,00 EUR, pričom predajná cena pred zľavou bola 200 EUR. V bode 2.3 oboch dodatkov
k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť.5.V spise sa nachádzajú faktúry, z ktorých vyplýva, že žalovaným neuhradená suma za elektronické
komunikačné služby predstavuje 117,80 EUR. Žalovaný v pokuse o pokonávku vyzval žalovaného na

úhradu dlžnej sumy 353,13 EUR spolu s náhradou škody vyúčtovanou z dôvodu porušenia zmluvných
povinnostínajneskôrdo18.03.2015.Podľatvrdeniažalobcužalovanýnapokusopokonávkunereagoval
ani čiastočnou úhradou.

6.Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb (117,80 EUR) sa žalobca žalobou domáha, aby súd

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117,80 EUR z titulu neuhradených služieb a sumy
195,50 EUR z titulu vzniknutej škody spolu s príslušenstvom.

7.Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zák. o elektronických komunikáciách v znení jeho neskorších zmien a
doplnkov podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

8.Podľaust.§43ods.12)zák.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníjehoneskoršíchzmienadoplnkov
účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

9.Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.Podľa ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14.Podľaust.§3nar.vládySRč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomod01.02.2013výškaúrokovzomeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15.Žalobca je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú
v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri,

ktorý je verejne dostupný.

16.Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorá nekoná pre účely
zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

17.Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a jej dodatku, je zrejmé aj
s poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto
sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

18.Bolo preukázané, že žalovaný služby žalobcu využíval. Bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvu

o poskytovaní služieb ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré mu žalobca na základe
zmluvy poskytol, cenu týchto služieb žalobcovi nezaplatil. Preto je žaloba žalobcu dôvodná v časti
zaplatenia sumy 117,80 EUR. Okrem toho, keďže žalovaný nereagoval na mimosúdnu výzvu žalobcu,
pričom žalobca mu vo výzve ešte poskytol lehotu na dobrovoľné splnenie si svojej povinnosti, dostal sado omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od dátumu nasledujúceho po termíne splatnosti,
ktorý žalobca určil žalovanému v písomnej výzve na úhradu a preto má žalobca nárok aj na úroky z
omeškania z tejto dôvodnej sumy 117,80 EUR lebo s jej plnením je žalovaný v omeškaní.

19. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 117,80 Eur vyhovel, zároveň z tejto sumy priznal žalobcovi aj
úrok z omeškania. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. §
517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník
nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania

je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. (účinného v čase omeškania dlžníka),
na základe ktorého bola stanovená výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie, ako je
úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka.
Výška úroku v čase omeškania žalovaného bola 0,05 % + 5 %, t.j. 5,05 %.

20. Ako nedôvodná bola zamietnutá žaloba žalobcu čo do zaplatenia sumy 195,50 EUR spolu s úrokom

z omeškania z tejto sumy. Žalobca si nárok na zaplatenie sumy 195,50 EUR uplatnil z titulu vzniknutej
škody ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení a cenou zľavnenou. Podľa § 420
ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods.
1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. V konaní o náhradu škody sa skúmajú
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a s touto otázkou sa žalobca
vôbec nezaoberal a nepreukázal náležitosti zodpovednosti za škodu, najmä vznik škody ako ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére žalobcu a je objektívne vyjadriteľná. Žalobcom uplatnenú sumu ako rozdiel
medzi trhovou cenou a akciovou mobilného telefónu súd nepovažoval za škodu v zmysle OZ. Dodatky
k Zmluve ktoré sa týkali odkúpenia mobilných telefónov je možné považovať za kúpne zmluvy v tejto

časti. V týchto Dodatkoch k Zmluve sa účastníci dohodli na kúpnej cene mobilných telefónov ktoré síce
nazvali ako tzv. akciovú cenu ale podľa názoru súdu to bola dojednaná kúpna cena, čiže žalobcovi
nemohla vzniknúť škoda, teda nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže neboli splnené základné predpoklady vzniku

zodpovednosti za škodu, súd žalobu v časti o zapletenie škody spolu s úrokom z omeškania ako
nedôvodnú zamietol.

22. Súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP vychádzal zo skutočnosti, že
žalovaný mal vo veci 62,40 %- ný úspech (195,50 eur z 313,30 eur) a žalobca 62,40 % - ný úspech

(117,80 eur z 313,30 eur). Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní (čistý
úspech žalovaného je 24,80 %) žalovanému prináleží náhrada trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP,
keďže však týmto konaním žalovanému trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)