Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201995
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201995.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: P. X.,

A..X.X.XXXX, W. T. S., Š. F.: Y. G. H., zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3,
811 02 Bratislava proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Bratislava,Hrobákova44,Bratislava,opreskúmanierozhodnutiažalovanéhoozaisteníčíslo:PPZ-HCP-
BA6-275-012/2016-AV zo dňa 31.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného číslo: PPZ-HCP-BA6-275-012/2016-AV zo dňa
31.07.2016 z r u š u j e .

Krajský súd v Bratislave žalobcovi priznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 3.11.2016 správnu žalobu podanú právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 27.10.2016 proti jeho rozhodnutiu číslo: PPZ-HCP-BA6-275-012/2016-AV
vydanému dňa 31.07.2016, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.
b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov dňom 31.07.2016 a následne bol umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov
zároveň bola stanovená dĺžka doby zaistenia do 30.11.2016. Žalovaný spolu s predložením správnej

žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý sa týka
danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené
rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu dňom 31.07.2016 podľa § 88 ods. 4 zákona
o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.11.2016.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 31.07.2016 o 08:44 hod. boli
vyslané hliadky z Pohotovostnej motorizovanej jednotky Bratislava Policajného zboru na diaľnicu D2
odbočka na D4, kde bolo spozorovaných na diaľnici D4 od hraničného prechodu Jarovce-Kittsee smer
Petržalka desať osôb, ktoré prechádzali po diaľnici. Na výzvu aby preukázali svoju totožnosť nevedeli
preukázať žiaden doklad totožnosti a uviedli, že sú z Pakistanu, Afganistanu a Bangladéšu a chcú ísť
do Viedne. Následne na druhej strane diaľnice ďalšia hliadka z Pohotovostnej motorizovanej jednotky
Bratislava Policajného zboru spozorovala v trávnatom poraste šesť osôb tmavšej pleti, ktoré nevedeli

preukázať svoju totožnosť, medzi uvedenými cudzincami sa nachádzal žalobca. Na základe uvedených
skutočností vzniklo podozrenie, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt podľa
§ 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov a z tohto dôvodu bol žalobca dňa 31.07.2016 v čase
o 09.20 predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave. Dňa 31.07.2016začal žalovaný konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu. Žalovaný dňa 31.07.2016 vydal
rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu číslo: PPZ-HCP-BA6-275-010/2016-AV a uložil
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 4 rokov, pričom v predmetnom rozhodnutí

nebola uložená lehota na vycestovanie a bolo rozhodnuté o odňatí odkladného účinku odvolania voči
uvedenému rozhodnutiu z dôvodu, že je predpoklad, že žalobca ujde alebo bude iným spôsobom
mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ako z dôvodu, že nie je možné
ihneď zistiť totožnosť žalobcu a žalobcu zaistiť podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca
v zápisnici o vyjadrení účastníka konania podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku číslo PPZ-HCP-

BA6-275-011/2016-AV zo dňa 31.07.2016 uviedol, že na území Slovenskej republiky nežiada o udelenie
azylu, nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie a nemá finančné prostriedky.
Žalobca sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia o zaistení a spôsobu ich zistenia a prípadnému
návrhu na doplneniu viac nechcel vyjadriť. Žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o administratívnom
vyhostení, žalobca na území Slovenskej republiky v čase konania o administratívnom vyhostení nežiadal
o udelenie azylu, a preto bol opodstatnený postup v súlade § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte

cudzincov, nakoľko žalobca má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho
bolo potrebné zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia. Žalobca na území Slovenskej republiky
nevedie súkromný a rodinný život a nedodržiava všeobecne záväzné podmienky, ktoré upravujú pohyb
štátnych príslušníkov tretích krajín zdržiavajúcich sa na území členských štátov. Žalovaný skúmal aj
možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 písm.

a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť
uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov vzhľadom na pomery
žalobcu,jehodoterajšiehokonanianaúzemíSlovenskejrepubliky,vyjadreniažalobcuakoajskutočnosti,
že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt a aj s prihliadnutím na mieru ohrozenia
účelu zaistenia žalobcu. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4

zákona o pobyte cudzincov do 30.11.2016, počas ktorej vykoná všetky úkony potrebné na nutné na
realizáciuadministratívnehovyhosteniažalobcu,pričompocelýčaszaisteniažalovanýbudepostupovať
v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v závere rozhodnutia
konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o
ľudských právach a základných slobodách.

II.

Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe sa domáhal svojho prepustenia zo zaistenia realizovaného v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na základe napadnutého rozhodnutia číslo: PPZ-HCP-
BA6-275-012/2016-AV zo dňa 31.07.2016 a uviedol, že od vydania predmetného rozhodnutia došlo
k zmene okolností, nakoľko dňa 06.09.2016 požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a od

06.09.2016 sa nachádza na území Slovenskej republiky oprávnene v zmysle § 22 ods. 1 zákona č.
480/2002 Z.z. o azyle. Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 22.09.2016 doručil žalovanému žiadosť
o jeho bezodkladné prepustenie, nakoľko pominul účel zaistenia za účelom výkonu administratívneho
vyhostenia. Žalovaný dňa 27.09.2016 odpovedal, že s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 3 zákona
o pobyte cudzincov nie je dôvod na jeho prepustenie zo zaistenia. Žalobca namietal, že bol zaistený

za účelom výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré však nie je možné vykonať počas
prebiehajúceho konania o udelenie azylu, na základe čoho pominul účel zaistenia.

5. Žalobca namietal, že žalovaný sa v jeho prípade nemôže odvolávať na právoplatné rozhodnutie o
administratívnomvyhostenízdôvodu,prektorýnaďalejtrváúčelzaisteniaapokiaľsažalovanýrozhodol

ponechať žalobcu, pôvodne zaisteného za účelom výkonu administratívneho vyhostenia v zaistení aj
po podaní žiadosti o azyl, je povinný vydať nové rozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl, v ktorom bude
presne špecifikovaný dôvod zaistenia, respektíve ponechania žalobcu v zaistení podľa § 88a zákona
o azyle a článku 8 ods. 3 Smernice č. 20113/33/EÚ. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa na neho od
06.09.2016 nevzťahuje právny režim Návratovej smernice na základe napadnutého rozhodnutia a jeho

držanie v zaistení je nezákonné. Žalobca záverom uviedol, že žalovaný nové rozhodnutie o zaistení
žalobcu ako žiadateľa o azyl nevydal, v dôsledku čoho je jeho postup v rozpore s platnou právnou
úpravou.III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.11.2016 a žiadal ju zamietnuť.

7. Žalovaný k podanej správnej žalobe uviedol, že je nesporné, že žalobca po umiestení v zariadení dňa
06.09.2016 podal vyhlásenie, v ktorom požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca sa v zápisnici o vyjadrení podľa § 22 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní vyjadril, že na území Slovenskej republiky nežiada o azyl, jeho rodinný
a súkromný život administratívnym vyhostením nebude závažným spôsobom dotknutý, na Slovensku
nechce byť a tak je mu to jedno a v domovskej krajine mu nič nehrozí, odišiel z finančných problémov,

pričom z týchto vyjadrení žalobcu je viac ako zrejmé, že žalobca podal vyhlásenie, ktorým žiada o azyl
výhradne z dôvodu dosiahnutia prepustenia zo zariadenia. Žalovaný uviedol, že na žalobcu sa naďalej
vzťahuje rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.08.2016 a žalobca sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o neodvolal.
Žalobca bol následne napadnutým rozhodnutím zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte

cudzincov a umiestnený v zariadení. Žalovaný v závere v súvislosti s námietkami žalobcu, že od vydania
napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnej zmene skutkových okolností prípadu žalobcu, t.j. podanie
žiadosti o azyl poukázal na to, že z ustanovenia § 88 ods. 9 zákona o pobyte cudzincov je zrejmé, že
rozhodnutie o zaistení stráca platnosť len v prípade zaradenia osoby do programu ministerstva vnútra na
podporu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi a z ustanovenia§ 88 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov,

z ktorého preukázateľne vyplýva, že podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (teda aj § 88 ods. 1
písm. b) zákona o pobyte cudzincov) je zákonné zaistenie aj žiadateľa o azyl. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že práve z takýchto dôvodov a stavu veci bol legislatívne stav upravený tak, aby nedochádzalo
k tomu, že postačí, aby zaistený cudzinec, nielen účastník konania bol prepustený v okamihu podania
vyhlásenia žiadosti o poskytnutie azylu, čo by mohlo viesť reálne k stavu, že by nebolo možné vyhostiť

žiadne štátneho príslušníka tretej krajiny. Tieto skutočnosti ale nie sú dôvodné vo vzťahu k podanej
správnej žalobe a nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté

rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žaloby žalobcu ako aj konanie,
ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 24.3.2017,
oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom.

9. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu predložila vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom
zotrvala na námietkach uvedených v správnej žalobe, uviedla, že žalobca bol zo zaistenia prepustený z
dôvodu udelenia doplnkovej ochrany a trvala na námietke, že pobyt v zaistení bol nezákonný. Poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Szak/3/2017 zo dňa 09.02.2017, týkajúceho
sa prípadu žalobcu.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach stanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.12. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

13. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

14. Podľa § 88a ods. 5 zákona číslo 404/2011 Z.z. ustanovenia § 89 až 100 sa primerane vzťahujú aj
na žiadateľa o udelenie azylu.

15. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

16. Podľa § 89 ods. 3 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z.z. policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa
odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania
tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí ak ide o žiadateľa o azyl.

17. Podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 404/2011 Z.z. zariadenie je povinné prepustiť bez

zbytočného odkladu zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny, ak zanikol účel zaistenia.

18. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

19. Podľa § 2 písm. o) zákona číslo 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
na účely tohto zákona sa rozumie azylovým zariadením záchytný tábor, prijímacie centrum a humanitné
centrum.

20. Podľa § 13a zákona č. 480/2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo

poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

22. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd

pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v
správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie nie je vecne správne a žalobcom
podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe sú dôvodné.

24. K žalobnej námietke žalobcu, že od vydania predmetného rozhodnutia došlo k zmene okolností,

nakoľko žalobca dňa 06.09.2016 požiadal o azyl na území Slovenskej republiky a teda od 06.09.2016
sa nachádza na území Slovenskej republiky oprávnene správny súd uvádza, že v prípade, že žalovaný
v čase zaistenia podal žiadosť o azyl, žalovaný je povinný posúdiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby
žalobcu a vyhodnotiť, či žiadosť o azyl bola podaná s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon rozhodnutia
o administratívnom vyhostení a ako aj skutočnosť, či pokračovanie zaistenia je objektívne nevyhnutné

a primerané, pričom za účelom zistenia všetkých skutočností je potrebné, aby žalovaný spolupracoval
aj s Migračným úradom ministerstva vnútra najmä z dôvodu zistenia aktuálnych informácií o štádiu
konania na Migračnom úrade Slovenskej republiky vo veci žalobcu o udelenie azylu. Tento postup zadministratívneho spisu žalovaného nevyplýva, čo v danom prípade v prípade má v konečnom dôsledku
vplyv aj zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Ich výšku však žalobca
do vyhlásenia tohto rozsudku nevyčíslil.

26. Žalovaný i keď bol v konaní neúspešný, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia je zo zákona od poplatku oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto

konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch), a preto ho súd nezaviazal k na povinnosť
zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote
siedmich dní od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde
v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).