Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/16/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9513100099
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Hrubala

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9513100099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Jána Hrubalu a sudcov JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, v trestnej veci obžalovaných
T.. P. V. a spol., stíhaných pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 261 ods. 1, ods. 4 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu so zločinom subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 5
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní

1. T.. P. V., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom K. G. č. XXX,

2. T. E. U., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., X. č. XXXX/X,

3. B. L., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., B. č. XX,

sú vinní, že

T.. P. V. a T.. E. U. ako konatelia spoločnosti O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava so sídlom Brzotín,
uzavreli dňa 28.04.2009 v Bratislave s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, zastúpeným
Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (ďalej „SIEA"), Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. KaHR-111SP-0801/0021/25 v znení jej dodatkov č. 1 až 3 (ďalej „Zmluva") v
rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, na projekt č. 25110120021
„Zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti firmy zavedením inovačnej technológie do výroby", do
výšky 342.647,93 €, tvoriacich 50% z celkovej sumy 685.295,86 € oprávnených výdavkov na realizáciu

aktivít projektu, na základe ktorej po vzájomnej dohode s B. L. ako konateľom spoločnosti BEKAST,
s. r. o. so sídlom v Rožňave, víťazom obchodnej verejnej súťaže vyhlasovateľa O.M.D.KOVO, spol. s
r.o. Rožňava v predmete „Dodávka strojov pre finálne spracovanie plechu a profilov, povrchovú úpravu,
zaškolenie zamestnancov a nevyhnutných stavebno-technických úprav výrobnej haly" vyhlásenej dňa
24.06.2008, v úmysle vylákať finančné prostriedky napriek povinnostiam vyplývajúcim z:

- čl. 3 Všeobecných zmluvných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy, podľa ktorého je prijímateľ

povinný postupovať pri zadávaní zákaziek na dodanie tovarov, prác a služieb potrebných pre Realizáciu
aktivít projektu podľa ustanovení §§ 281 až 288 Obchodného zákonníka o Obchodnej verejnej súťaži v
súlade s podmienkami stanovenými v Príručke pre žiadateľa,

- čl. 14 odsek 1) Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých oprávnené výdavky sú všetky
výdavky, ktoré sú nevyhnutné na Realizáciu aktivít Projektu tak, ako je uvedený v článku 2 Zmluvy, ktoré
spĺňajú podmienky:písmenoc)oprávnenostivýdavkovvzmyslepríslušnejVýzvynapredkladaniežiadostíoNFP,definujúcej
oprávnené výdavky ako výdavky, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti reálne, správne, aktuálne, a
ktoré sa navzájom neprekrývajú,

písmeno d) zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku,
písmenog)vprípadeprác,tovarovaslužiebodtretíchsubjektovboliobstaranévsúladesustanoveniami
Zmluvy a všeobecne záväznými predpismi SR a EÚ,
písmeno h) boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a EÚ,

čo v konečnom dôsledku znamená porušenie povinností právnickej osoby, ktorej sa poskytujú verejné
prostriedky v zmysle § 19 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v
nadväznosti na ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka,

dňa 08.09.2010 T.. E. U. za O.M.D.KOVO, spol. s .r.o. Rožňava predložil SIEA priebežnú žiadosť
o platbu č. 25110120021501 zo dňa 02.09.2010 s nárokom na úhradu výdavkov v celkovej výške

610.211,20 € (bez DPH), pozostávajúcich zo sumy 26.728,50 € za stavebné úpravy výrobnej haly
a zo sumy 583.482,70 € za nákup zariadení: laserového rezacieho centra typ Trulaser 3030 BE v
hodnote468.830,91€,hydraulickéhoohraňovacieholisuCNCtypTruBend3120vhodnote 83.449,51€,
nožníc na plech typu TruShear 3103 v hodnote 30.700 €, v ktorej žiadosti oprávnenosť nákladov nebola
deklarovaná účtovnými dokladmi reflektujúcimi skutočný stav oprávnenosti nákladov, kde účtovné

doklady boli vystavené spoločnosťou BEKAST, s. r. o., ktorá v skutočnosti v účtovných dokladoch
uvedené zariadenia a práce len formálne a fakturačne dodala O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava, pričom
dôvodnosť navýšenia ceny komplexu zariadení v celkovej výške 183.482,70 € oproti zistenej reálnej
cene samotných strojových zariadení nijak nedokladovala, pričom ešte predtým

T.. E. U. a T.. P. V. ako konatelia O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava kúpili v skutočnosti tieto strojové
zariadenia na základe Zmluvy o dodávke mechanických, elektrických a príbuzných výrobkov uzavretej
dňa 09.03.2010 s dodávateľom TRUMPF Slovakia, s. r. o. Košice na dodávku laserového rezacieho
zariadenia TruLaser 3030BE za sumu 290.000 €, ktorý im na základe faktúry č. 2009022573 zo dňa
31.05.2010 bol dodaný dňa 31.05.2010, ohraňovacieho lisu TruBend 3120 za sumu 71.000 €, ktorý im

bol na základe faktúry č. 2009022616 zo dňa 08.06.2010 dodaný dňa 08.06.2010, tabuľových nožníc
TruShear 3103 za sumu 39.000 €, ktoré im na základe faktúry č. 2009022625 zo dňa 08.06.2010 boli
dodané dňa 08.06.2010,

následne v prvom prípade nasledovný deň a v ďalších prípadoch o sedem dní vyhotovili účtovné doklady

o dodávke technologických zariadení dodávateľom O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava pre odberateľa
BEKAST, s. r. o., konkrétne faktúru č. 1000217 zo dňa 01.06.2010 za dodávku laserového rezacieho
centra typ TruLaser 3030BE za sumu 462.000 €, faktúru č. 1000240 zo dňa 15.06.2010 za dodávku
hydraulického ohraňovacieho lisu CNC za sumu 81.949,51 €, faktúru č. 1000241 zo dňa 15.06.2010 za
dodanie nožníc na plech za sumu 30.700 €, kde takisto dôvodnosť navýšenia ceny komplexu strojov

vrátane prípadných prác, úkonov a nákupov potrebných k sfunkčneniu týchto strojov v celkovej výške
174.649,51 € oproti spoločnosťou TRUMPF Slovakia, s.r.o. deklarovanej cene samotných strojových
zariadení nebola nijak dokladovaná a ktoré faktúry za dodávateľa podpísal T.. E. U.,

teda vyhotovili vyššie uvedené účtovné doklady, o ktoré sa opierala žiadosť o platbu zo dňa 02.09.2010

o dodávke týchto strojov a zariadení dodávateľom BEKAST, s. r. o. odberateľovi O.M.D.KOVO, spol.
s r.o. Rožňava, konkrétne faktúru č. 005/2010 zo dňa 01.06.2010 na sumu 468.830 € za laserové
rezacie centrum typ Trulaser 3030BE, faktúru č. 006/2010 zo dňa 15.06.2010 za dodanie hydraulického
ohraňovacieho lisu CNC typu TruBend 3120 za sumu 83.459,51 € a faktúru č. 007/2010 zo dňa
18.06.2010 na sumu 31.202,28 € za dodanie nožníc na plech typu TruShear 3103, podpísané B. L.,

ktoré účtovné doklady vo svojom komplexe najmä z dôvodu absencie vymenovania položiek súvisiacich
s nevyhnutnými úkonmi potrebnými na sfunkčnenie komplexu zariadení v súvislosti s vymenovaním
týchto položiek v inom účtovnom doklade, teda z dôvodu osobitného spôsobu fakturácie stavebných
úpravsúvisiacichsosfunkčnenímkomplexuzariadenínereflektovalireálnystavaneumožňovalikontrolu

oprávnenosti položiek, čo v konečnom dôsledku fingovalo stav, že sa uplatňujú oprávnené výdavky
schválené na sfunkčnenie laserového rezacieho centra tak, ako toto zariadenie bolo definované vo
vyhlásenej obchodnej verejnej súťaži dňa 10.6.2008, zároveňúčtovnými dokladmi o dodávke strojov spoločnosťou BEKAST, s. r. o. pre O.M.D.KOVO, spol. s r.o.
Rožňava sa v žiadosti o platbu č. 25110120021501 zo dňa 02.09.2010 deklarovala oprávnenosť
žiadaných výdavkov v celkovej výške 583.482,70 €, na základe ktorých bola poskytovateľom uhradená

O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava dňa 02.12.2010 suma 305.105,54 € vo výške 50% výdavkov
deklarovaných v uvedenej žiadosti, čím došlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení normatívnych
i individuálnych právnych aktov, neschopnosť dodávateľa a výhercu obchodnej verejnej súťaže plniť
zmluvný záväzok v rozpore s čl. 6.2 Zmluvy SIAE nebola oznámená, výsledky vyhlásenej obchodnej
verejnej súťaže neboli anulované a nebola vyhlásená nová obchodná verejná súťaž,

a teda na iný ako určený a schválený účel z hľadiska oprávnenosti nákladov bolo použitých celkove
91.741,35 €, čo je 50% ako schválenej spoluúčasti na financovaní projektu zo sumy 183.482,70 €, ktorú
sumu je možné znížiť o 26 728,50 €, čo tvorí oprávnené stavebné náklady, ktorých výkon v zmysle
predloženého rozpočtu ako výkon jediných úkonov, prác a nákupov bol povolený z hľadiska posúdenia
oprávnenosti nákladov hradených z verejných prostriedkov, pričom z výslednej sumy 65 012,84 € tvoria

prostriedkyrozpočtuEurópskychspoločenstievsumu55.260,91€(85%)aprostriedkyštátnehorozpočtu
sumu 9.751,93 €,

t e d a

- spoločným konaním predložili nesprávne doklady a použili prostriedky zo všeobecného rozpočtu
Európskych spoločenstiev na iný účel a umožnili tým spôsobenie sprenevery prostriedkov zo

všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a týmto činom spôsobili značnú škodu,

- spoločným konaním vylákali od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo
použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňali a to
tým, že ho uviedli do omylu v otázke ich splnenia a neoprávnene získaný príspevok zo štátneho rozpočtu

použili vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel,

č í m s p á c h a l i

zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 261 odsek 1, 3 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 225 odsek 1, 2 Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú:

obžalovaný T.. P. V.

podľa § 261 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. a), § 38 ods. 2 § 36 písm. j), 37
písm. h), 39 ods. 1 ods. 3 písm. e), 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov

Podľa § 49 ods. 1 písm a) Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky

obžalovaný T.. E. U.

podľa § 261 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. a), § 38 ods. 2 § 36 písm. j), 37
písm. h), 39 ods. 1 ods. 3 písm. e), 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacovPodľa § 49 ods. 1 písm a) Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky

obžalovaný B. L.

podľa § 261 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. a), § 38 ods. 2 § 36 písm. j), 37
písm. h), 39 ods. 1 ods. 3 písm. e), 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

1 (jeden) rok a 2 (dva) mesiace

Podľa § 49 ods. 1 písm a) Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, 827

15 Bratislava, IČO: 00686832, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.06.2013 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave podal
na tunajší súd obžalobu na obvinených T.. P. V., T.. E. U. a B. L., pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom podľa § 20

k § 261 odsek 1, 4 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom subvenčného
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 225 odsek 1, 5 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť
na tom skutkovom základe, že

T.. P. V. a T.. E. U. ako konatelia spoločnosti O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava so sídlom Brzotín,

uzavreli dňa 28.04.2009 v Bratislave s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, zastúpeným
Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (ďalej SIEA), Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. KaHR-111SP-0801/0021/25 v znení jej dodatkov č. 1 až 3 (ďalej Zmluva) v
rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, na projekt č. 25110120021
„Zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti firmy zavedením inovačnej technológie do výroby", do

výšky 342.647,93 €, tvoriacich 50% z celkovej sumy 685.295,86 € oprávnených výdavkov na realizáciu
aktivít projektu, na základe ktorej po vzájomnej dohode s B. L. ako konateľom spoločnosti BEKAST,
s. r. o. so sídlom v Rožňave, víťazom verejnej obchodnej súťaže vyhlasovateľa O.M.D.KOVO, spol. s
r.o. Rožňava v predmete „Dodávka strojov pre finálne spracovanie plechu a profilov, povrchovú úpravu,
zaškolenie zamestnancov a nevyhnutných stavebno-technických úprav výrobnej haly" vyhlásenej dňa

24.06.2008, v úmysle vylákať finančné prostriedky napriek povinnostiam vyplývajúcim z:
- čl. 3 Všeobecných zmluvných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy, podľa ktorého je prijímateľ
povinný postupovať pri zadávaní zákaziek na dodanie tovarov, prác a služieb potrebných pre Realizáciu
aktivít projektu podľa ustanovení §§ 281 až 288 Obchodného zákonníka o Obchodnej verejnej súťaži v
súlade s podmienkami stanovenými v Príručke pre žiadateľa,

- čl. 14 odsek 1) Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých oprávnené výdavky sú všetky
výdavky, ktoré sú nevyhnutné na Realizáciu aktivít Projektu tak, ako je uvedený v článku 2 Zmluvy, ktoré
spĺňajú podmienky:
písmenoc)oprávnenostivýdavkovvzmyslepríslušnejVýzvynapredkladaniežiadostíoNFP,definujúcej
oprávnené výdavky ako výdavky, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti reálne, správne, aktuálne, a

ktoré sa navzájom neprekrývajú,
písmeno d) zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku,
písmenog)vprípadeprác,tovarovaslužiebodtretíchsubjektovboliobstaranévsúladesustanoveniami
Zmluvy a všeobecne záväznými predpismi SR a EÚ,
písmeno h) boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a EÚ,

dňa08.09.2010T..E.U.zaO.M.D.KOVO,spol.s.r.o.RožňavapredložilSIAEpriebežnúžiadosťoplatbu
č. 25110120021501 zo dňa 02.09.2010 s nárokom na úhradu výdavkov v celkovej výške 610.211,20
€ (bez DPH), pozostávajúcich zo sumy 26.728,50 € za stavebné úpravy výrobnej haly a zo sumy
583.482,70 € za nákup strojov: laserového rezacieho centra typ Trulaser 3030 BE v hodnote 468.830,91
€,hydraulickéhoohraňovacieholisuCNCtypTruBend3120vhodnote 83.449,51€,nožnícnaplechtypu

TruShear 3103 v hodnote 30.700 Eur deklarovaný nepravdivými faktúrami vystavenými spoločnosťouBEKAST, s. r. o., ktorá v skutočnosti tieto stroje nekúpila a nedodala ich O.M.D.KOVO, spol. s r.o.
Rožňava, ale
T.. E. U. a T.. P. V. ako konatelia O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava kúpili v skutočnosti tieto stroje na

základe Zmluvy o dodávke mechanických, elektrických a príbuzných výrobkov uzavretej dňa 09.03.2010
s dodávateľom TRUMPF Slovakia, s. r. o. Košice na dodávku laserového rezacieho stroja TruLaser
3030BE za sumu 290.000 €, ktorý im na základe faktúry č. 2009022573 zo dňa 31.05.2010 bol
dodaný dňa 31.05.2010, ohraňovacieho lisu TruBend 3120 za sumu 71.000 €, ktorý im bol na základe
faktúry č. 2009022616 zo dňa 08.06.2010 dodaný dňa 08.06.2010, tabuľových nožníc TruShear 3103

za sumu 39.000 €, ktoré im na základe faktúry č. 2009022625 zo dňa 08.06.2010 boli dodané dňa
08.06.2010,
následne vyhotovili nepravdivé účtovné doklady o dodávke strojov dodávateľom O.M.D.KOVO, spol. s
r.o. Rožňava pre odberateľa BEKAST, s. r. o.: faktúru č. 1000241 zo dňa 15.06.2010 za dodanie nožníc
na plech za sumu 30.700 €, faktúru č. 1000240 zo dňa 15.06.2010 za dodávku hydraulického
ohraňovacieho lisu CNC za sumu 81.949,51 €, faktúru č. 1000217 zo dňa 01.06.2010 za dodávku

laserového rezacieho centra typ TruLaser 3030BE za sumu 462.000 €, ktoré za dodávateľa podpísal
T.. E. U.,
vyhotovili nepravdivé účtovné doklady o dodávke týchto strojov dodávateľom BEKAST, s. r. o.
odberateľovi O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava: faktúru č. 007/2010 zo dňa 18.06.2010 na sumu
31.202,28 € za dodanie nožníc na plech typu TruShear 3103, faktúru č. 006/2010 zo dňa 15.06.2010

za dodanie hydraulického ohraňovacieho lisu CNC typu TruBend 3120 za sumu 83.459,51 €, faktúru
č. 005/2010 zo dňa 01.06.2010 na sumu 468.830 € za laserové rezacie centrum typ Trulaser 3030BE,
podpísané B. L., a týmito nepravdivými účtovnými dokladmi o dodávke strojov spoločnosťou BEKAST,
s. r. o. pre O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava deklarovali oprávnenosť žiadaných výdavkov v žiadosti
o platbu č. 25110120021501 v celkovej výške 583.482,70 €, na základe ktorých bola poskytovateľom

uhradená O.M.D.KOVO, spol. s r.o. Rožňava dňa 02.12.2010 suma 305.105,54 € vo výške 50%
výdavkov deklarovaných v žiadosti o platbu č. 25110120021501 zo dňa 02.09.2010, čím porušili vyššie
uvedené ustanovenia Zmluvy a Ministerstvu hospodárstva SR spôsobili škodu vo výške 291.741,35 €
pozostávajúcu zo sumy 247.980,15 € z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a sumy
43.761,20 € zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

V zmysle § 243 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu preskúmal obžalobu a dospel k záveru,
že vec nie je potrebné predbežne prejednať na zasadnutí senátu, môže byť v nej nariadené hlavné
pojednávanie. Termín tohto pojednávania stanovil dňa 30.08.2013 a to na konkrétne termíny v mesiaci
október 2013. Rozsah a spôsob dokazovania a presný rozpis plánovaných úkonov na hlavnom

pojednávaní bol predsedom senátu spracovaný dňa 30.08.2013 a následne stranám bezprostredne
zaslaný dňa 03.09.2013.

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie vo veci, súd na hlavnom pojednávaní vypočul všetkých troch
obžalovaných, v podstate všetkých svedkov, ktorí boli k veci vypočutí v rámci prípravného konania,

oboznámil sa so všetkými listinnými dôkazmi, na návrh obžalovaných vypočul i znalca T.. C. A. a
oboznámil sa s ním vypracovaným znaleckým posudkom. Ďalšie návrhy obžalovaných na doplnenie
dokazovania spočívajúce v ohliadke miesta činu a vo výsluchu konateľa podnikateľského subjektu
TRUMPF, s.r.o., súd odmietol, nakoľko okolnosti, ktoré sa mali týmito dôkaznými prostriedkami
preukázať (funkčnosť zariadení, na ktoré boli poskytnuté prostriedky z verejných financií, úspešnosť

realizácie projektu, resp. okolnosti súvisiace s presným časovým vymedzením dodávok strojov a
zariadení od firmy TRUMPF a to, či v rámci rokovaní medzi O.M.D. KOVO, spol. s.r.o. a TRUMPF, s.r.o.
bola či nebola zmienka o verejnom obstarávaní a o firme BEKAST), súd považoval za nespochybnené a
v súlade s predstavou obžalovaných (pokiaľ ide o funkčnosť výrobnej haly, úspešnú realizáciu projektu),
resp. za v dostatočnom rozsahu preukázané inými dôkaznými prostriedkami (časové súvislosti dodávok,

zmienky o verejnom obstarávaní, firme BEKAST, s.r.o. ...).

Vo veci bol prvý rozsudok prvostupňového súdu vynesený dňa 8. októbra 2013. Na základe odvolania
obžalovaných i prokurátorky bol tento rozsudok uznesením Najvyššieho súdu SR uznesením zo dňa
25. marca 2015 sp. zn. 3To 11/2013 zrušený a vec bola prvostupňovému súdu vrátená, aby ju v

potrebnom rozsahu prejednal a opätovne rozhodol. Možno uviesť, že odvolací súd prvostupňovému
vytkol viacero chýb týkajúcich sa sčasti vyhodnotenia skutkového stavu, preskúmateľnosti rozhodnutia
a najmä právnej kvalifikácie (predmetné výhrady budú ešte konkretizované), nekonštatoval však žiadneporušenia procesných predpisov, postoje strán v konaní k meritu veci sa nezmenili a preto je možné aj
v rámci tohto rozhodnutia priebeh dokazovania aj v rámci tohto rozsudku zhrnúť nasledovne.

Ani jeden z obžalovaných sa k žalovanej trestnej činnosti nedoznal a počas celého konania všetci
traja zdôrazňovali, že všetko prebehlo v súlade s vyhlásenými podmienkami výzvy Ministerstva
hospodárstva SR na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci operačného
programu „Konkurencieschopnosť a hospodársky rast" zo dňa 31. marca 2008 (č. l. 1-7, zv. č. 2,

ďalej aj „výzva") a v súlade so zákonom. Finančné prostriedky boli schválené, kontrola ich použitia
dopadla v prospech obžalovaných, a teda nie je možné, že by akýmkoľvek spôsobom boli odcudzené,
spreneverené, resp. zneužité finančné prostriedky Európskych spoločenstiev, resp. štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky. Zo strany obhajoby bolo zdôrazňované, že žiaden z predložených dokladov nie je
dokladom falošným, resp. nepravdivým a všetky doklady vystihujú realitu a nie naopak. U obžalovaných
teda absentoval úmysel vylákať finančné prostriedky, pričom účel, na ktorý boli poskytnuté finančné

príspevky, bol dodržaný.

Obžalovaný T.. P. V. v rámci svojej výpovede v jej úvode obsiahlo vysvetľoval vznik podnikateľských
subjektov, v ktorých má finančnú účasť, pričom obsiahlo vysvetľoval i motiváciu firmy O.M.D. KOVO
spol. s.r.o. (ďalej aj „O.M.D. KOVO") pokiaľ ide o modernizáciu výroby. V rámci snahy túto výrobu

modernizovať reagovali na vyhlásenú výzvu ministerstva hospodárstva, manažovanú projekt riadiacim
orgánom tohto ministerstva, ktorým v tomto prípade bola Slovenská inovačná a energetická agentúra
(ďalej aj „SIAE"). Podmienkou tejto výzvy bolo vypísanie obchodnej verejnej súťaže, čo aj realizovali,
pričom veci súvisiace s obchodnou verejnou súťažou (ďalej „OVS") riešil hlavne pán U.. V rámci
tejto výzvy nechceli kúskovať jednotlivé práce, pričom súčasťou ich úsilia bola aj snaha modernizovať

výrobnú halu, do ktorej sa rozhodli umiestniť modernú strojárenskú technológiu. Aj preto sa im v rámci
vyhodnotenia verejnej súťaže zdala najlepšia ponuka firmy BEKAST, s.r.o. (ďalej aj „BEKAST"), ktorá
okrem dodania strojárenskej technológie garantovala aj stavebné úpravy.

O nenávratný finančný príspevok (ďalej aj „NFP") požiadali niekedy v roku 2009, zhruba mesiac po

vyhodnotení OVS. Hneď, ako bol projekt schválený, začala práca, pričom stavebná časť vo väčšej miere
v rozpočte uznaná nebola, s čím oni aj počítali. Už na tomto mieste odôvodnenia rozsudku je potrebné
zdôrazniť, že obžalovaný T.. V. ani ostatní obžalovaní nespochybnili pravosť a vierohodnosť listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ktoré dokumentujú tak priebeh verejnej obchodnej súťaže, ako aj
priebeh dodávateľsko-odberateľských a fakturačných vzťahov. Keď firma BEKAST, s.r.o. vyhrala OVS,

vytvorila sa zmluva o budúcej zmluve, ktorú takisto koncipoval pán U.. V priebehu projektu však všetky
za firmu O.M.D. KOVO, s.r.o. konajúce osoby zistili, že to „nebude až také jednoduché", okrem iného aj
preto, že sa zistilo, že firma BEKAST pána L. „nebude mať na to ani technicky ani finančne".

To bol hlavný dôvod, prečo sa časť technologických dodávok týkajúcich sa strojných zariadení rozhodli

realizovať sami, „v spolupráci s pánom L.". Keďže už predtým poznali firmu TRUMPF, s.r.o. (ďalej aj
„TRUMPF"), vstúpili do rokovania s touto firmou priamo oni, pričom na takomto postupe nevideli nič
zlé. Obžalovaný T.. V. teda nespochybnil, že dodávka strojov fakturačne i technicky prebehla tak, ako
to dokumentujú príslušné doklady, teda, že aj v obžalobe uvádzané spolu tri technologické zariadenia
najprv kúpila firma O.M.D. KOVO spol. s.r.o., táto ich neskôr previedla na BEKAST, s.r.o., od ktorého ich

následne odkúpila (medzi predostretými verziami nebola zhoda len ohľadne faktickej časovej realizácie
dodávok, čo bude rozvedené neskôr).

Obžalovaný V. i ostatní obžalovaní veľmi často zdôrazňovali rozdiel medzi dodávkou „stroja" a dodávkou
„zariadenia",resp.„centra",ktorýrozdielbolnajmarkantnejšíulaserovéhorezaciehocentraTRULASER.

K tomuto zariadeniu totiž bolo potrebné zabezpečiť prívod plynov, elektrickej energie, stlačeného
vzduchu, zabezpečiť softvér a podobne. Dodávkou tejto pridanej hodnoty k zariadeniu TRULASER
potom tento i ostatní obžalovaní vysvetľovali navýšenie ceny v rámci dodávky smerujúcej od firmy
O.M.D. KOVO k firme BEKAST.

V konečnom dôsledku obžalovaný tvrdil, že všetky stavebné práce, ktoré boli nevyhnutné k sfunkčneniu
celej výrobnej jednotky, zabezpečovala firma BEKAST, avšak k páliacemu laserovému centru boli
potrebnéešteďalšiezariadenia-mostovýžeriav,zabezpečeniemanipulácienutnejknakladaniuplechova podobne, ktoré práce, stroje a zariadenia zabezpečovali oni vo vlastnej réžii, pričom všetky tieto
náklady sú premietnuté aj v znaleckom posudku T.. A..

Takýmto spôsobom obžalovaný vysvetľoval navyšovanie cien v rámci jednotlivých faktúr, ktoré kvôli
prehľadnosti budú v tabuľkách uvedené v ďalšej časti rozsudku. Všetky potenciálne nejasnosti, resp.
rozpory medzi reálnym a zmluvne dokumentovaným vzťahom, na ktoré bol obžalovaný dotazovaný a
ktoré v zásade nespochybňoval, vysvetľoval tým, že ak aj nejaké rozdiely (napr. interpretácia výhrady
vlastníckeho práva neumožňujúca prevod strojných zariadení kupujúcim subjektom) boli, tieto boli

ústne predrokované, resp. existencia rozdielu medzi zmluvne dokumentovaným a reálnym stavom bola
dohodnutá zmluvnými stranami.

V súvislosti s dátumami uvedenými na jednotlivých účtovných dokladoch (faktúry, dodacie listy)
týkajúcich sa dodania strojných zariadení, obžalovaný uviedol, že tieto nekopírujú presné časy dodávok,
pričom strojné zariadenia od TRUMPF, s.r.o. im boli dodané skôr, než je uvedené na faktúrach. Časový

úsek medzi dodaním a fakturovaním firme BEKAST im potom umožnil zabezpečiť práce a prídavné
zariadenia, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku znalca T.. A.. Obžalovaný ani nikto z O.M.D. KOVO
nepovažovali za potrebné podrobnejšie rozpisovať jednotlivé položky, ktoré súviseli so sfunkčnením
laserového rezacieho zariadenia. Pokiaľ ide o nákup týchto prídavných zariadení, uviedol len toľko,
že nepovažovali za dôležité takéto nákupy dokladovať, uchovávať o nich účtovné doklady, „nejaké

však existujú a sú u nich", žiadne však nepredložil. V tejto súvislosti poukazoval predovšetkým na
obžalovanými objednaný znalecký posudok T.. A., ktorý nepochybne existenciu týchto prídavných
zariadení a prác dokumentuje. Práce súvisiace so sfunkčnením laserového rezacieho centra „robili vo
svojej réžii", pričom predtým obžalovaný uviedol, že zamestnávali len účtovníčku, a ľudí schopných
vykonať napr. stavebné alebo im podobné práce nezamestnávali. Vysvetľoval to využívaním rôznych

zmluvných partnerov a podobne, avšak ani v súvislosti s využitím takýchto subjektov sa v spise
nenachádzajú žiadne doklady.

Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného T.. E. U., možno konštatovať, že v zásadných bodoch je totožná s
výpoveďou obžalovaného T.. V.. Aj tento obžalovaný zdôrazňoval rozdiel medzi rezacím zariadením a

laserovým rezacím centrom a ani tento obžalovaný nespochybnil žiadny z listinných dôkazov, ktoré sa
nachádzajú v spise. Aj podľa jeho názoru tieto listinné dôkazy kopírujú reálny stav, pričom podľa jeho
názoru, spôsob ich vystavenia a spôsob realizácie s účtovnými dokladmi súvisiacich prác a nákupov nie
je v rozpore ani s podmienkami použitia NFP, ani s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Podobne ako obžalovaný T.. V., aj obžalovaný T.. U. uviedol, že do kontaktu s firmou TRUMPF prišli
ešte skôr, než reagovali na výzvu ministerstva hospodárstva na predkladanie projektov, a to ešte v
roku 2007. Videl, že firma TRUMPF vyrába stroje, ktoré by oni mohli použiť a mohol konštatovať,
že tieto stroje vyrábajú na vysokej úrovni. Už vtedy sa vo firme rozhodli, že nákup týchto zariadení
by mohli vyfinancovať za pomoci nenávratného finančného príspevku. Aj preto sa rozhodli reagovať

na výzvu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, súvisiacu s modernizáciou výroby a v tejto
súvislosti oslovili firmu PROJEKT SERVIS v Komárne, od ktorej požadovali spracovanie príslušnej
dokumentácie potrebnej k účasti a reakcii na výzvu. V rámci projektu im bolo povedané, že sa musí
„predpripraviť obchodná verejná súťaž" a preto túto OVS z hľadiska obsahovej náplne on pripravil a
príslušné dokumenty odniesol do firmy v Komárne, ktorá spracovávala projekt.

Obžalovaný potvrdil, že tak, ako to aj vyplýva z listinných dôkazov, OVS bola vyhlásená dňa 09.06.2008
a otváranie obálok v rámci vyhodnotenia tejto súťaže s ponukami, bolo naplánované na 28.06.2008.
Už po vyhlásení tejto súťaže začali za ním chodiť zástupcovia rôznych firiem, pričom do súťaže sa
prihlásili štyria záujemcovia. V rámci súťaže však chceli zabezpečiť aj stavebné úpravy potrebné k

sprevádzkovaniu nových technologických zariadení, pričom po otvorení obálok zistili, že takéto práce
ponúka len firma BEKAST, s.r.o. Aj z tohto dôvodu sa firma BEKAST, s.r.o. stala víťazom obchodnej
verejnej súťaže. Sám obžalovaný U. priznal, že s predstaviteľom firmy BEKAST spoluobžalovaným L. sa
viac bavili o potrebe rekonštrukcie haly a pokiaľ ide o stroje, hovoril mu ... „tie stroje sú rôzneho typu, toto
budeme musieť špecifikovať ako víťazovi súťaže, všetko vyšpecifikujeme ďalej, keď dokončíme halu".

Aj z výpovede tohto obžalovaného vyplynulo, že riadiaci orgán manažujúci výzvu - agentúra SIAE
niektoré náklady uznala ako náklady oprávnené (náklady na nákup strojového zariadenia a s tým
súvisiacich stavebných úprav) a niektoré náklady uznala za neoprávnené (ostatné stavebné úpravy).Po nákupe strojových zariadení prišli na to, že v súvislosti so sfunkčnením strojov je potrebné vykonať
ešte ďalšie práce, nákupy a podobne, pričom „vo vlastnej réžii robili aj tie veci, ktoré im neuznali",
teda stavebné úpravy. Pod pojmom „vlastná réžia" mal na mysli situáciu, kedy mu z BEKAST-u poslali

remeselníkov, ale on bol pri tom, ako pracovali. Prác od BEKAST-u však nebolo veľa a bolo aj tak, že
ich zamestnanci (zamestnanci O.M.D. KOVO) robili nejaké práce.

Pokiaľ ide o fakturovanie stavebných prác, obžalovaný T.. U. si viackrát protirečil, v zásade však
chcel uviesť, že v rámci „premeny" laserového rezacieho zariadenia na laserové rezacie centrum,

bolo potrebné vykonať viacero úprav stavebného charakteru nesúvisiacich len s ukotvením stroja a
bolo potrebné zariadiť halu rôznymi zariadeniami a k laserovému rezaciemu centru prikúpiť viacero
pomocných nástrojov a zariadení, bez ktorých by toto centrum nemohlo fungovať. Na tomto všetkom
pracoval on i ľudia z O.M.D. KOVO, ako aj ľudia z firmy BEKAST. Pokiaľ ide o fakturáciu BEKAST-u,
kde bola hodnota laserového zariadenia v rámci premeny na laserové centrum navýšená o viac ako
174.000,- €, obžalovaný tvrdil, že prácu ľudí z BEKAST-u, ktorí pracovali s ním, nefakturovali. Tieto

práce mali podľa jeho názoru trvať asi mesiac, pričom stroje boli dodané tiež zhruba o mesiac skôr,
než je to uvedené v účtovných dokladoch. Pokiaľ bol dotazovaný na tú skutočnosť, z akých dôvodov
stavebné úpravy potrebné k sfunkčneniu technologických zariadení nevykonával výherca obchodnej
súťaže, odpovedal, že „oni nevedeli, že sa do toho výherca súťaže nevyzná". V každom prípade však
aj tento obžalovaný potvrdil, že navýšenie ceny o viac ako 174.000,- €, kde podstatnú časť prác a

nákupov mali vykonať pracovníci O.M.D. KOVO, s.r.o., v rámci faktúr a ostatných účtovných dokladov
nijak nekonkretizovali do jednotlivých položiek. V zásade však malo ísť o opravy, úpravy, nákupy a
repasácie všetkých tých zariadení, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku T.. A.. Na týchto prácach
sa firma BEKAST zúčastňovala minimálne, jej pracovníci však robili ďalšie stavebné úpravy, ktoré NFP
poskytujúcou agentúrou boli vyhodnotené ako na preplatenie neoprávnené výdavky.

V tejto súvislosti je potrebné opäť pripomenúť, že v inej časti výpovede obžalovaný hovoril, že aj tieto
práce si robili „vo vlastnej réžii", pričom počas celého výsluchu okrem vyššie spomínaných rozdielov
medzi laserovým zariadením a laserovým centrom, obžalovaný často zdôrazňoval aj nákladnosť a
náročnosť prác, ktoré súviseli s inštaláciou nakúpeného trojbloku strojov. V súvislosti s požadovanými

vysvetleniami, prečo stroje nenakupoval priamo výherca OVS, teda firma BEKAST, s.r.o., obžalovaný
hovoril o tom, že BEKAST, s.r.o. bol pre dodávateľa TRUMPF, s.r.o. nedôveryhodný partner a TRUMPF
chcel rokovať výhradne s tým, komu stroje sú v konečnom dôsledku určené. Mierne rozpory medzi
výpoveďami z prípravného konania a hlavného pojednávania týkajúce sa toho, či firma BEKAST
pred zástupcami firmy TRUMPF bola alebo nebola spomínaná, obžalovaný vysvetľoval tak, že firma

TRUMPF, s.r.o. vedela o tom, že ide o „eurofondový prípad", spomínali im výhercu verejnej obchodnej
súťaže a spomínali aj to, že to bola firma BEKAST s.r.o. Na toto mali zástupcovia firmy TRUMPF
reagovať tak, že oni s touto firmou rokovať nebudú.

Pokiaľ ide o výhradu vlastníckeho práva k dodávaným strojom v rámci zmluvných a dodávateľsko-

odberateľských vzťahov s firmou TRUMPF, s.r.o. (zákaz previesť nakúpené stroje na iný subjekt),
špecifikum tohto prípadu spočívajúce v tom, že výrobky bude treba previesť na výhercu OVS, pred
zástupcami firmy TRUMPF spomínal a títo na to reagovali len tak, že to musia ešte prerokovať, avšak
v zásade voči tomuto nenamietali. K protirečeniam vo výpovediach možno zaradiť i tú pasáž výpovede
obžalovaného E. U., z ktorej vyplýva, že BEKAST vykonal len tie práce, ktoré tvoria hodnotu rozdielu

medzifaktúramispracovanýmimedzifirmamiBEKAST,s.r.o.aO.M.D.KOVO,spol.s.r.o.,vrámciktorých
trojblok strojov predáva BEKAST ako výherca OVS firme O.M.D. KOVO.

Ani tento obžalovaný, ani žiaden ďalší zo spoluobžalovaných nespochybnili existenciu záložného práva
týkajúceho sa vyššie opisovaného „trojbloku" technologických zariadení v prospech štátu zastúpeného

ministerstvom hospodárstva. Už tu je možné spomenúť, že existencia tohto záložného práva je
dokumentovaná i listinnými dôkazmi, pričom z týchto dokumentov vyplýva, že predaj zálohu - trojbloku
technologických strojných zariadení by prichádzal do úvahy v prípade potreby uspokojenia nárokov
záložného veriteľa (štát zastúpený Ministerstvom hospodárstva SR) - napríklad z dôvodu odstúpenia od
zmluvy o NFP kvôli nesplneniu niektorej z jej podmienok a podobne.

V súvislosti s výpoveďou tohto obžalovaného je potrebné ešte spomenúť - čo vyplynie aj z rekapitulácie
listinných dôkazov, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok je datovaná dňom 27.06.2008, čo je
jeden deň pred otváraním obálok ako posledného štádia obchodnej verejnej súťaže. Z právnej úpravyOVS príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem iného vyplýva, že víťaza obchodnej
verejnej súťaže vyberá komisia, samozrejme, až po otvorení obálok s ponukami a až po vyhodnotení
jednotlivých ponúk. Je však zrejmé, že už dňa 27.06.2008, teda deň pred otvorením obálok v rámci

OVS, v žiadosti o nenávratný finančný príspevok je ako výherca OVS uvedená firma BEKAST, s.r.o. Túto
okolnosť obžalovaný nevedel vysvetliť a odvolal sa len na to, že všetky podklady súvisiace so žiadosťou
o NFP spracovávali vo firme PROJEKT SERVIS v Komárne (je pravdou, že predmetná žiadosť bola na
Ministerstvo hospodárstva SR doručená až dňa 04.07.2008).

Obžalovaný B. L. je konateľom firmy BEKAST, s.r.o., výhercu OVS na zákazku, ktorej predmet je
vyčísliteľný rádovo v státisícoch eur, pričom firma BEKAST, s.r.o. je podnikateľským subjektom, ktorý
sa zaoberá stavebnou činnosťou väčšinou v malom, nemá žiadnych zamestnancov a murári, prípadne
ostatní remeselníci pracujúci pre túto firmu pre ňu pracujú len na základe dohôd o vykonaní práce. K
účasti na OVS týkajúcej sa vyššie opisovaného trojbloku naozaj zložitých technologických zariadení sa
dostal tak, že oslovil pána U. s tým, že by mal záujem vstúpiť do projektu rekonštrukcie jestvujúcej starej

haly. U. mu vysvetlil podrobnosti, uviedol, že ide aj o nákup technológie, pričom obžalovaný L. sa nijak
nevyjadril k tomu, akým spôsobom sa dostal k informácii o vyhlásení práve tejto obchodnej verejnej
súťaže, podstatou ktorej bol nákup technologických zariadení.

Keď mu to „všetko bolo vysvetlené", bol sa pozrieť vo firme LASERKOV v Buzici, o čo sa vlastne jedná, a

z tejto firmy mu aj vypracovali cenové ponuky týkajúce sa týchto zariadení. On to potom „zosumarizoval
a vybral priemernú cenu týchto zariadení". Túto cenu zapracoval do obchodnej verejnej súťaže, pričom
ako vyplynie z ďalšieho, v rámci tejto súťaže išlo o jediného uchádzača, ktorý nijak nekonkretizoval, aké
stroje žiadateľovi o NFP ide ponúknuť.

Obchodnú verejnú súťaž potom vyhral, pričom v súvislosti s prácami, ktoré mal pre firmu O.M.D.
KOVOvykonať,uviedol,že„rekonštruovalizákladovépásyanatieralioceľovúkonštrukciu".Medzičasom
začal pracovať na dodávke vyššie spomínaných strojov a zistil, že to finančne nezvládne. „Nespal"
však ani žiadateľ o NFP, tento jednal s firmou TRUMPF, pričom podľa jeho vyjadrenia TRUMPF by s
ním, resp. s jeho firmou BEKAST nebol jednal, nakoľko on je maličká firma. Preto ako subdodávku

technológiu od TRUMPF-u nakúpil priamo O.M.D. KOVO, s.r.o. V ďalšej časti svojej výpovede, ktorá
bola vykonávaná predovšetkým formou otázok, potvrdil, že okrem vyššie uvedených prác zabezpečil
ešte „pätky" pokiaľ ide o osadenie laserového rezacieho zariadenia. Iné práce on nevykonal, i keď toto
svoje vyjadrenie sčasti korigoval po tom, čo sa spoluobžalovaný T.. U. oboznámil s jeho výpoveďou a
namietol tú časť, že by BEKAST pre firmu O.M.D. KOVO urobil len tie práce, ktoré spomínal obžalovaný

L.. Subdodávku vysvetľoval tak, že O.M.D. KOVO je pre neho subdodávateľom, oni nakúpili technológiu
priamo, predali ju jemu a on ju spätne predal firme O.M.D. KOVO. Pokiaľ mu bola položená otázka, z
akých prostriedkov zaplatil sumu 574.649,51 €, čo je výsledná suma uvedená na faktúrach súvisiacich s
predajom technologických zariadení firmou O.M.D. KOVO firme BEKAST, s.r.o., uviedol, že tieto faktúry
zaplatil tak, že firma O.M.D. KOVO, s.r.o. mu zaplatila za jeho faktúry čiastočné platby. Bolo to teda

tak, že vlastne v ten istý deň O.M.D. KOVO predávalo BEKAST-u a BEKAST predával O.M.D. KOVO,
pričom on platil z tej sumy, ktorú obdržal od O.M.D. KOVO.

Na to v tomto štádiu konania mu bolo vysvetlené, že z hľadiska poradia faktúr najprv mal vyššie uvedenú
sumu platiť on. Obžalovaný reagoval len tak, že „realita je taká, že najprv zaplatil O.M.D." Tú skutočnosť,

prečo by najprv malo celú fakturovanú sumu platiť O.M.D. KOVO, ktoré aj podľa tvrdení jej predstaviteľov
subdodávalo rezacie centrum a ostatné stroje, u ktorého komplexu cena bola navýšená o viac ako
174.000,- €, pričom práve O.M.D. KOVO malo byť tým, ktoré prácu BEKAST-u fakturovalo, obžalovaný
L. nijak nevysvetľoval.

Aj tento obžalovaný potvrdil, že vzhľadom k tomu, že ministerstvo hospodárstva ako oprávnené
neschválilo všetky náklady súvisiace so stavebnými úpravami, tieto úpravy si O.M.D. KOVO robilo „vo
vlastnej réžii". V zásade možno konštatovať, že podľa vlastného vyjadrenia, obžalovaný L. síce vytvoril
(napísal do projektu) položky, ktoré sú uvedené v rámci projektu ako oprávnené súvisiace náklady (č.
l. 117-119, zv. č. 2 spisu), avšak v konečnom dôsledku - inak, napriek tomu, že boli schválené ako

oprávnené - tieto stavebné úpravy nerobil a zotrval na tom, že okrem vyhotovenia základového pásu,
čistenia a náteru oceľovej konštrukcie a založenia „pätiek", v rámci inštalácie stroja nič iné nerobili.
Všetky stavebné i súvisiace práce urobila firma O.M.D. KOVO.Pokiaľ ide o znalecký posudok T.. C. A. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, je potrebné
zdôrazniť len tú skutočnosť, že tento znalec na základe vlastnej ohliadky identifikoval a ohodnotil
všetky prídavné zariadenia potrebné k prevádzke trojbloku vyššie popisovaných technologických

zariadení nachádzajúce sa vo výrobnej hale, kde tento trojblok bol umiestnený. Už na tomto mieste
odôvodnenia rozsudku je možné konštatovať, že senát (ani po doplnení dokazovania po zrušení prvého
prvostupňového rozsudku odvolacím súdom) nemal pochybnosti o tom, že vo všetkých prípadoch týchto
zariadení, prác, úprav ... ide o zariadenia, práce a úpravy, ktoré sú potrebné, resp. vhodné k tomu,
aby trojblok technologických zariadení pracoval tak, ako má. Druhou otázkou, ktorou sa senát v rámci

zdôvodnenia tohto rozsudku ešte bude zaoberať, je otázka, či aj v prípade týchto zariadení, prác a úprav
ide o taký výkon prác (nákupov, úprav), ktoré možno vyhodnotiť ako oprávnené náklady a ktoré je možné
zahrnúť ako pridanú hodnotu k laserovému rezaciemu zariadeniu a ďalším dodaným strojom, s ktorými
projekt počítal ako s preplatiteľnými položkami.

Znalecvrámciidentifikáciezariadenínachádzajúcichsavpredmetnejvýrobnejhalekonštatoval,žesatu

okreminéhonachádza„žeriav,stlačenývzduch,kompresory,nástrojekohraňováku,kúrenie,pracovisko
pre riadenie, rezacie plyny, laserové plyny, vzduchotechnika, voda, prívod elektro, základová doska,
vysokozdvižný vozík, nádoby na odpad, záves na plechy, paletovací vozík + páskovačka, vysávač,
pracovné stoly + náradie". Hodnotu týchto prídavných zariadení a prác určil na 156.000,- €, pričom,
ako už v podstate bolo uvedené, už teraz je možné konštatovať, že vo všetkých týchto prípadoch ide

o zariadenia, ktoré v hale, v rámci ktorej je umiestnený vyššie popisovaný trojblok technologických
zariadení, majú svoje miesto a uľahčujú prácu tak s kúpeným laserovým rezacím zariadením, ako aj
ohraňovacím lisom a nožnicami na plech.

Pokiaľideovovecivypočutýchsvedkov,súdvrámciprvéhokonaniapredvolalzástupcovfirmyTRUMPF,

s.r.o., zodpovedných za predaj trojbloku technologických zariadení T.. M. L., T.. K. L. a svedkyne T..
E. K. a T.. M. Y., ktoré sú pracovníčky SIAE a ktoré vykonali kontrolu oprávnenosti žiadateľom o NFP
vyčíslenej platby.

Ako vyplynie z ďalšieho, podobne ako vo veľkej väčšine prejednávaných prípadov tzv. ekonomickej

trestnej činnosti, aj v tomto prípade pri posudzovaní trestnoprávneho rozmeru konania obžalovaných,
hrajú najdôležitejšiu úlohu listinné dôkazy a posúdenie zmysluplnosti ich existencie a reálnosti
kopírovania stavu obchodného prípadu. V tomto prípade však aj výpovede týchto svedkov a svedkýň -
najmäpokiaľideozástupcovfirmyTRUMPF,niektoréokolnostisúvisiacesnajmäčasovounáslednosťou
tohtoobchodnéhoprípaduobjasňujúaporovnanievýpovedítýchtosvedkovsvýpoveďamiobžalovaných

takisto vnáša svetlo do objasnenia ozajstných zámerov obžalovaných osôb a to v smere, ako to v rámci
formulovania skutkovej vety učinil vec rozhodujúci senát - s doplneniami aj v rámci konania po zrušení
prvého rozsudku.

Zo svedkov vystupujúcich za podnikateľský subjekt TRUMPF s.r.o. (T.. M. L. a T.. K. L.) so zástupcami

firmy O.M.D. KOVO prichádzal do styku najmä T.. K. L.. Obidvaja svedkovia však potvrdili, že záujem
o vo výroku uvedené technologické zariadenia zástupcovia firmy O.M.D. KOVO, spol. s.r.o. prejavili
už niekedy v roku 2007, kedy sa pomerne intenzívne zaujímali o technológiu súvisiacu s laserovým
rezaním plechov. Dokonca, svedok L. uviedol, že prvé jednanie ohľadne týchto strojov má písomne
poznačené ešte v roku 2006. Svedok potvrdil, že v rámci týchto rokovaní sa rozprávali aj o tom, aké

úpravy haly, priestorov a pod. sú potrebné. Obidvaja svedkovia potvrdili i to, že rokovania súvisiace s
nákupom vo výroku uvedených technológií pokračovali aj ďalej a vyústili do zmluvných a dodávateľsko-
odberateľských vzťahov, ako sú dokumentované aj v rámci spisového materiálu.

To znamená, že aj títo svedkovia potvrdili dodávku strojov pre firmu O.M.D. KOVO na základe zmlúv,

faktúr a dodacích listov, ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré im boli aj predložené. Pokiaľ ide o dátumy
dodávok, v zásade uviedli, že deň vystavenia faktúry je aj dňom zdaniteľného plnenia, čo znamená
dňom dodania strojov. Takto sa to deje štandardne, i keď z tohto postupu za istých okolností sú
možné výnimky. Ako však dokazuje priebeh ďalšieho súvisiaceho dokazovania, v tomto prípade k týmto
výnimkám nedošlo, nakoľko svedok L. po ukončení svojho výsluchu súdu zaslal doklady potvrdzujúce,

že predmetné stroje boli aj reálne a fakticky dodané v ten deň, kedy boli vystavené príslušné faktúry
a dodacie listy (viď protokoly o dodaní stroja - č. l. 551 - 555, ktoré podľa vyjadrení svedka reálne a
nespochybniteľne dokumentujú čas dodávky).Ani jeden z týchto svedkov sa nevedel vyjadriť k tomu, koľko nákupca technologických zariadení musí
investovať do toho, aby tieto stroje mohli riadne slúžiť svojmu účelu, pričom, samozrejme, na ich
ukotvenie a sfunkčnenie sú potrebné i príslušné stavebné úpravy. Pokiaľ ide o obžalovaným T.. U.

spomínanú obchodnú verejnú súťaž, svedkovia potvrdili, že vedeli o tom, že ide o tzv. eurofondový
prípad, kedy obchodná súťaž je súčasťou financovania celej akcie, im však žiadne podrobnosti v
súvislosti s touto súťažou neboli spomínané a ani jeden z týchto svedkov si nespomenul na to, že by
v rámci rozhovorov odznel názov firmy BEKAST, s.r.o. Popreli tak obžalovanými tvrdenú skutočnosť,
že dodávateľovi strojov sa firma BEKAST nezdala dôveryhodným partnerom a výpoveď týchto svedkov

nijak ani v náznakoch neindikuje to, že by taký či onaký výherca OVS pre nich mohol byť nejakým
problémom. Jednoducho rokovali len s firmou O.M.D. KOVO a tejto firme v cenách a v časoch, ako je
to uvedené na príslušných dokladoch, požadované stroje a zariadenia dodali.

Svedkyne T.. E. K. a T.. M. Y. potvrdili všetky okolnosti súvisiace s výzvou a žiadosťou o NFP vrátane
výsledkov kontroly oprávnenosti nákladov tak, ako sú dokumentované listinnými dôkazmi. Prvá kontrola

SIEA bola vykonaná dňa 05.10.2010 a druhá dňa 23.05.2011. V rámci oboch kontrol bolo konštatované,
že žiadateľom nárokované oprávnené výdavky sa schvaľujú a to v prvom prípade vo výške 610.211,20 €,
čo pri intenzite 50 % predstavuje výšku NFP na preplatenie 305.105,54 € a v druhom prípade oprávnené
výdavky vo výške 75.083,42 €, čo pri rovnakej intenzite pomoci predstavuje výšku NFP na preplatenie
v sume 37.541,70 €. Reagovalo sa tak na faktúry vystavené firmou BEKAST, s.r.o. č. 4-7, ktoré boli

vystavené prijímateľovi O.M.D. KOVO, spol. s.r.o., kde sa fakturovala hodnota dodaných strojov v
celkovej výške 583.482,70 € a stavebných prác súvisiacich s ukotvením strojov vo výške 26.728,50 €, čo
činí spolu 610.211,20 €, čo je suma, ktorá v konečnom dôsledku bola uznaná ako oprávnené výdavky. V
žiadosti o platbu č. 2, žiadateľ pomoci chcel preplatiť ďalšie „schválené" zariadenia, konkrétne nanášaciu
kabínu a vypaľovaciu pec spolu s profesionálnou zváračkou v celkovej hodnote spolu 75.084,64 €,

pričom aj v tomto prípade išlo o náklady, ktoré v rámci zmluvných vzťahov medzi autorom výzvy a
prijímateľom pomoci boli vyhodnotené ako náklady oprávnené.

Aj tieto svedkyne v rámci svojich výpovedí potvrdili, že časť nákladov súvisiacich najmä so stavebnými
úpravami výrobnej haly, do ktorej technológia mala byť umiestnená, boli uznané ako neoprávnené.

Pokiaľ sa však predkladali doklady od výhercu OVS, tieto reflektovali predtým schválený projekt a preto
všetky deklarované náklady považovali za oprávnené. Svedkyne však uviedli, že pokiaľ by kontrolným
orgánom bolo známe, že príjemca pomoci si „na priamo" výhercom OVS vysúťažené zariadenia kúpil od
dodávateľa a potom sa stal subdodávateľom pre výhercu OVS, v žiadnom prípade by záver kontrolnej
skupiny nebol taký, aký ho učinila bez znalosti tejto skutočnosti. Podľa ich názoru žiadateľ o NFP

nemôže byť subdodávateľom výhercu OVS. Tu však súd zdôrazňuje, že akýkoľvek právny názor na
predmetnú problematiku prezentovaný svedkami nie je dôkazným prostriedkom v zmysle teórie dôkazov
a je na senáte, aby sa s predmetnou právnou problematikou vyrovnal podľa vlastnej analýzy príslušných
zákonov, právnych predpisov nižšej právnej sily či individuálnych normatívnych aktov a podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia.

Ako už bolo uvedené, aj pri tomto druhu ekonomickej trestnej činnosti analýzy súdu musia vychádzať
predovšetkým zo zadovážených listinných dôkazov, z posúdenia ich relevancie a ekonomickej
zmysluplnosti obchodných operácií, ktoré tieto listinné dôkazy dokumentujú. V ďalšom súd v dvoch
tabuľkách uvedie v tejto veci najdôležitejšie listinné dôkazy, pričom prvá tabuľka dokumentuje fakturačnú

následnosť obchodných operácií vrátane dokumentovania časových i cenových súvislostí. Druhá
tabuľka vystihuje chronológiu vývoja situácie od vydania výzvy na predkladanie žiadostí Ministerstvu
hospodárstva Slovenskej republiky, až po poslednú kontrolu riadiaceho orgánu - SIEA v rozmedzí od
31.03.2008 až do 23.05.2011.

Prvá tabuľka teda dokumentuje obchodovanú položku, dátum zdaniteľného plnenia, pričom v rámci
obchodného prípadu sa definuje dodávateľ, odberateľ a cena, za ktorú sa jednotlivé produkty predávajú.
V rámci uvedenia položiek súd cituje tie názvy položiek, ktoré boli v rámci jednotlivých faktúr použité.

Tabuľka 1

Položka dátum dodávateľ odberateľ cena
1. laserové zariadenie TRULASER 3030 31.05.2010 TRUMPF OMD KOVO 290.000,- €ohraňovacie zariadenie TRUBEND 3120 08.06.2010 TRUMPF OMD KOVO 71.000,- €
zariadenie TRUESHEAR 3103 08.06.2010 TRUMPF OMD KOVO 39.000,- €
? 400.000,- €

2. laserové rezacie centrum TRULASER 01.06.2010 OMD KOVO BEKAST 462.000,- €
ohraňovací hydraulický lis CNC 15.06.2010 OMD KOVO BEKAST 81.949,51 €
nožnice na plech 15.06.2010 OMD KOVO BEKAST 30.700,- €
? 574.649,51 €
3. laserové rezacie centrum TRULASER 01.06.2010 BEKAST OMD KOVO 468.830,91 €

hydraulický ohraňovací lis CNC TRUBEND 15.06.2010 BEKAST OMD KOVO 83.449,51 €
nožnice na plech TRUSHEAR 18.06.2010 BEKAST OMD KOVO 31.202,28 €
? 583.482,7 €

Z tejto tabuľky je zrejmé, že prvým dodávateľom je TRUMPF, s.r.o., prvým odberateľom O.M.D. KOVO,

spol. s.r.o., pričom následne sa z O.M.D. KOVO stáva dodávateľ, ktorý dodáva v poradí ďalšiemu
odberateľovi firme BEKAST, s.r.o. V ďalšom priebehu týchto obchodných prípadov sa firma BEKAST
stáva dodávateľom a konečným odberateľom je opäť O.M.D. KOVO, ktorý bol prvým odberateľom už
od prvododávateľa. V kolónke „cena" je dosledovateľné navýšenie predávaných komodít a z kolónky
„dátum" je zrejmé, že prvá dodávka sa mala uskutočniť dňa 31.05.2010 a posledná dňa 18.06.2010. Z

tejto tabuľky je teda zrejmé, že v rámci tohto času malo dôjsť ku všetkým nákupom prídavných zariadení,
prácam a pod., ktoré v konečnom dôsledku cenu zariadení navyšujú o 183.482,70 €.

Druhá tabuľka sa týka chronológie aktivít obžalovaných súvisiacich so žalovanou vecou, pričom u každej
tejto aktivity je uvedený dátum, kedy sa udiala a v prípade potreby i poznámka, ktorá s predmetnou

aktivitou súvisí (pre prehľadnosť je uvedený i zväzok, resp. čísla strán, kde sa tá ktorá listina nachádza).

Tabuľka 2

dátum zväzok poznámka
Výzva na predkladanie žiadostí MH SR 31.03.2008 zv. 2, č. l. 1-7
Vyhlásenie OVS OMD KOVO 09.06.2008 zv. 4, č. l. 75-79
Žiadosť o NFP 27.06.2008 - došla 04.07.2008 zv. 2, č. l. 84-96 pridelených 342.647,93 €

Protokol o vyhodnotení OVS (OMD KOVO) 28.06.2008 zv. 4, č. l. 75-79 OVS od 9.6. do 27.6.2008
Zmluva o budúcej zmluve s BEKAST 24.06.2008, podpis 30.06.2008 zv. 2, č. l. 11-113
Oznam o pridelení NFP 21.11.2008 zv. 2, č. l. 194
Zmluva o dielo s BEKAST 22.11.2008 zv. 1, č. l. 177-180
+ dodatok 28.02.2010 zv. 1, č. l. 181

Akceptačný list zo SIEA 11.12.2008 zv. 4, č. l. 70
Zmluva o NFP 27.04.2009 zv. 2, č. l. 193-234
Žiadosť o platbu č. 1 02.09.2010 zv. 1, č. l. 29-35 Náklady 610.211,20 €
Záložná zmluva 07.07.2010 zv. 1, č. l. 336-347
Kontrola SIEA 1. 05.10.2010 zv. 1, č. l. 36-42

Žiadosť o platbu č. 2 15.04.2011 zv. 1, č. l. 48-53 Náklady 75.083,42 €
Kontrola SIEA 2. 23.05.2011 zv. 1, č. l. 54-62

Je možné ešte dodať, že do istej miery relevantný časový údaj je i údaj svedka L., ktorý uviedol, že s
firmou O.M.D. KOVO ako žiadateľom o NFP a prijímateľom pomoci prvýkrát v súvislosti s už konkrétnymi
technológiami, ktoré sú predmetom tohto trestného stíhania, prišli do styku niekedy v roku 2009 a
informatívne rokovania začali už v roku 2006.

Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu už uvedomenie si viacerých časových súvislostí
dáva odpoveď na pre vec dôležité otázky týkajúce sa nielen vierohodnosti jednotlivých výpovedí
obžalovaných, ale aj toho, či v tomto prípade ide o trestnoprávne postihnuteľnú aktivitu alebo nie.V tejto veci z hľadiska posúdenia eventuálnej trestno-právnej zodpovednosti je potrebné odpovedať
predovšetkým na otázky

- čo je dôvodom toho, že subdodávateľom výhercu OVS je priamo prijímateľ pomoci (bez ohľadu na to,
či to prípustné je alebo nie je)
- prečo vyššie uvedené faktúry nasledujú v takom rýchlom slede a prečo nie sú v žiadnom účtovnom
ani inom doklade položkovite rozpísané práce a nákupy, ktoré v rámci pridávania hodnoty výrobku
„pribúdajú"

- prečo sú evidentné rozpory medzi výpoveďami jednotlivých obžalovaných, najmä pokiaľ ide o popis
chronológie a obsahu vykonaných prác, predovšetkým v súvislosti so stavebnými úpravami.

Je evidentné i to, že výpovednú hodnotu má i fakt, že výberové konanie na dodávku zložitých technológií
a zariadení vyhrá malá firma bez zamestnancov, ktorá sa doteraz venovala len stavebnej činnosti, aj
to v malom, a ktorá ako jediná v rámci ponuky v OVS nešpecifikuje, aké stroje ide prijímateľovi pomoci

dodať, pričom dodávka týchto strojov a technológií je podstatou výzvy, ktorú Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky v tejto súvislosti vydalo, prečo práve táto firma nerokuje s dodávateľom technológií
a pod.

Na zodpovedanie týchto otázok sú potrebné viaceré doplnenia a konkrétne odkazy na tie ktoré časti

listinných dôkazov. Už teraz - aj po doplnení dokazovania - je možné predoslať, že podľa názoru súdu
celý proces, najmä pokiaľ ide o konkrétnosti OVS, bol riadený predovšetkým obžalovanými T.. V. a
T.. U., pričom nie je pravdou, že by konateľ firmy BEKAST, s.r.o. sa o predmetnej OVS dozvedel na
základe vlastnej iniciatívy, začal sa o túto súťaž sám iniciatívne informovať a sám spracoval ponuku, s
ktoroubydotejtoOVSvstúpil.Naopak,zlogikychronológieudalostí,charakteristíkvovecivystupujúcich

podnikateľských subjektov a dokumentovaných väzieb medzi nimi jednoznačne vyplýva, že to boli práve
obžalovaní T.. V. a T.. U., ktorí oslovili konateľa firmy BEKAST, s.r.o., nakoľko potrebovali práve takého
výhercu OVS, cez ktorého mohli prefinancovať aj inak neschválené náklady na projekt. Atypickosť
ponuky BEKASTu v OVS (okrem už uvedeného zakomponúva do svojej ponuky „zmluvu o budúcej
zmluve" s príjemcom pomoci?!) a dátum spracovania žiadosti o NFP predchádzajúci vyhodnoteniu OVS

s už uvedeným výhercom (?!) boli pritom len celkovú mozaiku doplňujúcimi informáciami, nakoľko naozaj
vprvomprípadeideosíceneštandardnú,alenievýslovnezákonomzakázanúsúčasťponukyavdruhom
prípade naozaj mohlo dôjsť k chybe v písaní.

Je teda predovšetkým potrebné uviesť, že v rámci dňa 10.06.2008 vyhlásenej obchodnej verejnej

súťaže, ktorá bola editovaná i na internetovej sieti, je ako predmet požadovaného záväzku uvedená
„dodávka strojov pre finálne spracovanie plechu a profilovú úpravu, zaškolenie zamestnancov a
nevyhnutných stavebných úprav výrobnej haly", pričom ako

Laserové rezacie centrum je definované len zariadenie

- pracovná plocha 3100 x 1600 mm
- rezná hrúbka do 15 mm
- rýchlosť polohovania min. 60 000 mm/min
- presnosť polohovania: > 0,05 mm
- bez výmenného stola

- chladiace zariadenie, odsávanie splodín
- zaučenie obsluhy
- osadenie a montáž zariadenia.

Hydraulický ohrňovací lis CNC je zariadenie:

- pracovná dĺžka 3100 mm
- lisovacia sila 1000 KN
- zad. motorický doraz
- horný nástroj delený
- osadenie a montáž stroja

- zaučenie obsluhy.

Nožnice na plech je zariadenie:
- pracovná dĺžka 2560 mm- max. str. hrúbka 4 mm
- elektro-mechanické prevedenie
- osadenie + montáž

- zaučenie obsluhy.

Ide o technologické zariadenia, ktoré boli takto zmonitorované aj v rámci kontroly SIEA č. 1, ktorá
konštatovala ich existenciu - bez toho, aby v rámci svojej kontrolnej činnosti monitorovala aj rôzne

ďalšie zariadenia v rámci odporúčanej resp. z hľadiska efektívnej funkčnosti výrobného procesu
v podstate nevyhnutnej pridanej hodnoty k týmto strojom ako sú mostový žeriav, vysokozdvižný
vozík, rôzne nádoby, vysávač, kúrenie a pod., nakoľko monitorovanie takýchto zariadení, prác a
úprav ani nebolo potrebné vzhľadom k tomu, že v predmete OVS neboli uvedené, z čoho možno
dovodiť, že ani nemôže ísť o výdavky, u ktorých by dokonca čo len došlo k vyhodnocovaniu ich
oprávnenosti alebo neoprávnenosti. V obchodnej verejnej súťaži v rámci predmetu projektu (príjemcom

pomoci požadovaného záväzku týkajúceho sa autora výzvy uhradiť časť nákladov) bola ešte uvedená
povrchová úprava práškovými hmotami, komorová vytvrdzovacia pec s pracovným priestorom a
profesionálne zváračky, kde súvisiace náklady v konečnom dôsledku, súdiac podľa kontroly SIEA č.
2, tiež boli vyhodnotené ako náklady oprávnené. Posledným predmetom požadovaného záväzku boli
nevyhnutné stavebnotechnické úpravy výrobnej haly, v rámci ktorých sa požadovala (názvy súhrnov

konkretizovaných položiek ako ich výherca OVS v rámci ponuky uviedol v zaslaných dokumentoch
vyhlasovateľovi OVS - č. l. 116 - 119 zv. č. 2)

- výmena strešnej krytiny
- výmena opláštenia haly

- zriadenie základov a obslužnej podlahy pre osadenie strojov a zariadení
- elektroinštalácia k strojom a zariadeniu
- osvetlenie haly podľa osadenia strojov.

Ako vyplýva z ďalších listinných dôkazov, nikto nepochyboval, že aj tieto stavebnotechnické úpravy

sú nevyhnutné k sprevádzkovaniu technologických zariadení, na ktoré prioritne bola vyhlásená OVS,
pričom však len niektoré stavebnotechnické úpravy boli uznané ako náklady oprávnené.

Ide o stavebnotechnické úpravy, ktoré súťažiteľ BEKAST, s.r.o. v rámci svojej ponuky v OVS
konkretizoval na stranách 3 a 4 svojej ponuky ohľadne stavebnotechnických úprav (č. l. 118-119, zv. č.

2 spisu) a ktoré úpravy spočívali v nasledovných prácach:

Zriadenie nákladov a obslužnej podlahy pre osadenie strojov a zariadení
- vyrovnanie podlahy poterom, hr. 8 mm
- hydroizolácia 1x

- hladký vytvrdený poter armovaný, hr. 8 mm
- zriadenie nákladov pod tabuľové nožnice 2600 x 1200 mm do hl. 1 m
- zriadenie základov pod hydraulický lis 3100 x 1200 mm do hl. 1 m
- zriadenie nákladov pre laserové centrum 5500 x 3500 mm do hl. 0,5 m.

Elektroinštalácia k strojom a zariadeniam
- podružné rozvádzače trojfázové, typ 632.332 W/5 SCAME
- prívodové silové káble 5x4 CYKY
- HR 2 pólový, svetelné istenie 10A/20A
(svetelné istenie 10A/20A - 15 polí, silový 40A - 10 polí, silový 50A - 5 polí, sledovač KW max, výroba

rozvádzača).

Osvetlenie haly podľa osadenia strojov
- svietidlá stropné priemyselné RELLIO 150/42 500 (prívodný kábel)
- hlavný silový prívod 5x6 CYKY

- ovládanie svietidiel z jedného miesta delené na každé svietidlo osobitne
- práce na rozvodoch a osvetlení.V konečnom dôsledku teda len tieto stavebnotechnické úpravy boli uznané ako oprávnené náklady,
pričom ich hodnota činila 26.728,51 €.

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že dodávateľ BEKAST, s.r.o. na str. 1 a 2 svojej cenovej ponuky
ohľadne plánovaných prác uvádza aj ďalšie náklady na stavebné úpravy, u ktorých vyhlasovateľ výzvy
uviedol, že ide o neoprávnené náklady, ktorých finančné krytie si musí zabezpečiť žiadateľ o NFP. Je
logickým, samozrejmým a nenapadnuteľným konštatovaním, že aj všetky ďalšie náklady, ktoré súvisia

so skvalitnením výrobného procesu či životného prostredia pracovníkov pracujúcich vo výrobnej hale,
sú takisto nákladmi, ktoré možno považovať za z hľadiska ich eventuálneho preplatenia neoprávnené,
pričom, samozrejme, príjemca pomoci pri prácach náležiacich k skvalitneniu funkčnosti výrobnej haly
nie je ničím obmedzovaný. Pokiaľ však ide o možnosti a limity preplatenia týchto nákladov z verejných
zdrojov, tieto limity sú jednoznačne dané zmluvou o NFP a limitovaním požadovaných záväzkov tak, ako
sú uvedené v OVS. Z tohto konštatovania jednoznačne vyplýva, že žiadne iné práce, nákupy a úpravy

investované do skvalitnenia výrobného či pracovného prostredia z hľadiska eventualít ich preplatenia
nemôžu byť a nemohli byť akceptované.

Ako už bolo uvedené, BEKAST, s.r.o. ako jediná firma v rámci OVS, čo je zistiteľné predovšetkým
zo zväzku č. 4, nijakým spôsobom nedefinuje finančne nákladné technologické zariadenia, ktoré si

chce vyhlasovateľ OVS kúpiť. Je síce pravdou, že ako jediný súťažiteľ vyčísľuje aj stavebné náklady,
z hľadiska konečného efektu reagovania na výzvu ministerstva hospodárstva však ide o podružnú
aktivitu. Za tejto situácie je minimálne zvláštne trhové správanie sa prijímateľa pomoci, ktorý z hľadiska
dodávky technológií akceptuje veľmi všeobecne formulovaný a jednostranný dokument definujúci
požadované zariadenia len ich názvom a cenou a členovia výberovej komisie (všetko osoby z prostredia

vyhlasovateľa OVS) nechávajú v súťaži vyhrať súťažiteľa, ktorý stavebné práce síce špecifikuje relatívne
podrobne, avšak dodávané technológie tvoriace podstatu OVS definuje veľmi všeobecne a doslova
len prostredníctvom názvu dodávanej technológie a ceny, ktorá, mimochodom, zo všetkých ponúk je
najvyššia.

Pokiaľ súd spomína trhové správanie sa súťažiteľa, má tým na mysli tú skutočnosť, že pri tak
náročných technológiách, o aké ide v prípade objednávaných zariadení, sa vyhlasovateľ súťaže
a konečný nákupca=užívateľ naozaj zložitých a drahých technologických zariadení nezaujíma o
špecifikáciu týchto zariadení, ich výkon, ekonomickú náročnosť prevádzky a pod. Táto okolnosť síce z
hľadiska hierarchizácie dôkazov zďaleka nie je najpodstatnejšou, veľavravne však nasvedčuje vyššie

naznačenému scenáru, v rámci ktorého firma BEKAST, s.r.o. doslova bola použitá ako výherca OVS v
manažovanom procese, samozrejme za jej súčinnosti a vedomosti, a napriek tomu, že podľa všetkého
nevykonala ani všetky stavebné práce, ktoré sľúbila, OVS vyhráva. Naozaj bizarne v tejto situácii potom
pôsobia aj aktivity prijímateľa pomoci, ktorý sám nepožadujúc to od výhercu OVS aktívne zariadenia
nielenženakupuje,aleajzabezpečujevšetkystavebnéiinéúpravysúvisiacesukotvenímasfunkčnením

strojov.Totojenaozajmožnélenzasituácie,kedysistavebnéúpravyzabezpečuje„vovlastnejréžii"(ako
to uviedli aj obžalovaní V. a U.), pričom však prostredníctvom logistiky sprevádzajúcej vyhlásenie a celý
priebeh OVS, si v konečnom dôsledku zabezpečí výzvu vyhlasujúcim orgánom neželaný stav, aby sa
takýmto spôsobom preplatili i výdavky, ktoré inak by výzvu vyhlasujúci orgán považoval za neoprávnené.
Ako už bolo uvedené, za takéto výdavky nie je možné považovať len „neschválené" stavebné úpravy,

ale aj všetky investície súvisiace so zabezpečením rôznych prídavných zariadení potrebných k tomu,
aby laserové rezacie centrum fungovalo efektívne.

Ako už bolo uvedené, zvyšovanie efektivity práce trojbloku objednaných strojov nie je nič, čo by nebolo
z pohľadu investora modernizácie pochopiteľné, avšak vzhľadom k tomu, ako bola vyhlásená OVS a

vzhľadom k definícii jednotlivých zariadení, prihliadnuc i ku všetkým sprievodným aktivitám, nešlo o
výdavky, ktoré v rámci vyhlásenej výzvy boli preplatiteľné.

O cieli „zabaliť do oprávnených nákladov i rôzne sprievodné úpravy technologických zariadení" svedčia
i z vyššie uvedených tabuliek skontrolovateľné časové súvislosti a chronológia celého prípadu. Súd v

konečnom dôsledku neriešil problém, či prijímateľ pomoci sám môže byť subdodávateľom výhercu, v
každom prípade však je nutné konštatovať, že aj keby ním mohol byť (naozaj žiadny právny predpis
toto expresis verbis nezakazuje, hoci svedkyňa K. v rámci doplneného dokazovania uviedla, že ide o
neakceptovateľný proces), môže a musí fakturovať len za reálne vykonané a dokumentované práce,nákupy a úpravy, pričom ak výhercovi OVS fakturuje, je logické, aby výherca OVS v prípade uznania
nárokovsubdodávateľafaktúruvcelomrozsahuuhradil.Totosavtomtoprípadepreukázateľneneudialo,
čo je možné odkontrolovať najmä výpismi z účtov obsiahnutými vo zv. č. 3 spisu a okrem iného aj

samotnýmivyjadreniamiobžalovaných.ObžalovanýL.vsúladesrealitouuviedol,žefirmeO.M.D.KOVO
zaplatil až po tom, čo tejto firme vyfakturoval „svoju dodávku" (navýšenú zhruba o 10.000,- €) a tým v
podstate priznal, že jediným jeho vkladom do celej akcie boli práce, ktorých hodnota činí rozdiel medzi
sumami 583.482,70 € (konečná faktúra odberateľovi O.M.D. KOVO) a 574.649,51 € (priebežná faktúra
odberateľa BEKAST od dodávateľa O.M.D. KOVO).

Tomu, že firma BEKAST, s.r.o. robila naozaj len tie práce, ktoré priznal aj obžalovaný L., okrem vyššie
uvedených faktov nasvedčuje aj rýchlosť kolobehu faktúr medzi trojicou podnikateľských subjektov
TRUMPF, s.r.o., O.M.D. KOVO, spol. s.r.o. a BEKAST, s.r.o. Ako vyplýva z prvej v odôvodnení uvedenej
tabuľky a z dokladov predložených zástupcami firmy TRUMPF, s.r.o., laserové zariadenie TRULASER
sa dodáva dňa 31.05.2010 a ohraňovacie zariadenie a nožnice TRUSHEAR dňa 08.06.2010. O jeden,

resp. sedem dní na to, sa tieto zariadenia fakturačne prevádzajú od pôvodného odberateľa O.M.D.
KOVO výhercovi OVS BEKAST, s.r.o. Súd nemal absolútne žiadny dôvod veriť zástupcom firmy O.M.D.
KOVO, ktorí tvrdili, že dodávka bola realizovaná skôr - ako bolo už uvedené, toto bolo dokazovaním
vyvrátené, pričom bez potreby akýchkoľvek technických alebo technologických znalostí je možné bez
akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že práca a dodanie materiálu navyšujúce cenu pôvodne

kupovaného výrobku o v konečnom dôsledku 174.649,51 € sa vykonať za jeden deň nedá, pričom je
ešte potrebné zdôrazniť, že obžalovanými tvrdené gro technických úprav potrebných k sfunkčneniu
rezacieho centra sa týkalo rezacieho zariadenia TRULASER, ktoré bolo prevádzané na firmu BEKAST
hneď na druhý deň po jeho zakúpení. Laserové rezacie centrum TRULASER potom firma BEKAST, s.r.o.
príjemcovi NFP O.M.D. KOVO, spol. s.r.o. prevádza dokonca v ten istý deň, pričom konečné navýšenie

ceny za trojblok technologických zariadení je v tomto prípade necelých 10.000,- €.

V tejto súvislosti je ešte potrebné opätovne poukázať na už spomenuté výpisy z účtov podnikateľských
subjektov zainteresovaných do obchodného prípadu, najmä firmy BEKAST, s.r.o. V tejto súvislosti nie
sú ani tak podstatné naozaj zvláštne a žiadnou potrebou nepodložené presuny finančných prostriedkov

medzi účtami firmy O.M.D. KOVO, spol. s.r.o. (firma presúva finančné prostriedky z jedného svojho
účtu na druhý), ale najmä spôsob „vyplácania" firmy BEKAST, s.r.o. V konečnom dôsledku viacerými
finančnými prevodmi na jej účet pribúda len suma 11.511,79 eur (viď č. l. 8-11, zv. č. 3), čo takisto
indikuje reálnosť vyššie spomenutého tvrdenia, že firma BEKAST, mimochodom v súlade s tvrdením
svojho konateľa, ako výherca OVS či už v rámci oprávnených alebo neoprávnených nákladov z hľadiska

možnosti preplatenia projektu z verejných zdrojov vykonala práce naozaj ohodnotené len na túto sumu,
resp. nie je vylúčené, že nevykonala práce ani za túto sumu a ide len za akúsi formu odmeny, naozaj
doslova symbolickej participácie na celom obchodnom prípade.

K vyššie položeným otázkam teda pribúda ďalšia a v tomto prípade najdôležitejšia. Je takýto postup

do veci zainteresovaných podnikateľských subjektov, najmä pokiaľ ide o firmy O.M.D. KOVO, spol.
s.r.o. a BEKAST, s.r.o. v súlade so zákonom? Je možné takýmto spôsobom si predrokovať nákup
cieľových technológií, priamo ich nakúpiť ako subdodávateľ a neskôr predať výhercovi OVS? Vyššie
uvedené dôkazy a informácie jednoznačne evokujú odpoveď „nie", avšak je z dôvodu komplexnosti
veci je potrebné odpovedať aj na ďalšie otázky. Ak je schválená zmluva o NFP v znení, ako v tomto

prípade schválená bola, štátny orgán prisľúbil vyplatiť polovicu zo sumy vyše 685.000,- €, je možné
niekoho perzekvovať, prípadne nevyplatiť mu časť nákladov za to, že zo štátom prisľúbenej sumy
„ušetril" a prípadne si z nej preplatil aj náklady, ktoré by v prípade riadne uvedených položiek v účtovných
dokladoch vyplatené neboli? Naozaj totiž nie je nelogické pozerať sa na vec i takým spôsobom, že
do veci zainteresované subjekty si vypýtali všetky peniaze, ktoré v rámci zmluvy o poskytnutí NFP

boli štátnou agentúrou sľúbené, predmetné technológie zaobstarali lacnejšie a zo sumy, ktorá im bola
prisľúbená, všeobecne dokladujúc náklady, ktoré podľa všetkého bezpochyby súviseli s konečným
cieľom projektu ako celku, si chceli preplatiť aj náklady, ktoré položkovite neboli vymenované, je pritom
zrejmé, že by schválené neboli, i keď preukázateľne súviseli s konečným cieľom projektu.

Odpoveď senátu je však aj na druhé, rozšírené penzum otázok v neprospech páchateľov, pričom
k záveru, že takýmto spôsobom z hľadiska príslušných zákonov a zmluvy o NFP nebolo možné
postupovať, súd doviedla najmä konštrukcia objektívnej stránky (konania) toho, čo sa v tejto veci
skutočne stalo. Zo strany SIEA bolo v zmluve o poskytnutí NFP sľúbených vyplatenie 342.647,93 €,čo je 50 % zo sumy 685.295,86 €. Toto vyplýva zo zmluvy o poskytnutí NFP, aj z udalostí, ktoré sa
udiali po ukončení hodnotiaceho procesu, kedy dňa 21.11.2008 bolo prijímateľovi oznámené, že sa mu
prideľuje NFP práve vo vyššie uvedenej výške, na čo prijímateľ príspevku podpísal akceptačný list (viď

vyššie uvedená tabuľka, č. l. 194, zv. č. 2). Z prílohy č. 2 Zmluvy o poskytnutí NFP (č. l. 233, zv. č.
2) tiež vyplýva, že v rámci rozpočtu projektu boli schválené dve skupiny výdavkov - skupina výdavkov
č. 1 (nákup špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu v celkovej výške
658.567,35 €) a skupina výdavkov č. 2 (rekonštrukcia a modernizácia v sume 26.728,51 €) čo celkovo
činí sumu 685.295,86 €.

Všetky tieto prostriedky boli účelovo viazané na investície do oprávnených nákladov, pričom z týchto
oprávnených nákladov boli špecifikované oprávnené výdavky z hľadiska možnosti preplatenia z
verejných zdrojov. Oprávnené výdavky, čo dokumentuje viacero listín žurnalizovaných aj v spise, boli
účelovo viazané na konkrétne definované aktivity špecifikované už v rámci vyhlásenia OVS. Tieto
aktivity, nákupy a práce už boli vyššie opísané ako veľmi špecifické výdavky výlučne viazané na nákup

špecifikovaných strojov a výlučne viazané na tie ktoré (a žiadne iné!) rekonštrukčné a modernizačné
práce. Všetky stroje boli teda špecifikované v podmienkach OVS a predmetné prostriedky nebolo možné
použiť na žiadny iný účel než na ten, ako bol limitovaný v rámci špecifikácie technológií a stavebných
prác. Konkrétne, pretaviac tieto tvrdenia do tohto prípadu, je teda možné povedať, že z verejných
zdrojov bolo možné prefinancovať len stavebné úpravy, ktoré sú vymenované na č.l. l8 - 19 tohto

rozsudku a nákup strojných zariadení, ktoré sú špecifikované na č. l. 17 tohto rozsudku. Za peniaze
z verejných zdrojov teda nebolo možné kúpiť žiadny mostový žeriav, prísavkové zariadenie k nemu,
vysávač, vysokozdvižný vozík, nádoby a podobné prídavné zariadenia, ktoré vo svojom posudku opisuje
aj znalec T.. A. a bolo možné vykonať len schválené a špecifikované stavebné úpravy úzko viazané na
sfunkčnenie nakupovaných strojných zariadení.

Možno teda konštatovať, že na iný účel, než boli prostriedky účelovo viazané, bolo v konečnom
dôsledkupoužitých183.482,70€,čosúrôznestavebnéprácevykonanéneidentifikovateľnýmsubjektom
a nákup rôznych vyššie spomenutých zariadení, prípadne oprava týchto zariadení vykonaná takisto
neidentifikovateľným subjektom, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou ide o práce a nákupy

vykonané „vo vlastnej réžii" príjemcom pomoci O.M.D. KOVO, spol. s.r.o. Na takomto tvrdení súdu
nič nemení ani doplnenie dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu, pričom tento okrem výčitiek
týkajúcich sa dikcie odôvodnenia rozsudku ohľadne týchto úvah súdu k merite veci nič neuviedol.

Zhrnúc uvedené, za nakupované technológie, u ktorých prichádza do úvahy oprávnenosť preplatenia

nákladov do nich investovaných, možno považovať len špecifikácie zariadení tak, ako sú definované v
obchodnej verejnej súťaži. Ak sa prostriedky použili aj na iný účel než na tieto zariadenia a schválené
stavebné úpravy, použili sa na iný účel než na aký boli určené. Konkrétne v tomto prípade ide o sumu
91.741,35 €, čo je polovica zo sumy 183.482,70 €, pričom podľa názoru senátu od tejto sumy je možné
odrátať sumu 26.728,51 €, čo je suma oprávnených nákladov na príslušné stavebné úpravy. Súd tak

použijúc zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaných) dospel k záveru, že v
tomto prípade v žiadnom prípade nemožno dôjsť k záveru, že došlo k defraudácii a protizákonnému
použitiu celej poskytnutej sumy a takisto v prospech obžalovaných vyhodnotil i tú situáciu, že pokiaľ
by aj oprávnené stavebné práce v hodnote 26.728,51 € nerealizovala na to zmocnená firma BEKAST,
s.r.o., ale by ich realizoval samotný prijímateľ pomoci v rámci subdodávky, ani v tomto prípade by

nešlo o protiprávne použitie a zneužitie týchto finančných prostriedkov. Jednoducho povedané, v
takejto výške sa finančné prostriedky na stavebné úpravy preinvestovať mohli, pričom riešenie otázky,
či subdodávateľom môže alebo nemôže byť prijímateľ pomoci, môže mať význam pri schvaľovaní
a posudzovaní oprávnenosti žiadosti o preplatenie nákladov. Samotný fakt, že subdodávateľom je
prijímateľ pomoci, však - pokiaľ ide o inak oprávnené výdavky - z hľadiska trestnej zodpovednosti

prijímateľovi pomoci resp. za neho konajúce osoby v jeho neprospech pričítať nie je možné.

Na tomto mieste odôvodnenia rozsudku chronológiu opisu udalostí je možné predbehnúť a už teraz
je nutné uviesť, že na tvrdeniach predchádzajúceho odseku svedkyňou K. v podstate novo uvedená
skutočnosťopotrebezrušeniaOVSvtakýchtoprípadochničnemení.Aksapreukážepoužitiečastisumy

z NFP na poskytnutý účel, neoprávnené navýšenie požadovanej sumy alebo administratívne zlyhania
takéhoto typu nemôžu byť dôvodov konštatovania „sprenevery" alebo iného podvodného využitia celej
poskytnutej sumy. Trestnoprávny následok z dôvodu požiadavky maximálne možného reštriktívneho
výkladu trestnoprávnych noriem totiž možno vyvodiť len z konaní, ktoré sú závažné, útočia na chránenýzáujem (v prípadoch obidvoch trestných činov v konečnom dôsledku je ním ochrana majetku), pričom
takáto axióma sa týka aj posúdenia rozsahu následku trestného činu. Takýto prístup súdu vyžaduje
i uplatnenie princípu „ultima ratio" (interpretačné pravidlo, podľa ktorého trestné právo je naozaj len

„krajným prostriedkom" riešenia len najzávažnejších porušení zákona v miere nevyhnutnej na nápravu).

Ak teda na iný než určený účel bolo v konečnom dôsledku použitých 65.012,84 € (rozdiel medzi sumami
91.741,35 € a 26.728,51 €), ďalším matematickým úkonom, ktorý senát musel nevyhnutne vykonať, je
vypočítanie 85% a 15 % z tejto sumy, nakoľko vo výške 85 % tejto sumy ide o zneužitie prostriedkov

Európskych spoločenstiev a vo výške 15 % týchto prostriedkov ide o zneužitie prostriedkov štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky. 15 % z vyššie uvedenej sumy činí sumu 9.751,93 €, čo sú prostriedky
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, zvyšok - 55.260,91 Eur činí prostriedky rozpočtu Európskych
spoločenstiev.

Ako už bolo uvedené, odvolací súd sa k týmto úvahám ohľadne formulovania skutku a miery zavinenia
žiadnym spôsobom nevyjadril, i keď na niektorých miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia naznačuje,
že za situácie, aká vznikla, rozlišovanie prvostupňového súdu medzi oprávnenými a neoprávnenými

výdavkami je bezpredmetné resp. irelevantné. V tomto smere však prvostupňový súd má za to, že ide
o právny názor týkajúci sa len „nevzniknutia nároku na vyplatenie príslušnej refundácie v celej sume
uplatneného nároku" (str. 13 predmetného uznesenia Najvyššieho súdu SR), čo ešte podľa jeho názoru
nemusí mať automaticky vplyv na uznanie trestnoprávneho rozmeru prípadu v celej šírke uplatneného
nároku na refundáciu ako škody. Mimochodom, prvostupňový súd nespochybňuje to, že z dôvodu

viacerých pochybení zo strany páchateľov k vyplateniu žiadaného NFP nemalo dôjsť vôbec. Tvrdí len,
odvolávajúc sa najmä na vyššie opísanú výkladovú metódu resp. interpretačné pravidlo trestného práva
„ultima ratio", že z hľadiska možnosti trestnoprávneho vymedzenia postihu za následok za „spoločensky
škodlivé" (pojem naďalej používaný v odbornej literatúre i po formalizovaní chápania trestnoprávnej
zodpovednosti - viď napr. O. Z., internetový portál „Právne listy" 1.4.2013 „Princíp ultima ratio.") možno

považovať len žiadanie a vyplatenie sumy slúžiacej na neoprávnené vykrytie neschválených výdavkov.
Nikto totiž nemôže spochybniť, že vyššie opisovaný trojblok technologických zariadení, na ktorý bol
poskytnutý NFP, bol skutočne zaobstaraný a sfunkčnený.

Odvolací súd však mal naozaj jednoznačne formulované výhrady predovšetkým k právnej kvalifikácii

prvostupňovým súdom formulovaného skutku pokiaľ ide o trestný čin podľa § 261 Trestného zákona.
Ohľadne uznania resp. neuznania viny za spáchanie tohto trestného činu prvostupňový súd vychádzal
z nasledovných úvah.

Podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný

výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného
rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v
zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené a tým umožní spôsobenie
sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky. Toto ustanovenie Trestného zákona obsahuje aj tzv. kvalifikované

skutkové podstaty, v rámci ktorých sa zvyšuje trestná sadzba v súvislosti s rozsahom spôsobenej škody.
Za škodu pritom ustanovenie § 124 ods. 1 Trestného zákona označuje ujmu na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, prípadne inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti
s trestným činom. Musí teda ísť o „ujmu" alebo „reálny úbytok", ktoré stavy sa obvykle dosahujú
neoprávneným prisvojením si vecí alebo práv, ku ktorým má dispozičné právo výhradne poškodený. Ide

teda o stav zmeny vlastníctva, resp. držby veci na úkor poškodeného a na prospech páchateľa, ktorým
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť len fyzická osoba. Okrem iného to znamená
to, že dochádza k neoprávnenému zväčšeniu majetku subjektu práva, ktorým je fyzická osoba útočiaca
na záujem chránený Trestným zákonom.

Pokiaľ ide o subvenčný podvod, teda trestný čin podľa § 225 Trestného zákona, podľa jeho ods. 1,
kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu
verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu
obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané napodmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím
slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Trestného zákona, rovnako ako v ods.
1 sa potrestá, kto neoprávnene získanú dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho

rozpočtu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného
celku alebo rozpočtu obce, použije v rozsahu väčšom na iný ako určený účel. Za „väčší rozsah" sa v
zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266,- €
(ide o hľadisko určujúce rozsah škody, avšak v zmysle poslednej vety citovaného ustanovenia hľadiská
týkajúce sa škody sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu).

VsúvislostistýmitoustanoveniamiTrestnéhozákonajepotrebnésiuvedomiť,žezákonodarcavprípade
subvenčného podvodu trestá protiprávne vylákanie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia z
verejných rozpočtov štátu alebo samosprávnych celkov, pričom zároveň osobitne v prípade uvedeného
príslušného ustanovenia Trestného zákona upravuje protiprávnosť stavu, kedy sa prostriedky z takýchto
rozpočtov použijú - a to len v prípade rozsahu väčšom - na iný ako určený účel. Jasne je teda rozlíšené

protiprávne vylákanie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia a použitie týchto financií na iný
než určený účel. Za určený účel sa pritom považuje účel predpokladajúci a aj v konečnom dôsledku
naplňujúci účelovú viazanosť poskytnutých finančných prostriedkov.

Konštrukcia trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261

Trestného zákona je iná. Ako to vo svojej záverečnej reči uvádzal obhajca obžalovaných, trestné je

1. predloženie falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu alebo dokladu,
2. neposkytnutie povinných údajov, resp.
3. použitie prostriedkov z rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel ako boli pôvodne určené (v

tomto prípade zákonodarca použitie prostriedkov z rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel ako
boli pôvodne určené na rozdiel od trestného činu subvenčného podvodu nestanovuje ako samostatnú
skutkovú podstatu trestného činu, ale uvádza ju len ako alternatívu v rámci základnej skutkovej podstaty
trestného činu.

K tomu však, aby bolo možné uznať vinu za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona, musí pristúpiť jedna z ďalších dvoch alternatív
uvádzaných v predmetnej skutkovej podstate a to buď

1. umožnenie spôsobenia sprenevery alebo

2. protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu.

Falšovaným dokladom je doklad, ktorý má vzbudiť zdanie pravého, avšak nie je vydaný osobou,
ktorá je na to oprávnená alebo takýto doklad alebo takýto výkaz nemá oporu v skutočnom stave. Za
nesprávny doklad sa považuje taký doklad, ktorého obsah nezodpovedá skutočnému stavu, o ktorom

sa podáva informácia, no a neúplným dokladom je taký doklad, ktorý neobsahuje všetky potrebné údaje
na posúdenie skutočného stavu.

V tomto prípade je možné jednoznačne konštatovať, že ani jeden z dokladov, ktoré boli predkladané v
rámcikontrolyplneniaúčeluprojektu,nebolanifalšovaným,aninesprávnym,anineúplným.Predkladané

účtovné doklady teda nemohli byť „nepravdivé", za aké ich označuje obžaloba, nakoľko všetky tieto
doklady reálne dokumentovali priebeh obchodného prípadu, teda reálne označovali vôľu zmluvných
strán, boli vydané osobami na to oprávnenými, vykazovali skutočný stav, resp. skutočnú vôľu zmluvných
strán a obsahovali všetky potrebné údaje, ktoré každý účtovný doklad musí obsahovať. Z tohto
dôvodu vo veci rozhodujúci súd aj upravil skutkovú vetu oproti obžalobe s tým, že všetky prívlastky

charakterizujúce doklady ako „nepravdivé" zo skutkovej vety vynechal (ani po doplnení dokazovania
po zrušení prvého rozsudku nebol dôvod takúto úpravu skutkovej vety neponechať, i keď súd v
konečnom dôsledku považoval doklady za „nesprávne"). Treba ešte dodať, že na tomto konštatovaní
súdu nič nemení tá skutočnosť, že faktúry po sebe nasledovali v krátkom časovom slede a, ako to
vyplýva z vyššie uvedeného, zahmlievali skutočný stav veci v súvislosti s posúdením oprávnenosti či

neoprávnenosti nákladov na projekt, v súvislosti s ktorým bola uzatvorená zmluva o poskytnutí NFP. Inak
povedané, nikto doklady nefalšoval, neuvádzal údaje, ktoré by neboli v súlade s vôľou zmluvných strán
a z hľadiska príslušných zákonov regulujúcich účtovníctvo, všetky účtovné doklady spĺňali náležitosti
úplného účtovného dokladu.V rámci prvého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že k tomu, aby prípadné predkladanie falšovaných,
nesprávnych alebo neúplných dokladov alebo použitie prostriedkov Európskych spoločenstiev na iný

účel ako boli pôvodne určené, bolo možné podľa tohto ustanovenia Trestného zákona kvalifikovať,
musí pristúpiť aj skutočnosť, ktorá spočíva buď v umožnení spôsobenia sprenevery alebo protiprávnom
zadržaní prostriedkov z uvedeného rozpočtu.

Pod spreneverou sa rozumie prisvojenie cudzej, avšak páchateľovi zverenej veci a tým spôsobenie

škody na majetku poškodeného, pričom za neoprávnené zadržanie prostriedkov sa považuje stav, kedy
nedochádza k prisvojeniu si veci (teda k jej trvalému odňatiu s úmyslom nakladať s ňou ako vlastnou),
ale iba k jej dočasnému pozdržaniu - nevydaniu veci tomu, kto má na ňu právo (slovník slovenského
pravopisu iný výklad neumožňuje, pričom obdobne sa vykladá aj termín „wrongfull retention", čo je
anglický termín použitý v príslušných predpisoch Európskych spoločenstiev). To okrem iného znamená
stav, kedy si subjekt manažujúci rozpočet žiada späť poskytnuté prostriedky a ten, komu boli poskytnuté

si ich buď neoprávnene prisvojí (prevedie všetky atribúty vlastníckeho práva na seba) alebo zadrží, čo
jednoznačne znamená situáciu, kedy k prisvojeniu zatiaľ nedošlo, avšak odmieta sa vrátenie toho, čo
bolo poskytnuté, resp. čo za poskytnuté finančné prostriedky bolo kúpené, pričom ešte nenastali všetky
právne následky podmieňujúce definitívny prechod vlastníckeho práva (napr. nebola splnená odkladacia
podmienka kúpnej zmluvy, podpísaný protokol o odovzdaní veci, existuje len zmluva o budúcej zmluve

a pod.).

Prvostupňový súd sa v rámci svojho prvého rozsudku domnieval, že k spôsobeniu sprenevery nedošlo
(prostriedky Európskych spoločenstiev neboli prisvojené páchateľmi) a nedošlo ani k zadržaniu týchto
prostriedkov - už len z jednoduchého dôvodu, že nikto tieto prostriedky od páchateľov nežiadal naspäť. V

tejto súvislosti, najmä vzhľadom k obsahu záverečnej reči prokurátorky, uviedol, že existencia záložného
práva, v rámci ktorého sa ako záloh definuje trojblok technologických zariadení, ktorých sa týka táto
vec, na veci z hľadiska skutkového ani právneho nič nemení. Niet sporu o tom, že trojblok týchto
technologických zariadení je vo vlastníctve podnikateľského subjektu, ktorému bola určená pomoc
(nie vo vlastníctve páchateľov), pričom zmyslom záložného práva je len garancia splnenia všetkých

zmluvných podmienok, pričom k jeho realizácii (predaju zálohu) dochádza len v prípade porušenia týchto
podmienok.Akovšakužbolouvedené,navlastníckychvzťahochexistenciazáložnéhoprávaničnemení
ajebezakýchkoľvekpochybnostíjasné,ževyššieuvedenézariadeniasúvovlastníctvepodnikateľského
subjektu, ktorému bola pomoc určená.

Prvostupňový súd tiež uviedol, že konštrukcia trestného činu podľa § 261 Trestného zákona je
rozdielna od konštrukcie podvodných konaní definovaných v časti Trestného zákona upravujúcej
trestné činy proti majetku. Je evidentné, že v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného činu
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona je
trestné akékoľvek konanie popísané v rámci objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu - to

znamená trestná je akákoľvek protiprávna manipulácia bez ohľadu na následok v zmysle výšky škody
alebo rozsahu činu. V každom prípade však musí dôjsť k umožneniu spôsobeniu sprenevery alebo
protiprávnemu zadržaniu prostriedkov z rozpočtu európskych spoločenstiev. V konečnom dôsledku to
znamená porušenie hospodárskej disciplíny spôsobom, kedy sa protiprávne prisvojujú alebo zadržiavajú
prostriedky Európskych spoločenstiev a tak sa presúvajú do dispozičnej právomoci páchateľa, ktorý

predmetné prostriedky má aj vo faktickej držbe a užíva z nich plody (v prípade sprenevery užíva všetky
znaky vlastníckeho práva - ius posendi, ius utendi, ius frutendi a i ius disponendi). Musí však ísť o
spreneverenie či protiprávne zadržanie prostriedkov takým spôsobom, že z toho má prospech buď
subjekt trestného činu, teda ten ktorý konkrétny páchateľ, alebo iná trestnoprávne zodpovedná (fyzická)
osoba. Ak má prospech z trestného činu, napr. vo forme neoprávneného vzniku práv k poskytnutým

finančným prostriedkom len subjekt, ktorému sa pomoc poskytuje ako právnická osoba, pričom v
konečnom dôsledku tento neoprávnený prospech nevybočuje z rámca zmyslu a účelu poskytnutej
pomoci, k sprenevere ani protiprávnemu zadržaniu nemôže dochádzať (trestnoprávna zodpovednosť
právnických osôb v slovenskom právnom poriadku v pre vec relevantnej podstate nebola zavedená).

Inak povedané, a dokumentujú to aj všetky dostupné komentáre Trestného zákona, „umožnenie
spôsobenia sprenevery" nemožno vykladať iným spôsobom, len tak, že k spôsobeniu sprenevery
(spáchaniu trestného činu sprenevery) spôsobom, ako je to vyššie opísané, alebo k protiprávnemu
zadržaniu prostriedkov, reálne musí dôjsť. Síce bez ohľadu na to, či sa vedie trestné stíhanie ajza tento trestný čin, ale v každom prípade sa takýto stav predpokladá nie ako hypotéza (možný
následok), ale ako realita, ktorá už nastala. Nasvedčuje tomu aj text Nariadenia Rady EÚ č. 2988/95 z.
18.12.1995oochranefinančnýchzáujmovEurópskychspoločenstievatextprekladunávrhuSMERNICE

EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie
prostredníctvom trestného práva publikovaného v Bruseli 11.07.2012, ktorého čl. 3 znie

Článok 3
Podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nasledujúce konanie, ak je
úmyselne, bolo postihnuteľné ako trestný čin:
(a) pokiaľ ide o výdavky, akékoľvek konanie alebo opomenutie týkajúce sa:
i) používania alebo predkladania falšovaných, nesprávnych alebo neúplných výkazov
alebo dokladov, ktoré majú za následok spreneveru alebo nezákonné zadržiavanie
finančných prostriedkov z rozpočtu Únie alebo z rozpočtov spravovaných Úniou alebo

v jej mene;
ii) neposkytnutia informácií v rozpore s konkrétnou povinnosťou s rovnakým
následkom alebo
iii) zneužitia záväzkov alebo výdavkov na iné účely, než na ktoré boli pôvodne
poskytnuté;

Prvostupňový súd konštatoval, že konštrukciu trestného činu podľa § 261 Trestného zákona je naozaj
možné považovať za nedostatočnú a jednoduchým prepisom a prekladom formulovaných požiadaviek
Európskych spoločenstiev v rámci vstupu Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev zrejme
nedošlo k naplneniu všetkých želaných cieľov. Ustanovenia trestného práva je však nutné vykladať

reštriktívne a spôsobom, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší. Ak teda doslovný, gramatický a logický
výklad zákona vedie k vyššie uvedeným záverom a má svoje miesto i opodstatnenie pri interpretácii
tej ktorej právnej normy, hoc by aj teleologický (účelový) výklad umožňoval iné riešenia, je nevyhnutné
použiť práve prv menované spôsoby výkladov právnych textov, čo súd učinil aj v tomto prípade. Je
naozaj nutné rozlišovať medzi páchateľmi, ktorí si poskytnuté prostriedky „prisvoja" so všetkým, čo k

takémuto prisvojeniu do svojej osobnej sféry patrí (napr. poskytnuté finančné prostriedky použijú pre
svoju osobnú potrebu a nenakúpia veci súvisiace s projektom), a medzi prípadmi, kedy síce dôjde k
neoprávnenému použitiu prostriedkov na iný účel, než na aký boli tieto prostriedky schválené, avšak
tento účel sa takisto a jednoznačne týka spôsobu investovania, ktorý bol schválený, projektom odobrený
a v konečnom dôsledku plní účel tej ktorej výzvy.

Na margo tejto veci prvostupňový súd spomenul, že zákonodarca Slovenskej republiky anglický
termín „misappropriation" použitý v príslušných európskych normatívnych aktoch a preložiteľný aj ako
„použitie k nesprávnemu (nepredpokladanému) účelu", preložil v texte príslušnej skutkovej podstaty ako
„sprenevera", čo v právnom poriadku Slovenskej republiky je názov inej presne definovanej skutkovej

podstaty trestného činu. Z tohto dôvodu termín „spôsobenie sprenevery" nemožno vykladať inak ako
vyvolanie stavu, v rámci ktorého došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty tohto trestného
činu, čo je v konečnom dôsledku základnou príčinou toho, že takéto prípady inak než predpokladaným
spôsobom použitých prostriedkov z prostriedkov Európskych spoločenstiev v prípade nepreukázania
„sprenevery" ako ju definuje Trestný zákon, nie je možné trestnoprávne postihovať.

Aj z vyššie uvedených dôvodov súd teda v rámci prvého rozsudku neuvažoval o tom, že v tomto
prípade či už v súvislosti s trestnými činmi hospodárskymi (konkrétne proti hospodárskej disciplíne -
druhý oddiel piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona) alebo trestnými činmi proti majetku (štvrtá
hlava osobitnej časti Trestného zákona), by došlo k spôsobeniu škody ako reálneho úbytku majetku

poškodených - či už ide o rozpočty Európskych spoločenstiev alebo štátny rozpočet. Takémuto výkladu
a chápaniu predmetnej problematiky nasvedčuje stav, kedy, ako to popísala aj obhajoba, naozaj
poskytnuté prostriedky boli využité v zásade tak, ako boli programovo cielené na základe prebehnuvšej
OVS (s nedostatkami opísanými vyššie), pričom nielen podľa názoru súdu, ale aj na základe znaleckého
posudku T.. A. je zrejmé, že neoprávnene vyžiadané prostriedky „nešli do súkromného vrecka"

obžalovanýchčiinýchsubjektovtrestnéhopráva,alebolipoužiténanákuprôznychprídavnýchzariadení
a technológií, ktoré v konečnom dôsledku slúžili schválenému účelu projektu.Prostriedky tak teda boli sčasti použité na iný účel ako boli pôvodne určené, avšak k spôsobeniu
sprenevery, ani protiprávnemu zadržaniu prostriedkov z rozpočtov Európskych spoločenstiev nedošlo.
Pokiaľ ide o v skutkovej podstate použitý terminus technicus „umožnenie spôsobenia sprenevery", aj

tento, inak podľa názoru súdu naozaj problematický výraz, resp. výraz, ktorého výklad môže spôsobiť
problémy, je potrebné v súlade s už uvedeným vykladať reštriktívne. Použitie rozširujúceho výkladu,
ktorý by spočíval v tom, že za takýto stav sa bude považovať akýkoľvek stav umožňujúci prisvojenie
si zverenej veci tým, že sa dávajú zmluvnej strane finančné prostriedky, ktorých použitie sa neskôr
kontroluje, by znamenal absurdnú situáciu, pretože za takýto stav by sme museli považovať všetky formy

dotačnej a subvenčnej politiky štátu.

Predmetný problém možno ešte chápať i tak, že konštrukcia skutkovej podstaty trestného činu podľa
§ 261 Trestného zákona pripomína akúsi blanketnú normu, ktorá v podstate tautologicky odkazuje na
skúmanie naplnenia zákonných znakov iného trestného činu, pričom káže skúmať púhe „umožnenie"
spáchania tohto trestného činu (jav nanajvýš neštandardný a z legislatívneho hľadiska problematický).

Za akceptácie takéhoto stavu by zákonodarca takýmto spôsobom konštruoval istý typ tzv. predčasne
dokonaného trestného činu a naznačoval by, že k spôsobeniu sprenevery ešte nemusí dôjsť, stačí
len umožnenie takého stavu a to v prípade, že sa predkladajú falšované, nesprávne alebo neúplné
doklady alebo sa prostriedky z rozpočtu používajú na iný účel ako boli pôvodne určené. To môže mať
svoju logiku pokiaľ ide o predkladanie zámerne deformovaných písomných podkladov, avšak pokiaľ

ide o použitie prostriedkov na iný účel ako boli pôvodne určené, posledne naznačený typ výkladu
nie je možný a aj tu všetky súvisiace okolnosti je potrebné vykladať reštriktívne. Preukázané použitie
prostriedkov na iný účel bolo v tomto prípade v celom rozsahu „preukázané použitie prostriedkov na
iný, než určený účel" a nie zároveň aj „umožnenie sprenevery", teda prisvojenie si prostriedkov do
súkromných rúk páchateľa alebo iného subjektu trestného práva. Inak povedané, tieto dva možné

scenáre sa v prípade neprivlastnenia si dotačných prostriedkov subjektom trestného práva v podstate
vylučujú a buď dochádza k neoprávnenému použitiu prostriedkov na iný než schválený, avšak stále
projektom predpokladaný účel, alebo dochádza k stavu, kedy sa umožňuje=pácha sprenevera.

Z tohto pohľadu je oveľa logickejšie (i keď opäť nie bezproblémovo) koncipovaná skutková podstata

trestného činu subvenčného podvodu, ktorá znie tak, ako je to vyššie uvedené. V súvislosti s týmto
trestným činom je potrebné uviesť, že zákonodarca tu jednoznačne rozlišuje medzi spôsobením škody
a použitím prostriedkov na iný ako určený účel. Ak toto rozlišuje, možno, použijúc logickú výkladovú
metódu argumentum per eliminationem - dôkaz vylúčením (ak spôsobenie škody je rozlíšené od použitia
prostriedkov na iný účel, takéto použitie prostriedkov nie je možné zahrnúť pod spôsobenie škody),

jednoznačnedôjsťkzáveru,ženiekaždépoužitiefinančnýchprostriedkovvsúladenapr.soschválenými
oprávnenými výdavkami, je spôsobením škody. Ak zákonodarca rozlišuje medzi týmito dvomi stavmi a
najmä za stavu, kedy použitie prostriedkov na iný ako určený účel je trestné, len ak k nemu dochádza
vo väčšom rozsahu, je logickým výklad, ktorý v konečnom dôsledku znamená, že rozdiel spočíva práve
v spôsobe dispozície s finančnými prostriedkami, ktoré boli poskytnuté. Ak sa tieto finančné prostriedky

„prisvojujú" do dispozície páchateľa ako fyzickej osoby, dochádza k spôsobeniu škody, ak sa používajú
na iný než schválený účel, ale stále na prospech subjektu práva, ktorému bola dotácia alebo subvencia
poskytnutá, dochádza k použitiu prostriedkov na iný ako určený účel.

V tomto prípade v celom rozsahu došlo k prefinancovaniu aktivít prijímateľa pomoci, ktoré síce neboli

schválené, ale ktoré v konečnom dôsledku znamenali prospech pre konečný cieľ, kvôli ktorému sa NFP
poskytovalo. Preto prvým rozsudkom vo veci bola uznaná vina v zmysle § 225 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákonastým,žedostupnékomentáreTrestnéhozákonadávajúdvojakúodpoveďnato,čivprípadeods.
2 § 225 Trestného zákona je potrebné konštatovať porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu,
na základe ktorého porušenia došlo k uvedeniu do omylu a neoprávnenému vylákaniu alebo použitiu

prostriedkov na iný ako určený účel, alebo toto potrebné nie je. (V komentári k ods. 2 § 225 Trestného
zákona Osobitná časť C.H.Beck 2011 je uvedené, že „Neoprávnene získaná dotácia je dotácia získaná v
zmysle ods. 1 tohto ustanovenia. V tomto prípade ide zrejme o legislatívnu chybu ... úmysel zákonodarcu
tu smeroval k tomu trestne postihnúť páchateľa, ktorému bola „oprávnene" poskytnutá dotácia, ale ju
zneužil na iný ako určený účel".)

Teda aj tu musel súd riešiť doslova legislatívny i výkladový zmätok, za ktorého existenciu právo aplikujúci
orgán nemôže. Nakoniec akceptoval text existujúcej normy a vzhľadom k tomu, že aj § 225 ods. 2
Trestného zákona hovorí o „neoprávnene získanej dotácii...", mal za to, že aj v prípade tejto skutkovejpodstaty sa musí špecifikovať všeobecne záväzný predpis, ktorý bol porušený, pričom v konečnom
dôsledku v tomto prípade možno konštatovať, že páchatelia časť dotácie získali neoprávnene a aj ju
použili na iný ako určený účel. Ako to vyplýva zo skutkovej vety tohto rozsudku, ktorú súd oproti obžalobe

upravil aj v tomto smere, týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je ustanovenie § 19 ods. 3
zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v nadväznosti na ustanovenia § 1
ods. 2 Obchodného zákonníka a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. právnické a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú

verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať
hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia, pričom výklad pojmov „hospodárnosť, efektívnosť a
účinnosť" bez akýchkoľvek pochybností v sebe zahŕňa aj zachovanie účelovej viazanosti poskytovaných
prostriedkov podľa všetkých jednostranných či dvojstranných právnych úkonov. § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka odkazuje na potrebu použitia občianskoprávnych predpisov v tomto prípade, pričom v §§ 39 a
41 Občianskeho zákonníka je uvedené, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, pričom ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo
z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatného obsahu.

Za minimálne sčasti neplatné právne úkony tu možno považovať najmä ústne prejavy vôle učinené v
rámci komunikácie medzi predstaviteľmi firmy O.M.D KOVO, spol. s.r.o. a konateľom firmy BEKAST,
s.r.o. L. (presne ich síce nie je možné špecifikovať, ale vyššie popísaná podstata ich existencie
spočívajúca v manažovaní procesu prihlasovania sa firmy BEKAST do súťaže bola preukázaná), ktoré v
konečnom dôsledku vyústili do navonok a formálne perfektných písomných prejavov vôle v rámci OVS,

zmluvných a fakturačných vzťahov. Tieto prejavy vôle totiž umožnili stav, ktorý v konečnom dôsledku
podľa názoru súdu v rámci prvého rozsudku bezpochyby bolo možné vyhodnotiť ako stav priečiaci
sa dobrým mravom, obchodným zvyklostiam a ako stav, ktorý neumožňuje konštatáciu, že obžalovaní
pri používaní verejných prostriedkov zachovávali hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia a
docielili stav prefinancovania aj nákladov, ktorých prefinancovanie nebolo dohodnuté.

Finančné záujmy Únie a jej členských štátov môžu byť poškodzované aj v prípade, že jednotliví
uchádzači predkladajú verejným obstarávateľom alebo orgánom udeľujúcim grant údaje založené na
informáciách, ktoré boli neoprávneným spôsobom získané priamo alebo nepriamo od zadávateľa, a
to s cieľom obísť pravidlá uplatňované v prípade verejného obstarávania alebo postupu udeľovania

grantu alebo s cieľom odchýliť sa od týchto pravidiel. Hoci je takéto konanie uchádzača veľmi podobné
podvodu, nemusí nevyhnutne napĺňať všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, keďže
predložená ponuka môže byť v plnom súlade so všetkými príslušnými požiadavkami. Koordinácia
správania uchádzačov (uchádzača so zadávateľom) pri predkladaní ponúk však porušujú pravidlá
hospodárskej súťaže Únie, ako aj zodpovedajúce vnútroštátne právne predpisy (viď opäť návrh

SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné
záujmy Únie prostredníctvom trestného práva).

Možno teda konštatovať, že použitie prostriedkov štátneho rozpočtu na iný než určený účel v prípade
postihovania subvenčných podvodov nie je viazané na vskutku nezmyselné umožnenie spôsobenia

spreneveryaleboprotiprávnezadržanieprostriedkovajetedatrestnoprávnepostihnuteľnébezďalšieho.
Aj z toho dôvodu potom podľa názoru súdu došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej
podstaty tohto trestného činu, pričom pokiaľ ide o posúdenie jeho rozsahu, ako to vyplýva aj zo skutkovej
vety rozsudku, prostriedky štátneho rozpočtu zo sumy 65.012,84 € tvorili sumu 9.751,93 €, čo presahuje
rozsah určený desaťnásobkom sumy 266,- € a čo je stanovenie väčšieho rozsahu (§ 125 Trestného

zákona). Vzhľadom k tomu, že podľa názoru prvostupňového súdu v rámci prvého konania nedošlo k
preukázaniu sprenevery, ani k preukázaniu vzniku škody, berúc do úvahy konštrukciu skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 261 Trestného zákona, trestnosť ohľadne zneužitia prostriedkov rozpočtu
Európskych spoločenstiev vo výške 55.260,91 € nebolo možné konštatovať, čím súd, samozrejme,
nechcel povedať, že konanie ohľadne tejto sumy nebolo v rozpore so zákonom. Vzhľadom ku konštrukcii

trestného činu podľa § 261 Trestného zákona však nemalo trestnoprávny rozmer.

V súvislosti s obžalovaným L. súd uviedol, že nešlo o priameho páchateľ, ktorý by neoprávnene vylákal
od iného príspevok a použil ho vo väčšom rozsahu na iný než určený účel. Išlo o osobu, ktorá svojousúčinnosťouposkytlapáchateľompomocvzmysleakojudefinuje§21ods.1písm.d)Trestnéhozákona,
preto súd konštatoval, že z jeho strany bolo trestnoprávne postihnuteľné konanie spáchané formou
účastníctva k trestnému činu. Ten bol spáchaný ako priamymi páchateľmi obžalovanými T.. V. a T.. U.,

ktorí sa ho dopustili formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Ako to vyplýva z uvedenia predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku, odvolací súd nijak
nekomentoval úvahy prvostupňového súdu ohľadne kvalifikácie skutku ako subvenčného podvodu

a nič neuviedol ani k časti odôvodnenia rozsudku venujúcej sa trestno-právnej irelevancii zmlúv o
záložnom práve. (V tejto súvislosti treba uviesť, že ani prokurátorka v rámci svojho záverečného návrhu
prekvalifikovať skutky na tzv. základné skutkové podstaty nedala súdu žiadny návod týkajúci formulácie
skutkovej vety ohľadne vysporiadania sa s výškou škody, ktorú v obžalobe vyčísľuje spôsobom ako je
uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, pričom konštatácia vzniku škody - použitia peniazmi
oceniteľných výhod - je imanentnou súčasťou majetkových ale i ohrozovacích deliktov súvisiacich s

hospodárskou disciplínou). Odvolací súd teda nevyslovil v tomto smere žiadny právny názor, ktorý by
bol akýmkoľvek spôsobom záväzný, pričom prvostupňový súd si za svojimi závermi sformulovanými v
prvom rozsudku stojí a s vyššie doplnenými vysvetleniami sa na ne v plnom rozsahu odvoláva. Aj z tohto
dôvodu teda súd s doplneniami v podstate odcitoval takmer celú tejto problematiky sa týkajúcu časť
odôvodnenia prvého rozsudku. Odvolací súd však v súvislosti s neuznaním viny za trestný čin podľa §

261 Trestného zákona doslova uviedol :

V súvislosti s trestným činom poškodzovania finančných záujmov ES podľa § 261 Tr. zák. (ale aj § 263 Tr.
zák.)jepotrebnézdôrazniť,ženarozdielodsubvenčnéhopodvodupodľa§225Tr.zák.akomajetkového
trestného činu, má tento povahu trestného činu proti hospodárskej disciplíne. Svojou podstatou ide o

typicky ohrozovací delikt, keďže k jeho dokonaniu stačí, že z konania páchateľa porucha chráneného
záujmu hrozí.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaní T.. V. a T.. U. v súčinnosti s
obžalovaným L. predložili poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku (NFP) účtovné doklady,

ktorémalipotvrdiť,ževsúladesoZmluvnýmipodmienkamioposkytnutíNFPfirmaBekastakovíťazOVS
dodala firme KOVO tam uvedené zariadenia a práce, pričom toto nezodpovedalo skutočnosti (dodávka
zariadení išla od firmy TRUMPF priamo firme KOVO). Práve tieto doklady tvorili podklad pre žiadosť o
príslušnú percentuálnu refundáciu oprávnených nákladov projektu v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP
uzavretej medzi poskytovateľom a firmou KOVO ako prijímateľom NFP.

ZatýchtookolnostímalprvostupňovýsúdvenovaťnáležitúpozornosťustanoveniamZmluvyoposkytnutí
NFP, podľa ktorých za podstatné porušenie tejto zmluvy zo strany prijímateľa sa v zmysle bodu
2.4 písm. h/ Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu 1 k Zmluve o poskytnutí NFP
považuje tiež poskytnutie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácii. Argumentácia prvostupňového

súdu, že uvedené účtovné doklady nemohli byť „nepravdivé", lebo reálne dokumentovali priebeh
obchodného prípadu a vykazovali skutočnú vôľu zmluvných strán (Bekastu a KOVO) je scestné, pretože
tu nie je rozhodujúca vôľa uvedených zmluvných strán, ale splnenie Zmluvných podmienok medzi
poskytovateľom príspevku a firmou KOVO vyžadujúce skutočnú dodávku od víťaza OVS.

Vzhľadom na zákonné znaky trestného činu poškodzovania finančných záujmov ES išlo o predloženie
„nesprávneho" dokladu tak, ako to správne ustálila prokurátorka v obžalobe.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, v závere svojho uznesenia odvolací súd dodal, že prvostupňový súd
nevenoval náležitú pozornosť ani obhajobe obžalovaných: Obžalovaní T.. V. a T.. U. uvádzali, že v

súvislosti s neschopnosťou firmy Bekast plniť zmluvné podmienky poslali list poskytovateľovi NFP. Tento
list spomína aj svedkyňa T.. K.. Keďže títo obžalovaní poukazovali aj na svoju neskúsenosť s takýmto
projektom a z nej plynúceho podcenenia dokladovej stránky projektu, bolo povinnosťou prvostupňového
súdu náležite objasniť aj tieto okolnosti prípadu súvisiace tiež s posúdením subjektívnej stránky konania
obžalovaných, vrátane ich obhajobného tvrdenia o konaní v skutkovom omyle, ktorý by vylučoval ich

úmyselné zavinenie rovnako ako zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti. Uvedené priamo súvisí s
tým, že v závislosti od formy zavinenia by prichádzalo do úvahy posúdenie ich konania podľa § 263 Tr.
zák. (ustanovenie identické s § 261 Tr. zák. líšiace sa len formou zavinenia). V takomto prípade by sa,ale súd musel vysporiadať s otázkou ideálneho súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa
§ 225 Tr. zák. za situácie dvoch rozdielnych foriem zavinenia.

---------------------------------------------------------------------------

Na základe stanoviska odvolacieho súdu si prvostupňový súd po vrátení veci predovšetkým vyžiadal
od SIEA listiny, ktoré v poslednom odseku svojho rozhodnutia spomína odvolací súd. Okrem iného aj
ku skutočnostiam skúmaným v rámci overenia s týmto súvisiacich okolností súd na novo nariadenom

hlavnom pojednávaní vypočul i svedkyňu T.. E. K..

Z jej stanoviska ako i z písomností, ktoré táto svedkyňa v mene svojho zamestnávateľa súdu
zaslala, vyplýva, že predmetná komunikácia prebiehala v mesiacoch marec a apríl 2012, kedy už
vo veci prebiehalo trestné stíhanie. Bolo potvrdené, že dňa 14.03.2012 OMD KOVO spol. s r. o.
Rožňava konajúce podpísaným konateľom T.. P. V. žiada SIEA o „potvrdenie správnosti uskutočnenej

OVS, správnosti oprávnených výdavkov o dodržaní všetkých pravidiel pre uznanie oprávnených
výdavkov..." (takto je nazvaná žiadosť, ktorá SIEA bola doručená 15.03.2012). V predmetnej žiadosti
T.. P. V. žiada o „potvrdenie správnosti uskutočnenej obchodnej verejnej súťaže...", pričom opisuje
relevantné okolnosti vyhlásenia a priebehu tejto OVS, priznáva, že počas realizácie projektu sa víťazný
dodávateľ Bekast s.r.o. Rožňava dostal do finančných ťažkostí, preto bola ich spoločnosť nútená

„pomôcť mu s nákupom a realizáciou laserového rezacieho centra a hydraulického ohrňovacieho lisu
CNCatotým,ženákuplaserovéhorezaciehostrojalisuavšetkýchsúvisiacichnákladovstýmspojených
realizovala prvotne ich spoločnosť..." Riadiacu agentúru, ktorá im poskytla NFP firma KOVO spol. s r. o.
žiada, aby im „potvrdili, že naša spoločnosť dodržala všetky zákonné postupy pri realizácií obchodnej
verejnej súťaže pre tento projekt, že dodržala všetky podmienky oprávnenosti výdavkov, ktoré im boli

vyplatené a že projekt realizujú v súlade s uzatvorenou zmluvou o poskytnutí NFP...".

Na túto žiadosť SIEA odpovedala listom zo dňa 24.04.2012, ktorý podpísal M.. E. K., poverený riadením
sekcie štrukturálnych fondov EÚ SIEA. V tomto liste je jednoznačne uvedené, že prijímateľ pomoci SIEA
o ním opisovaných skutočnostiach neinformoval a uvádza to až teraz v liste. V zmysle príručky pre

žiadateľa bod 3.7 - postupy pre špecifické prípady neuzatvorenia zmluvy, resp. odstúpenia od zmluvy
s dodávateľom bod 2B bol prijímateľ povinný vykonať novú OVS vzhľadom na to, že dodávateľ stratil v
priebehu plnenia zmluvy schopnosť plniť zmluvný záväzok. Túto okolnosť na hlavnom pojednávaní dňa
08.12.2015 potvrdila i opätovne vypočutá svedkyňa T.. E. K.. Jednoznačne uviedla, že v opisovanom
prípade prijímateľ pomoci bol povinný vykonať novú OVS, prípadne ak to mal uvedené v súťažných

podmienkach, mal nastúpiť druhý v poradí z obchodnej súťaže. Prijímateľ pomoci podľa jej názoru je
vždy povinný takúto skutočnosť nahlásiť a postupovať podľa príslušných ustanovení príručky. Svedkyňa
zopakovala svoje stanovisko z predchádzajúceho hlavného pojednávania, v rámci ktorého uviedla, že
nie je prípustné, aby prijímateľ pomoci bol zároveň subdodávateľom.

Pokiaľ ide o predpísaný postup prijímateľa pomoci všeobecne uviedla, že tento musí postupovať
„hospodárne", ak by však „neboli sumy prekročené v porovnaní s rozpočtom, boli by tieto sumy uznané
za oprávnené výdavky". (Pokiaľ ide o „hospodárnosť postupu" z predchádzajúcich častí odôvodnenia
tohto rozsudku je zrejmé, že obstarávacia cena k trojbloku technologických zariadení na ktorý bol
poskytnutý NFP mohla byť nižšia o čom svedčia faktúry uvedené v tabuľke č. 1 tohto rozsudku).

V súvislosti s hlavným pojednávaním dňa 08.12.2015 treba ešte uviesť, že opätovne stručne vypovedali
všetci obžalovaní, pričom možno konštatovať, že stratégia ich obrany a obhajoby sa nijak nezmenila.
Zdôrazňovali, že projekt „do bodky splnili", chceli dotiahnuť novú inovačnú technológiu, toto sa im
podariloavšetkyzariadenia,ktorésčastifinancovalizNFP,riadnefungujúazabezpečujúprácuviacerým

ľuďom v regióne, ktorý vykazuje vysokú nezamestnanosť. V rámci doplnenia dokazovania okrem vyššie
spomenutých výsluchov a listinných dôkazov boli ešte prečítané listiny, resp. odborné vyjadrenie, ktoré
dôkazy zaslala obhajoba.

Z vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 05.05.2015 podpísaného T.. Q. M.,

generálnou riaditeľkou sekcie európskych fondov, vyplýva, že prostriedky európskej únie v zmysle § 2
písm. e/ Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zaraďujú do príjmov
štátneho rozpočtu, stávajú sa potom jeho súčasťou, pričom akékoľvek príspevky poskytnuté z takýchto
prostriedkov sa „de iure" formálne poskytujú „zo štátneho rozpočtu SR". Obhajoba súdu zaslala tiežodborné stanovisko k technológií spracovania plechov, spracované prof. T.. N. A. R.., vedúcim katedry
strojárskych technológií a materiálov strojníckej fakulty TÚ v Košiciach. Z tohto odborného stanoviska
vyplýva, že pojem „laserové rezacie centrum" ako ho definuje zmluva o NFP je širším pojmom ako pojem

laserový rezací stroj. Takýto rezací stroj, aby bol funkčný, je totiž potrebné doplniť o ďalšie nevyhnutné
komponenty.

Ako to vyplýva aj z vyššie uvedenej analýzy žiaden z novo vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní
dňa 08.12.2015 nezmenil názor senátu na podstatu opisu priebehu skutkového deja ako bol uvedený

v rámci prvého rozsudku. Senát aj v rámci nového opisu skutku zdôraznil to, že bez ohľadu na
názor znalcov, či autorov odborných vyjadrení za „laserové rezacie centrum" je potrebné považovať
zariadenie ako bolo definované vo vyhlásenej verejnej obchodnej súťaži dňa 10.06.2008 obsahujúce
len komponenty, ktoré tu sú uvedené.

VykonanédokazovanieprečítanímlistínzaslanýchSIEAlenzvýraznilokonštatovanievinyobžalovaných

v rámci prvého rozsudku prvostupňového súdu, pričom súd skutkovú vetu doplnil o konštatovanie
porušenia povinností prijímateľa pomoci aj v tom smere, že tento vzhľadom k neschopnosti dodávateľa
výhercu OVS splniť si záväzok OVS neanuloval a nevyhlásil novú obchodnú verejnú súťaž. Súd v
zmysle dôkazov vyššie opísaných nepochyboval o tom, že takáto povinnosť vyplývala zo všetkých
zákonných i podzákonných normatívnych aktov, ktoré majú pre vec význam, pričom neavizovanie

vyskytnuvších sa problémov agentúre poskytujúcej NFP len potvrdzuje závery súdu, že išlo nie o
„nedbanlivostne," ale úmyselne manažovaný postup, ktorého účelom bolo, ako je to vyššie opísané,
dosiahnuť preplatenie rôznych prídavných výdavkov, ktoré by v prípade takéhoto „nemanažovania"
preplatené neboli. Signifikantným je i ten fakt, že predmetná komunikácia prebehla až po tom, čo
obžalovaný mali informácie o trestnoprávnom preverovaní ich aktivít v súvislosti s vyžiadaním si NFP.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku súd akceptoval názor odvolacieho súdu a jeho výklad objektívnej
stránky trestného činu poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev podľa § 261
Trestného zákona. Naozaj, aj na rozdiel od subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona
ako majetkového trestného činu, trestný čin podľa § 261 Trestného zákona je trestným činom proti

hospodárskej disciplíne, ktorý svojou podstatou je typicky ohrozovací delikt. Preto k jeho dokonaniu
stačí, že z konania páchateľa porucha chráneného záujmu hrozí. Úvahy prvostupňového súdu v rámci
jeho prvého rozsudku, ktorými naznačoval, že vzhľadom ku konštrukcií predmetnej skutkovej podstaty
musí dôjsť k naplneniu všetkých zákonných znakov „sprenevery" ako ju chápe Trestný zákon, boli
teda nesprávne. Prvostupňový súd síce naďalej vyjadruje svoje presvedčenie o zmätočnosti popisu

objektívnej stránky tohto trestného činu, v plnom rozsahu však akceptoval názor odvolacieho súdu a
konštatoval, že konaním páchateľov „hrozila porucha chráneného záujmu" ako to vo svojom stanovisku
vyjadril odvolací súd.

Takémuto stanovisku v konečnom dôsledku nasvedčuje i autentický výklad zákona, z ktorého je zrejmé,

že zákonodarca chcel postihnúť čo najširší okruh konaní, ktorými sú ohrozené záujmy Európskych
spoločenstiev. Formalistické chápanie skutkovej podstaty, teda v tomto prípade nie je na mieste a to
isté platí i pokiaľ ide obhajobou zaslané stanovisko Ministerstva financií SR. Vzhľadom ku konštrukcií
skutkovej podstaty podľa § 261 Trestného zákona je irelevantné či sa finančné prostriedky poskytnuté
z Európskych spoločenstiev formálne stanú alebo nestanú súčasťou štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky. Je potrebné skúmať len to, či ide o „prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych
spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych
spoločenstiev".ZtohtopohľaduodvolajúcsaopäťnadikciupredmetnéhoustanoveniaTrestnéhozákona
je potrebné skúmať len to, či predmetné prostriedky pochádzajú z vymenovaných „druhov rozpočtu" a je
irelevantné ako sa formálne a účtovne zaradia po ich poskytnutí. V tomto prípade nemohlo byť sporu o

tom, že v sumách ako je to uvedené aj vo výroku tohto rozsudku ide o sumy pochádzajúce (poskytnuté)
zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.

Súd dospel k záveru, že v sume vyše 55.000,- Eur ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku došlo
k použitiu prostriedkov z takéhoto rozpočtu na iný účel ako boli pôvodne určené a tým bolo „umožnené

spôsobenie sprenevery". Súd zotrváva na svojom názore, že nešlo o protiprávne zadržanie prostriedkov
z uvedeného rozpočtu, nakoľko, ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku, protiprávnym zadržaním
sa (vyplýva to aj z gramatického výkladu slova „zadržanie") rozumejú iné prípady neoprávneného
nakladania s finančnými prostriedkami zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev. Výškaspôsobenejškodypotomvyústiladojejdefinovaniaakoškodyznačnej,došlotedakspáchaniutrestného
činupodľa§261ods.1,3Trestnéhozákona,pričomvjednočinnomsúbehudošloikspáchaniutrestného
činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 2 Trestného zákona. Aj v tomto prípade súd konštatoval,

že prostriedky originálne pochádzajúce zo zdrojov Slovenskej republiky boli použité vo väčšom rozsahu
na iný ako určený účel.

Prvostupňový súd korigoval svoj názor vyslovený v rámci prvého rozsudku i pokiaľ ide o konštatovanie
účastníctva obžalovaného B. L.. Aj na základe novozistených okolností súd dospel k záveru, že aj

tento obžalovaný mal svoju úlohu v rámci vopred dohodnutého scenára, ktorá presahoval rámec
poskytnutia pomoci ako ho definuje ustanovenie § 21 Trestného zákona. Aj tento obžalovaný bol teda
spolupáchateľom predmetných konaní v zmysle § 20 Trestného zákona a súd dospel k záveru, že trestný
čin bol spáchaný spoločným konaním troch páchateľov.

Vrátiac sa ešte raz k návrhu prokurátorky prekvalifikovať skutky na tzv. základné skutkové podstaty,

treba ešte dodať, že prokurátorka v súvislosti s existenciou záložného práva konštatuje, že „absentuje
úmysel spôsobiť škodu veľkého rozsahu" (viď jej záverečná reč, č.l. 581). Navrhuje „príslušnú úpravu
skutkovej vety", neuvádza však, ako si ju predstavuje, pričom súdu nie je zrejmé, ako sa dá konštatovať
existencia trestného činu proti majetku resp. hospodársku disciplínu ohrozujúceho trestného činu, ak sa
nevyčísli následok. Ak by existencia zálohu a záložného práva mala eliminovať akýkoľvek majetkový

následok, je priam nepredstaviteľné uznať vinu za trestný čin proti majetku (štvrtá hlava osobitnej časti
Trestného zákona) a minimálne sporným sa javí byť i uznanie viny za trestný čin hospodársky (piata
hlava osobitnej časti Trestného zákona). Ak nejaký majetkový následok podľa prokurátorky nastať má
(len nie v rozsahu odôvodňujúcom kvalifikáciu skutku podľa niektorej z tzv. kvalifikovaných skutkových
podstát), nemôže byť sporu o tom, že je potrebné takýto následok v zásade číselne vyčísliť - ak nie

priamo konštatáciou škody, tak aspoň rozsahom, popisom charakteru neoprávnených výhod, rozsahom
protiprávneho zadržania, použitia na iný účel a pod.

Záložné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva,

ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Ide výhradne o inštitút súkromného práva (mimochodom,
obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by v tomto prípade uplatnené bolo), ktorý v zásade nemá vplyv na
existenciu či neexistenciu vzťahov upravených právom verejných, i keď súd nepopiera, že existencia
súkromnoprávnych zmlúv môže mať vplyv napr. na posudzovanie subjektívnej stránky trestného
činu. Nie však v takom rozsahu a v takom prípade, na ktorý poukazuje prokurátorka. Ak by totiž

založenie predmetu, na ktorý bol poskytnutý NFP mohlo mať vplyv na trestno-právnu kvalifikáciu
eventuálneho podvodného konania príjemcu, nielenže vznikajú v podstate neriešiteľné problémy so
spôsobom špecifikácie následku, ale mohlo by dôjsť i k stavu, kedy takto chápané formálne „krytie sa"
poskytovateľa NFP, s ktorým príjemca formálne súhlasí, zamedzí vyvodeniu akejkoľvek trestnoprávnej
zodpovednosti podvodne konajúceho subjektu. Zjednodušene povedané, podvodne vylákané plnenie je

v celom rozsahu, v akom je vylákané, podvodne vylákaným plnením, nech by bolo „kryté" akýmkoľvek
dvojstranným súkromnoprávnym vzťahom. (Možno len dodať, že aj oveľa jednoduchšie formy podvodov,
ako ich definuje Trestný zákon, zvyknú byť formálne „kryté" rôznymi aj písomnými zmluvami alebo
prehláseniami, pričom ich existencia v prípade preukázania podvodného úmyslu v čase skutku nemá
žiadnu trestnoprávnu relevanciu.)

---------------------------------------------------------------------------

Pokiaľ ide o uloženie trestov jednotlivým obžalovaným, súd považuje za potrebné na úvod tejto časti
odôvodnenia zosumarizovať všetky základné pravidlá týkajúce sa ukladania trestov.

Podľa § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere

ako je ustanovené v Trestnom zákone. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U spolupáchateľovsa prihliada na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu, u
organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka sa prihliada aj na význam a povahu ich účasti na
spáchanom trestnom čine

Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v trestnom zákone taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36
a 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie

vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto
ustanovenia Trestného zákona predpísaným spôsobom.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 41 ods. 1
Trestnéhozákonazazbiehajúcesatrestnéčinysauložíúhrnnýtrestpodľatohozákonnéhoustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V tomto prípade je to trestný čin podľa §
261 ods. 3 Trestného zákona, kde je sadzba tri až osem rokov odňatia slobody a limit mimoriadneho

zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 3 Trestného zákona šesť mesiacov odňatia slobody.

Súd u všetkých obžalovaných konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákona - riadny život, ktorí páchatelia viedli pred spáchaním trestného činu a jednu priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. h) Trestného poriadku - spáchanie viacerých trestných činov. Tzv. základná

trestná sadzba zostala nezmenená - tri až osem rokov odňatia slobody, keďže pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností bol vyrovnaný.

Na tomto mieste odôvodnenia rozsudku je vhodné opäť zopakovať a poukázať na tie jeho
predchádzajúce časti, v rámci ktorých súd vysvetľuje, že spoločenskú prospešnosť projektu, o ktorý v

tomto prípade ide, nespochybnil a je evidentné i to, že zrejme všetky finančné prostriedky boli použité v
súvislosti s týmto projektom. To v konečnom dôsledku okrem iného znamená i naplnenie účelu projektu,
ktorým bol vznik zmysluplného, ekonomicky výhodného a pre spoločnosť prospešného výrobného
zariadenia,resp.prostredia,ktorévkonečnomdôsledkunepochybnerelatívnesignifikantnýmspôsobom
zvyšujemieruzamestnanostivregióne,kdenezamestnanosťjevskutkuvážnymsociálno-spoločenským

problémom.

Ajtotobolojednýmzdôvodov,prečosúdnepovažovalzapotrebnéinakvážnepochybeniaobžalovaných
premietnuť do uloženia prísnych a exemplárnych trestov. Okolnosti prípadu podľa názoru súdu bolo
možné považovať za „mimoriadne" ako ich opisuje už citované ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného

zákona a preto súd uložil tresty, ktoré bolo možné podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu.
Vzhľadom na doterajší spôsob života páchateľov (išlo o doteraz netrestané osoby so slušnou povesťou)
a prostredie, v ktorom žijú a pracujú, i vzhľadom na okolnosti prípadu, možno totiž konštatovať,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľov výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný.

Pokiaľ ide diferenciáciu trestov, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, priebeh udalostí manažovali
predovšetkým obžalovaný T.. V. a obžalovaný T.. U. ako zástupcovia firmy O.M.D. KOVO, s.r.o. Do istej
miery možno konštatovať, že obžalovaný L. ako osoba s ekonomicky výrazne slabším pozadím, bola v
podstate na páchanie trestnej činnosti zneužitá a v konečnom dôsledku mala z nej menší prospech. Aj

preto súd tomuto obžalovanému uložil nižší trest s kratšou skúšobnou dobou.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody, v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd
odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Trestného
zákona, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas
uplatnený. Súd obžalovanému uloží vždy povinnosť nahradiť škodu a ak je jej výška súčasťou popisuskutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovanie nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu
škodu alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie,

ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske
súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

V tomto prípade podľa názoru bolo potrebné postupovať v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že trestnoprávny senát zaoberajúci sa prioritne trestnoprávnou

zodpovednosťou páchateľa nemôže ani prejudiciálne riešiť otázku porušenia povinnosti zmluvy o
poskytnutí NFP, resp. možnosti odstúpenia od tejto zmluvy z dôvodu porušenia jej ustanovení. V každom
prípade síce konštatoval nezákonné konania v rámci plnenia zmluvných vzťahov medzi poskytovateľom
a príjemcom NFP, nie je však oprávnený s konečnou platnosťou uzavrieť a vyriešiť otázku, v akej miere
došlo k porušeniu zmluvných vzťahov a či sú dôvody na odstúpenie od zmluvy - či už s uplatňovaním
vrátenia celého poskytnutého príspevku alebo jeho časti.

Je bez akýchkoľvek pochybností jasné, že na vyriešenie tejto otázky je potrebné vykonať množstvo
ďalších dôkazov, ktoré presahujú potreby trestného stíhania, pričom je zrejmé, že v rámci tohto prípadu
- najmä z dôvodu, že v konečnom dôsledku došlo k naplneniu cieľov financovaného projektu, je zrejmý
priestor i na mimosúdne urovnanie prípadne vzniknutých sporov. Preto o náhrade škody bolo rozhodnuté

tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje v lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka. Poškodený môže podať odvolanie len
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.