Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/259/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512211177
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3512211177.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného A., s.r.o., so sídlom N.,
A. XX, L. XX XXX XXX, zastúpeného V. kanceláriou T. A., s.r.o., so sídlom N., B. 4, proti povinnému
V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H., O. X/X, o vymoženie 168,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 11. marca 2016, č.k.

5Er/1118/2012 - 23, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil
s poukazom na ust. 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol,
že v prejenávanej veci bol súdny exekútor JUDr. F. G. poverený (č. poverenia XXXX*XXXXXX zo dňa

22.5.2014) vykonaním exekúcie o vymoženie 168,00 Eur na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR
08821/11 vydaného dňa 12.09.2011. Súd prvej inštancie však po začatí exekúcie zistil, že existujú
dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nakoľko v danej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej dňa 01.10.2010 medzi oprávneným a povinným, na ktorú sa vzťahuje
právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aj všeobecná právna úprava

spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie
uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučný titul nie je v súlade so zákonom, a to
ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému
súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení,
a to sčasti aj bez návrhu. Rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 01.10.2010, ktorá mala založiť právomoc
na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je súčasťou Zmluvy o úvere spoločnosti

A., s.r.o., (čl. II v bod 1 a 2). Súd prvej inštancie považoval toto dojednanie za neprijateľné, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka zároveň nebola individuálne dojednaná, keďže išlo o vyplnené tlačivo, vopred
pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol,
že súd má povinnosť zastaviť exekúciu resp. zamietnuť žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z

neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z., § 44 Exekučného poriadku). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie exekúciu zastavil,
keďže ju vyhlásil za neprípustnú ( § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku). Rozhodnutie o trovách
exekúcie ponechal na samostatné rozhodnutie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že v danej
veci súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok, ďalej aj „OSP“); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný (ust. §205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s ust. §221 ods.1 písm. e) OSP); súd svojím
postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. §205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s ust.

§221 ods.1 písm. d) OSP); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (ust. §205 ods.2 písm. f) OSP). V rade prvom poukázal na nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 499/2012-47 zo dňa 10.07.2013. Mal za to, že súd prvej inštancie ako všeobecný súd
vo veci založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie

skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem
na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na základe uzatvorenej
Zmluvy o úvere) na ust. §45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK).
Oprávnený mal ďalej za to, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred
súdom (§205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s ust.§221 ods.1 písm. f) OSP). Exekučný súd neumožnil
účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie v ktorom

by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právny otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Oprávnený nemal možnosť predniesť svoju
argumentáciu a vyjadriť sa k argumentácii povinného s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený
ďalej uviedol. že pokiaľ exekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená

na správnej interpetácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie.
Oprávnený mal za to, že právna analýza rozhodcovskej zmluvy (doložky) je možná len v procesnej fáze
prebiehajúcej podľa ust. §44 ods.2 Exekučného poriadku, t.j. vo fáze rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Akexekučnýsúdužvydalpoverenieexekútorovi
na vykonanie exekúcie, nie je možné, aby v následných procesných fázach exekúcie posudzoval

neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie. Zastavenie
exekúcie z takého dôvodu považoval za nezákonné. Oprávnený mal ďalej za to, že v danom exekučnom
konaní súd prvej inštancie vôbec nekládol spotrebiteľovi otázku, či zamýšľa uplatniť neprijateľnosť
podmienky,napriektomujuneaplikoval,čímporušilzáväznúinterpretáciuSúdnehodvoraEÚasmernicu
Rady 93/13/EHS. Ak exekučný súd nemal k dispozícii odpoveď spotrebiteľa, podľa ktorej spotrebiteľ

zamýšľa uplatniť neprijateľnosť, od vnútroštátneho súdu sa podľa smernice nevyžaduje, aby dotknutú
podmienku neaplikoval. Súd prvej inštancie naopak odôvodnil svoje rozhodnutie výlučne aplikáciou
smernice, čím sa jeho argumentácia stáva nelogickou a právne neudržateľnou. Vnútroštátny súd musí
informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti - ide totiž o všeobecné kritérium
výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ, je to súčasť koncepcie neprijateľných

podmienok. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť
exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Súd prvej inštancie
však exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju práve podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku a urobil tak nie na návrh účastníka konania, ale z úradnej povinnosti. Taký postup je v rozpore
so zákonom, a preto je po právnej stránke neudržateľný. Ak by súd vyššie uvedenú argumentáciu o

nemožnosti uplatniť dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku neakceptoval,
odvolateľ trvá na tom, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola
začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej
existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd prvej inštancie po vykonaní prieskumu
exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného

titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,
ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený
považuje rozhodnutie súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú za nezákonné. S poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu oprávnený trvá na legitimite svojho exekučného titulu a žiadal odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdpreskúmalnapadnutéuzneseniepodľa§379,§380Civilného
sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:5. V priebehu exekučného konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd

prvej inštancie posudzoval procesné podmienky vedúce k zastaveniu konania.

6. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.08.2012 spísaným do zápisnice u
súdneho exekúrora JUDr. F. G., so sídlom Exekútorského úradu v N. domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému - fyzickej osobe pre vymoženie 168,00 € s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 08821/11 zo dňa 12.09.2011, právoplatný dňom 10.10.2011,

vykonateľný dňom 13.10.2011. Z obsahu spisu je zrejmé, že uvedeným rozhodcovským rozsudkom bol
priznaný nárok zo zmenky. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi v danej veci vydané dňa 22.05.2014.

10. Zo spisu ďalej vyplýva, že oprávnený dňa 21.01.2016 podaním u súdneho exekútora doplnil návrh na
vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243f Exekučného poriadku (čl. 21, 22), pričom žiadal, aby exekučný

súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

11. Súd prvej inštancie sa však týmto podaním v intenciách § 243f Exekučného poriadku vôbec
nezaoberal, ale rozhodol napadnutým uznesením o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení z dôvodu
podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

12. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 243j zák. č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 23.12.2015.

13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto

zákona odkladajú.

15. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

17. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

18. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuténa 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

19. V danej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že ide o exekučné konanie vedené na podklade
rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom
na túto skutočnosť, došlo dňom nadobudnutia účinnosti ustanovenia § 243f Exekučného poriadku t.j.
dňom 23.12.2015, zo zákona k odloženiu exekúcie podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku.

20. Keďže 02.02.2016 bolo súdu prvej inštancie prostredníctvom exekútora doručené podanie
oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s §
243f Exekučného poriadku (čl. 21,22), mal súd prvej inštancie povinnosť zaoberať sa vecou v intenciách
ust. § 243f ods. 3 až 6 Exekučného poriadku, a na tomto základe buď rozhodnúť o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, alebo rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

21. Postup súdu prvej inštancie, ktorý skúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky a na tom základe
potom rozhodol o neprípustnosti a zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku, nemožno považovať za správny. Dôvod zastavenia exekúcie upravený v § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku, má špecifický charakter, pretože v prípade jeho aplikácie je vo vzťahu k
exekučnému titulu daný dôvod pre obnovu konania v zmysle § 3 zák. č. 125/2016 Z.z. o opatreniach

súvisiacich s rekodifikáciou OSP. Z uvedeného dôvodu nemožno pripustiť, aby bol zamieňaný s inými
dôvodmi zastavenia exekúcie.

22. Pre aplikáciu § 243f Exekučného poriadku je rozhodujúce výlučne to, či nárok zo zmenky bol
exekučným titulom priznaný voči fyzickej osobe bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nie.

23. Vzhľadom k tomu, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a vráteniu veci došlo z dôvodov
uvedených vyššie, ostatnými odvolacími námietkami oprávneného sa v tomto momente nebolo potrebné
zaoberať.

24. V záujme zachovania podmienky dvojinštančnosti konania, odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ CSP
v spojení s § 391 ods. 1 CSP, s tým že v ďalšom konaní bude povinný zaoberať vecou v intenciách
ustanovenia § 243f Exekučného poriadku.

25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).