Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616201199
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8616201199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom

Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: MUDr. R. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenému Mgr. Petrom Baranom,
advokátom so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 958,01 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.03.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 958,01 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 210,14 Eur od
19.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 186,01 Eur od 19.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 60,45 Eur od
19.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 3,50 Eur od 19.06.2012 do zaplatenia a 8,75% ročne zo sumy 497,91
Eur od 19.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 20.11.2013 zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca“) na žalobcu. Nárok uplatnený žalobou
odôvodniltým,žejehoprávnypredchodcauzavrelsožalovanýmvzmysle§43zákonač.610/2003Z.z.o
elektronických komunikáciách dňa 29.10.2004 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
mobilných hlasových služieb, program Podnikateľ 150 new a dňa 28.11.2011 Dodatok k zmluve o
pripojení, predmetom ktorého bola povinnosť Podniku predať žalovanému mobilný telefón zn. SONY

ERICSSON VIVAZ PRO v akciovej cene. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému plnenie riadne a včas. Žalovaný faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že
si žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil tým, že nezaplatil faktúry, bol deaktivovaný. Vyúčtované boli
faktúry: č. 7202323363 splatná 18.03.2012 v sume 210,14 Eur, č. 7203516560 splatná 18.04.2012
v sume 186,01 Eur, č. 7204725645 splatná 18.05.2012 v sume 60,45 Eur, č. 7205978745 splatná
18.06.2012 v sume 3,50 Eur a č. 7302200433 splatná 18.03.2013 v sume 497,91 Eur. Vo vzťahu k
zmluvnej pokute konštatoval, že žalovaný uzavrel zmluvu v postavení podnikateľa, a tak nie je chránený

ako spotrebiteľ. Z hľadiska premlčania sa aplikuje § 397 Obchodného zákonníka. Okrem týchto nárokov
si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetný spor má charakter spotrebiteľský, pretože
v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ pre získanie statusu spotrebiteľa nie je rozhodujúce, akým
spôsobom je osoba v zmluve označená, ale spotrebiteľom je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách

podliehajúcich smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Z
dodatku k zmluve o pripojení nevyplýva, že by žalovaný pri jeho uzatváraní konal s cieľom vzťahujúcim
sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Žalovaný má predmet podnikania v živnostenskom
registri uvedený len formálne a okrem lekárskej profesie nevykonával inú zárobkovú činnosť. Z
predložených faktúr je zrejmé, že prevažnú časť hovorov uskutočňoval žalovaný v sieti T-mobile, z čoho

možno vyvodiť, že smerovali ku konkrétnym osobám a neboli uskutočňované všeobecne za účelom
podnikania. Vo vzťahu k uplatneným nárokom žalovaný vzniesol námietku premlčania a s poukazom
na viaceré rozhodnutia súdov uplatnenú zmluvnú pokutu žiadal podrobiť súdnej kontrole neprijateľných
zmluvných podmienok. Žalobu žiadal zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Na vyjadrenie v lehote 10

dní mu bolo vyjadrenie doručené dňa 09.01.2017 s poučením podľa § 137 ods. 3 CSP, že na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať.

Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 958,01 Eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli podľa § 151 ods. 1 CSP sporné, súd

na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219
ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.02.2017 o 12.00 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 20.02.2017 od 12.00 hod..

5. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 28.02.2011
Dodatok k zmluve o pripojení, ktorým sa žalovaný ako účastník okrem iného zaviazal (bod 2 Dodatku),
že počas doby viazanosti (24 mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí

takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu
o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností
zo strany Účastníka. V tomto bode Dodatku sa účastníci ďalej dohodli, že za žiadosť o vypojenie
SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu Dodatku sa považuje až žiadosť Účastníka o prenesenie
telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. k inému

podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike....Účastník zároveň berie na
vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v
súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedené v tabuľke č. 1 tohto
Dodatku.. Zmluvná pokuta v tabuľke č. 1 Dodatku bola dojednaná vo výške 497,91 Eur a doba viazanosti
24 mesiacov.

7. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 7202323363 splatnou dňa
18.03.2012 sumu 210,14 Eur, faktúrou č. 7203516560 splatnou dňa 18.04.2012 sumu 186,01 Eur,
faktúrou č. 7204725645 splatnou dňa 18.05.2012 sumu 60,45 Eur, faktúrou č. 7205978745 splatnou
dňa 18.06.2012 sumu 3,50 Eur a faktúrou č. 7302200433 splatnou dňa 18.03.2013 zmluvnú pokutu

vo výške 497,91 Eur.Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 5 ods.7 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je ten koncový
užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo

na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník má právo

na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) a b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je
povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa
rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov

hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné
vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v

rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 160 ods. 3 písm. b/ CSP poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa.

8. Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť medzi stranami sporu spornú skutočnosť, ktorou bolo
to, či predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou alebo nie. Žalobca konštatoval, že žalovaný nie je
spotrebiteľ, pretože zmluvu uzatvoril v postavení podnikateľa. Žalovaný túto skutočnosť spochybnil tým,

že aj keď má zapísaný predmet podnikania zapísaný v živnostenskom registri, ide len o formálny zápis,
pretože okrem lekárskej profesie nevykonával inú zárobkovú činnosť.9. Je pravdou, že žalovaný bol v Dodatku k zmluve o pripojení označený ako podnikateľ - miestom
podnikania a IČO-m a že predmetom zmluvy bol program Podnikateľ 150 new. Zároveň je ale nutné
uviesť, že len samotná držba živnostenského listu nemôže znamenať, že žalovaný v predmetnom

zmluvnom vzťahu nie je spotrebiteľom (viď. napr. rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS 1930/11). Citované
ustanovenie § 52 ods. 4 OZ jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Okrem samotnej držby živnostenského listu je teda dôležité aj to, či žalovaný
pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo žalovaný

výslovne spochybnil a aj to odôvodnil (vo vyjadrení k žalobe). Bolo preto na žalobcovi, aby toto jeho
tvrdenie spochybnil, čo ale žalobca v stanovenej lehote (10 dní od doručenia) neurobil. Súdom bol
pritom vyzvaný, aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril (podal repliku) v súlade s § 167 ods. 3 CSP
a aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom bol poučený,
že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Navyše žalobca je
zastúpený advokátom, u ktorého sa prezumuje znalosť procesných predpisov, a teda súd nemal voči

nemu poučovaciu povinnosť podľa citovaného § 163 ods. 3 písm. b/ CSP. Žalobcovi bola výzva na
vyjadrenie (podanie repliky) doručená dňa 09.01.2017 a stanovená lehota 10 dní mu márne uplynula
dňa 19.01.2017.
Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a teda mal postavenie spotrebiteľa a predmetná zmluva
o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. OZ.

11. Žalobcom uplatnený nárok má vyplývať faktúr, ktorými boli právnym predchodcom žalobcu
vyúčtované žalovanému poskytované služby (faktúry č. 7202323363, 7203516560, 7204725645,
7205978745) a z faktúry č. 7302200433, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta.

12. Súd sa zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že nároky

na zaplatenie poskytnutých služieb uplatnené faktúrami č. 7202323363, 7203516560, 7204725645,
7205978745 sú premlčané, a preto ich v dôsledku vznesenej námietky premlčania nie je možné v
súdnomkonanípriznať.Uvedenéfaktúrybolitotižsplatnévdňoch18.03.2012,18.04.2012,18.05.2012a
18.06.2012, pričom žaloba bola podaná dňa 18.03.2016, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa
§ 101 OZ. Ak žalobca v žalobe poukázal na to, že z hľadiska premlčania sa aplikuje § 397 Obchodného

zákonníka, tak s týmto sa súd nestotožnil vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, na
ktorý sa vždy prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (viď. cit. § 52 ods. 2 OZ).

13. Nárok na zaplatenie faktúry č. 7302200433 (zmluvnej pokuty vo výške 497,91 Eur) nie je premlčaný
(faktúra bola splatná dňa 18.03.2013 a žalobca žalobu podal dňa 18.03.2016, t.j. ešte počas plynutia

premlčacej doby) avšak po jeho preskúmaní súd zistil, že aj tento nárok nie je dôvodný.

14. V bode 2 Dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaný (ako účastník) zaviazal, že počas doby viazanosti
nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také
konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo

právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany Účastníka. V tomto bode
Dodatku sa účastníci ďalej dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu
Dodatku sa považuje až žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v záhlaví tohto
Dodatku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu
v Slovenskej republike....Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia

dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v súlade s týmto bodom Dodatku povinný uhradiť
podniku zmluvnú pokutu uvedené v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

15. Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v
bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod

5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej došlo k následnému vypojeniu SIM karty
zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Tohto
Dodatku.“16. Zmluvná pokuta v tabuľke č. 1 Dodatku mala byť dojednaná vo výške 497,91 Eur a doba viazanosti
24 mesiacov.

17. Uvedené zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute jednostranne sankcionuje len Účastníka
(spotrebiteľa). Jednou z povinnosti účastníka (spotrebiteľa) je napr. aj dodržanie doby viazanosti
zmluvou. Zmluvné dojednanie upravujúce zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti podľa názoru
súdu nezohľadňuje žiadnym spôsobom to, v ktorom období v priebehu viazanosti malo dôjsť k porušeniu
zmluvných povinností žalovaným. Súd pritom poukazuje na viackrát judikovanú neprijateľnosť takto

formulovaných dojednaní o zmluvných pokutách. Napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/113/2010 zo dňa 20.09.2011 krajský súd konštatoval, že „Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu
v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ
zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie
uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ

na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v
štandardnýchzmluváchpoškodzujúspotrebiteľa.Neprimeranosťsankciesaprejavujeosobitnevspojení
s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na
to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Odvolací súd
nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty. Uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, teda

nepopiera popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať
o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Pretože podmienky, za
akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru odvolacieho súdu
poškodzujú spotrebiteľa“. V rozsudku sp. zn. 2Co/131/2010 zo dňa 29.06.2011 Krajský súd v Prešove

konštatoval, že „Podstatným v tomto smere je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali žalovanú
k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v
prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil
ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej
úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobca nerozlišoval

medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo
keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou
výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné“. S uvedenými názormi sa súd
stotožňuje, zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti nezohľadňujúce dobu, v ktorej došlo k
porušeniu povinnosti žalovaným, považuje za neprijateľnú a tým neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ). Z uvedených

dôvodov uplatnená zmluvná pokuta nebola vyúčtovaná dôvodne.

18. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1CSP podľa pomeru úspechu strán sporu. Súd

žalobu v celom rozsahu zamietol, čím mal plný úspech vo veci (100%) žalovaný. Preto má žalovaný voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich výške súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.