Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/122/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205640
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714205640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne F.. N. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. N. XX, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o.,
so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanej 1. G. X., nar. XX.XX.XXXX,
I. XXXX/X, XXX XX E. a 2. D. X., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/X, XXX XX E., obidve zast. URBÁNI &
Partnerss.r.o.,IČO:36646181,Skuteckého17,97401BanskáBystrica,ourčenieneplatnostiprávneho
úkonu - dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 10C/58/2014 - 83, zo dňa 15. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalované 1. a 2. majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej
1. a žalovanej 2. trovy konania vo výške 315,97 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet ich právneho zástupcu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je neplatný

právny úkon, a to Dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 17. 09. 2008 uzavretá medzi
žalovanými, ktorou boli prevedené členské práva a povinnosti v Stavebnom bytovom družstve v Hriňovej
zo žalovanej 2. (matky) na žalovanú 1. (dcéru, ktorá bola v tom čase maloletá). Ide o určovaciu žalobu,
kedy je povinnosťou žalobcu preukázať jeho naliehavý právny záujem na takomto určení (§ 80 písm.
c/ O. s. p. ). Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto
určení nebol preukázaný. Preto súd žalobu z vecnej stránky nepreskúmaval.

3. Pokiaľ naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej dohody žalobkyňa dôvodila
tým, že vedie voči žalovanej 2. exekučné konanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaná 2. nedisponuje
žiadnym majetkom - teda za súčasnej situácie je nízka pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky
žalobkyne, avšak v prípade úspechu žalobkyne v danom spore, by podľa názoru žalobkyne následne
bolo možné vykonať exekúciu speňažením podielu v bytovom družstve, ktorý žalovaná 2. previedla
na žalovanú 1., okresný súd dospel k záveru, že aj v prípade, ak by žalobe súd vyhovel postavenie
žalobkyne by sa tým nijako nezmenilo, keďže vo vzťahu k žalobkyni by nebolo možné hovoriť o tom,

že došlo k eliminovaniu stavu ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu (že by sa dosiahol
právny rámec, ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi - stranami). Jednak
súd poukazuje na to, že žalobkyňa sa domáha určenia iba neplatnosti predmetnej dohody o prevode
členských práv a povinností, avšak súd nemal preukázané, akým spôsobom by v prípade vyhoveniažalobe malo dôjsť k opätovnému prevodu týchto členských práv a povinností na žalovanú 1., keďže
sa tu nejedná o prípad, ktorý by bolo možné podradiť pod ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností (podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu úrad vyznačí stav

pred týmto právnym úkonom, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou, ak je rozhodnutie záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka). A ak by sa aj
žalobkyni podarilo dosiahnuť taký stav, že by boli opätovne na žalovanú 2. prevedené členské práva
a povinnosti v SBD Hriňová, nemalo by to ohľadom postavenia žalobkyne žiadnu právnu relevanciu,
keďže súd zastáva právny názor, ktorý korešponduje s názormi iných súdov a ktorý je obsiahnutý

aj v rozhodnutí NS SR zo dňa 28.10.2008 sp. zn. 2Cdo/51/2008 v tom zmysle, že v rámci exekúcie
by nebolo možné postihnúť členský podiel v bytovom družstve ako iné majetkové právo v zmysle
§ 113 Exekučného poriadku, nakoľko členský podiel v bytovom družstve je súborom majetkových a
nemajetkových (osobnostných) práv a povinností člena družstva s tým, že majetkové práva nie je možné
zo súboru týchto práv vyčleniť ako samostatné majetkové právo, ktoré by mohlo podliehať exekúcii.
Exekúciou možno postihnúť obchodný podiel v obchodnej spoločnosti, avšak na základe výslovného

znenia § 113b Exekučného, ktoré ustanovenie bolo včlenené do Exekučného poriadku - bola prijatá
zvláštna právna úprava na účel exekúcie obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, ak ide o takú
obchodnúspoločnosť,ktorápodľaplatnejúpravyvObchodnomzákonníkuobsahujeinštitútobchodného
podielu definovaného ako práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.
Použitie tohto ustanovenia analogicky pre exekúciu členského podielu v bytovom družstve je vylúčené.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov (strán)
vo veci. V konaní mali plný úspech žalované, preto im súd priznal náhradu trov ich právneho zastúpenia,
po súdom vykonaných úpravách v nižšej sume než uplatnili.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Namietala, že názor súdu vyslovený v jeho rozhodnutí je v rozpore s odbornou literatúrou v oblasti
exekučného práva, ktorá dospela k diametrálne odlišnému názoru viď. Krajčo Jaroslav: Komentár,

Exekučný poriadok, Procesný postup exekútora, Procesný postup exekučného súdu, EUROUNION, rok
2009, s. 278, 279, z ktorého cituje. „Pre účely exekučného konania aj členský podiel (§ 233 ods. 2
OBZ) je treba považovať za obchodný podiel v zmysle § 113b. Členský podiel predstavuje mieru účasti
člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva,
ak stanovy neurčujú inak. Ak sú predmetom nepeňažného vkladu podielnické listy vydané družstvom

podľa osobitného zákona, započítajú sa členovi na vklad v ich menovitej hodnote. Základné imanie
družstva tvorí súhrn členských vkladov , na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva. Pokiaľ ide o
členstvovdružstve,ustanoveniaObchodnéhozákonníkaneobsahujúprávnuúpravu,ktorábysvydaním
exekučného príkazu spájala aj zánik členstva v družstve. Toho dôsledkom je, že doručením exekučného
príkazu zaniká účasť povinného v družstve podľa § 113b ods. 5 Exekučného poriadku. Napriek tomu

je vhodné poznamenať, že podľa § 229 OBZ členské práva a povinnosti môže člen previesť na iného
člena družstva, pokiaľ stanovy neurčia, že sa súhlas nevyžaduje. Inak dohoda o prevode členských
práv a povinností na inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva (s výnimkou prevodu členských
práv spojených s členstvom v stavebnom bytovom družstve). Vo väzbe na zánik členstva v družstve,
vzniká doterajšiemu členovi (povinnému) nárok na vyrovnací podiel (§ 233 ods. OBZ). Ten sa určí

pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho
členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich
členstva k súhrnu splatených členských vkladov ..........“ , nasleduje popis spôsobu výpočtu. „Aj keď
sa v zásade vyrovnací podiel vypláca v peniazoch, nie je možné vylúčiť iný spôsob vyrovnania (§ 234
ods. 1 OBZ), napr. spočívajúci v prevode vlastníckeho práva. V takom prípade exekútor bude musieť

zvoliť aplikáciu takých ustanovení Exekučného poriadku, ktorý bude postihovať právo, ktoré povinný
vyrovnacímpodielomnadobudol.Vyrovnacípodieljesplatný.....“ Ssúladesuvedenýminázormiprávnej
teórie, ale aj právnou praxou jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak by sa žalovaná 2. stala opätovne
nositeľkou členských práv a povinností v SBD Hriňová, zlepšilo by sa zásadne postavenie žalobkyne,
nakoľko tieto práva by sa mohli stať predmetom exekučných konaní, ktoré voči žalovanej 2. žalobkyňa

vedie.

7. Žalované 1. a 2. navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť z vecne správnych dôvodov. Uplatnili
náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že odvolanie nie jedôvodné. Žalobkyňa v rámci konania nepreukázala naliehavý právny záujem, nakoľko exekvovať
členský podiel v družstevnom byte nie je podľa platného Exekučného poriadku možné, pretože tento
podiel obsahuje nielen majetkovú, ale aj osobnostnú zložku, t.j. práva a povinnosti, ktoré nemožno

od seba oddeliť. Nemožno zamieňať právne pojmy „obchodný podiel“ a „ členský podiel v bytovom
družstve“. Ohľadom vyrovnacieho podielu, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, žalované navrhujú, aby
odvolací súd na túto argumentáciu, ktorú považujú za nesprávnu, ani neprihliadal, pretože ide o
skutočnosť, ktorú žalobkyňa neuvádzala na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Pre úplnosť
uvádzajú, že v ich prípade išlo o bezodplatný prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu

a čl. 30 stanov SBD Hriňová stanovuje, že: „Zánikom členstva v dôsledku prevodu práv a povinností
spojených s členstvom alebo výmeny bytu, nevzniká doterajšiemu členovi voči družstvu nárok na
vyrovnací podiel podľa č. 29. Vzájomné nároky si účastníci prevodu alebo výmeny bytu usporiadajú
medzi sebou.“ Trvajú na tom, že je mylný názor žalobkyne vyjadrený v jej odvolaní, že ak by sa žalovaná
2.opäťstalanositeľkoučlenskýchprávapovinnostívSBDHriňová,zlepšilobysajejpostavenie,nakoľko
by sa tieto práva mohli stať predmetom exekučných konaní, pretože to je na základe absencie právnej

úpravy možnosti exekúcie na členský podiel v bytovom družstve vylúčené.

8.Žalobkyňavpodanídoručenomsúdudňa23.01.2017vnadväznostinavyjadreniežalovanýchuviedla,
žezotrvávananázore,žepreukázalanaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostipredmetnejDohody
o prevode členských práv a povinností. Pretože, ak súd žalobe vyhovie, dôjde k eliminovaniu stavu

ohrozenia práva žalobkyne do tej miery, v akej je možné postihnúť exekúciou členský podiel v bytovom
družstve. Žalobkyňa v konaní poukázala na judikatúru aj príslušné ustanovenia Exekučného poriadku,
ktoré podporujú jej argumenty. Zároveň vychádzala z pojmu „iná majetková hodnota“ ako z hodnoty
podliehajúcej exekúcii, ktorej presnú definíciu súčasná platná právna úprava neposkytuje. Podľa názoru
žalobkyne však pod tento pojem možno subsumovať tak členský podiel v družstve, ako aj obchodný

podiel. Je nelogické domnievať sa, že by bolo zámerom zákonodarcu ustanoveniami Exekučného
poriadku pripustiť možnosť postihnúť exekúciou jednu majetkovú hodnotu a vylúčiť exekúciu v prípade
druhej z nich. Obdobný záver možno vyvodiť napr. NS SR z 31.07.2000 v konaní vedenom pod sp. zn.
5Cdo/29/2000-právnaveta:„Všeobecnoucenoučlenskéhopodieluvbytovomdružstvejecena,zaktorú
je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti,

polohy,vybavenia,vekuapod.“Zpredmetnéhojezrejmé,žečlenskýpodieljemožnéoceniťavsúvislosti
s tým je možné dedukovať aj záver, že časť členských práv v bytovom družstve je inou majetkovou
hodnotou podliehajúcou exekúcii tak, ako je tomu v prípade obchodného podielu, a to napriek tomu, že
exekúcia obchodného podielu je v zákone výslovne upravená.

9.Žalobkyňazotrvávaajnanázore,žeDohodaoprevodečlenskýchprávapovinnostízodňa17.08.2008
je neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka), a aj preto, že na jeho platnosť sa
vyžadovalo schválenie súdom - úkon za maloletú urobila jej zákonná zástupkyňa (§ 179 O. s. p.).

10. Konanie žalovanej 2. je v rozpore s dobrými mravmi. Prevedením členských práv a povinností na

svoju (vtedy) maloletú dcéru ( žalovanú 1.), ktorá o danom úkone v tom čase nemala vedomosť, sa
žalovaná 2. účelovo zbavila majetkovej hodnoty, resp. poistila sa, že v prípade odkúpenia bytu nebude
jeho vlastníkom ona samotná, ale jej dcéra, ktorý majetok nemôže byť prípadnou exekúciou dotknutý.

11. Žalované zotrvávajú na názore, že členské práva v družstevnom byte sa nedajú exekvovať,

preto v danom prípade neexistuje možnosť, ako by si na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie
mohla žalobkyňa vynútiť splnenie povinnosti od žalovanej 1/, resp. žalovanej 2/, keďže nútený výkon
rozhodnutia nie je možný, pretože Exekučný poriadok nepozná inštitút exekúcie na členský podiel v
družstevnom byte.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

13. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 15.10.2014, odvolanie žalobcu bolo podané pošte

na prepravu dňa 16.12.2014 a súdu došlo dňa 19.12.2014, vec bola odvolaciemu súdu predložená
24.02.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle
zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods.
2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
Taktiež sa stotožňuje s jeho odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu. Súd správne aplikoval príslušné
normy práva platné a účinné v rozhodnom čase, rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z tohto dôvodu
sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti daného rozhodnutia a na zdôraznenie

správnosti tohto rozhodnutia v súvislosti s podanými konkrétnymi námietkami uvedenými v odvolaní
udáva ďalšie dôvody.

16. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd pred samotným posúdením platnosti alebo
neplatnosti právneho úkonu - dohody o prevode členských práv a povinností v bytovom družstve skúmal,

či má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem a dospel k záveru, že žalobkyňa
existenciu tejto základnej zákonnej podmienky určovacej žaloby nepreukázala (§ 137 písm. c) CSP,
predtým § 80 písm. c) O. s. p.), potom bolo vylúčené, aby súd žalobu preskúmaval po vecnej stránke.
Podľa odvolacieho súdu tento záver okresného súdu je správny.

17. Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby je
daný vtedy, ak je daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorým
je jasné ohrozenie právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť inými prostriedkami. Pritom
nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
týchto pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou. Určovacia žaloba predpokladaná ust. § 137 písm. c) CSP

(§ 80 písm. c) O. s. p.) je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej
eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno
dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,
tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že v danom prípade aj keby súd žalobe
vyhovel, postavenie žalobkyne by sa tým nijako nezmenilo - teda nedosiahol by sa právny rámec,
ktorý by bol zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami. Žalobkyňa sa domáhala iba určenia
neplatnosti právneho úkonu - Dohody o prevode členských práv a povinností v Stavebnom bytovom

družstve Hriňová, avšak súd nemal preukázané, akým spôsobom by v prípade vyhovenia žalobe malo
dôjsť k opätovnému prevodu týchto členských práv a povinností na žalovanú 2. (nespadá pod ust. § 34
ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností). A ak by sa aj žalobkyni následne podarilo dosiahnuť taký právny
stav, že by boli opätovne na žalovanú 2. prevedené členské práva a povinnosti v stavenom bytovom
družstve, nemalo by to ohľadom postavenia žalobkyne žiadnu právnu relevanciu, pretože rovnako ako

okresný aj odvolací súd zastáva názor, že členský podiel v družstve exekvovať nemožno.

19. Náš právny poriadok exekvovanie členského podielu v družstve neupravuje výslovne (na rozdiel
podielu v obchodnej spoločnosti, čo je výslovne upravené v Exekučnom poriadku v § 113b - v rámci
právnej úpravy exekúcie na obchodný podiel chýba zmienka o možnosti exekúcie podielu v družstve,

čo možno vnímať aj ako úmysel zákonodarcu). Názor, aký zastáva aj žalobca a ktorý spočíva v tom,
že existuje i možnosť zexekvovania členského podielu dlžníka v družstve, a ktorý sa opiera o možnosť
použitia zákonných ustanovení upravujúcich exekúciu postihnutím „iných majetkových práv“ (§ 113
Exekučného poriadku), naráža na problém s „osobnou“ povahou práva. Toto právo totiž svedčí členovi
družstva, ktorý musí byť nájomcom družstevného bytu. A práve tento aspekt robí z uvedeného právo,

ktoré patrí len dlžníkovi osobne - teda právo nepostihnuteľné. Ak sa teda dlžník rozhodne nevyužiť
právo kúpiť družstevný byt, potom nie je možnosť ako toto jeho (možno hodnotné) právo postihnúť.
Členský podiel v bytovom družstve je súborom majetkových a nemajetkových (osobnostných) práv a
povinností člena družstva. Majetkový aspekt, resp. právo nie je možné zo súboru týchto práv vyčleniťako samostatné majetkové právo, ktoré by mohlo byť predmetom exekúcie v zmysle § 113 Exekučného
poriadku.

20. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu o určenie neplatnosti predmetného
právneho úkonu - dohody o prevode členských práv a povinností v stavebnom bytovom družstve
má potom požadované určenie len povahu predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva žalobkyne alebo
neistotavjejprávnompostavenísaneodstrániibatým,žebudevyriešenápredbežnáotázka,zktorejbez
ďalšieho vzťah (právo) významné pre právny pomer strán ešte nevyplýva. Vzhľadom na to, že určením

platnosti alebo neplatnosti predmetnej dohody sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného vzťahu,
resp. práva medzi stranami nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1
CSP,§255ods.1a§262ods.1CSP,keďvodvolacomkonaníbolivcelomrozsahuúspešnéžalované1.
a 2., preto žalovaným odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).