Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218844
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712218844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, zastúpeného právnym
zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14,
proti žalovaným: 1/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo O., D. X. č. XXXX/XX, a 2/ D. Q., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX,bytomvoO.,D.X.č.XXXX/XX,obidvajazastúpeníN.Q.,rod.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
vo O., D. X. č. XXXX/XX, ako splnomocnenou zástupkyňou, o zaplatenie 234,80 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/24/2014-97 zo dňa

06.05.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
116,47 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,40 € od 19.01.2010 do 29.11.2013
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 118,33
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 93,10 € od l9.02.2010 do 29.11.2013 do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal
(tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s., a právna predchodkyňa žalovaných D. L.
uzavreli zmluvu o pripojení zo dňa 27.11.2009, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických
komunikačných služieb za dojednanú cenu; cenu poskytnutých služieb v období od decembra 2009
do marca 2010 fakturoval právny predchodca žalobcu právnej predchodkyni žalovaných jednotlivými
faktúrami; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 bola pohľadávka proti právnej
predchodkyni žalovaných postúpená na žalobcu; po podaní žaloby na súd dňa 05.11.2012 právna

predchodkyňa žalovaných D. L. dňa XX.XX.XXXX zomrela a konanie o dedičstve po nej skončilo
vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. 11D/119/2013 zo dňa 13.02.2014, ktoré nadobudlo účinky
právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 01.03.2014 s tým, že dedičstvo po nej v čistej hodnote 300,-
€ nadobudli žalovaní 1/ a 2/ každý v polovici.1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie napriek tomu, že žalobca podanou
žalobou pôvodne uplatnil sumu 369,85 € s príslušenstvom, po vydaní platobného rozkazu s jeho

súhlasom zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 234,80 € s príslušenstvom z titulu najskôr
splatných faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby; na základe vykonaného dokazovania
dospel súd prvej inštancie k záveru, že právna predchodkyňa žalovaných D. L. porušila svoje zmluvné
povinnosti nezaplatením poskytnutých elektronických komunikačných služieb vyúčtovaných jednotlivými
faktúrami riadne a včas a preto považoval nárok žalobcu s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania

za nesporný a preukázaný; nakoľko právna predchodkyňa žalovaných ako pôvodná žalovaná po začatí
konania zomrela, súd prvej inštancie pokračoval v konaní so žalovanými 1/ a 2/ ako jej dedičmi bez
potreby osobitného procesného rozhodnutia; keďže žalovaní 1/ a 2/ nadobudli dedičstvo v čistej hodnote
300,- € každý v polovici uložil im povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávky vyúčtované skôr splatnými
faktúrami spolu s úrokmi z omeškania každému tak, aby celková suma, ktorú má každý zo žalovaných
zaplatiť predstavovala sumu 150,- €.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 470 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1
a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako aj na ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4
písm. b) a § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov v spojení s § 107 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016;

o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016 s odôvodnením, že aj keby žalobcovi podľa výsledku konania patrilo právo na náhradu trov
konania, nakoľko každý zo žalovaných zodpovedá za dlhy pôvodnej žalovanej ako poručiteľky len do
výšky nadobudnutého dedičstva a títo nedali príčinu na začatie súdneho konania, právo na náhradu trov
konania mu nepriznal.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojej splnomocnenej

zástupkyne včas odvolanie zo dňa 10.06.2015 (č.l. 101 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadli
vo výrokoch o vyhovení žalobe žalobcu. Vyčítali súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový
stav a nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasili s priznaním sumy vyúčtovanej faktúrou splatnou
dňa 17.05.2010 na zmluvnú pokutu v sume 78,- € s odôvodnením, že zmluvná pokuta je „v rozpore s
dobrými mravmi a preto ju napádajú v plnom rozsahu“; ďalej uviedli, že „rovnako napádajú aj výšku úroku

z každej faktúry“; s rozsudkom nesúhlasili aj z dôvodu, že „pohrebné náklady prekročili výšku majetku
a dedičia neručia vyššou sumou ako je hodnota dedičstva“; poukázali na to, že podľa osvedčenia o
dedičstve je všeobecná cena majetku poručiteľky 300,- € a čistá hodnota dedičstva predstavuje 300,- €,
pričom pohrebné náklady boli podľa predložených dokladov v sume 599,58 €; keďže náklady pohrebu
prekročili sumu 300,- € nad túto sumu nezodpovedajú za žiadne dlhy. Na základe uvedeného žalovaní

navrhli „zamietnutie žaloby v plnom rozsahu“.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.11.2015 (č.l. 113-115 spisu) k odvolaniu žalovaných prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že dôkazy predložené žalovanými týkajúce sa pohrebných nákladov
sú irelevantné a účelové, pretože neboli doložené už v konaní pred súdom prvej inštancie; vznikol

mu nárok aj na úroky z omeškania a tieto boli určené v správnej výške v súlade so zákonom; podľa
dedičského spisu žalovaní ako dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľky do sumy 300,- € každý v
polovici; preto súd prvej inštancie správne zistil skutkový aj právny stav veci a žiadna odvolacia námietka
žalovaných nie je dôvodná. Na základe uvedeného navrhol žalobca potvrdenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

2.3 Vyjadrenie žalobcu doručil odvolací súd splnomocnenej zástupkyni žalovaných do vlastných rúk
dňa 03.02.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 118 spisu).

2.4 Dňa 14.02.2017 bolo odvolaciemu súdu doručené elektronické podanie žalovaných zo dňa

13.02.2017 bez zaručeného elektronického podpisu (č.l. 121 spisu), v ktorom uviedli, že trvajú na
podanom odvolaní, platili pohrebné náklady podľa dokladov v spise, ktoré presiahli výšku dlhu; poukázali
na to, že neboli riadne poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnomdo 30.06.2016 a v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2

C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalovaných podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaných podľa § 380 ods. 1
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaných ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby, v tomto smere
si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc
na odvolacie dôvody žalovaných odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho

predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovaných viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že právny
predchodca žalobcu a právna predchodkyňa žalovaných uzavreli zmluvu o pripojení zo dňa 27.11.2009,
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb za dojednanú cenu; cenu
poskytnutých služieb a zmluvnú pokutu fakturoval právny predchodca žalobcu právnej predchodkyni

žalovaných jednotlivými faktúrami spolu v sume 369,85 € s tým najneskôr splatnou bola faktúra o
vyúčtovaní zmluvnej pokuty; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 bola pohľadávka proti
právnej predchodkyni žalovaných postúpená na žalobcu; po podaní žaloby na súd dňa 05.11.2012
právna predchodkyňa žalovaných dňa 29.11.2013 zomrela a konanie o dedičstve po nej skončilo
vydaním osvedčenia o dedičstve s tým, že dedičstvo po nej v čistej hodnote 300,- € nadobudli žalovaní

1/ a 2/ každý v polovici.

4.7 Odvolanie žalovaných nie je dôvodné.4.7.1 Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalovaných odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia
a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne uzavretia zmluvy o pripojení zo dňa
27.11.2009, vyúčtovania ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb a výsledkov konania

o dedičstve po pôvodnej žalovanej ako poručiteľke. Z obsahu spisu je zrejmé, že po strate spôsobilosti
pôvodnejžalovanejbyťstranouvsporepokračovalsúdprvejinštancievkonanísožalovanými1/a2/ako
jej právnymi nástupcami; súd prvej inštancie správne zohľadnil, že bez hmotnoprávnej sukcesie nemôže
v civilnom sporovom konaní nastať ani procesné nástupníctvo, preto so žalovanými pokračoval v konaní
len v časti uplatnenej istiny s príslušenstvom, za ktorú podľa výsledkov konania o dedičstve zodpovedajú

ako právni nástupcovia pôvodnej žalovanej, t.j. do sumy 300,- €; preto neobstojí odvolacia námietka
žalovaných ohľadne prisúdenej zmluvnej pokuty, pretože táto neostala po smrti pôvodnej žalovanej
predmetom konania, nakoľko súd prvej inštancie správne pokračoval v spore len ohľadne sumy 300,-
€ podľa najskôr splatných faktúr, ktorými právny predchodca žalobcu vyúčtoval cenu poskytnutých
elektronických komunikačných služieb; pôvodne uplatnená zmluvná pokuta v sume 78,- € vyúčtovaná
najneskôr splatnou faktúrou preto po smrti pôvodnej žalovanej neostala predmetom ďalšieho konania a

súd prvej inštancie o nej nerozhodoval (v dôsledku zákonných následkov postupu podľa § 172 ods. 7
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016).

4.7.2 Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaných, že za prisúdenú sumu s príslušenstvom
nezodpovedajú z dôvodu, že náklady pohrebu pôvodnej žalovanej prevyšujú čistú hodnotu dedičstva,

pretože pri čistej hodnote dedičstva v sume 300,- € tieto predstavovali sumu 599,58 €; vo všeobecnosti
platí, že podľa § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou s tým, že ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu
a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu; v civilnom sporovom

konaní je námietka dediča ako strany v spore, že nezodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré prevyšujú
cenu dedičstva, súčasťou jeho procesnej obrany; námietku žalovaných, že žaloba žalobcu nie je z tohto
dôvodu voči nim dôvodná spolu s označením dôkazov na preukázanie tohto svojho tvrdenia, bolo preto
možné podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v spojení
s § 118 ods. 4 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 vzniesť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania a neskôr len za podmienok uvedených v
ustanovení § 205a Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; procesné účinky,
ktoré v konaní nastali podľa týchto ustanovení zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti Civilného
sporového poriadku (§ 470 ods. 2 C.s.p.); uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené vyhlásil súd
prvej inštancie do zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.05.2015; z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní boli

riadne poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016,
pretože toto poučenie bolo súčasťou písomného predvolania na pojednávanie, ktoré bolo žalovanému
1/ do vlastných rúk doručené dňa 14.04.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 80-83 spisu) a žalovanej 2/ do
vlastných rúk dňa 14.04.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 80-83 spisu); do vyhlásenia dokazovania za
skončené však žalovaní túto námietku neuplatnili; súd prvej inštancie nebol povinný tieto skutočnosti

(náklady pohrebu pôvodnej žalovanej) vyhľadávať a vykonávať ohľadne nich dokazovanie z vlastnej
iniciatívy (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016), pretože
do rozhodnutia súdu napadnutým rozsudkom neboli tvrdenia žalovaných o tom, že za dlhy pôvodnej
žalovanej ako poručiteľky nezodpovedajú z dôvodu výšky vynaložených nákladov pohrebu súčasťou
spisu; podľa ustálenej súdnej praxe iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách;

strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov; aj keď podľa § 120 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016 mohol súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak
ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, podľa ustálenej súdnej praxe sa pri rešpektovaní

zásadykontradiktórnostikonaniamalojednaťpredovšetkýmotakédôkazy,ktorévyplynulizdoterajšieho
priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy iniciatívne vyhľadávať;
keďže žalovaní do vyhlásenia dokazovania za skončené a rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým
rozsudkom neurobili skutkové tvrdenie o výške nákladov pohrebu pôvodnej žalovanej obsahom spisu,
nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy iniciatívne vyhľadávať (a to napriek tomu, že

v zmysle hmotnoprávnej úpravy § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka má výška nákladov pohrebu
poručiteľa vplyv na prípadnú zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa s ohľadom na čistú hodnotu
dedičstva); preto zo strany súdu prvej inštancie nemohlo ísť v tomto smere o vadu konania s dosahom
na odvolacie konanie (§ 205a ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do30.06.2016), pretože nemôže byť vadou konania pred súdom prvej inštancie, že tento nevykonal
dokazovanie listinným dôkazom, ktorý strana do rozhodnutia súdu nepredložila a pri rozhodovaní
vychádzal z obsahu spisu v čase vyhlásenia rozsudku; navyše náklady pohrebu pôvodnej žalovanej

nevyplývajú ani z obsahu pripojeného dedičského spisu sp. zn. 11D/119/2013; vzhľadom na skutočnosť,
že náklady pohrebu poručiteľky mali byť podľa k odvolaniu predložených dokladov vynaložené dňa
02.12.2013,boližalovanýmznámeužpredvyhlásenímdokazovaniazaskončenéatedaničimnebránilo
ich predložiť (§ 205a ods. 1 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016);
nakoniec ako bolo uvedené vyššie boli žalovaní zo strany súdu prvej inštancie riadne poučení podľa

§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (§ 205a ods. 1 písm.
c/ Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); na dôkazy priložené k odvolaniu
ohľadne nákladov pohrebu pôvodnej žalovanej preto nemohol odvolací súd pri rozhodovaní o podanom
odvolaní prihliadať a teda v odvolacom konaní neboli splnené podmienky na postup podľa § 213 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, resp. § 384 ods. 2 a 3 C.s.p., pretože
žalovaní nenavrhli vykonať dokazovanie týmto listinným dôkazom v konaní pred súdom prvej inštancie

a neboli splnené ani podmienky uvedené v ustanovení § 205a Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2016, resp. § 366 C.s.p.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaní podané odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany / ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v
prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.7.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý zo strany žalobcu
a odvolací súd ho preskúmal len ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.).

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom

konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu odvolací súd priznal proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).