Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215689
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714215689.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti odporcovi: O. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. S. XX/XXXX, XXX
XX I. I., štátny občan SR, zast. opatrovníčkou Y. L., súdnou tajomníčkou Okresného súdu I. I., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne zast. advokátom
JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 1.399,32 € s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo
výške 159,52 € - trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným na súd dňa 02.05.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia
sumy 1.399,32 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.09.2012 až do zaplatenia, ako aj
na náhradu trov konania z titulu nevrátenia spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8200024767, a to na tom základe, že navrhovateľ uzatvoril dňa 21.09.2009
s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200024767, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške 995,82 €. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30
mesačných splátkach vo výške 60,84 € v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol

dohodnutývzmluve.Nazákladežiadostiodporcusanavrhovateľsodporcomdohodlinaodkladesplátok
č. 5, 6, 7, 29, 30, 31 pôžičky a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako splátky č. 31, 32, 33, 52, 53, 54.
V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi revolving dňa 14.01.2011 vo výške
1.095,12 €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 60,84 € v termínoch
splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok
úveru už pri splátke č. 32, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j.
do okamžitej splatnosti úveru, napokon zaplatil len sumu 1.521,- €. Vzhľadom na to, že odporca bol v

omeškaní s úhradou splátky č. 29 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených
splátok vo výške 1.399,32 € dňa 16.09.2012. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.V priebehu konania vstúpil na strane odporcu vedľajší účastník, ktorý sa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu k návrhu písomne vyjadril s tým, že žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a vo
svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedol:

„Obsah Zmluvy v zmysle dodatkov naformulovaný žalobcom a jej niektoré podmienky, ako zmluvy
spotrebiteľskej, sa javia v zmysle § 53 OZ neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými
ex tunc. Takéto zmluvné dojednania sú nevyvážené, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda predstavujú v zmysle § 53 OZ
neprijateľnú podmienku. Obsah Zmluvy nebol individuálne dojednaný, nakoľko spotrebiteľ nemohol pred

podpisom Zmluvy ovplyvniť jej obsah. Obsah samotnej Zmluvy a teda i dojednávanie napr. o zmluvnej
pokute, úrokov za úver, poplatky za úver, ďalšie poplatky, ročnú percentuálnu mieru nákladov atď.
podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejdená o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia.
Žalobca ako dodávateľ obsah Zmluvy a jej jednotlivé podmienky so žalovaným ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával. Žalovaný mohol iba podpísať resp. nepodpísať Zmluvu, ktorej súčasťou je aj
dojednanie o úrokoch, o poplatkoch a iné. Máme za to, že žalovaný, ako spotrebiteľ niekoľkonásobne

preplatil požičanú istinu úveru a z tohto dôvodu považujeme takéto plnenie uplatnené žalobcom v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 odsek 1 OZ.
V zmysle vyššie uvedeného žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky, nakoľko žalovaný
zaplatilžalobcovispolu1.521eur,nemážalobcaspoukazomna§3odsek1a53OZnároknazaplatenie
žiadnej sumy od žalovaného.

Vedľajší účastník ďalej poukazuje na výšku ročnej úrokovej sadzby prevyšujúcej 30%. a poplatkov
za úver Máme za to, že takáto dohoda o výške úrokov a odmeny za poskytnutie úveru sa prieči
dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná (napr. Uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z
31.07.2009). Žalobca v konaní uplatňuje neprimerané vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru.
Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Žalobca sa takýchto nárokov

nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru.
Právne teória a ustálená súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru
všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych
noriem v spoločnosti sú všeobecne uznávané a je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Dobré

mravy netvoria pevný a uzatvorený normatívny systém ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania
(rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 32 Odo 1022/2004 zo dňa 15. novembra 2005).
V predmetnej veci dohodnutý úrok z úveru presahoval úroky, za ktoré v tom čase poskytovali peňažné
ústavy úvery a ktoré sa podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internete

pri obdobných úveroch poskytovali ročne vo výške okolo 10 - 12 %. V danom prípade, ako už bolo
vyššie uvedené, ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi predstavoval niečo okolo 70 %, čo je viac
ako šesťnásobok v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou úverov poskytovaných bankami v tomto
období. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery
úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu, že úvery poskytujú aj menej bonitným klientom a musia

počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak viac ako šesťnásobné navýšenie úrokov je absolútne
mimo akejkoľvek rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu. Podľa názoru
žalovaného sú teda zmluvné úroky za poskytnutý úver dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere
neprimerané a ich dojednanie je pre rozpor s dobrými mravmi neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 4
ZSÚ. Podľa § 4 ZSÚ (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Obsahové nedostatky Zmluvy sú podľa § 4 odsek 2 ZSÚ nasledujúce:
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
Žalobcovi by tak podľa názoru vedľajšieho účastníka vznikalo iba právo na zaplatenie nevrátených
finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému. Táto suma sa rovná rozdielu istiny úveru auhradených splátok žalovaného. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu 1.521 eur, tým zanikla povinnosť
žalovaného vrátiť finančné prostriedky v celej výške.
V tomto bode by sme chceli poukázať na samotný proces kontraktácie, na jeho nedostatky, ktoré môžu

mať významne právne následky na daný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V tomto štádiu konania
všakvrámcihospodárnostikonanianebudemerozvíjaťaprávnehodnotiťkontraktačnýproces,keďžeuž
vyššie uvedené skutočnosti pomohli k procesnej obrane žalovaného a máme za to, že súdu nezostáva
iná možnosť ako žalobu zamietnuť. Vyhodnotenie kontraktačného procesu zakladá právo žalobcu
požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia a právo žalovaného vzniesť námietku premlčania celého

uplatneného práva z titulu bezdôvodného obohatenia v prípade, ak by žalovaný nevrátil všetky finančné
prostriedky, ktoré mu poskytol žalobca.
V krátkosti ku kontraktačnému procesu uvádzame:
Žiadosť/Zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom (obsahový rozpor návrhu a akceptácie), a to
rozporom v bode 5 a 6 ohľadom predpokladanej RPMN úveru za úver, predpokladanej RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu. Pôvodný návrh žalovaného nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom

žalobcu. Týmto nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu žalobcom, ale len k novému návrhu na uzavretie
Zmluvy. Tento nový návrh však nikdy nebol akceptovaný žalovaným. Zmluva nevznikla z dôvodu
nedodržania písomnej formy Zmluvy. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu 1.521 eur, tým zanikla povinnosť
žalovaného vrátiť finančné prostriedky v celej výške.“

V priebehu konania súd zistil, že pobyt odporcu nie je známy, preto ustanovil odporcovi opatrovníčku
na bránenie jeho oprávnených práv a záujmov v osobe Y. L. - súdnej tajomníčky Okresného súdu I.
I., podľa ustanovenia § 29 ods. 6 O.s.p.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 15.02.2016, pričom pojednával v neprítomnosti účastníkov

konania, a to z dôvodu, že navrhovateľ mal vykázané doručenie predvolania prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne s tým, že navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal
pojednávať v jeho neprítomnosti. Opatrovníčka odporcu mala doručenie predvolania tiež riadne a načas
vykázané s tým, že svoju neúčasť neospravedlnila. Doručenie predvolania mal riadne a načas vykázané
aj právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý tiež svoju neúčasť neospravedlnil.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods.2 O.s.p. a z dôvodu hospodárnosti pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými

dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o, doručenkami,
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartou klienta a zistil tento skutkový stav:

Súd zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom
ako dlžníkom zistil, že táto zmluva bola uzavretá dňa 21.09.2009. V časti 6. tejto zmluvy - Údaje o

schválenom revolvingovom úvere - je uvedené: poskytnutá čiastka úveru: 995,82 €, splatnosť úveru
(počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 30/11, mesačná splátka vrátane úrokov: 60,84 €, zmluvná
odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) 829,52 €,
RPMN za úver v %: 64,39, ročná úroková sadzba úveru v % 68,79, priemerná RPMN za úver 37,93
%, poskytnutá čiastka revolvingu: 492,83 €, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 602,34 €,

predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % 55,32, ročná úroková sadzba revolvingu v
% 67,52.

Súd z oznámenia o zosplatnení zo dňa 25.08.2012 zistil, že navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie
omeškaných splátok vo výške 182,52 €.

Súd z karty klienta - odporcu, zistil, že odporcovi bola vyplatená vrátene revolvingov suma 1.334,60 €
a doteraz odporca titulom revolvingov zaplatil 1.521,- €.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, tento zákon

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa § 2 toho istého zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) toho istého zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 druhej vety toho istého zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ
ako právnická osoba poskytol vrámci svojho podnikania úver odporcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.

V prípade danej zmluvy uzavretej s odporcom ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej
obsah a obsah jej príloh odporca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, teda nejde o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia. Z tejto zmluvy vyplýva iba to, že bola poskytnutá čiastka úveru vo
výške 995,82 € s tým, že tento úver sa bude splácať v mesačných splátkach po 60,84.

Ďalej z tejto zmluvy vyplýva, že bola poskytnutá čiastka revolvingu 492,83 € a úver sa bude splácať v
30 splátkach.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle Zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona o Slovenskej obchodnej
inšpekcii a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i), a to výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky.
Je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.

Súd pri výklade predmetnej náležitosti aplikoval tzv. legálny výklad k predmetnému ustanoveniu.
Zákonodarca v dôvodovej správe bližšie špecifikoval svoj úmysel a to, že spotrebiteľ musí byť
zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z

uvedeného plynie, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru
majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným
poplatkom. Takýto rozpis splátok úveru v zmluve absentuje.

Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 druhej vety Zákona č.
258/2001Z.z.(vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy)zabezúročnýabezpoplatkov.Pretopotomsúd
považoval uplatnený nárok navrhovateľa za nedôvodný, nakoľko zo samotného jeho návrhu vyplynulo,
ako aj z karty klienta, že odporcovi bola vyplatená vrátane revolvingu suma vo výške 1.334,60 € a
samotný odporca titulom týchto úverov uhradil celkovú sumu 1.521,- €, a keďže navrhovateľ by mal

nárok za daných okolností len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a doteraz zaplatenými
splátkami, a keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca zaplatil vyššiu sumu, ako bol
poskytnutý úver, súd z toho dôvodu návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný s
prihliadnutím na uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

Pre správnosť rozhodnutia na záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo postačujúce,
ak súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí
vymenovaných v § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z., pretože citovaný zákon nepredpokladá
kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitosti písomnej zmluvy)
vymenovaných v ustanovení § 4 ods. 2 toho istého zákona, aby úver bolo možné považovať za

bezúročný a bez poplatkov.O trovách konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže v konaní bol úspešný
odporca, avšak žiadne trovy konania si neuplatňoval, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Súd zároveň rozhodol aj o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže
odporca, na ktorého strane vystupoval vedľajší účastník, bol úspešný, preto mal vedľajší účastník nárok
na účelne vynaložené trovy konania. Súd za účelne vynaložené trovy konania považoval trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 159,52 €, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci: 1. úkon prevzatie

a príprava zastúpenia, jeden úkon vo výške 71,37 €, 2. úkon vyjadrenie vo veci samej vo výške 71,37 €,
ďalej tieto trovy pozostávajú z 2 x režijných paušálov po 8,39 €, čo dáva dokopy priznané trovy právneho
zastúpenia vo výške 159,52 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).