Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Ivana Jaďuďová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/345/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207054
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213207054.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,

Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, v
konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej:
K. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., o zaplatenie 154 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z a s t a v u j e.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 28.3.2013 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 154,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne: zo sumy 334,- eur od
23.12.2009 do 28.4.2010, zo sumy 284,- eur od 29.4.2010 do 30.5.2010, zo sumy 234,- od 31.5.2010
do 19.9.2010, zo 184,- od 20.9.2010 do 25.11.2010, zo sumy 154,- eur od 26.11.2010 do zaplatenia,
úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy: 334,- eur od 8.3.2010 do 28.4.2010, zo sumy 284,-

eur od 29.4.2010 do 30.5.2010, zo sumy 234,- eur 31.5.2010 do 19.9.2010, zo sumy 184,- eur od
20.9.2010 do 25.11.201, zo sumy 154,- eur od 26.11.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
1,11 eur a náhradu trov konania. V predloženom tlačive žalobca titulom skutkových tvrdení uviedol, že
ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 28.5.2009 na zmenkovú
sumu 334,- eur, pričom žalovaná sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 23.12.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Dňa 23.12.2015 zobral návrh čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, a teda si uplatňuje len
zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd vo veci rozhodol rozsudkom
č.k. 8C/345/2013-153 zo dňa 22.2.2016 tak, že žalobu zamietol. Voči rozsudku podal žalobca včas
odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 25Co/295/2016-187 zo dňa 19.10.2016 tak,

že rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bol súd prvého stupňa povinný postupovať
podľa druhej hlavy prvého oddielu CSP označeného ako spotrebiteľské spory (§290-306 CSP), v súlade
s ustanovením 191 CSP vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotí skutkový stav a voveci opätovne rozhodne. Rozhodnutie zdôvodní v súlade s ustanovením §220 ods. 2 CSP, tak aby jeho
rozhodnutie bolo preskúmateľné a presvedčivé.

2. Súd postupujúc v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia nariadil na prejednanie veci pojednávanie.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil dňom 23.2.2017. Žalovaná sa
na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania má vykázané dňom 10.1.2017, svoju neúčasť
neospravedlnila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise, a to kópie zmenky,
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/1022/2010, hlavne zmluvy o úvere a ostatných ku spisu
pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a
právnystavveci:ŽalobcajeobchodnáspoločnosťregistrovanávobchodnímrejstříkuvČeskejrepublike.
Z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavila žalovaná dňa 28.5.2009 na zmenkovú
sumu 334,- eur, pričom sa v zmenke zaviazal i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne

od 23.12.2009. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. V zmenke bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“.

4. Podľa článku 1 nariadenia (Predmet úpravy) toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre

pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie
ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané

v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských
štátoch.
Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (Rozsah pôsobnosti) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo

tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci („acta jure imperii“).
Podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Cezhraničné spory) na účely tohto nariadenia je cezhraničným
sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom

ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami
59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je
dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.
Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (Začatie konania) navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na

príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako
je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k
nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Priebeh konania) európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu
o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po doručení správne

vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva
C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade
potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s
článkom13.Tietodokumentysaodošlúdo14dníoddoručeniasprávnevyplnenéhotlačivanauplatnenie
pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva

na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne
všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia (Skončenie konania) do 30 dní od doručenia odpovede odporcu
alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie

podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany
na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď
do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na
vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.
Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (Vykonávanie dôkazov) súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah

vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť
dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného
vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie
dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má
k dispozícii potrebné technické vybavenie.
Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti zmenky)

vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže

vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí
úroková doložka za nenapísanú.
Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,

na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.
Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.
Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo

uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.
Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.
Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri

nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by

ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny

percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii účinného do 31.12.2010
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej i „CSP“) súd môže vykonať aj

tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods.1a 3 smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú , ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

5. Žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,-
eur (v spore je uplatnená základná suma 154,- eur), preto súd vo veci postupoval podľa ustanovení

nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia). Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti
strán zo zmenky, súd sa predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavila žalovaná dňa 28.5.2009
v Komárne, pričom v prvom rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti
v zmysle Čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Žalobcom
predložená zmenka má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v

slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 334,- eur
slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie
(Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má
plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v

Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod
5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v Komárne dňa 28.5.2009 (Čl. I. § 75
bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovanou vpravo dole na zmenke (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o zmenku so všetkými náležitosťami.Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia
splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V
zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 23.12.2009. Na zadnej strane zmenky sa

nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje
práva zo zmenky na žalobcu.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Dňa 23.12.2015 doručil žalobca súdu podanie, ktorým zobral žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne, súd preto v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne konanie zastavil.

8. V zmysle ustanovenia § 295 CSP môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak

je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd sa preto oboznámil so spisom tunajšieho súdu sp. zn.
6Er/1022/2010 a zistil, že dňa 28.5.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovanou na
predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. 4074206, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
250,- eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Žalovaná sa zaviazla zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok
vovýške210,-eurv10mesačnýchsplátkachpo46,-eur.Vzmluveoúvereniesúuvedenéúrokyzúveru,

ani RPMN, či priemerná PRMN. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá
dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková

suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi
vzniknúkudňuvyplneniazmenkyadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenkeremitent
tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 28.5.2009
súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 334,- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 28.5.2009.
V ľavom dolnom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 4074206 Vzhľadom na ustanovenie bodu 17

všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru(dohodaovyplnenízmenky),akoajvzhľadomnazhodučísla
uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi
zmenky, s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s
dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená
žalovanou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. 4074206. Predmetom tohto konania je teda

nárokžalobcuvyplývajúcizvlastnejvistazmenkyvystavenejžalovanoupôvodnevoformeblankozmenky
na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd
považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
je platná, a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená zmluva o úvere je
spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho

zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať
jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní
zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - je teda
spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený Zákonom

o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru
„na výkon povolania“. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých
desiatok) a takmer v každej takejto zmluve je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon
povolania alebo zamestnania. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru.
Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť

k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon
zamestnania, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon
povolania“) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné
účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru

zmluvy dodávateľ (veriteľ). Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy
(poskytnutí úveru) na výkon podnikania, zamestnania alebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom
činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátanevšeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v
nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä
(ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné

pokuty, blankozmenka), a zároveň sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na
prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na
nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá
zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho

dôvodunemohlospoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,akoveriteľovizuzatvorenejzmluvyoúverevzniknúť
ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho
vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne
domáhať akýchkoľvek práv.

9. Právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky

ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je
neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 1.1.2011, to neznamená, že
v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití

zmenkyvyhlásiťzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Vdanomprípadepovažujesúddojednaniedohody
o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s
nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho

zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť
niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v čase vystavenia zmenky smel veriteľ prijať
od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase jej vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane zmluvných pokút

a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Použitie zmenky na zabezpečenie
záväzku podľa úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia
vyššie uvedenej podmienky a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou,
ktorá platila aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať.
Súdzpripojenéhospisuazmluvyoúverezistil,žežalovanejbolposkytnutýúvervovýške250eur,zčoho

30 % je suma 75 eur. Zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru, t.j. maximálne
vo výške 75 eur. Teda spolu nanajvýš v sume 325 eur, a to istiny úveru 250 eur + príslušenstva 75 eur.
Zmenka však bola vyplnená na sumu 334 eur, a preto je použitie zmenky v rozpore so zákonom a s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka je zmenka absolútne neplatným právnym úkonom.

10. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaná mala
vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania však nebude potrebné rozhodovať súdnym úradníkom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2
CSP, pretože žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.