Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Ivana Jaďuďová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/162/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205534
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216205534.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, v konaní zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovanému: X. M.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., N. Z. XXXX/XX, občan SR, o zaplatenie 774,07 Eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 774,07 Eur, úrok vo výške 23,56% ročne zo sumy
73,59 Eur od 16.8.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 76,50 Eur
od 16.8.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 666,87 Eur od 17.12.2014 do zaplatenia
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Komárno dňa 18.4.2016 žiadal súd, aby zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 107,20 Eur (zvyšok istiny vo výške 73,59 Eur, dlžné
úroky vo výške 2,91 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 30,70 Eur) a sumy 666,87 Eur
(zvyšok istiny vo výške 600 Eur, dlžné úroky vo výške 55,37 Eur, dlžné poistné vo výške 11,50 Eur) na
základe zmluvy o úvere zo dňa 3.10.2013 a zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3.10.2013 a zaplatiť
mu aj trovy konania vo výške súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia. Žalobca žalobu odôvodnil
tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 229,50 Eur a
revolvingového úveru v aktuálnej výške úverového rámca 600 Eur. Touto zmluvou sa žalovaný zaviazal
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný prestal poskytnutý úver splácať, žalobca dňa 15.8.2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru na sumu 107,20 Eur a dňa 16.12.2014 revolvingového úveru na sumu 666,87 Eur. O
tejto skutočnosti bola žalovaná písomne upovedomená. Žalobca v dôsledku cezhraničného zlúčenia
zanikol bez likvidácie dňa 1.7.2016 a jeho nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA.
2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.,
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z obchodného registra žalobcu,
zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského a revolvingového úveru, vyhlásením mimoriadnej splatnosti,
výpismi z účtu a internými dokladmi žalobcu a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:
4. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
5. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.
6. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
7. Podľa§151ods.1,2CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2
CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods.
1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
8. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
9. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského a revolvingového úveru zo dňa 3.10.2013 vyplýva, že
žalovaný požiadal o úver vo výške 229,50 Eur, pri určení mesačnej splátky vo výške 25,50 Eur, pri
10 mesačných splátkach, pri úrokovej sadzbe 23,56 %., RPMN: 26,28%. Ako aj o revolvingový úver
s úverovým rámcom 5000 Eur, pri aktuálnej výške 600 Eur. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
revolvingového úveru ku dňu 16.12.2014 a vyzval žalovaného k zaplateniu sumy 666,87 Eur ( úverová
istina vo výške 600 Eur, dlžné úroky, poplatky, poistné vo výške 66,87 Eur). Dňa 12.1.2015 vyhotovil a
zaslal žalobca aj predžalobnú upomienku na úhradu dlžnej sumy 107,20 Eur (úverová istina vo výške
73,59 Eur, dlžné úroky, poplatky, poistné vo výške 2,91 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 30,70 Eur) z dôvodu splatnosti zmluvy o úvere, ktorá nastala dňom 15.8.2014.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č.
129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.
Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č.
129/2010 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom a revolvingovom úvere. Zo strany žalobcu
bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 229,50 Eur a titulom revolvingového úveru
600 Eur. Keďže predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, súd považoval žalobu za dôvodnú, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
107,20 Eur ako neuhradené záväzky po lehote splatnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere (zvyšok istiny vo
výške 73,59 Eur, dlžné úroky vo výške 2,91 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 30,70 Eur) a
sumy 666,87 Eur ako neuhradené záväzky po lehote splatnosti vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom
úvere (zvyšok istiny vo výške 600 Eur, dlžné úroky vo výške 55,37 Eur, dlžné poistné vo výške 11,50
Eur).
15. V časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 23,56 % a 17,88 % ročne od
16.8.2014 a 17.12.2014 z jednotlivých súm súd konštatuje, že úrok bol súčasťou každej jednej splátky
úveru, ktoré boli ku dňu 15.8.2014 a 16.12.2014 predčasne zosplatnené, teda priznanie žalobcom
uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Súd poukazuje i na to, že žalobca má nárok
na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej
zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností
dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva
splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté
peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy ospotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné
úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len
do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a
tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti
súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie,
ktoré by zaväzovalo žalovanú k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na
uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného - obchodného úroku zamietol.
16. Taktiež zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania ročne z dlžných súm tak ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky nepresahuje
úrok z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal
vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.