Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206342
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714206342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

Z. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. XXXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466,
proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
zaplatenie 584,84 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 02.05.2014 domáhal toho, aby súd

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 584,84 € s 8,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy
od 24.04.2014 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že bola
uzavretá zmluva o úvere č. 6113383 medzi navrhovateľom a odporcom dňa 13.09.2006 a na základe
tejto zmluvy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov navrhovateľovi zo strany odporcu vo výške
663,88 €. Ďalej vo svojom návrhu citoval zákonné ustanovenie § 39, 41, 52 ods. 1, 52 ods. 2, 53 ods.
2, 53 ods. 3, 54 ods. 1, 54 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka. Ďalej vo svojom
návrhu odcitoval zákonné ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. Ďalej v návrhu uviedol, že

na základe uvedeného pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve, ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN), mal odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny pôžičky
vo výške 663,88 € bez úrokov a poplatkov. Navrhovateľ, ktorý bol uvedený do omylu zo strany odporcu,
uhradil na jeho účet sumu podľa zmluvy vo výške 1.248,72 €, tzn. o 584,84 € viac, než mal odporca
nárok.Vrozsahusumy584,84€takdošlokbezdôvodnémuobohateniunastraneodporcu.Vzhľadomna
skutočnosť, že odporca do súčasnosti ani napriek výzve navrhovateľa dlžnú sumu nevrátil, uplatňoval si
navrhovateľ okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac,

ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB dňa 24.04.2014 bola 0,25 %.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril s tým, že žiadal návrh zamietnuť a okrem iného
vzniesol námietku premlčania s tým, že vydania bezdôvodného obohatenia sa navrhovateľ v zmysle
ustanovenia O.s.p. môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote, teda od okamihu, keď sa o
bezdôvodnom obohatení dozvedel. Odporca má za to, že táto lehota navrhovateľovi už márne uplynula.

V návrhu absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty. Odporca zdôraznil, že pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomnývzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Odporca poukázal na to, že požadovaný nárok
navrhovateľa sa stal sčasti premlčaný v subjektívnej a aj v objektívnej premlčacej lehote, a to dňa 30.

mája 2010 s tým, že navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 02.05.2014. Vo svojom vyjadrení zároveň
odporca vzniesol námietku miestnej príslušnosti.

Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 13C 73/2014-28 zo dňa 11.06.2014 rozhodol, že miestna
príslušnosť Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod spisovou značkou 13C/73/2014 je daná.

Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie odporca.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co/1032/2014-83 zo dňa 30.10.2015 predmetné
uznesenie okresného súdu potvrdil.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa písomne vyjadril k vyjadreniu odporcu s
tým, že okrem iného sa vyjadril aj k námietke premlčania. K tomu uviedol:
„Vzhľadom na už uvedené skutočnosti máme za to, že v predmetnom spore ide o vzťah spotrebiteľský
a sme presvedčení o tom, že subjektívna lehota na uplatnenie si nároku žalobcu voči žalovanému
neuplynula, čo odôvodňujeme nasledovne. Máme za to, že žalovaný nijakým spôsobom vo svojom

vyjadrení nepreukázal, že od momentu, keď sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a
o tom kto sa na jeho úkor obohatil, do momentu podania jeho návrhu na začatie konania v predmetnej
veci márne uplynula 2 ročná subjektívna lehota. Žalobca prehlasuje, že sa o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného na svoj úkor dozvedel až po prvej porade so svojim právnym
zástupcom, ktorý ho po preštudovaní si predmetnej zmluvy o úvere o tom informoval. Po oboznámení

sa s týmito skutočnosťami udelil žalobca dňa 10.02.2014 svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na jeho
zastupovanie pred súdom vo veci vydania bezdôvodného obohatenia z predmetnej zmluvy o úvere. Bolo
by nelogické od samotného spotrebiteľa vyčkávať s podniknutím právnych krokov voči žalovanému, ak
by sa o bezdôvodnom obohatení mal naozaj dozvedieť už skôr, tak ako sa o tom snaží žalovaný bez
akýchkoľvek dôkazov presvedčiť súd. Návrh žalobcu zo dňa 28.04.2014 bol teda preukázateľne podaný

v dvojročnej subjektívnej lehote. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom
na strane žalovaného nebol žalovaným nijako preukázaný.
Zároveň dávame do pozornosti , že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje
skutočná (preukázaná), a nie len predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, kedy sa
navrhovateľdozvedeltakéskutočnosti,ktorémuumožnia uplatniťprávožalobounasúde. Poukazujeme

na skutočnosť, že žalobca sa dozvedel až v deň prvej porady so svojim právnym zástupcom, t.j. dňa
18.03.2014otom,ktoaakosanajehoúkorvpredmetnejveciobohatil.Návrhžalobcuzodňa25.03.2014
bol teda preukázateľne podaný v dvojročnej subjektívnej lehote. Skorší dátum zistenia existencie
bezdôvodného obohatenia žalobcom na strane žalovaného nebol žalovaným nijako preukázaný.
Žalobca zároveň prehlasuje, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na svoj

úkor dozvedel až po prvej porade so svojim právnym zástupcom, ktorý ho po preštudovaní si predmetnej
zmluvy o úvere o tom informoval. Po oboznámení sa s týmito skutočnosťami udelil žalobca dňa
28.04.2014 svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na jeho zastupovanie pred súdom. Bolo by nelogické
od samotného spotrebiteľa vyčkávať s podniknutím právnych krokov voči žalovanému, ak by sa o
bezdôvodnom obohatení mal naozaj dozvedieť už skôr, tak ako sa to snaží predostrieť súdu žalovaný.

Pozornosť upriamujeme na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 27.3.2007, sp. zn. 33Odo/306/2005 z
ktorého odôvodnenia citujeme: „podľa ktorého sa pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na
uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu (teraz bezdôvodného
obohatenia - poz. autora) vyžaduje skutočná, a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného o tom,
kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa o tom môže dozvedieť

pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Obdobný záver zaujal Najvyšší súd Českej republiky napríklad
v rozsudkoch z 31. Augusta 2000, sp. zn. 25 Cdo 2581/98 a z 27. Marca 2003, sp. zn. 33 Odo
766/2002, ako aj rozsudku z 25. Apríla 2001, sp. Zn. 33 Cdo 3003/99. Z hľadiska posúdenia začiatku
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je teda rozhodujúci okamih,
kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu

bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná / preukázaná/,
a nie len predpokladaná vedomosť oprávneného. K tomu dochádza vtedy, keď oprávnený zistí také
skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť jeho práva žalobou na súde.Taktiež poukazujeme na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Cdo 121/2009 zo
dňa23.2.2011, z ktorého odôvodnenia citujeme: “ Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho

úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal , je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v
konkrétnom prípade.
V zmysle vyššie uvedeného citujeme taktiež z Uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 413/2013-9 v
ktorom Ústavný súd konštatuje: „Pritom správne zdôraznil, že subjektívna premlčacia lehota podľa § 107

ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov začína plynúť vtedy,
keď sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť, kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil a v akej výške.
K premlčaniu v objektívnej 10 ročnej lehote:
Vzhľadom na to, že v prejednávanom spore ide v celom rozsahu o občiansko-právnu zmluvu aplikuje
sa inštitút premlčania upravený v OZ konkrétne § 107 (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. V prípade bezdôvodného obohatenia môže ísť o obohatenie nedbanlivostné alebo
úmyselné. V prejednávanom prípade ide podľa názoru žalobcu o úmyselné bezdôvodné obohatenie na

stranežalovanéhočoodôvodňuježalobcanasledovne.Zvýpisuzobchodnéhoregistra(orsr.sk)vyplýva,
od ktorého dátumu žalovaný aktívne podniká v oblasti poskytovania úverov:
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (od: 14.03.2001 )
Rovnako viď web:
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platný a účinný od 1.10.2001 už od jeho prvej

účinnosti obsahoval povinnosť uvedenú § 4 písm. g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je
uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva bola
uzavretá 13.09.2006 - tzn. takmer po 5 rokoch podnikania v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý
čas platila zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. To,
žedlhodobéignorovaniezákonnejpovinnostiuvádzaťročnúpercentuálnumierunákladovjenevyhnutné

hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu
bolo potvrdené rôznymi senátmi Krajského súdu v Prešove: 7Co/84/2011, 3Co/178/2013, 3Co/89/2011
rovnako už aj Krajský súd v Žiline 9Co/648/2013.
Z výpisu prehľadu splácania predmetnej zmluvy vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného začalo dochádzať splátkou 30.03.2007 (kedy došlo ešte aj k čiastočnému splateniu istiny) a

najmä 30.04.2007 a 30.05.2007. V tomto, čase však žalovaný preukázateľne musel vedieť, že zmluvami
s takýmito úrokmi sa bezdôvodne obohacuje pre rozpor vysokých úrokov s dobrými mravmi. Žalobca v
danej súvislosti taktiež uvádza, že všetky zmluvy žalovaného obsahovali nezákonné úroky, a preto sa
nemôže dovolávať toho, že pri tej ktorej zmluve o bezdôvodnom obohatení nevedel. V čase uzavretia
zmlúv so žalobcom, mal žalovaný uzretých už niekoľko desaťtisíc (v roku 2009 viac ako 250.000)

rovnakých formulárových zmlúv tohto typu. Aj z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že žalovaný už
uzavrel niekoľko tisíc takýchto zmlúv čo len svedčí o tom, že nemôže ísť o nedbanlivosť nakoľko všetky
jeho zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti resp. obsahujú úroky v rozpore s dobrými mravmi. Z
uvedeného vyplýva, že na strane žalovaného išlo o jasný úmysel získať bezdôvodné obohatenie aj z
tejto zmluvy a preto nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je. K výške úrokov v

rozpore s dobrými mravmi platí uvedené v čl. II tohto vyjadrenia.“

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 15.02.2016, pričom právny zástupca navrhovateľa svoju
neúčasťospravedlnilažiadalpojednávaťvjehoneprítomnostivzmyslepredloženýchlistinnýchdôkazov.
Odporca tak isto mal doručenie predvolania riadne a načas vykázané s tým, že svoju neúčasť

ospravedlnil a tiež žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti s tým, že sa pridržiava svojho vyjadrenia.

Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu hospodárnosti pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, oboznámením sa s prehľadom
splátok a pokút pri č. zmluvy 6113383, ako aj oboznámení sa ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:Súd zo zmluvy o úvere zo dňa 13.09.2006 zistil, že zmluvu uzatvoril v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka navrhovateľ s veriteľom Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Račianska 42/A, 831 02
Bratislava. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru 20.000 Sk (663,88 €) s tým, že dlžník sa zaviazal

veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 17.620 Sk (584,88 €) celkovo zaplatiť vo
výške 37.620,- Sk (1.248,76 €). Navrhovateľ sa zaviazal zaplatiť úver v 11 mesačných splátkach po
3.420 Sk (113,52 €) počnúc dňom 18.10.2006.

Súd z evidenčnej karty navrhovateľa zistil, že dňa 30.05.2007 uhradil poslednú sumu vo výške 454,08

€ a z tejto evidenčnej karty teda vyplýva, že navrhovateľ titulom úverovej zmluvy č. 6113383 uhradil
celkovú sumu 1.248,72 €.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného a platného v
čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) toho istého zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 toho istého zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) toho istého zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Ako vyplýva z predloženej zmluvy o úvere, túto zmluvu nemohol navrhovateľ nijakým spôsobom
ovplyvniť, zmeniť, upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v znení bez možnosti

pripomienkovania predložená na podpis navrhovateľovi. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá
neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) Zákona
č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov, tak v tom prípade spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Odporcovi vznikol nárok len na vrátenie ním poskytnutého úveru, a to vo výške 20.000,- Sk (663,88
€). Navrhovateľ uhradil na účet odporcu celkovú sumu 1.248,72 €, pričom posledná splátka bola
uhradená dňa 30.05.2007. Rozdiel medzi takto uhradenou sumou a nárokom navrhovateľa predstavujesumu 584,84 €, ktorá suma je bezdôvodným obohatením, ku ktorému došlo na strane odporcu z vyššie
uvádzaného dôvodu.

V zmysle uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka premlčanie je inštitút hmotného práva a jeho
podstata spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa nedošlo k vykonaniu jeho
subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času dlžníkovi vzniká právo vzniesť na súde
námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
je subjektívna lehota 2 roky a objektívna lehota 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, tak

10 rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa viaže
na vedomosť o tom, kedy sa navrhovateľ dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň
zodpovedá. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Základným účinkom premlčania je, že v
prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, premlčané právo veriteľovi nemožno v súdnom konaní priznať.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty,
najneskôr však uplynutím objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektívnej

premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte
plynúť, prípadne ak plynúť nezačala.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ zaplatil poslednú splátku odporcovi dňa 30.05.2007.
Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 02.05.2014. Došlo tak k podaniu návrhu po uplynutí objektívnej

premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 30.05.2010.

Súd sa nestotožňuje s tým, že za začiatok premlčacej lehoty je potrebné považovať dátum, kedy
sa navrhovateľ dostavil k právnemu zástupcovi, ktorý ho informoval o bezdôvodnom obohatení a o
možnosti žiadať ho vydať. Takýmto konaním by dochádzalo k predlžovaniu subjektívnej premlčacej

lehoty, pričom podľa záveru súdu, navrhovateľ sa mohol dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a mal tiež vedomosť o tom, kto je povinný mu bezdôvodné obohatenie vydať, keďže uzatvoril
s odporcom zmluvu o úvere, teda vedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a teda podľa názoru
súdu subjektívna premlčacia lehota začala plynúť nasledujúcim dňom odo dňa zaplatenia poslednej
splátky, t. j. odo dňa 30.05.2007 a uplynula dňa 30.05.2010. Tak isto podľa názoru súdu objektívna

premlčacia lehota začala plynúť dňom 30.05.2007 a uplynula dňom 30.05.2010, a keďže návrh bol
doručený na tunajší súd dňa 02.05.2014, bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty, a keďže odporca
vzniesol námietku premlčania, súdu neostávalo nič iné, len predmetný návrh z vyššie uvádzaných
dôvodov zamietnuť.

Čo sa týka poukazovania na tú skutočnosť, že podľa právneho zástupcu navrhovateľa ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, ktoré by sa malo posudzovať v 10-ročnej premlčacej lehote, súd nemal zo
strany navrhovateľa preukázané žiadne skutočnosti o úmysle odporcu sa bezdôvodne obohatiť na úkor
navrhovateľa.Súdpredovšetkýmpoukazujenato,žetak,akotovyjadrilajprávnyzástupcanavrhovateľa
vo svojom vyjadrení k námietke premlčania, odporca podnikal v oblasti poskytovania spotrebiteľských

úverov dosť dlhú dobu a už zo samotnej podstaty tohto podnikania len vyplýva to, že on chcel poskytnúť
peniaze s tým, aby sa tieto peniaze mu nejakým spôsobom aj so ziskom, ktorý k tomu patrí, vrátili.
Uvedený zisk teda predstavoval poplatky, ako aj úroky za poskytnutý úver. Z tohto dôvodu sa on v
žiadnom prípade nemohol chcieť bezdôvodne obohatiť, pretože dôvodom jeho podnikateľskej činnosti
bolo poskytovanie úverov a zo samotnej definície, či už ekonomickej, alebo právnej v zmysle § 497

Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere veriteľ na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky a tento sa ich zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky, preto nebolo úmyslom odporcu, ako
poskytovateľa úveru, sa bezdôvodne obohatiť, ale dôvodom na obohatenie a poskytnutie úveru je to, že
on samozrejme tieto finančné prostriedky poskytuje za úroky, teda za účelom dosiahnutia zisku.

Ďalej súd poukazuje na to, že úmysel priamy, alebo nepriamy by navrhovateľ musel v konaní
jednoznačne preukázať, čo sa však nestalo. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ako to vyplýva z výpisu z
Obchodného registra, mala v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s navrhovateľom sídlo v
Bratislave, pričom výkon svojej činnosti - realizáciu poskytovania spotrebiteľských úverov, vykonávala
prostredníctvom svojich zástupcov a spolupracujúcich osôb, a to buď v miestne prenajatých priestoroch

konkrétneho regiónu, alebo na verejne prístupných miestach. Mnohokrát spolupracujúcimi pracovníkmi
odporcu boli osoby so stredným vzdelaním, čo je vo všeobecnosti známou notorietou s tým, že podľa
názoru súdu navrhovateľ nepreukázal vedomé alebo nevedomé porušenie práva konkrétnou osobou
uzatvárajúcou predmetnú zmluvu v mene odporcu.Súd ďalej poukazuje na to, že občianske právo v žiadnom svojom právnom predpise nevysvetľuje pojem
úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úmyselné konanie je ako pojem riešené v trestnom práve, a to

konkrétnev§15Trestnéhozákonavsúčasnomplatnomznení.Úmyselnézavineniejetiežtrestnoprávna
kategória, kde podľa právnej teórie predstavuje určitý vnútorný psychický vzťah konajúcej osoby k
hodnoteným skutočnostiam. Musí zahŕňať v sebe zložku vôľovú, aj zložku vedomostnú. Záver o tom,
či sa jedná o zavinenie úmyselné, je záverom právnym, avšak tento právny záver sa musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

Právny zástupca navrhovateľa poukazoval na úmyselné konanie odporcu. Súd však konštatuje, že
úmyselné konanie musí byť pred súdom preukázané, nemožno ho len predpokladať z postupu odporcu,
ktorý navrhovateľ namietal. Zo žiadneho relevantného dôkazu nevyplynul pre súd záver, že by odporca
konal v úmysle získať bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Naopak, úmyslom odporcu bolo
uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere za podmienok dohodnutých v predmetnej

zmluve.

Súd teda konštatuje, že úmysel odporcu smeroval k uzatváraniu záväzkových vzťahov, avšak ich
posúdenie závisí v každom jednotlivom prípade od okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré súdy
hodnotia v jednotlivých sporoch. Súd preto uzatvára, že v tomto konkrétnom prípade nemal preukázané

úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, a preto v danom prípade uplatnil trojročnú
objektívnu premlčaciu lehotu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže odporca bol v konaní úspešný, avšak
žiadne trovy konania si neuplatňoval, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).