Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116200691
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116200691.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu K. zast. JUDr.

Andrej Kučera, advokát, SNP 6, Hlohovec, proti žalovanej K., o zaplatenie 5272,05 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5.272,05 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy
6.000,00eurod11.03.2015do14.05.2015,zosumy5.861,62eurod15.05.2015do14.07.2015,zosumy
5.713,59 eur od 15.07.2015 do 14.08.2015, zo sumy 5.519,327 eur od 15.08.2015 do 14.09.2015 a zo
sumy 5.272,05 eur od 15.09.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z

dôvodu, že žalovanej poskytol pôžičku 18. 2. 2015 vo výške 6.000 eur s lehotou splatnosti 10. 3. 2015,
žalovaná ju však nevrátila v žalovanej výške.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie čiastky 5272,05

eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa 18.2.2015 bola medzi stranami uzavretá zmluva o
pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie 6.000,00 eur, poskytnutých pri podpise zmluvy v hotovosti,
čo potvrdila žalovaná podpisom. V lehote splatnosti k vráteniu pôžičky nedošlo. Žalobca sa snažil na
základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečiť vrátenie týmto spôsobom a takto mu bola poukázaná
suma 727,95 eur. Táto bola odpočítaná od istiny. Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania.
Žalovaná podpísala dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, dohodu o zrážkach zo mzdy, teda
nemožno prisvedčiť k jej obrane, že zmluvu o pôžičke nečítala. Predložil výpisy z účtov ako dôkaz o

tom, aké čiastky uhradila žalovaná pred podaním žaloby, nejedná sa o splátky z titulu pôžičky, ktorá je
predmetom konania, ale o pôžičky z minulosti.

Žalovaná ho telefonicky kontaktovala na jeho inzerát o finančnej pomoci a preúverovaní jej dlhov.
Oslovila ho, že potrebuje riešiť svoje finančné problémy, riešili to niekoľko mesiacov. Dlhy mala v
niekoľkýchdesiatkachtisíceur,vyplatilisa tým,žesanehnuteľnosťpredalapriateľovijejdcéry.Žalovanej
zostali nejaké menšie vlastné pôžičky a poprosila ho, aby jej ich pomohol finančne vyriešiť. Bolo to

niekoľkotisíceur.Požičaljej 6.000eur,abysivyplatilasvojepodĺžnosti.Eštepreduzavretímtejtozmluvy
žalovanej poskytol pôžičku vo výške 2.000 eur, zmluvu nepodpisovali vzhľadom na ich spoluprácu a
dôveru, takže to nepovažoval za potrebné. Z tohto mu vrátila 680 eur, o čom predložil doklady. Túto zatiaľ
nevymáhal, lebo veril sľubom žalovanej. Ale keď sa vyhla zrážkam zo mzdy, tak, že išla do dôchodku,nemal inú možnosť. Spornú zmluvu podpisovali u žalovanej doma vo C.h a naraz podpisovali aj dohodu
o zrážkach a vyplňovacom práve. Z pôžičky vo výške 6000 eur dostal formou zrážok zo mzdy spolu asi
727 eur. O pôžičku hopožiadala žalovaná na vyplatenie svojich podĺžností.

4.Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobcu spoznala cez inzerát, ktorý ponúkal pomoc
pri dražbách alebo finančných problémoch. Jej hrozila dražba a mala podĺžnosti voči nebankovým
subjektom. Žalobca jej vybavoval úver na dom, aby nedošlo k dražbe. Žalobca vyplatil nebankovým
spoločnostiam jej dlhy, ktoré mala cca 2.000 eur. Dohodli sa, že mu bude každý mesiac dávať na jeho

účty po 300 eur na účet vo VUB č.XXXXXXXXXX/XXXX. Pohľadávku splácala, ale tak, že nie vždy sumu
300 eur, ako sa dohodli. Po nahliadnutí na Zmluvu o pôžičke uviedla, že je to jej podpis, keď žalobca
prišiel ku nej na jar, keď vytiahol z kufríka papiere, ktoré jej dal popodpisovať a tieto nečítala, lebo mu
verila. Sumu 2000 eur vyplatil za ňu v roku 2014 v lete. Keď podpisovala papiere, povedal, že je to
ohľadom tej pôžičky. Žalobca jej z toho nenechal žiaden doklad. Žalobcovi zaplatila 1.100 eur. Pôžičku
6000 eur nedostala, podpísala papiere, ktoré jej dal žalobca a vyplácala mu 2000 eur.

5.Z predložených dokladov vyplýva, že strany uzavreli dňa 18. 2. 2015 Zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bola finančná čiastka 6.000 eur s lehotou splatnosti dňom 10. 3. 2015. Podpisom zmluvy potvrdila
žalovaná ako dlžník prepočítanie a prevzatie čiastky 6000 eur. Dňa 18. 2. 2015 tiež strany uzavreli
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne podpísali Dohodu o

vyplňovacom práve k blankozmenke - s odvolaním sa na článok IV bod 5, 6 Zmluvy o pôžičke. .

6.Podľa § 657 Obč. zák. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke je neformálne dvojstranné jednanie. Podstatné časti zmluvy sú a/ prenechanie veci /

reálne odovzdanie/, b/ druhové určenie veci, c/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, d// určenie času
vrátenia. Forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná, postačí aj ústna dohoda.
Z uvedeného vyplýva, že pre platnosť zmluvy, resp. preukázania jej existencie, je potrebné splnenie
vyššie uvedených podmienok.

7.V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej na základe zmluvy o pôžičke
zo dňa 18. 2. 2015 pôžičku vo výške 6000 eur podľa čl. I ods. 1 zmluvy s lehotou splatnosti do 10. 3.
2015. V zmysle čl. I ods. 3 zmluvy žalovaná svojím podpisom potvrdila prevzatie pôžičky v hotovosti
a v plnej výške, vyhlásila, že zmluvu si riadne prečítala a od žalobcu riadne a v plnej výške prevzala.
Zmluva bola dohodnutá bez úrokov a poplatkov, sankcie /zákonné úroky z omeškania/ boli dohodnuté

v čl. IV zmluvy.
Zmluva o pôžičke mala všetky zákonom stanovené náležitosti, a to špecifikáciu predmetu zmluvy -
výšku pôžičky, reálne prenechanie - odovzdanie pôžičky, čo potvrdila žalovaná svojím podpisom a tiež
povinnosť pôžičku vrátiť v stanovenej lehote. Žiadnym relevantným spôsobom neboli tieto skutočnosti
vyvrátené a spochybnené.

Žalobca predložil potvrdenie o výbere sumy 6000 eur - 4. 12. 2014 - 2500 eur, 6. 12. 2014 - 1500 eur,
26. 1. 2015 - 2000 eur.
Zmluvné strany v ten istý deň 18. 2. 2015 uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, v zmysle
ktorej na základe zmluvy o pôžičke uzavretej 18. 2. 2015 sa zmluvné strany dohodli na uspokojení
pohľadávky žalovanej voči žalobcovi v prípade omeškania zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Takto bola

uspokojená pohľadávka žalobcu vo výške 727,95 eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná.
Strany dňa 18. 2. 2015 uzavreli tiež Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke na zabezpečenie
všetkých pohľadávok veriteľa /žalobcu/ voči dlžníkovi /žalovanej/ vyplývajúcich mu zo zmluvy o pôžičke
uzavretej 18. 2. 2015.
Všetky uvedené dokumenty žalovaná podpísala. V konaní nebolo sporné a žalovaná ani nepreukázala,

že by uvedené doklady podpísala inak ako dobrovoľne. Podpisom potvrdila, že si ich prečítala,
porozumela ich obsahu, uzatvára ich slobodne, vážne a určite prejavenej vôli.

8. K námietkam žalovanej, že od žalobcu nečerpala pôžičku vo výške 6000 eur, je potrebné uviesť, že
žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila tvrdenia a dôkazy žalobcu.

Zmluva bola uzavretá 18. 2. 2015, doklady predložené žalobcom o úhradách sú z 13. 11. 2014 /200
eur/, 15. 12. 2014 /180 eur/, 8. 1. 2015 /300 eur/ a tieto majú byť úhradami predchádzajúcej pôžičky vo
výške 2000 eur, ktorá predchádzala pôžičke, ktorá je predmetom sporu, a teda dátum týchto úhrad tejto
skutočnosti aj nasvedčuje. K uzavretiu spornej pôžičky 18. 2. 2015 došlo až po týchto úhradách, a tedaje zrejmé, že sa jednalo o iný právny vzťah strán sporu, ktorý predchádzal spornej pôžičke - nemohlo
dôjsť k úhradám pôžičky, ktorá bola poskytnutá neskôr.
Civilné sporové konanie je ovládané zásadou, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie

dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne
strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strany majú preto
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú.
Strany majú podľa § 150 CSP povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania

uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh. Súd podľa zásad CSP nevykonáva dôkazy bez návrhu - výnimkou
sú preverenie dôkazu z verejne dostupných registrov /napr. obchodný register, kataster nehnuteľností/,
zisťovanie procesných podmienok, skutočností, či bude rozhodnutie vykonateľné, a dôkazy na zistenie
cudzieho práva.
Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a

podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 11 os. 4 CSP Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, ak
nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Podľa čl. 17 CSP Súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Žalovaná nepredložila ani neoznačila žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zmluvy
uzavreté medzi stranami a predovšetkým zmluvu o pôžičke žalovaná podpísala, potvrdila prevzatie
pôžičky. Zmluva mala všetky zákonné náležitosti a neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti,
ktoré by mali za následok prípadnú neplatnosť zmluvy. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sa s obsahom listín
neoboznámila, nebola obozretná, táto skutočnosť bez ďalšieho nemá za následok neplatnosť zmluvy

a takéto okolnosti a dôvody žalovaná ani nepreukázala. Dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo
výlučne na žalovanej. Treba pre úplnosť uviesť, že žalovaná podpisovala v zhodný deň tri listiny, a teda
jej obrana sa potom javí ako účelová a túto nepreukázala.
Zmluva o pôžičke spĺňa všetky zákonné náležitosti, predovšetkým žalovaná potvrdila svojím podpisom
prevzatie čiastky, ktorá bola predmetom zmluvy a opak nepreukázala. Žiadnym relevantným spôsobom

nevyvrátila dôkazy a tvrdenia žalobcu, ktorými by preukázala svoje tvrdenia.
Za daného stavu súd potom dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a preukázaná.

9.Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Spolu
s istinou súd priznal žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
splnenímpeňažnéhodlhu.Úrokyzomeškaniasúdpriznalvzmysležalobyododňaomeškaniažalovanej
s prihliadnutím na čiastkové plnenie do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v celom
rozsahu, a teda súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným
rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).