Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416203781
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416203781.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého N. H., T.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: otca I. I., T.. X.X.XXXX,
H.G.XX,G.G.H.Z.I.Y.H.,T..XX.XX.XXXX,H.W..G.XX,G.Belá,nanávrhmatkyozvýšenievýživného
pre maloleté dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.6.2016 sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania

rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/114/2013-26 z
11.6.2013 a zvýšil výživné pre maloletého zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne počnúc
dňom 1.4.2016. Podaný návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že maloletý bol rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok č. k. 3C/203/2009-15 z 11.2.2010 zverený do jej osobnej starostlivosti a rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/114/2013-26 z 11.6.2013 bol otec zaviazaný prispievať na výživu
dieťaťa sumou 30,- eur mesačne. Naposledy súd o vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu rozhodoval
v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3P/71/2015, ktoré začalo na návrh

matky o zvýšenie výživného, avšak súd tento návrh zamietol. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní
pravidelne. Matka má za to, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému sa zmenili
pomery a to tak, že otec sa zamestnal ako robotník na Mestskom úrade Spišská Belá, matka je od
28.7.2015 evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a vydala sa za Ľ. H. a maloleté
dieťa navštevuje 2. ročník Základnej školy v Spišskej Belej, navštevuje futbalový krúžok, kde matka
na začiatku roka uhradila 20,- eur, v škole uhradila ZRPŠ, tiež pravidelne uhrádza poplatky za školské
podujatia maloletého, za knihy anglického jazyka a pod. Dieťa sa stravuje doma. Maloletý je astmatik,

s čím sú spojené zvýšené náklady na zakupovanie liekov a pravidelnú návštevu odborného lekára.
Matka s dieťaťom býva v rodinnom dome u jej rodičov, kde mesačne na domácnosť prispieva sumou
cca 130,- eur. Matka uhrádza maloletému poistku vo výške 34,47 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť
iba k maloletému Jakubovi. Otec má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

2. Uznesením č. k. 6P/99/2016-11 z 22.11.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu za kolízneho
opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok na zastupovanie v tomto konaní.

3. Súd vo veci za účelom zistenia skutočného stavu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to
najmä oboznámením sa s podaným návrhom na začatie konania, odpoveďou Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok z 29.11.2016, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z29.11.2016 o evidencii rodičov ako uchádzačov o zamestnanie, kópiou pracovnej zmluvy uzatvorenej
dňa 29.4.2016 medzi mestom Spišská Belá a otcom, opisom mzdových listov otca za mesiace máj a ž
november 2016 a oboznámením sa s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu ako aj výsluchom

účastníkov konania.

4. Podľa odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok z 29.11.2016 rodičia nie sú vedení v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. Matka bola naposledy evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie
v období od 28.7.2015 do 31.10.2016 a nie je jej vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, nárok na dávku

v hmotnej núdzi trval v období od 1.4.2004 do 30.9.2006. Otec bol naposledy vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie v období od 28.5.2015 do 30.4.2016 a v súčasnosti mu nie je poskytovaná
dávka v hmotnej núdzi, nárok na dávku v hmotnej núdzi trval v období od 1.9.2015 do 31.5.2016.

5. Z kópie pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.4.2016 medzi otcom a mestom Spišská Belá súd
zistil, že na jej základe bol medzi nimi založený pracovný pomer ma dobu určitú do 31.1.2017 s dňom

nástupom do práce 1.5.2016, s druhom vykonávanej práce robotník, s miestom výkonu práce Spišská
Belá a s funkčným platom 480,- eur mesačne. Z opisu mzdových listov otca za mesiace máj až november
2011 mal súd preukázané, že otcov čistý priemerný mesačný príjem v danom období bol 443,23 eur.

6. Na pojednávaní konanom dňa 9.1.2017 matka zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu.

Vypovedala, že maloletý Jakub má 9 rokov, jeho potreby rastú. Od 1.4.2016 bola matka po tom, čo sa
vrátila do práce po operácii, prepustená z firmy Plastiflex Kežmarok, ktorá znižovala stavy. Následne
bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce. Od 1.11.2016 je zamestnaná ako
opatrovateľka v domove dôchodcov s príjmom 480,- eur. Zamestnalo ju mesto Spišská Belá. Má
vyživovaciu povinnosť len k maloletému Jakubovi. Matka žije s dieťaťom v domácnosti jej rodičov, ktorým

na domácnosť prispieva 150,- eur mesačne. Spláca dve pôžičky pre nebankovky pre PROFI CREDIT
okolo 80,- eur mesačne a pre Provident 60,- eur mesačne. Maloleté dieťa je žiakom 3. ročníka základnej
školy,stravujesadoma,avšakjeastmatik,ječastochoré.Mesačnenaliekypredieťamatkauhrádza15,-
eur, či je choré alebo nie. Na pravidelné lekárske prehliadky s dieťaťom chodieva matka raz za polrok.

7. Otec na pojednávaní konanom dňa 9.1.2017 vyjadril nesúhlas s podaným návrhom na zvýšenie
výživného. Vypovedal, že okrem maloletého Jakuba má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom
maloletým deťom. Jeho manželka je nezamestnaná, nemá žiaden príjem. Otec je zamestnaný v meste
Spišská Belá ako kosič od 1.5.2016, pričom pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do 31.1.2017.
Nevie, či ho mesto zamestnaná aj ďalej alebo nie. Spolu s rodinou žije v rodinnom dome, ktorý patrí

jeho rodičom, kde platí 28,- eur za vodu a 50,- eur za smeti. Má dlhy voči mestu a má viaceré exekúcie
na výživné.

8. Kolízny opatrovník dieťaťa doporučil návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu upravená rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok č. k. 5P/114/2013-26 z 11.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2013 a ktorým
súd schválil dohodu rodičov o výživnom, v zmysle ktorej je otec povinný počnúc 1.6.2013 prispievať
na výživu dieťaťa sumou 30,- eur mesačne. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody vychádzal z toho,

že otec bol v tom čase nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy však súd
rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 3P/71/2015, ktoré sa začalo na návrh matky o zvýšenie výživného. Návrh matky bol rozsudkom
č. k. 3P/71/2015-7 z 23.6.2015 v celom rozsahu zamietnutý. Súd pri zamietnutí návrhu matky na
zvýšenie výživného v konaní vedenom pod sp. zn. 3P/71/2015 vychádzal z toho, že maloletý bol už

v tom čase prvákom na základnej škole, čím došlo k nárastu jeho odôvodnených potrieb, pravidelne
navštevoval odborného lekára kvôli astme, matka s ním bývala u jej rodičov, ktorým prispievala na
náklady domácnosti sumou 70,- eur mesačne, bola síce zamestnaná v spoločnosti Plastiflex a.s.
Kežmarok, ale v čase rozhodovania súdu bola už 6. mesiac práceneschopná a otec bol nezamestnaný,
evidovaný na úrade práce.

Toho času je matka od 1.11.2016 zamestnaná mestom Spišská Belá s mesačným príjmom 480,-
eur ako opatrovateľka v domove sociálnych služieb, býva i s dieťaťom u svojich rodičov, ktorým
mesačne prispieva na domácnosť sumou 150,- eur, spláca dve pôžičky, vyživovaciu povinnosť má len
k maloletému Jakubovi, maloletý Jakub je tretiakom na základnej škole, má zdravotné problémy kvôliastme, navštevuje futbalový krúžok a otec je toho času zamestnaný avšak len do 31.1.2017 ako kosič
pre mesto Spišská Belá s mesačným príjmom 480,- eur, má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti,
jeho manželka je bez príjmu, nezamestnaná, otec býva s rodinou u svojich rodičov, ktorým prispieva

mesačne 78,- eur a má viaceré dlhy a exekúcie.

10.Podľa§121zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CMP“)rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť

aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11.Podľa§78ods.1zákonač.36/2005Z.z.Zákonaorodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

12.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny
právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad

vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru.
Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, podstatné zvýšenie alebo
zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

19. Od poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému (rozsudok Okresného súdu

Kežmarok č. k. 5P/114/2013-26 z 11.6.2013) došlo na strane maloletého dieťa k podstatnej zmene
pomerov, nakoľko jeho odôvodnené potreby sa zvýšili vzhľadom na to, že už nie je v predškolskom
veku, ale nastúpil na základnú školu a rovnako narástli aj jeho výdavky súvisiace s prirodzeným rastom,
keďže je starší o štyri roky. Avšak pokiaľ ide o pomery na strane otca, nemožno konštatovať, že by sa
zlepšili a odôvodňovali plnenie vyživovacej povinnosti vo vyššej výške než 30,- eur mesačne vzhľadom

na to, že pracovný pomer otca bude trvať len do 31.1.2017, kedy otec bude podľa všetkého opäť
nezamestnaný, ako v predchádzajúcich obdobiach, otec ma navyše ďalšie dve vyživovacie povinnosti
k dvom maloletým deťom, jeho manželka je bez príjmu a má viacero dlhov a exekúcií. Napokon od
posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca k maloletému (rozsudok Okresného súdu
Kežmarok č. k. 3P/71/2015-7 z 23.6.2015) na strane maloletého dieťaťa ani otca nedošlo k podstatnej

zmene pomerov, nakoľko v tom čase už maloletý navštevoval základnú školu a otec bol i v tom čase
evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ale na strane matky došlo k zmene pomerov od
posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti, nakoľko tá v tom čase bola práceneschopná a
teraz je pracovne činná ako opatrovateľka v domove sociálnych služieb s mesačným príjmom 480,- eur.20. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že aj aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca odôvodňujú platenie výživného pre maloletého Jakuba len vo výške 30,- eur mesačne, preto súd

návrh matky v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

23. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).

24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov
konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len ,,CSP“/)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým

alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
súdneho výkonu rozhodnutia.