Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815211645
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815211645.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: Y. U., nar.
XX.X. XXXX, bytom T., A. H. J., XXX/XX, zast. R.. Gabrielom Blehom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Ladislava Dérera 2, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. 308001140 vo

výške 298 eur, do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca je p o v i n n ýzaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 17,50 eur na

účet Okresného súdu Prievidza, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal, aby súd určil, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 308001140 zo dňa 13.12. 2012 /ďalej len „Zmluva“/ a Rozhodcovská zmluva zo dňa 13.2.
2012 /ďalej len „RZ“/uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom sú neplatné. Tiež sa domáhal, aby
súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. 308001140
vo výške 298 eur a zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur a náhradu trov konania. Návrh

zdôvodnil tým, že dňa 13.12. 2012 uzavrel navrhovateľ s odporcom spotrebiteľskú zmluvu č. 308001440
na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 500 eur. Navrhovateľ ten istý deň ako
podmienku poskytnutia úveru podpísal s odporcom aj RZ priradenú k úverovej zmluve podľa totožného
v nej uvedeného čísla. Zmluvy boli odporcom vopred naformulované a navrhovateľ nemohol ovplyvniť
ich obsah. Doteraz navrhovateľ splatil z poskytnutého úveru vo výške 500 eur splátky v celkovej výške
798 eur, čím došlo k preplateniu úveru vo výške 298 eur. Napriek tomu je navrhovateľ vedený ako
neplatič a neustále mu chodia výzvy na ďalšie úhrady dlhu, naposledy v sume 936,45 eur. Pretože

už začalo rozhodcovské konanie, navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že to nebráni tomu, aby bolo
začaté konanie o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pretože neexistuje právomoc rozhodcovského súdu
z dôvodu, že RZ je neplatnou zmluvou /s neprijateľnou zmluvnou podmienkou/, pretože aj osobitné
vyjednanie podmienky treba vykladať v prospech spotrebiteľa a ten ako taký nemá záujem vec prejednať
pred rozhodcovským súdom, pretože tie v mnohých prípadoch neskúmajú neprijateľnosť zmluvných
podmienok. Odporca na základe Zmluvy poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 500

eur a napriek tomu, že navrhovateľ už zo zmluvy uhradil odporcovi sumu 798 eur, navrhovateľ ešte
stále od neho požaduje sumu 936,45 eur, čo je navýšenie istiny úveru o viac ako 100 %.Takáto výška
odplaty za úver odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. V obdobných prípadoch bolo už viackrátsúdmi vyslovené, že úroky vo výške už nad 20 % sú neprimerane vysoké, čo má za následok, že
daný úverový právny úkon je absolútne neplatný. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39
Občianskeho zákonníka. Hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej

čiastky pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je
ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. V zmluve o úvere je uvedený údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov /ďalej len „RPMN“/ vo výške 952,31 %, v Zmluve nie je uvedená ročná

úroková sadzba, údaj o výške splátok istiny úveru, výške splátok úrokov z úveru a výške splátok iných
poplatkov,ktorézmluvaospotrebiteľskomúverenevyhnutnemusíobsahovaťvzmysle§9ods.2zákona
č. 129/2010 Z.z.. Absencia týchto náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy bol
navrhovateľ vo finančnej tiesni a keď sa so splácaním úveru dostal do omeškania, rozbehol sa celý
kolotočsankcií.AžpoporadesMinisterstvomspravodlivostiSR-Komisioupreposudzovaniezmluvných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú sa obrátil, si uvedomil, aké nemorálne úroky od
neho odporca žiada a aké sankcie sú voči nemu uplatňované. Odporca postupoval voči navrhovateľovi
bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho spotrebiteľské práva porušil najmä
tým, že použil v zmluvách viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Odporca podmienil poskytnutie
finančných prostriedkov podpísaním RZ. Tzv. „rozhodcovská zmluva“ bráni uplatniť vec na štátnom

súde, ak dodávateľ skôr podá žalobu na rozhodcovskom súde, a tým núti spotrebiteľa riešiť v tomto
prípade vec iba v rozhodcovskom konaní /§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka/. Navrhovateľ je
tak potenciálne vystavený rozhodcovskému súdu, ktorý je pre neho netransparentný a tým, že ho má
predtlačený odporca v tzv. „rozhodcovskej zmluve“, tak vyvoláva pochybnosti o objektívnosti. Taktiež
miesto je nevýhodnejšie, pretože podľa § 87 písm. f/ Občianskeho zákonníka by navrhovateľ mohol

využiť súd v mieste svojho bydliska. Vnútorné procesné pravidlá navrhovateľovi nič nehovoria, nikto ho
s nimi neoboznámil a nikdy ich ani nevidel. Napriek snahe odporcu, ktorej cieľom je budiť dojem, že
ide o rozhodcovskú zmluvu, možno konštatovať, že z jeho strany ide len o technické oddelenie listín /
zmluvy o úvere a tzv. „rozhodcovskej zmluvy“/. Navrhovateľ nemal reálnu a skutočnú možnosť ovplyvniť
obsah ani rokovať o tzv. rozhodcovskej zmluve. Zjavne ide len o snahu odporcu navodiť dojem, že ide

o individuálne dojednanie v snahe zmiasť tak súd. Odporca v zmluvách požaduje odplatu vyše 100 %.
V tomto prípade ide jednoznačne o úžeru, v dôsledku ktorej je právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný ako celok.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom podaní zo dňa 3.8. 2015

uviedol, že odporca sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi navrhovateľa uvedenými v návrhu.
Veriteľ mal uzatvoriť s dlžníkom dňa 13.12. 2012 Zmluvu o úvere, ktorou mala byť poskytnutá finančná
čiastkavovýške500eurzvýšenáopríslušnýpoplatokvovýške334eur.Nazmluvubolouhradených798
eur. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú uvedené v Obchodnom zákonníku,
pretože ten predstavuje predpis, na základe ktorého bola v zmysle § 269 uzatvorená. Následne sa

zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy do budúcna, ktoré vzniknú zo zmluvy sa budú spravovať § 262 a
nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva obsahuje RPMN, ročnú úrokovú sadzbu a to i napriek tomu, že sa
to v prípade tejto zmluvy nevyžaduje. Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a preto nemôže byť
bezúročná a bez poplatkov. Pokiaľ navrhovateľ napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov,
slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni a

neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ďalej uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Podstatnou náležitosťou
je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky /bez uvedenia ich výšky/. Potreboval za potrebné takisto
zdôrazniť, že v čase uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny
predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných

prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša navrhovateľ, nie
odporca. Navrhovateľ teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia Zmluvy išlo o odplatu,
ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov /tak ako odporca/. Pokiaľ sa navrhovateľ dovoláva údajov bánk, konátak v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle
požadovaná na finančnom trhu, t. j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Navyše
navrhovateľ sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne by

mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré
spadá i odporca. Naviac je možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie,
ktoré má charakter prevýšenia podstatného. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových
subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo

úvery osobám, ktoré by pôžičku, či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka.
Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s
bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva
u konzervatívnejších bánk. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú
úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými

podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Spor
medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere č. 804000835 je právoplatne rozsúdený a to Rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 11.11. 2014 sp. zn. SR 12593/14, ktorý sa z hľadiska prisúdenia plnenia
zaoberal zmluvou o úvere, ktorej neplatnosti a vydania bezdôvodného obohatenia z nej sa v tomto
súdnom konaní navrhovateľ domáha. Rozhodcovský rozsudok prisúdil odporcovi právo na plnenie v

súvislosti so zmluvou o úvere, a teda tým ju prisúdil ako platnú, pričom sa ňou v odôvodnení aj podrobne
zaoberal.

Odporca sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. S poukazom na ust.
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pojednával súd vo veci v neprítomnosti

odporcu.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní vypočutím navrhovateľa, svedkyne Q. U., oboznámením s
obsahom Zmluvy o úvere č. 308001140 zo dňa 13.12. 2012, Prílohy k Zmluve o úvere č. 308001140,
Rozhodcovskej zmluvy č. 308001140 zo dňa 13.12. 2012, pokusu o zmier adresovaným navrhovateľovi

zo dňa 5.2. 2015, potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov, písomného vyjadrenia odporcu zo dňa
3.8. 2015, obsahom spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom v Bratislave a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2371/2015, mal súd zistený tento
skutkový a právny stav veci:

Dňa 13.12. 2012 uzatvoril odporca ako veriteľ s navrhovateľom ako dlžníkom Zmluvu o o úvere č.
308001140, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľovi peňažné prostriedky vo výške 500 eur.
Vo vyššie uvedenej zmluve sa navrhovateľ zaviazal ako spotrebiteľ odporcovi ako dodávateľovi úver
vrátiť v 6 splátkach po 139 eur. Spolu sa navrhovateľ zaviazal vrátiť odporcovi sumu 834 eur pri RPMN
za úver 952,31 % /uvedenej vo fotokópii Zmluvy/, pričom v zmluve o úvere ročná úroková sadzba ani

priemerná RPMN za úver uvedená nie je. Takisto v Zmluve nie je uvedená ani konečná splatnosť úveru.
Na origináli Zmluvy o úvere RPMN uvedená nie je.

Fixná ročná úroková sadzba vo výške 32 % je uvedená v Prílohe k Zmluve o úvere zo dňa 13.12. 2012,
ktorú prílohu však navrhovateľ od odporcu podľa svojho vyjadrenia neprevzal. V prílohe sa tiež uvádza

priemerná RPMN 43,30 %. Z prílohy takisto vyplýva, že z celkovej sumy úveru po navýšení vo výške
834 eur predstavuje istina úveru sumu 500 eur, úrok sumu 111,33 eur a administratívny poplatok sumu
222,67 eur.

Súčasne zo Zmluvou účastníci uzatvorili dňa 13.12. 2012 aj Rozhodcovskú zmluvu č. 308001140, ktorú

podľa vyjadrenia navrhovateľa, tento od odporcu takisto nedostal. Podľa čl. II tejto zmluvy, všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere zo dňa 13.12. 2012 budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským
súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník

rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať
Stálemu rozhodcovskému súdu /ďalej len „SRS“/ žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku,
ktorý preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov SRS b/ pred príslušným súdom
Slovenskej republiky; ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa O.s.p.. V RZ sa zmluvnéstrany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy.; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi SRS založená právomoc SRS. Zmluvné
strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia
dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej

forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

Navrhovateľ ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia zaplatil odporcovi z úveru spolu sumu 748 eur /
písomné doklady na č. l. 11 - 14 spisu/. Do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania /16.10.
2014/ zaplatil navrhovateľ odporcovi z úveru spolu sumu 648 eur nasledovne: dňa 22.1. 2013 sumu
139 eur, dňa 21.2. 2013 sumu 139 eur, dňa 19.8. 2013 sumu 50 eur, dňa 20.9. 2013 sumu 50 eur, dňa

18.7. 2014 sumu 100 eur, dňa 20.8. 2014 sumu 100 eur a dňa 22.9. 2014 sumu 70 eur. Vyplýva to
nielen z návrhu na začatie rozhodcovského konania /č. l. 24/, ale aj z potvrdení o prevzatí finančných
prostriedkov /č. l. 11 - 14 spisu/. Dňa 23.10. 2014 zaplatil navrhovateľ odporcovi ešte sumu 50 eur, 29.11.
2014 sumu 50 eur a dňa 20.1. 2015 sumu 50 eur. Spolu tak navrhovateľ zaplatil odporcovi za poskytnutý
úver sumu 798 eur.

Z dôvodu, že si navrhovateľ voči odporcovi svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, podal odporca na
navrhovateľa dňa 16.10. 2014 žalobu na SRS.

Na základe vyššie uvedenej žaloby vydal SRS rozsudok zo dňa 11.11. 2014, ktorým uložil navrhovateľovi

povinnosť zaplatiť odporcovi známy úrok vo výške 99,56 eur, známy úrok z omeškania vo výške 34,11
eur, poplatok vo výške 79,12 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 79,12 eur od 24.9.
2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 154,19 eur, poplatok za upomienky vo výške
20 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 162,40 eur, všetko v 80 eur mesačných splátkach.
Rozsudok doručovaný navrhovateľovi do vlastných rúk, navrhovateľ neprevzal, vrátil sa späť súdu

neprevzatý navrhovateľom v odbernej lehote. Zásielka bola na pošte uložená 20.11. 2014, pričom nie je
z obálky zrejmé, či sa zásielka opätovne doručovala navrhovateľovi. Rozsudok podľa pripojenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 31.12. 2014 a vykonateľnosť dňa 5.1. 2015.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. 15 Er/2371/2015-17 zo dňa 30.9. 2015 tunajší súd žiadosť súdneho

exekútoraJUDr.RudolfaKrutého,PhD.,ExekútorskýúradBratislava,oudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie zamietol, keď oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 7.3.
2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 12593/14 vydaným 11.11. 2014 SRS. Vyššie uvedené rozhodnutie súd vydal po
zistení,žeRZpodľanázorusúduspĺňavšetkypodmienky,takzpohľaduustanovení§53,54OZplatného

ku dňu uzatvorenia Zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS /výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva/, aby bola kvalifikovaná ako nekalá, s tým, že táto doložka je zároveň aj v rozpore
s ust. § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a teda je neplatná. Táto
neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Rozhodnutie doteraz právoplatnosť nenadobudlo.

Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní pred súdom mal súd okrem iného zistené,
že finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur, sa navrhovateľ v konaní domáha na základe § 3 ods. 5
Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, tohto
sa navrhovateľ v konaní domáha vo výške 298 eur, ako rozdiel ním zaplatenej sumy z úveru vo výške
798 eur a odporcom mu poskytnutej istiny úveru vo výške 500 eur. Predložil do spisu výzvu odporcu

adresovanú navrhovateľovi na úhradu dlhu zo dňa 2.10. 2015, v ktorej odporca žiadal navrhovateľa o
zaplatenie sumy 1105 eur. Poukázal na to, a na pojednávaní pred súdom aj preukázal, že v origináli
Zmluvy chýba údaj o RPMN. Na otázku sudcu, v čom spočíva naliehavý právny záujem navrhovateľa o
určenie neplatnosti oboch zmlúv, právny zástupca navrhovateľa neodpovedal.

Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom takisto uviedol, že bol vo finančnej tiesni, z dôvodu ktorého
si s manželkou zobral u odporcu pôžičku, ktorú nepravidelne splácali. Po prepustení zo zamestnania
nevládal peniaze splácať. Potom pôžičku vyplatili a napriek tomu sa im vyhrážali, telefonicky aj písomne,
a tvrdili im, že prídu o byt. O odporcovi sa dozvedel v nejakom časopise. Išli s manželkou priamo kodporcovi, požiadal ho o 500 eur. Hneď po podpise zmluvy mu boli odovzdané peniaze vo výške 500 eur.
Pred uzavretím zmluvy predložil odporcovi občiansky preukaz. Jeho majetkové pomery, resp. príjmové
pomery, odporca pred uzatvorením Zmluvy nezisťoval. U odporcu sa zdržal pred podpisom zmluvy asi

10 minút. Nepamätal sa, čo všetko u odporcu podpisoval a ani na to, či u odporcu okrem úverovej
zmluvy a rozhodcovskej zmluvy podpisoval ešte niečo iné. Úver splácali po 100 eur, či 120 eur mesačne.
Vedel, že úver mal splácať 5-6 mesiacov. Údaje uvedené v Zmluve už asi napísané boli predtým, ako
prišiel k odporcovi. Nepamätal sa, či mu o RZ pred podpisom zmluvy o úvere bolo niečo povedané,
resp. či mu Zmluvu, resp. RZ, resp. iné písomnosti odporca odovzdal po podpise zmluvy, resp. či

tieto písomnosti mu boli doručené neskôr. Z celej veci bol „doplašený“, takisto mu hrozili exekútorom.
Finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur žiada z dôvodu, že celý poskytnutý úver preplatili. Je pravda,
že kvôli tejto veci nespával, bol stresovaný. Odporca sa mu vyhrážal exekútorom, bolo to telefonicky a aj
písomne. Tieto skutočnosti poznačili jeho život tak, že nespáva dobre, budí sa v noci. Bojí sa on aj jeho
manželka, že prídu kvôli tejto veci o byt. Má dlhy aj voči ďalším subjektom, nielen voči odporcovi, kvôli
tomu sa súdi aj s ďalšími spoločnosťami O rozhodcovskom rozsudku nevedel nič, dozvedel sa o ňom

na pojednávaní. Nemal žiadnu vedomosť ani o tom, že na tunajšom súde sa vedie exekučné konanie
ohľadne tejto veci. Nevedel uviesť, čo je to rozhodcovský súd a ani aké má kompetencie.

Svedkyňa Hedviga Vestenická, manželka navrhovateľa, na pojednávaní pred súdom potvrdila, že vie,
akú žalobu si podal jej manžel a čo ňou žiada. Zmluva o úvere bola uzavretá tak, že boli požiadať

Pohotovosť o pôžičku, lebo súrne potrebovali peniaze na nejaké splatenie rôznych úhrad, ktoré neboli
z ich strany uhradené, napr. elektrina a podobne. Spolu s manželom boli u odporcu. U odporcu im bola
vypísaná Zmluva, pred podpisom ktorej sa u odporcu zdržali asi 15 minút. Pracovník odporcu vypísal
papier, úverovú zmluvu o pôžičke. Písal tam manželove údaje a sumu, ktorú žiadali, a to sumu 500
eur. Úverovú zmluvu a splátkový kalendár prevzali od odporcu v deň podpisu Zmluvy, kedy im boli

vyplatené aj peniaze v hotovosti. Až následne im boli doručené aj ďalšie papiere od odporcu. Prílohu
k Zmluve a RZ im odporca hneď po podpise zmluvy neodovzdal, tieto písomnosti im boli doručené až
následne, keď sa im odporca vyhrážal exekúciami listami a takisto aj telefonicky. Jej manžel nemal
možnosť zmluvu o úvere si prečítať. Zamestnanec odporcu sa niekam ponáhľal, rýchlo chcel celú vec
vybaviť. Zmluva bola napísaná malými písmenkami, dobre to tam v nej ani nevideli. S obsahom zmluvy

ich nikto neoboznámil. Peniaze súrne potrebovali. Preto so zmluvou súhlasili, v tom čase manžel ešte
pracoval a ona bola nezamestnaná. Z tohto dôvodu zmluvu s odporcom uzavrel jej manžel. Manžel
žaluje aj finančné zadosťučinenie, boli na tom psychicky zle, stále im chodili listy, telefonáty, odporca sa
im vyhrážal, že prídu o byt a majetok. Majú maloletého syna vo veku 15 rokov, tento takisto celú vec zle
znášal, pretože vedel o problémoch, ktoré ohľadne tejto Zmluvy mali.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách, v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluvu zo dňa 13.12. 2012 je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pretože z obsahu spisu nevyplýva,
že by navrhovateľ pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto
dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že odporca uzatváral predmetnú

Zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu
z obchodného registra. Z toho dôvodu sa odporca považuje za dodávateľa. Zo samotnej Zmluvy a jej
zmluvných dojednaní a takisto z RZ, ktoré sú formulárového charakteru, ale i z vyjadrení navrhovateľa
a svedkyne Q. U. je zrejmé, že navrhovateľ nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred
pripravené „na predtlačenom formulári“, pretože sa zrejme uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký
počet spotrebiteľov. Z obsahu Zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov Zmluvy má súd

za to, že úver bol navrhovateľovi poskytnutý ako spotrebiteľovi a preto na zmluvný vzťah účastníkov
bolo potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 až 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q) prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS (podmienky uvedené v článku 3 ods. 3)
za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

Podľa čl. II zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá
smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica). Tútosmernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku,
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho
súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a

C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom
sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa
voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva

spísaná vopred a dlžník (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých
ustanovení zmluvy.

V danom prípade, a to vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce z vyššie uvedenej Zmluvy, uplatnil si odporca svoje nároky v rozhodcovskom konaní v
zmysle uzatvorenej RZ zo dňa 13.12. 2012, v ktorom konaní rozhodca bez vypočutia navrhovateľa vydal

rozhodcovský rozsudok.

Preskúmaním RZ, uzatvorenej súčasne so Zmluvou, vzhliadol súd v obsahu RZ nekalú podmienku k
čomu ho viedli nasledovné dôvody:

V RZ je upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi stranami vyplývajúce alebo súvisiace so Zmluvou, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred SRS.

Vyššie uvedená možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným /navrhovateľ/ je podľa názoru
súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade
rozhodcovského konania osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských
zmlúv je na strane navrhovateľa veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva.
Navrhovateľ teda ako spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť

alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil
povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Úpravu zmluvne zakotvenú
oprávnenýmdorozhodcovskejdoložkyformourozväzovacejpodmienkystanovenejvčlánkuII/posledná
veta/ RZ, súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

Spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto
zmluvy rozhoduje súd. Na druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto
reprezentuje realizáciu právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú
právnu ochranu ako aj s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č.
244/2002 Z.z., takéto zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto

otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo
2282/2008 uviedol, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či
skupina rozhodcov) bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou
rozhodovať. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá

v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch
zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto
prípade bola RZ účastníkmi samostatne uzatvorená. Takisto dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia §
6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho
dodatočného ustanovenia.

V danom prípade však bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne,
pretože samotné ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári
dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu navrhovateľa si finančné prostriedky
touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu Zmluvy povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť

a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude
riešiťsporzospotrebiteľskejzmluvyjevtomtoprípadeveriteľ,čižeodporca,pretožetentozostavilznenie
RZ vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, v ktorej absentuje aj presná špecifikácia zmluvy,
na vzťahy ktoré sa má RZ vzťahovať.Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca

nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v
zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to
silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.

V predmetnej veci vydal rozsudok teda rozhodcovsky súd, ktorého vopred stanovil odporca. Rozhodca,
resp. rozhodcovský súd, ktorých si vyberá odporca ako dodávateľ je oprávnený vydať aj bez vypočutia
žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených žalobcom. A to aj v prípade, že dodávateľ (v tomto prípade
odporca) spotrebiteľa pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy vôbec neoboznámil s podmienkami konania
pred rozhodcovským súdom a jeho vnútornými predpismi, so skutočnosťou, že spotrebiteľova obrana

pred týmto súdom je spoplatnená. Žalovaný, teda spotrebiteľ, nemal žiadnu, resp. minimálnu možnosť
ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní),
dochádza k jednoznačnému porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa.

Nekalú povahu rozhodcovskej zmluvy súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnejpovahy.Podľazákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníjerozhodcovskýrozsudok
možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona napadnúť žalobou na
príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z

účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní
platnosti rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy nemusí byť viazaný návrhom v prípade
absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom
rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana,
ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s

predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto
podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré
by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú
nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, aj keď to

spotrebiteľ nenamieta. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne
dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom
vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných
práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ tak môže
na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu,

ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na
riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa

vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď

s účinnosťou od 1.1.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej
rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.

Ak rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad
vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby
na rozhodcovský súd odporcom, navrhovateľ stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv navšeobecnom súde), sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné odporcovi
poskytnúť súdnu ochranu a to ani v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
a oprávneným je dodávateľ.

Predmetná RZ podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 OZ
platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky
ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto RZ je zároveň aj v rozpore
s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná.

Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti.

Aj pokiaľ ide o Zmluvu uzavretú dňa 13.12. 2012 treba uviesť, že táto neobsahuje základné náležitosti
zákona č. 129/2010 Z.z..

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i/ úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie..., j/ RPMN a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN, k/ výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, o/ úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok
a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri naplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, y/ priemernú
hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

V Zmluve navrhovateľ ako dlžník zaviazal odporcovi za poskytnutý úver vo výške 500 eur vrátiť spolu
sumu 834 eur. Keďže poskytnutú sumu 500 eur sa navrhovateľ zaviazal odporcovi vrátiť do 6 mesiacov,
a teda úver bol navrhovateľovi poskytnutý pri úrokovej miere 178,19 % a pri RPMN 552,31 %, odporcom

zo Zmluvy žiadané navýšenie úveru je neprimerane vysoké, predstavujúce za 6 mesiacov 60 % z
poskytnutého úveru. Z týchto dôvodov možno tvrdiť, že účastníkmi dohodnuté navýšenie úveru o 334
eur je neprimerane vysoké vzhľadom na dobu účinnosti Zmluvy, niekoľkonásobne prekračujúce výšku
úrokov poskytovanú v tom období bankami pri obdobných úveroch, z dôvodu ktorého je Zmluva v tejto
časti absolútne neplatná podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ.

Podľa § 11 ods. 1 vyššie cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa §9 ods. 2 písm. a/ až k/, r a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.

Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 13.12. 2012 neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru,
neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru /táto je uvedená vo výške 32 % ročne iba k
prílohe k Zmluve, ktorá nebola účastníkmi podpísaná a ktorú prílohu podľa tvrdenia navrhovateľa tento
od odporcu ani nedostal/, na origináli Zmluvy nie je uvedená ani RPMN, výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, Zmluva neobsahuje ani úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné Zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto

časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 3 ods. 5 prvá a tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žaloba
domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c/ O.s.p., nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno

žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p. (R 17/1972).

V konaní súd ako predbežnú otázku riešil predovšetkým to, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem
na určení, že Zmluva dňa 13.12. 2012 a RZ zo dňa 13.12. 2012, uzatvorené medzi účastníkmi, sú
neplatné, resp. že by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo že by bez tohto určenia

jeho právne postavenie sa stalo neistým. Podľa právneho názoru súdu, navrhovateľovi nič nebránilo
domáhať sa v konaní od odporcu priamo plnenia, teda vydania bezdôvodného obohatenia plnením
bez právneho dôvodu (navrhovateľ aj v konaní žaloval odporcu o zaplatenie sumy 298 eur z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia), bez toho aby osobitným výrokom bolo potrebné rozhodnúť aj o
určovacom petite o platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy a RZ. Aj bez tohto určenia /neplatnosti Zmluvy

a RZ/ by právo navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu ohrozené nebolo a ani
postavenie navrhovateľa by sa nestalo neistým, keďže pri posudzovaní návrhu navrhovateľa o vydanie
bezdôvodného obohatenia musel súd ako predbežnú otázku vyriešiť, či Zmluva má všetky náležitosti
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a či z tohto dôvodu sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, resp. posúdiť aj to, či Zmluva je ako celok alebo v niektorej jej

časti neplatná, resp. či nárok odporcu zo Zmluvy je možné uplatniť a priznať v rozhodcovskom konaní.
Tak ako bolo už vysvetlené vyššie, súd v tomto konaní z vykonaného dokazovania prejudiciálne uzavrel,
že Zmluva v časti jej navýšenia je absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, že úver poskytnutý zo
Zmluvypreabsenciupodstatnýchnáležitostipodľa§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.jebezúročnýabez
poplatkov a že nárok odporcu zo Zmluvy nie je možné priznať v rozhodcovskom konaní pre neplatnosť

RZ /k rovnakému záveru prišiel aj exekučný súd v konaní sp. zn. 15Er/2371/2015 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol - aj keď zatiaľ neprávoplatne/. Z vyššie
uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa domáhal určenia, že Zmluva a RZ sú
neplatné zamietol, keďže na tomto určení nemal navrhovateľ naliehavý právny záujem.

Pokiaľ ide o druhú časť petitu návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia odporcom navrhovateľovi,
v tejto časti sporu bol návrh navrhovateľa podaný dôvodne. Ako to už bolo uvedené vyššie, Zmluvu,
ktorú účastníci uzavreli, treba posúdiť podľa spotrebiteľského zmluvného práva a vzťahuje sa na ňu i
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého zákona spotrebiteľská zmluva musí
podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/,o/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia

zmluvy, obsahovať konkrétne náležitosti, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, RPMN, úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s
platením splátok, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu
RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorénáležitosti však Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahovala, z dôvodu ktorého sa odporcom
navrhovateľovi poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ od odporcu ako veriteľa zo Zmluvy
dostal sumu 500 eur, pričom odporcovi zaplatil spolu sumu 798 eur. Z vyššie uvedených dôvodov sa
navrhovateľ dôvodne od odporcu domáhal zaplatenia sumy 298 eur (rozdiel súm 798 eur a 500 eur), o
ktorú sumu sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil z dôvodu, že odporca mal nárok len
na vrátenie istiny úveru a preto súd uložil odporcovi povinnosť navrhovateľovi sumu 298 eur zaplatiť.

V časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal v konaní od odporcu zaplatenia finančného zadosťučinenia
vo výške 300 eur, považoval súd návrh navrhovateľa za nedôvodný, pretože navrhovateľ v konaní
nepreukázal, dôvodnosť uplatnenia si tohto nároku voči odporcovi. Predovšetkým treba v tejto súvislosti
uviesť, že to bol navrhovateľ, ktorý neuvážene vstúpil do zmluvného vzťahu s odporcom, dokonca bez

toho, že by sa riadne oboznámil so všetkými zmluvnými podmienkami Zmluvy a to aj napriek tomu, že
aj v predchádzajúcom období mal uzatvorených viacero zmlúv, na základe ktorých mu boli poskytnuté
peňažné prostriedky, s ktorých vracaním mal problém /z výpovedí navrhovateľa a jeho manželky ako
svedkyne na pojednávaní/. Pretože navrhovateľ si svoje zmluvné podmienky voči odporcovi riadne
neplnil od počiatku /zaplatil len dve splátky riadne a načas/, musel si byť vedomý toho, že odporca

sa bude domáhať svojich práv. Tento pred podaním návrhu na SRS i po podaní tohto návrhu vyzýval
navrhovateľa listami zo dňa 10.3. 2014 /č. l. 51/, 25.8. 2014 /č. l. 50/, 16.10. 2014 /č. l. 48/, 5.2. 2015 /č.
l. 49/ a 2.10. 2015 /č. l. 46/ na zaplatenie dlhu s upozornením, že v rámci prípadnej exekúcie môže byť
postihnutý celý majetok navrhovateľa. Navrhovateľom a jeho manželkou tvrdené vyhrážky odporcu z
týchto listov na adresu navrhovateľa zistené súdom neboli a pokiaľ navrhovateľ i jeho manželka v konaní

tvrdili, že boli na tom zle psychicky, pretože sa báli, že prídu o byt, z dôvodu ktorého bola v ich rodine
zlá atmosféra, skutočnosť ktorá zle vplývala aj na ich neplnoletého syna, tento stav v ich rodine nastal
a pretrvával zrejme aj vplyvom predchádzajúcich ich dlhov voči tretím osobám a nemožnosťou svoje
dlhy riadne splácať. Za veľmi podstatné treba považovať aj vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní,
ktoré jeho právny zástupca nijako nenamietal, a síce, že finančné zadosťučinenie si od odporcu v konaní

uplatňuje z dôvodu, že „úver preplatili“, pričom z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. jednoznačne
vyplýva iný účel možnosti uplatnenia tohto nároku. Navyše, z výkladu vyššie cit. ust. zákona podľa
právneho názoru súdu vyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie by mohol prípadne navrhovateľovi
voči odporcovi vzniknúť až po právoplatnom rozhodnutí súdu o porušení práv alebo povinnosti odporcu
voči navrhovateľovi a teda nárok navrhovateľa v tejto časti sporu bol podaný aj predčasne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Obaja
účastníci mali v konaní približne rovnaký úspech, resp. neúspech v konaní a preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ bol podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní
oslobodený od platenia súdnych poplatkov a preto podľa § 2 ods. 2 veta prvá vyššie cit. zákona, podľa
ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku

konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, prešla
poplatková povinnosť na odporcu. Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti sporu o zaplatenie istiny vo
výške 298 eur a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny
poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 17,50 eur podľa položky číslo 1 písm. a/ Sadzobníka
súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu cit. zákona (6 % zo sumy 298 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach.Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo
postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu /Exekučný poriadok/.