Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220134
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314220134.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti

súdu o medzičasom plnoleté dieťa: B. W., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní v čase maloletosti
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dieťa rodičov -
matky: B. W., nar. X.X.XXXX, bytom F. Y. XXX, a otca: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, U., o
návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné na medzičasom plnoleté dieťa zo sumy 9,96 Eur (300,- Sk) mesačne na sumu 30,-
Eur mesačne, počnúc od 18.8.2014, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa.

II. Dlžné výživné za obdobie od 18.8.2014 do 23.2.2017 vo výške 613,25 Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám medzičasom plnoletého dieťaťa.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. Nc 124/1999-8 zo dňa 10.6.1999
v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na medzičasom plnoleté dieťa.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.8.2014, domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 9,96 Eur na sumu 200,- Eur mesačne. Svoj
návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia, ktoré
je staršie o 15 rokov a začalo navštevovať strednú školu.

2. Tunajší súd dňa 25.8.2014 postúpil vec Okresnému súdu Spišská Nová Ves, ktorý následne

uznesením, č.k. 5P/19/2015-15, zo dňa 2.3.2015 preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd a
dňa 12.8.2015 odstúpil spis.

3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matku vyjadril v písomnej forme v podaní zo dňa 24.1.2017, v
ktorom uviedol, že je ochotný prispievať na výživu svojej dcéry mesačne vo výške 50,- Eur.

4. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti otca

maloletéhodieťaťa,ktorýsanapojednávaniakonanédňa25.2.2016adňa23.2.2017,naktorébolriadne
predvolaný, nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu, výsluchom
matky, medzičasom plnoletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka, čítaním sa oboznámil s podstatným
obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. Nc 129/1999, listinnými dôkazmi a to

rodným listom medzičasom plnoletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a medzičasom
plnoletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

6. Medzičasom plnoletá B. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorá bola rozsudkom

OkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa10.6.1999,č.k.Nc124/1999zverenádoosobnejstarostlivosti
matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 300,- Sk. V čase tohto rozhodovania
mala medzičasom plnoletá B. 5 mesiacov, bola zdravá a jej potreby boli primerané veku. Matka bola
poberateľkou rodičovského príspevku. Otec bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie
a poberal dávku sociálnej pomoci vo výške 3.000,- Sk. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.

7. Otec bol vypočutý dňa 26.2.2016 cestou dožiadaného Okresného súdu Brezno, pred ktorým uviedol,
že s návrhom matky na zvýšenie výživného na sumu 200,- Eur nesúhlasí, nakoľko jeho finančná situácia
mu neumožňuje prispievať na dcéru v tejto výške. Uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške 30,-
Eur. Poukázal na to, že od 29.7.2015 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno ako
uchádzač o zamestnanie. Predtým pracoval na kolibe Rusticana v Predajnej na dohodu približne rok a

dva mesiace s priemerným čistým mesačným príjmom 200 až 280,- Eur. Dohoda však bola ukončená zo
strany zamestnávateľa z dôvodu nedostatku roboty. Toho času jeho príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi
vo výške 61,60 Eur priznaná od 1.7.2015 rozhodnutím zo dňa 19.8.2015. Chodieva na brigády, kde si
vie zarobiť 40,- Eur až 50,- Eur. Okrem medzičasom plnoletej B. má vyživovaciu povinnosť k maloletému
P., nar. X.X.XXXX a k maloletej F., nar. X.X.XXXX, o ktoré sa osobne stará so svojou partnerkou. Ďalšiu

vyživovaciu povinnosť má k maloletej P., nar. X.XX.XXXX, na ktorej výživu prispieva podľa rozhodnutia
Okresného súdu Spišská Nová Ves sumou vo výške 60,- Eur. Otec ďalej uviedol, že býva v prenajatom
železničiarskom byte, za ktorý mesačne uhrádza sumu 59,27 Eur. Za elektrinu mesačne platí 37,50 Eur.
Na výživu medzičasom plnoletej B. neprispieval, nakoľko nevedel, kde sa s matkou nachádza. Nevidel
ju asi 7 rokov.

8. Matka, vypočutá na pojednávaniach dňa 25.2.2016 a 23.2.2017 ako účastníčka konania, zotrvala
na svojom návrhu a žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu.
Poukázala na to, že sa zvýšili výdavky dcéry na školu, na oblečenie a všetky výdaje v súvislosti s
jej výchovou. Uviedla, že v spoločnej domácnosti žije so svojou dcérou, s jej slobodným bezdetným
partneromajehootcomvrodinnomdome,ktorýpatrídovlastníctvaotcajejpartnera.Jezamestnanáako

upratovačka u zamestnávateľa COOP Jednota, s.d. Galanta s priemerným čistým mesačným príjmom
374,25 Eur a poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Iný príjem nemá. Do domácnosti na bývanie
prispieva mesačne sumou vo výške 100,- Eur. Medzičasom plnoletá B. navštevuje strednú odbornú
školu obchodu a služieb v Galante. Dochádza autobusom do školy, čo stojí 30,- Eur mesačne. Na stravu,
oblečenie a hygienu potrebuje približne 150,- Eur mesačne. S otcom v súčasnosti neudržiava žiaden

kontakt. Vie kto je jej otcom, pozná ho z fotky a videli sa pár krát na sídlisku ešte v Spišskej Novej Vsi,
keď mala dcéra 5 rokov.

9. Medzičasom plnoletá B. na pojednávaní konanom dňa 23.2.2017 uviedla, že sa pripája k návrhu
matky. Poukázala na to, že všetky jej potreby hradí výlučne jej matka a matkin partner, pričom peniaze

potrebuje na školu. S otcom neudržiava žiadny kontakt. Na jej výživu neprispieva.

10. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 23.2.2017 vo veci uviedla, že sa vyjadruje len do
nadobudnutia plnoletosti dieťaťa tak, že vzhľadom na vyjadrenie otca a jeho možnosti odporúča výživné
zvýšiť na 30,- Eur mesačne.

11. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.14. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene

výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

22. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. Nc 124/1999-8 zo dňa 10.6.1999, došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane medzičasom plnoletého dieťaťa, ktoré je staršie o takmer 18 rokov, preto výdavky
spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných

nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické
potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho
odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých
oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane medzičasom plnoletého
dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Medzičasom plnoletá B.

má toho času 18 rokov a 1 mesiac. Navštevuje 3. ročník SOŠ obchodu a služieb v Galante. Je zdravá.
Jej výdavky sú bežné a veku primerané.

23. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a
majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol

evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávky sociálnej pomoci vo výške
3.000,- Sk. Toho času je takisto evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Poberá dávku
v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur. Brigádne si privyrába. Jeho zdravotný stav je dobrý. Pribudli mu
ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k maloletej P., nar. X.XX.XXXX, k maloletému R., nar. XX.X.XXXX, kmaloletej F., nar. X.X.XXXX a k maloletému P., nar. X.X.XXXX. Býva so svojou partnerkou a so svojimi
dvomi maloletými deťmi (F. a P.) v železničiarskom nájomnom byte, za ktorý platí mesačne 59,27 Eur. Za
elektrinu platí mesačne 37,50 Eur. Majetok väčšej hodnoty nemá. Matka v čase posledného rozhodnutia

o výživnom bola na rodičovskej dovolenke. Toho času je zamestnaná s priemerným čistým mesačným
príjmom 374,25 Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Býva so svojou dcérou, so svojim
slobodným a bezdetným partnerom a s otcom jej partnera v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva
otca jej partnera. Na bývanie prispieva mesačne sumou 100,- Eur. Majetok väčšej hodnoty nevlastní.
24. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie

výživného je čiastočne dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol
naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k výraznej zmene pomerov v
prejednávanej veci nepochybne došlo tak na strane medzičasom plnoletého dieťaťa, ako aj na strane
jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto
návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
25. Súd výživné zvýšil v súlade s návrhom matky od podania návrhu, t.j. od 18.8.2014, nakoľko mal

za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatnili spätné
zvýšenie výživného.
26. Čo sa týka výšky výživného, súd zvýšil výživné na medzičasom plnoleté dieťa zo sumy 9,96 Eur
mesačne na sumu 30,- Eur mesačne, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové
pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Súd pri rozhodovaní zohľadnil, že matka, ktorá

sa o medzičasom plnoleté dieťa stará výlučne sama, kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti
aj osobnou starostlivosťou o medzičasom plnoleté dieťa. Súčasne súd zohľadnil najmä skutočnosť,
že výživné nebolo upravované takmer osemnásť rokov. Od tohto obdobia otcovi pribudli štyri ďalšie
vyživovacie povinnosti, pričom na výživu maloletej P. prispieva na základe súdneho rozhodnutia sumou
vo výške 60,- Eur a o maloletú F. a maloletého P. sa osobne stará. S medzičasom plnoletou B. nie je v

žiadnom kontakte. Na jej výživu neprispieva a na jej výchove sa žiadnym spôsobom nepodieľa. Vyjadril
sa ale tak, že je ochotný prispievať na jej výživu mesačne sumou 30,- Eur, ktorú sumu vzhľadom na
majetkové pomery otca považoval súd za primeranú. Takto ustálená výška výživného zodpovedá aj
kritériám Zákona o rodine.
27. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 18.8.2014 do 23.2.2017 vo výške 613,25

Eur (alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac august 2014 predstavuje 20,04 Eur : 31 dní v
mesiaci = 0,646 Eur/ deň, teda 14 dní v mesiaci august 2014 x 0,646 Eur = 9,05 Eur + 20,04 Eur/
mes. x 30 mesiacov (9/2014 až 2/2017) = 604,20 Eur) súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3
C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným
výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok tak, aby dlh bol zaplatený

najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, nakoľko táto výška splátok sa javí
ako zodpovedajúca jednak potrebám medzičasom plnoletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca.
Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. Nc 124/1999-8,
zo dňa 10.6.1999 mesačne pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje

exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať.
28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku, medzičasom plnoleté dieťa a kolízneho

opatrovníka, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné

(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.