Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202688
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214202688.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej : N. V. -
L.. S. N. N. V., Ž. J. Č.. XX, G., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej trovy konania v plnej výške.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27. 9. 2012 domáhal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 euro,
titulom majetkovej ujmy a nemajetkovú ujmu vo výške 427,81 euro. Škoda mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie
nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dni, alebo s omeškaním viac ako 232dní), a o vydaní nezákonného
rozhodnutia. Tým, že žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, súd porušil zásadu právnej istoty,
nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titulu, porušil

prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Mal za to, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom súdu vznikla žalobcovi škoda v žalovanej výške a to skutočná škoda v sume 125 euro v
súvislosti s vynaloženými nákladmi spojenými činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, jednak správy pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca 70
euro, na udržiavanie a správu informačného systému 40 euro a na administratívne spracovanie textov
v jednotlivých urgencii 15 euro.

2. V príčinnej súvislosti s tým žiadal žalobca aj nemajetkovú ujmu vo výške 427,81 euro, ktorá
podľa tvrdenia žalobcu predstavovala alikvotným pomerom 55 euro za každý mesiac omeškania
činnosti exekučnému súdu s odkazom na stanoviska Ústavného súdu pri určovaní priemernej náhrady
nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, za každý rok označených vzťahuje satisfakcia
výške 20.000,-Sk (660 euro). Súd prvej inštancie rozsudkom dňa 20.3.2015 žalobu titulom náhrady

škody a nemajetkovej ujmy zamietol, keď nárok posúdil na základe pripojenej fotokópie exekučného
spisu Okresného súdu Galanta spisovej značky XEr/XXX/XXXX, kde porušenie tvrdené žalobcom,
rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia po uplynutí 232 dní nezistil. V dôsledku odvolania sa žalobcu,
súd druhej inštancie rozsudok v zamietajúcej časti vo veci samej zrušil a vrátil na ďalšie konanie, keďkonštatoval pochybenie súdu pri posúdení nároku žalobcu na základe nesprávneho exekučného spisu
D. XXXX/XXXX J. N..L.. D. XXXXX/XXXX.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oznámením o začatí konania podľa § 35 ods. 4 O.s.p. doručený
dňa 26. 6. 2014, výzvou na doloženie dôkazov tvrdených v žalobe adresovaná žalobcovi doručená
7.5.2013, odpoveď právneho zástupcu žalobcu na výzvu na odstránenie určitosti návrhu 20.5.2013,
doručením žaloby a vyjadrenia žalobcu žalovanej 14.6.2013, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa
2.7.2013doručeniepodrobnéhopoučeniaúčastníkomkonania,pripojenímspisuQ.N.A.XXEr/XX/XXXX

na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalovaná neúčasť na pojednávanie ospravedlnila podaním dňa 14.03.2017, žiadala rovnako žalobu
zamietnuť poukazujúc na článok 2 ods. 2 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
ako základný princíp zakotvuje princíp právnej istoty. V tejto súvislosti sa odvoláva na rozhodovaciu
prax tunajšieho súdu vo veciach žalobcu spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., očakávajúc, že ďalšie spory

tohto žalobcu založené na totožnom skutkovom a právnom základe, budú rozhodované taká, ako
doposiaľ, teda budú zamietané v celom rozsahu. Odvolal sa na konkrétne rozhodnutiam Okresného
súdu Dunajská Streda XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XC/XXX/
XXXX, XC/XXX XXXXXX, H. G. K. N. O. F. Č. N. L.Č. XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XX U., XX
U., XX U., XX U..

5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta č. sp.zn. XXEr/XX/XXXX vyplynulo, že bola podaná
žiadosť exekútorom o vydanie poverenia na Okresný súd Galanta dňa 20.01.2011, na základe
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného 03.06.2009 pod číslom N. XXXXX/
XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.11.2010 a vykonateľnosť 02.12.2010, ktorým bol žalovaný Z.

E. zaviazaný na zaplatenie pohľadávky spolu s príslušenstvom titulom istiny 313,35 € so zmenkovým
úrokom 0,25 % denne z dlžnej sumy od 29.04.2009 až do zaplatenia a , zákonného úroku 6% ročne
z dlžnej sumy od 13.07.2009 až do zaplatenia spolu s trovami konania 127,16eura, ktorý dlh vznikol
nezaplatením poskytnutého úveru na základe zmluvy uzavretej dňa 14.11.2008 medzi spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. a žalovaným. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný do zápisnice na exekútorskom

úrade dňa 13.12.2010, čo znamená, že exekútor podal žiadosť o vykonanie exekúcie až po uplynutí 38
dní od podania návrhu. Exekučný súd následne uznesením dňa 28.06.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia a dňom 19.10.2011 exekučné konanie zastavil. Oprávnený - žalobca
nepodal odvolanie, uznesenia nadobudli právoplatnosť čo do zamietnutia žiadosti k 27.09.2011 a čo do
zastavenia konania k 24.01.2012. Exekučný súd následne uznesením dňa 28.06.2011 zamietol žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia a dňom 22.09.2011 exekučné konanie zastavil. Oprávnený -
žalobca nepodal odvolanie, uznesenia nadobudli právoplatnosť čo do zamietnutia žiadosti k 05.08.2011
a čo do zastavenia konania k 19.11.2011. Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný postup bola
podaná dňa 27. 9. 2012.

6. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát v znení platnom a účinnom
ku dňu rozhodnutia o udelení poverenia (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z.), zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

7. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.10. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

11. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

12. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4,5 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

13. Podľa ustanovenia § 16 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., každý je povinný bezodplatne poskytnúť
súčinnosťpotrebnúprepredbežnéprerokovanienávrhupríslušnémuorgánuvlehoteurčenejpríslušným
orgánom.

14. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

16. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., na náhradu škody sa premlčí za

tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

17. Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

18. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku
dňu doručenia žiadosti o udelenia poverenia súdu, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

19. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníplatnomaúčinnomkudňudoručenia
žiadosti o udelenia poverenia súdu, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

20.Žalobcasivkonaníuplatnilnároknanáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,ktorámajetková
škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Galanta vo vyššie uvedenom exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup Okresného súdu Galanta
mal podľa žalobcu spočívať v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aždňa 28.06.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
tak došlo podľa žalobcu po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 232 dní. Žalovaná
sa bránila v konaní tvrdením, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že

lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.
Ďalej žalovaná poukazovala na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená
automaticky prieťahy v konaní.

21. V rámci skutkového stavu v prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca podal dňa 13.12.2010

súdnemu exekútorovi Z.. V. H. návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti
povinnému, pre vymoženie pohľadávky 313,35 eura s príslušenstvom. Dňa 20.01.2011 bola okresnému
súdu doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd uznesením zo
dňa 28.06.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora . Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody doručenou žalovanej dňa 27.4.2012 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci. Žalovaná na uvedenú žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedala dôvodiac, že žalobca neposkytol v rámci
predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený. V čase rozhodovania súdu tak uplynula šesťmesačná odo dňa prijatia žiadosti, preto žalobu
nemohol súd považovať za predčasnú.

22. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady
vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym
úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo
v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá

objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch
podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému
a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci

síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré
je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i
hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

23.Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta za neopodstatnený. Dňa 20.01.2011 bola
Okresnému súdu Galanta doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú žiadosť
súd zamietol dňa 28.06.2011 , teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na 158. deň od jej doručenia súdu, t.j. po 6 mesiacoch a nie s omeškaním viac ako 8 mesiacov, ako

uvádza žalobca. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa
sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre
ľudské práva. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov,
akoajexoffopreskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahurozhodcovskej
doložky, či priebeh rozhodcovského konania. Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne resp. čiastočne zamietne,
pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová
lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (resp.

čiastočnom zamietnutí) zákonná lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej
veci nebola nedodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu na súd
lehotu neurčoval. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžadujeosobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

24. Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal (vychádzajúc z
obsahu exekučného spisu). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v
neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako žalobca nepreukázal, že doba od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej čiastočnom zamietnutí, viedla k strate

jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce
konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu ako oprávneného
bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Nepochybne o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté. V
postupe Okresného súdu Galanta neboli zistené žiadne pochybenia, konal riadne, pričom najskôr
musel rozhodnúť o zamietnutí žiadosti . Možno konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného

postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik
zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a tento nebol v konaní
preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.

25. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek

márnemu poučeniu podľa vtedy platného ust.§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku( teraz § 132
a ďalšie Civilného sporového poriadku/ žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Účastníci
konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať, že by mu v súvislosti
s postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca
si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a vymáhaním pohľadávky bez toho,

aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému spravovalo pohľadávky
dlžníkov,akýpočetpohľadávokspravovalpomocouinformačnéhosystému,ktomuspravovalaudržiaval
informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil
povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Znamená
to,ževzniknákladovžalobcuakooprávnenéhovexekučnomkonanínasprávuavymáhaniepohľadávky

nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci. Navrhovateľ svoje
tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval a určenie výšky
majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.

26.Včastiuplatnenejnáhradynemajetkovejujmydospelsúdkzáveru,ževprejednávanejvecibystačilo

iba prípadné konštatovanie porušenia práva a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie exekučného konania
bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp.
exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom

konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu
vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným
súdom, ktorý by nepochybne pri rozhodovaní vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Nepochybne žalobcovi musela byť všeobecne známa
vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných zdrojov), a to ešte pred

podaním návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodovacia prax všeobecných súdov v danej problematike
rozhodcovských rozsudkov. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma,
nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci.

27. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred marcom 2009. O
takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 14.01.2011 a preto sa súd vznesenou námietkou
premlčania nezaoberal.28. Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, reálne
nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody, boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho nedôvodnosť.

29. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Žalovaná bola úspešná v konaní, čím jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)