Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/387/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515202398
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2515202398.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
advokát, so sídlom Martinčekova č. 13, Bratislava, proti povinnému: O. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P.
XX/X, M. G. Z., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská

70, Bratislava, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o vymoženie
963,97 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany č. k. 15Er/287/2015-22 zo dňa 29. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, ust. zákona o rozhodcovskom konaní, ust. zákona o spotrebiteľských
úveroch, § 53, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a vecne potom tým, že po preskúmaní
zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného, ako dodávateľom a
povinným, ako spotrebiteľom dňa 13.11.2009, a to najmä rozhodcovskej doložky (nachádzajúcej sa vo
všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy)

dospel k záveru, že táto (rozhodcovská doložka) nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko
rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým úverovým podmienkam. Podľa názoru súdu prvej inštancie už len tieto skutočnosti možno
považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle

absolútne neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a rozhodnúť a preto rozhodcovský rozsudok (predstavujúci exekučný titul v danej veci)
je nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok označený

ako sťažnosť, ktorý bol odvolacím súdom vyhodnotený podľa obsahu ako odvolanie. Oprávnený sa
ním domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne, napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podrobných
dôvodoch odvolania namietal, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nebol príslušný konať ako súd vyššej inštancie,

kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje
rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Ďalejuviedol, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej
povinnosti banky podľa § 93b zákona o bankách. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 OZ
a porušenie § 215 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Z dôvodu absencie akýchkoľvek

dôkazov pre právne závery v rozhodnutí je nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a
konštatovať, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebitelia bez
uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného a
teda nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, ale rovno ju označil za
neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku,

súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud závažnej veci, akou by bol
prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej
republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako
spotrebitelia nevynímajúc. Tiež uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu, teda je tu prekážka právoplatne rozsúdenej veci „res iudicata“.
Poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého záver o značnej nerovnováhe
nemožno získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a porovnaním so stavom,

aký by tu existoval bez jej existencie. Bez ohľadu na záver, ku ktorému exekučný súd dospeje, ide
v jednom i v druhom prípade o právny následok viazaný na konkrétne skutkové zistenia, zistené z
vykonaných dôkazov. Civilný sporový poriadok, Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytujú pritom
žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku rozhodovať
ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok

zrušiťčizmeniťjehovýrok.Kaplikáciisekundárnehoprávaeurópskejúniesúdomprvéhostupňauviedol,
že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý
sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Vzhľadom na
uvedené nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č. 93/13/
EHS. Pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy

ani judikatúru ESD, nakoľko táto judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo
rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom
tohto konania, bezprostredne záväzná. V odvolaní tiež vytkol súdu prvého stupňa porušenie princíp
právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach
poverenie vydávajú aj zamietajú. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského

súdu v Banskej Bystrici, ktorými boli zrušené uznesenia okresných súdov, ktorými bola zamietnutá
žiadosť o udelenie poverenia v obdobných veciach. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie, má svoje limity, ktorými sú predmet skúmania, ktorým je
rozhodcovský rozsudok v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK, to znamená, že predmetom skúmania
je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu

tohto exekučného titulu. Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna alebo faktická. Plnenie možno
považovať za právne nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď
zákon obchádza. Vytkol súdu prvého stupňa neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom a to v tom smere, že exekučný súd nahrádza pasivitu povinného bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek úkon. Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného

priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti

(§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až
§ 381 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomeromhlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnení).

6. Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov
napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov
prezentovaných súdom prvej inštancie odvolacím súdom s odkazom na ne (ustanovenie § 387 ods. 2

a 3 C.s.p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnený argumentoval spôsobom v ňom uvedeným, odvolací
súd k týmto námietkam dodáva:

7. Nemožno prijať už tú námietku odvolateľa, v ktorej poukázal na okolnosť, že z platnej právnej úpravy,
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, nemožno vyvodiť oprávnenie exekučného súdu nahrádzať pasivitu
spotrebiteľa predstavovanú nepodaním žiadosti na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom v zmysle §

37 „ZoRK“ ako aj nepodaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 „ZoRK“.

8. Je to totiž najmä súdom prvej inštancie aplikované ustanovenie § 44 ods. 2 resp. i ods. 3 Exekučného
poriadku, ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Tunajší odvolací súd už viackrát v minulosti
prejudikoval, že práve takáto úprava je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti v procese
exekučného vymáhania z plnenia uloženej povinnosti. Ide o právnu úpravu, ktorej účelom je zabrániť v
donútení plniť niekoho ním dobrovoľne nesplnenú povinnosť tam, kde by práve opak (teda odobrenie
a potvrdenie exekúcie) bol možným len za cenu porušenia práva. V tejto súvislosti však musí platiť, že

udelenie poverenia exekútorovi je možné iba v prípade, keď exekučný súd nezistí rozpor so zákonom
u žiadnej z troch listín, v súhrne predstavujúcich podklad na vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie
poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul); pričom naopak pre rozhodnutie opačnej
povahy postačuje zistenie príslušného nesúladu čo už i len u jednej z nich. Exekučný súd nemôže
rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Tak je

tomu i v prípade nevyvolania konania o zrušení rozhodcovského rozsudku (či nepodania žiadosti v
zmysle § 37 „ZoRK“), kde významné miesto zastáva práve exekučný súd, ktorý sa však v žiadnom
prípade nepasuje do pozície opravného súdu resp. do formálnej pozície sledujúcej zrušenie exekučného
titulu, predstavujúceho rozhodcovský rozsudok.

9.Nietsporuotom,žeužvčaseuzavretiazmluvyoprávnenéhoapovinného muselobyťjasnevylúčené,
abysanatakútozmluvunazeraloinakakonazmluvuspotrebiteľskú.Odvolacísúdsazároveňstotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie opretými o ustanovenie § 53 ods. 1 O. z., ktorý obsahuje definíciu
neprijateľnej podmienky, vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

a rovnako i ods. 4 a 5 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, čo vyvodilo stav, podľa ktorého je bez
nádeje na úspech obhajoba exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) preto, že v danom prípade
na neprijateľnosť treba usudzovať aj v prípadoch podoby doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu
dodávateľom podrobiť sa právomoci výlučne tohto rozhodcovského súdu.

10. Zhrnúc uvedené bolo namieste vysloviť záver, že zmluvná podmienka, ktorá tvorí problematiku
sporu, je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, robí z povinného slabšiu zmluvnú stranu
v právnom vzťahu vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy a súčasne sa takáto zmluvná podmienka
prieči dobrým mravom. Na základe uvedených právnych úvah, a tiež skutočnosti, že rozhodcovská

doložka je neprijateľná, spôsobujúca hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, pretože vykazuje rysy neprijateľnosti, keďže nebola
spotrebiteľom osobne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
pri súčasnom vzdaní sa ústavného práva na spravodlivý proces, odvolací súd nemohol dospieť k
inému záveru než k tomu, ku ktorému dospel pred ním súd prvej inštancie, teda záveru o potrebe

vyhodnotenia prejednávanej rozhodcovskej doložky, tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského
rozsudku, slúžiaceho tu za exekučný titul za neprijateľnú (a preto neplatnú) zmluvnú podmienku.11. Logickým dôsledkom týchto úvah je aj ďalší záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka
nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci ani na vydanie rozhodnutia,
ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej

pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, resp. exekučným titulom.

12. Oprávnený v odvolacích dôvodoch tiež namietal, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách ukladal
bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní

stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Avšak zo spôsobu uzatvorenia
rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy (resp. jej všeobecných obchodných
podmienok), nie je možné jednoznačne odvodiť, že bankou (právnym predchodcom oprávneného)
bol návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky ponúknutý dlžníkovi (povinnému) a tento mal možnosť
tento návrh prijať ale aj odmietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou
formulárovej zmluvy (resp. jej všeobecných obchodných podmienok) je zrejmé, že dlžník nemal

možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská doložka
bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou
doložkou a pristúpil na ňu. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola
správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade,

že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

13. Taktiež námietku oprávneného, že právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok zakladá
prekážku právoplatne rozsúdenej veci, považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko nulitný (z pohľadu
práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia
veci všeobecným súdom nepredstavuje.

14. Pretože za daného stavu súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol v súlade so zákonom a správne, odvolací súd uznesením v zmysle § 387
ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania (zhodne ako súd prvej inštancie) súd druhej inštancie nerozhodoval,

pretože nejde o meritórne a konečné rozhodnutie, ale len fázu konania, ktorá je podkladom pre následné
zastavenie exekúcie. K takémuto postupu bude priestor v ďalšom následnom konaní okresného súdu
(§ 262 ods. 1 C.s.p. per analogiam).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).