Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511215538
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1511215538.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: Rodinný pivovar

BERNARD a.s., IČ: 26 03 18 09, so sídlom: 5. května 1, Humpolec , Česká republika, zastúpený JUDr.
Ladislavom Břeským, Botičská 1936/4, Praha 2, Česká republika, proti žalovanému: M. D., narodený
X.XX.XXXX, trvale bytom J. pri F., o zaplatenie 6.140,87 eur s príslušenstvom zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 693/2011-15 zo dňa 13.11.2012, v znení opravného uznesenia
č. k. 1CbZm 341/2015-97 zo dňa 28.11.2016, sa ponecháva v platnosti.

II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného

rozkazu, nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 693/2011-15 zo dňa
13.11.2012, v znení opravného uznesenia, uložil súd žalovanému povinnosť, aby žalobcovi do troch dní
od doručenia zaplatil zmenkovú sumu 6.140,87 eur so 6% - ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy
od 8.6.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 368 eur alebo aby v rovnakej lehote podal
námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Žalovaný
podal námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 341/2015.
2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal na základe § 175 ods. 1 zákona

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla
2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z.
z., Civilný sporový poriadok (CSP).
3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa
doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu
možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2

OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa
oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o tom, či
ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový
poriadok.
4. Žalovaný námietky odôvodnil tým, že zmenku vedome nikdy
nepodpísal, aj keď podpis vyzerá ako jeho. Pri podpise zmluvy o dodávke tovaru od žalobcu prišlo ku
vloženiu tzv. zmluvnej pokuty 200.000 Kč do zmluvy, zástupca žalobcu na jeho otázku odpovedal, že sa

tam dostala omylom z inej zmluvy, pripravenej pre druhého klienta. Zmluvná pokuta mala byť uplatnená,
ak klient predčasne ukončí zmluvu. On zmluvu o dodávke tovaru síce predčasne ukončil, ale z dôvodu,
že dodávky pravidelne meškali alebo neprišli vôbec. Zmluvu ukončil telefonicky, následne sa dostavil
zástupca žalobcu s tým, že podpíšu ukončenie zmluvy, pravdepodobne vtedy podpísal aj zmenku,ktorú skutočnosť buď prehliadol, alebo mu bol dokument podstrčený. Žalobca ho s požiadavkou zaplatiť
zmenku nikdy nekontaktoval, dátum splatnosti zmenky určite nie je písaný jeho rukou a aj to ho utvrdzuje
v presvedčení, že mu bol dokument podstrčený. Za zaujímavé považoval, že zmenková suma je rovnaká

ako zmluvná pokuta, ktorú sa zástupca žalobcu snažil vsunúť do zmluvy. Bol toho názoru, že ak by
bola zmenka v poriadku, nemal by žalobca dôvod žiadať preplatenie len časti zmenkovej sumy. Navrhol
preto zmenkový platobný rozkaz zrušiť.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení označil námietky za nedôvodné
a nepreukázané. Tvrdenie žalovaného, že zmenku vedome nepodpísal, je podľa neho nepravdivé,

pravosť podpisu žalovaný nespochybnil, preto ani nie je možné námietku vyvrátiť písmoznaleckým
posudkom. Žalovanému nikdy zmenku nepodstrkával, žalovaný ju podpísal dobrovoľne a vedome.
Zmenka je cenný papier, práva z nej vyplývajúce sú do nej inkorporované a majiteľ nemá žiadnu
povinnosť uvádzať v žalobe nič viac, než údaje, ktorými je zmenka označovaná. Žalovaný opísal svoju
verziu udalostí, a tie jednak nie sú pravdivé a jednak z veľkej časti nie je jasné, ako so zmenkou súvisia.
Zairelevantnéoznačiltvrdeniežalovaného,ženebolspožiadavkounazaplateniezmenkykontaktovaný,

keďže ani v prípade, ak by bol žalovaný schopný námietku preukázať, nič by to nezmenilo na jeho
povinnosti zmenku zaplatiť. Na zmenkový záväzok nemá vplyv ani skutočnosť, že sa rozhodol využiť
svoje právo a domáha sa zaplatenia len časti zmenkovej sumy. Mal zato, že žalovaný v námietkach
neuviedol nič, čo by akokoľvek spochybňovalo uplatnený nárok, preto žiadal zmenkový platobný rozkaz
ponechať v platnosti.

6. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Žalovaný, ktorému
bolo predvolanie na ostatné pojednávanie doručené postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, sa neustanovil
bez uvedenia dôvodu, preto súd pojednávanie uskutočnil v jeho neprítomnosti. Dokazovanie bolo
vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.
7. Žalobca na žalobe a na písomnom vyjadrení k námietkam zotrval.

Zdôraznil nespornosť zmenkového nároku, ktorý tvrdeniami žalovaného v námietkach nebol vyvrátený.
8. Z prvopisu zmenky, vystavenej v A. dňa X.X.XXXX, súd zistil, že
sa žalovaný ako jej vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad žalobcu v S. dňa X.X.XXXX, zmenkovú sumu
200.000 Sk, bez protestu.
9. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona

zmenkovéhoašekovéhoč.191/1950Zb.(ďalejlenzmenkovýzákon) prevlastnúzmenku.Jejprvopisom
žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola
zaplatená a šesťpercentné úroky od dňa splatnosti (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
10. Žalovaný tvrdil, že podpis na zmenke vyzerá ako jeho, ale vedome
zmenku nepodpísal, musela mu byť podstrčená, dôkazom čoho je aj to, že dátum splatnosti nie je písaný

jeho rukou.
11. Pravdou síce je, že dátum splatnosti bol do predtlačeného textu
vpísaný ručne, ale len samotná táto skutočnosť nie je dôkazom o tom, že žalovaný nemal vôľu sa
zmenkovo zaviazať a zmenku podpísal len nevedomky. Žalovaný na preukázanie okolností, za ktorých
bola zmenka vystavená, neuviedol žiadne iné skutočnosti a nenavrhol ani žiadne dôkazy vykonať.

12. K rozloženiu dôkazného bremena v námietkovom konaní súd
poukazujenajmänanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky č. IV.ÚS3/2012z19.1.2012,zktorého
vyplýva, že základným východiskom v rámci procesného dokazovania je abstraktnosť a nespornosť
zmenkového záväzku, ktorá vyplýva z hmotnoprávneho predpisu a znamená, že dlžník zo zmenky -
žalovaný nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať odôvodnenosť svojich tvrdení v námietkach

a ich vplyv na záväzok zo zmenky. To však podľa ústavného súdu neznamená, že žalobca nebude za
žiadnych okolností zaťažený dôkazným bremenom. Významný je aj okruh skutočností, ktoré zostali,
prípadne sa stali spornými. Rozloženie dôkazného bremena určuje hypotéza príslušnej právnej normy,
ktorápomeryúčastníkovkonaniareguluje,pretodôkaznébremenoznášatenúčastník,vktoréhozáujme
je, aby súd uznal určitú skutočnosť za pravdivú. Ak nie je možné preukázať neexistenciu určitých

skutočností, dôkazné bremeno má tá strana, ktorá ich existenciu tvrdí.
13. Na žalovanom, keďže pravosť podpisu na zmenke nepoprel, bolo, aby
svoje tvrdenie, že zmenku podpísal len nevedomky a zmenka ho preto nezaväzuje, preukázal, nakoľko
v jeho záujme je, aby súd uznal túto skutočnosť za pravdivú. Vnútorný vzťah žalovaného k právnemu
úkonu vystavenia zmenky nemôže objasniť žalobca, ani súd, ale výlučne len žalovaný samotný.

14. Ďalšie námietky nemali pôvod v zmenke samotnej, ale vyplývajú
z mimozmenkového vzťahu, ktorým podľa žalovaného mala byť zmluva o dodávke tovaru. Z námietok
vyplýva, že v zmluve, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom, nebola zmluvná pokuta za predčasné
ukončenie zmluvy dojednaná, a napriek tomu mu žalobca dal podpísať zmenku so sumou zhodnou svýškou zmluvnej pokuty. Odhliadnuc od toho, že podľa žalovaného mala byť zmluvná pokuta 200.000
Kč a zmenka znie na sumu 200.000 Sk, aj v prípade tejto námietky zaťažuje dôkazné bremeno na
preukázaniedôvodnostinámietkyžalovaného.Súhlasnesožalobcomsúdpoukazujenato,žeuplatnený

nárok vyplýva len zo zmenky, ktorá je abstraktný, dokonalý a nesporný cenný papier. Žalobca ako veriteľ
nemá povinnosť preukázať dôvod zmenky ani podľa § 495 zákona č. 90/1964 Zb., Občiansky zákonník.
Preto v prípade, ak je žalovaný presvedčený, že zmenka zabezpečuje pohľadávky žalobcu zo zmluvy o
dodávke tovaru a on všetky svoje záväzky už splnil, bolo na ňom, aby k námietkam pripojil nielen zmluvu
samotnú, ale aj dôkazy potvrdzujúce zánik záväzkov splnením. Len v takom prípade by bolo možné

kauzálne námietky hodnotiť ako dôvodné.
15. Zmenka bola vystavená na sumu 200.000 Sk, čo po prepočítaní
konverzným kurzom 30,126 Sk/ 1 euro predstavuje 6.638,78 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil o
necelých 500 eur menej, ktorú skutočnosť však nie je možné považovať za dôkaz, že zmenka nie je v
poriadku, ako namietal žalovaný, ale len za výkon dispozičného práva žalobcu s predmetom konania.
16. K námietke nepredloženia zmenky na platenie, vyjadrenej

v námietkach tvrdením žalovaného, že ho žalobca ohľadom úhrady zmenky nekontaktoval, treba
poukázať na to, že zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá síce žalobcu nezbavila
povinnosti zmenku na platenie predložiť, ale v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona povinnosť
preukázať, že lehoty neboli dodržané, má žalovaný. Vzhľadom na to, že žalovaný ako vystaviteľ vlastnej
zmenky je podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný ako príjemca cudzej zmenky, nestratil

by žalobca svoje práva ani v prípade, ak by skutočne prezentačné lehoty zmeškal (čl. I. § 53 ods. 1
zmenkového zákona).
17. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný nemal z dôvodov uvedených v námietkach povinnosť tento nesporný
záväzok splniť. Preto súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti.

18. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktoré
nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, v
zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal
plný úspech, ale nakoľko mu v tomto štádiu konania trovy nevznikli a výslovne uviedol, že náhradu
nepožaduje, rozhodol súd tak, že mu náhradu nepriznáva. Prihliadol aj na hospodárnosť konania,

nakoľko v zmysle § 262 ods. 2 CSP je potrebné po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania, a keďže žalobcovi trovy nevznikli, nebolo
by mu možné titulom náhrady trov priznať žiadnu sumu.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).