Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. júl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710207634
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2710207634.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
M.č.XXX,T.,zastúpenýadvokátom:Mgr.MilanSadloň,sosídlomV.Paulínyho-Tótha30,P.O.BOX121,
Senica proti žalovanému: Ing. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, S., zastúpený advokátkou:
JUDr. Alena Arbetová, so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o zaplatenie 15.440 eura, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 1C/210/2010-287 zo dňa 10. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti o zaplatenie 1.858,85 eura ako nevyplatenej mzdy za
obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2008 a v časti závislého výroku o náhrade trov konania ruší a v zrušenej
časti sa mu vec vracia na ďalšie konanie.

II. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol. Po právnej stránke rozsudok
odôvodnil § 60 ods. 1, 2, § 17 ods. 2, § 118 ods. 1, 2, §129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1 až 8 Zákonníka
práce (ďalej len ZP).
2. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu na výplatu
mzdy ako zamestnanca od žalovaného ako zamestnávateľa a to pôvodne za obdobie od 01.01.2007

do 31.08.2010. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti uplatneného nároku žalobcu za obdobie od
01.01.2007 do 31.12.2007 a zastavení konania v tejto časti zostala predmetom konania výplata mzdy
za čas od 01.01.2008 do 31.08.2010 v sume 12.668,54 eura brutto.
3. Počas konania bola spornou otázka, dokedy trval, prípadne či naďalej trvá pracovný pomer medzi
účastníkmi a súd túto otázku posudzoval ako predbežnú. Žalobca tvrdil, že nemal vyplatenú mzdu za
vyššie uvedené obdobie a medzi účastníkmi nebol žiadnym spôsobom pracovný pomer ukončený, od

septembra 2011 bol v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa a od decembra 2012 je evidovaný na
úrade práce. Žalovaný mu prácu prideľoval do septembra 2009. Žalovaný mal dve firmy na Slovensku a
v Poľsku. Pracoval v Poľsku na pracovisku, ktoré bolo označené firmou ŚTRABAK BERGER. Žalovaný
mu povedal, že firma na Slovensku končí, bude pracovať pre firmu v Poľsku a že s ním uzavrie pracovný
pomer so spoločnosťou v Poľsku. Spoločnosť PRODIT, s.r.o. v Poľsku pozná, mal pracovný odev, ktorý
nosil a tento mu odovzdal žalovaný. Od augusta 2008 vykonával práce pre firmu PRODIT v Poľsku,

ktoré mu prideľovala. Jednalo sa o práce rezanie betónu, dilatačné špáry a pod. S touto spoločnosťou
nemal uzavretú žiadnu pracovnú zmluvu ani dohodu. Práce pre túto spoločnosť vykonával do jesene
2009. Za vykonanú prácu mu nebola vyplácaná odmena, nárok na odmenu proti tejto spoločnosti si
nikde neuplatňoval.
4. Výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že žalovaný vykonával
podnikateľskú činnosť ako živnostník pod označením Ing. Ferdinand Riška FLORA HURT, výkon

ktorej má pozastavený od 01.12.2009. Súčasne bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti
PRODIT, s.r.o. so sídlom v Poľsku. Žalobca vykonával sezónne práce podľa uzavretých kontraktov aokrem žalobcu mal uzatvorené pracovné zmluvy ako živnostník s ďalšími zamestnancami, ktorí boli
vypočutí v konaní ako svedkovia, príp. v trestnom konaní. Do mája 2008 ukončil pracovný pomer so
svojimi zamestnancami a zotrval v pracovnom pomere len žalobca, čo bolo pre neho nerentabilné

a skončili pracovný pomer dohodou, ktorú vypracoval a zaslal žalobcovi. Podľa dohody pracovný
pomer skončil k 31.07.2008. Všetky listiny, ktoré sa týkali predmetu konania mal uložené v sklade v
Poľsku, kde boli práce zamestnancov vykonávané a medzi nimi sa nachádzala aj dohoda o skončení
pracovného pomeru so žalobcom. Počas konania sa snažil listinné dôkazy zabezpečiť. V končenom
dôsledku zistil, že doklady omylom, z nedbanlivosti odovzdal do zberných surovín jeho priateľ, u

ktorého ich mal uskladnené v krabiciach spolu s jeho firemnou dokumentáciou, pretože potreboval
uvoľniť priestory pre nového nájomcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemohol preukázať skončenie
pracovného pomeru so žalobcom listinným dôkazom a to predložením uzavretej dohody navrhol
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov. Skutočnosť, že so žalobcom bol ukončený pracovný pomer
dohodou dosvedčila vypočutá svedkyňa V. S., ktorá je sestrou žalovaného a vykonávala pre neho
ako živnostníka vybavovanie vecí na Sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniach, daňovom úrade,

kontakty so zamestnancami, ktorí mali trvalý pobyt na Slovensku. Uviedla, že v priebehu roku 2007 boli
skončené pracovné pomery so všetkými zamestnancami žalovaného a zostali len pracovné pomery so
žalobcom, C. a M., s ktorým bol dohodou skončený pracovný pomer v máji 2008. Dohodu o skončení
pracovného pomeru so žalobcom osobne vypracovala ku dňu 31.07.2008, vypracovala zápočtový list,
odhlásila žalobcu zo sociálnej poisťovne. Všetky listiny súvisiace so skončením pracovného pomeru

zaslal do Poľska s tým, že od 01.08.2008 mali byť so zamestnancami uzatvorené nové pracovné
zmluvy s obchodnou spoločnosťou PRODIT v Poľsku. So žalobcom sa osobne pozná, riešil s ňou
osobné problémy počas pobytu na území SR, buď jej telefonoval, alebo prišiel osobne. Má vedomosť o
problémoch s rozvodom žalobcu, o čom spolu komunikovali, nikdy si u nej nesťažoval, že by mu nebola
vyplatená mzda. Výsluchom svedka M. mal súd preukázané, že bol u žalovaného zamestnaný do mája

2008,kedyskončilpracovnýpomeravtedybolužalovanéhozamestnanýajžalobca.Potomtoobdobísa
nezaujímal o to, či žalobca naďalej pre žalovaného pracoval. Svedok C. W. potvrdil, že práce vykonával
pre žalovaného ako živnostníka a to do 31.01.2008. Svedok V. C. podľa výpovede vo vyšetrovacom
spise ukončil pracovný pomer so žalovaným dňa 31.12.2007 a od 01.01.2008 uzatvoril pracovný pomer
v poľskej firme PRODIT sp. zoo., kde pracoval ako majster a pracovný pomer ukončil dňa 30.11.2009.

Žalobca pracoval ako stavebný robotník pre firmu žalovaného FLORA-HURT so sídlom v Holíči a ako
spolupracovník bol od 17.01.2006 do 15.09.2007, kedy bol ukončené práce a vrátil sa domov. Svedok
Q. T. podľa výpovede vo vyšetrovacom spise uviedol, že pre žalovaného pracoval asi od začiatku roka
2006 do polovice roka 2007.
5. Podľa znaleckého posudku č. 01/2014 vypracovaného znalcom: Ing. Miriam Šefčíková, PhD. v

rámci vyšetrovacieho spisu (žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie) na základe dokumentov
za rok 2007 žalovaný zamestnával od januára 2007 štyroch zamestnancov a v priebehu roka boli
prijatí do pracovného pomeru dvaja zamestnanci. V období roku 2008 boli v pracovnom pomere štyria
zamestnanci (C., M., D., W.), pričom posledný mesiac, ku ktorému žalovaný zamestnával zamestnancov
bol júl 2008. Z uvedeného vyplýva, že všetci zamestnanci, ktorí boli u žalovaného v pracovnom pomere

tento ukončili ku koncu roku 2007 alebo v priebehu roku 2008. Existenciu dohody o skočení pracovného
pomeru so žalobcom tvrdenou žalovaným, ktorá mala byť uzavretá medzi účastníkmi potvrdila svedkyňa
V. S.. Z obsahu svedeckých výpovedí možno vyvodiť, že bol pracovný pomer skončený aj so žalobcom,
pretože nie je logické a ani rentabilné pre žalovaného, aby za daného stavu mal v pracovnom pomere
len jedného zamestnanca - žalobcu. Aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že bol vypracovaný

zápočtový list, žalobca spolu s ďalšími zamestnancami odhlásený z poisťovní, prehlásenie daňovému
úradu, že žalovaný nezamestnáva od 01.08.2008 žiadnych zamestnancov. V konečnom dôsledku súd
dospel k záveru, že bol pracovný pomer medzi účastníkmi skončený dňom 31.07.2008, keď sám žalobca
potvrdil, že mu žalovaný oznámil, že firma na Slovensku končí a bude pracovať pre firmu v Poľsku.
Uviedol, že vykonával práce pre firmu PRODIT v Poľsku, ktorá mu prácu prideľovala a nosil jej odev.

Tvrdil, že neuzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným a na preukázanie svojich
tvrdení okrem výsluchu svedka W. W. nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov. Svedok W. vo svojej
výpovedi potvrdil, že od augusta 2008 pracoval pre firmu žalovaného s tým, že bol šéfom firmy PRODIT,
ktorá mala sídlo v Poľsku. Žalovaný ako zástupca firmy mu dával príkazy na vykonanie práce, prideľoval
mu prácu prostredníctvom parťáka. Keď začal vykonávať práce pre firmu PRODIT žalobca už vo firme

robil, boli spolu v partii, mali spoločného vedúceho. Z výsluchu žalobcu a výsluchu svedka W. potom
súd vyvodil, že zhodne potvrdili, že od augusta 2008 vykonávali práce pre spoločnosť PRODIT v Poľsku
a teda žalobca už nevykonával práce pre žalovaného ako živnostníka. Pri vyhodnotení svedeckých
výpovedí, výpovede žalobcu, žalovaného a listinných dôkazov v otázke skončenia pracovného pomerumedzi účastníkmi potom súd uzavrel, že bol pracovný pomer skončený dňom 31.07.2008. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že od augusta 2008 žalobca vykonával práce pre firmu PRODIT, dostával
príkazy od jej zástupcov, nosil odev firmy a teda mu vzniklo právo na výplatu mzdy od tohto obdobia

od tejto firmy. Vznik pracovného pomeru nie je viazaný na uzavretie pracovnej zmluvy, ani na skutočný
nástup do zamestnania (§ 46 ZP). Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Zákonník práce
nepostihuje neplatnosťou a pracovný pomer je zásadne platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej
pracovnej zmluvy, resp. aj konkludentne. Z uvedeného možno vyvodiť, že bol preukázaný žalovaným
tvrdený stav o vzniku pracovného pomeru medzi žalobcom a spoločnosťou PRODIT, s.r.o. so sídlom

v Poľsku, ktorá bola zamestnávateľom žalobcu a s týmto zamestnávateľom nemal doteraz žalobca
ukončený pracovný pomer. A preto potom tento zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu, keď mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. V prípade, že žalobca prácu pre žalovaného
ako živnostníka nevykonával, nevzniklo mu právo na výplatu mzdy, ktorej sa domáhal za čas od
01.08.2008.

6. Súd s poukazom na uvedené čiastkové závery vykonaného dokazovania vyvodil, že je v ďalšom
potrebné vyhodnotiť vykonané dokazovanie v súvislosti s nárokom na priznanie žalovanej sumy titulom
výplaty mzdy za obdobie od 01.01.2008 do 31.07.2008. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu
sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona

alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady,
príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení. V súvislosti s preukázaním skutočnosti, či bola žalobcovi za čas od 01.01.2008 do 31.07.2008

vyplatená mzda žalobca tvrdil, že mu vôbec počas celého obdobia trvania pracovného pomeru nebola
riadne mzda vyplácaná, mal účet a ani na tento mu žalovaný mzdu neposielal. Toto tvrdenie žalobcu
bolo čiastočne vyvrátené, keď bolo vo vyšetrovacom konaní a výpismi z účtov účastníkov preukázané,
že v roku 2007 žalovaný mzdu žalobcovi riadne vyplácal na jeho účet, čo bolo aj dôvodom späťvzatia
žaloby v časti tohto nároku. Za čas od 01.01.2008 do 31.07.2008 na účet žalobcu nebola poukázaná

žiadna platba zo strany žalovaného. Vypočutý svedok W. potvrdil, že nebola zo strany žalovaného
riadne mzda vyplácaná. Tento svedok bol v pracovnom pomere nie u žalovaného, ale od 01.08.2008 u
spoločnosti PRODIT v Poľsku. Výplatu miezd potvrdila svedkyňa S., ktorá mzdy vyplácala. Svedok M.
bol v pracovnom pomere u žalovaného do mája 2008 a potvrdil, že mal vyplatenú mzdu. Svedok W. bol
v pracovnom pomere u žalovaného do 31.01.2008 a potvrdil vyplatenie mzdy. Svedkyňa W. potvrdila, že

žalobcariadneplatilvýživnéaprizvyšovanívýživnéhosanebrániltým,žebymunebolamzdavyplácaná.
Podľa výpovede vo vyšetrovacom konaní svedok C. bol v pracovnom pomere do 31.07.2008 (podľa
listinných dôkazov vo vyšetrovacom spise i keď sám uviedol, že od 01.01.2008 bol v pracovnom pomere
u firmy PRODIT) a potvrdil, že mu mzda v období od 01.01.2008 do 30.11.2009 nebola vyplatená za
čas od januára 2009 do 30.11.2009. Z uvedeného vyplýva, že svedkovia, ktorí boli v pracovnom pomere

u žalovaného v rozhodnom období (alebo jeho časti) potvrdili, že zo strany žalovaného bola mzda
vyplácanánaúčetalebovhotovosti. Podľavýplatnýchlístkovbolavyplatenámzdažalobcovivroku2008
za január v sume 13.262,- Sk, február 11.751,- Sk, marec 10.233,- Sk, apríl 20.096,- Sk, máj 15.059,- Sk,
jún 6.263,- Sk a náhrada za nemoc 1.554,- Sk, júl 18.236,- Sk. Podľa správy Sociálne poisťovne žalobca
bol dočasne práceneschopný od 11.júna 2008 do 27.júna 2008, s čím korešponduje priznaná náhrada

za nemoc na výplatnom lístku. Podľa správ poisťovní žalovaný nemá za uvedené obdobie nedoplatky
na odvodoch. Podľa záverov znaleckého posudku vo vyšetrovacom konaní (str. 30) znalec uzavrel,
že v období rokov 2008 až 2009 výplata miezd v tomto období preukázaná nie je, ale podnikateľský
subjekt používal iné zdroje na úhradu svojich výdavkov vrátane účtu s uvedeným číslom, pričom platby
z tohto účtu sú v peňažných denníkoch zaznamenané ako platby z pokladnice, čo nevyjadruje skutočný

a pravdivý obraz o stave hospodárenia podnikateľského subjektu. Predložené výplatné lístky, vykonané
odvody do poisťovní žalovaným nemôžu byť jediným dôkazom o tom, že skutočne mzda bola žalobcovi
vyplatená. Súd však pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov listinami, výsluchom účastníkov,
svedkov, pripojeným vyšetrovacím spisom mal preukázané, že nevyplatenie mzdy zo strany žalovaného
za čas od 01.01.2008 do 31.07.2008 nebolo preukázané žiadnym dôkazom, okrem tvrdenia žalobcu.

Toto tvrdenie žalobcu je oslabené aj tým, že napriek preukázateľne vyplácanej mzde na jeho účet v roku
2007 tvrdil, že žiadnu mzdu žalovaný nevyplácal na jeho účet. Nie je presvedčivé ani tvrdenie, že napriek
tvrdeniu o nevyplácaní mzdy žalovaným od 01.01.2007 počas celej žalovanej doby žalobca práce pre
žalovaného vykonával až do jesene 2009, teda takmer tri roky. Vykonaným dokazovaním sa javí, že bolizo strany žalovaného problémy s nedodržaním včasnosti výplaty mzdy, ale svedkovia vypočutí v konaní
potvrdili, že mzda bola vyplácaná a to na účet, niekedy v hotovosti. Z dokazovania vyplynulo, že nebola
mzda vyplácaná, ale tieto tvrdenia sa týkali obdobia od augusta 2008 (svedok W.) alebo januára 2009

(svedok C.), o ktorom súd uzavrel, že už žalobca nebol v pracovnom pomer u žalovaného.
7. I keď dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sú inštitútmi procesného práva je záver o tom, ktorý
z účastníkov konania je ich nositeľom, odvodený z hmotného práva; ten, kto má podľa hmotného
práva povinnosť tvrdiť (uviesť) určité okolnosti, je povinný ich (prostredníctvom označených dôkazov)
preukázať a nesie taktiež procesnú zodpovednosť za to, že jeho tvrdenie nebolo preukázané, a že z

tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
8. Žalobca sa v konaní tvrdil, že nebol žiadnym spôsobom skončený pracovný pomer so žalovaným
ako živnostníkom a že žalovaný mu počas celého žalovaného obdobia nevyplácal riadne mzdu. Na
preukázanie svojich tvrdení okrem výsluchu svedka W. nenavrhol iné dôkazy a aj tento svedok jeho
tvrdenie nepotvrdil. K vypočutým svedkom nenamietal, že by vypovedali nepravdu. Na druhej strane
sa žalovaný dostal do dôkaznej tiesne, keď nebol schopný predložiť súdu všetky listinné dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení a preto navrhol dokazovanie ďalšími možnými zákonnými dôkazmi, ktoré
súd vykonal a vyhodnotil na podporu jeho tvrdení tak, ako je hore uvedené. Súd má za to, že žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
9. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania, ktoré navrhol a vyčíslil s použitím ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. Trovy konania

predstavujú trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.). V predmetnom konaní je základná sadzba
tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 z tarifnej hodnoty 15.440 eura suma 320,34 eura a z hodnoty
12.668,54 eura suma 287,14 eura. Súd priznal žalovanému odmenu za 6 úkonov právnej služby po
320,34eura(prevzatieaprípravazastúpenia,písomnépodanienasúdvovecisamejzodňa28.01.2013,

účasť na pojednávaní dňa 07.02.2013, 14.05.2013, 16.09.2014, 07.10.2014), za 2 úkony po 287,14 eura
(účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014, 20.01.2015 podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhl., 1 úkon 71,79
eura podľa§ 14 ods.5 písm. b) v sume 2568,11 eura; 1x paušálna náhrada po 7,41 eura v roku 2011,
3 x 7,81 eura v roku 2013, 3 x 8,04 eura v roku 2014, 2 x 8,36 eura v roku 2015 v sume 71,68 eura;
náhradu za stratu času na ceste Holíč-Skalica a späť za účasť na pojednávaní 2 x 13,01 eura v dňoch

07.02.2013, 14.05.2013, 3 x 13,40 eura v dňoch 16.09.2014, 07.10.2014, 11.11.2014, 2 x 13,98 eura dňa
20.01.2015, 10.02.2015 v sume 188,36 eura; cestovné náhrady na ceste Holíč - Skalica a späť 7 x za
účasť na pojednávaniach osobným motorovým vozidlom Volkswagen, ev.č. SI 499 BG, priem. spotreba
4,5 l/100 km, 0,236 eur/km x 15 km v sume 24,78 eura. Celkom náhrada trov konania predstavuje sumu
2.852,93 eura.

10. Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon vyjadrenie zo dňa 03.10.2014 a stanovisko
k návrhu na mimosúdnu dohodu, pretože týmito úkonmi neboli uvádzaná žiadne nové skutočnosti v
konaní, ktoré by nemohli byť uvedené v predchádzajúcom písomnom podaní a stanovisko k mimosúdnej
dohode nie je úkonom právnej služby v zmysle vyhlášky.
11. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,

podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
súdenia veci. So závermi súdu nemožno súhlasiť. Ide o jednostranné a neúplné vyhodnotenie dôkazov.
Súd nesprávne vyhodnotil tú časť výpovede žalobcu v ktorej uviedol, že nosil odev s logom firmy
PRODIT, pracoval pre ňu a táto firma prideľovala prácu žalobcovi. Žalobca poukazuje na to, že aj v čase

pred 1.8.2008 bola takáto prax bežná. Potvrdil aj svedok T. M., ktorý sa explicitne vyjadril aj k tejto otázke
tak, že: „....od roku 2000 - 2001 som bol zamestnaný u žalovaného ako zamestnávateľa s označením
Flora Hurt. U žalovaného som bol zamestnaný do roku 2008, do mája. Pamätám si to presne, pretože
som sám dal podnet na skončenie pracovného pomeru..... Žalovaný bol mojim zamestnávateľom, ale
pamätám si, že sme pracovali pre firmu PRODIT v Poľsku, ale neviem toto konkrétne vysvetliť. Viem,

že sme mali, napríklad autá, odev tejto firmy. Za vykonanú prácu mi vyplácal mzdu žalovaný ako môj
zamestnávateľ...... Žalovaný mi vyplatil celú mzdu i keď je pravda, že nebola táto mzda vyplácaná
vždy na čas....nemal som uzatvorenú pracovnú zmluvu s firmou PRODIT s.r.o. v Poľsku. Ak súd teda
vyhodnotil skutočnosť, že žalobca nosil odev firmy PRODIT a bola mu touto firmou prideľovaná práca
a z toho vyplýva, že mal s touto firmou uzatvorený pracovný pomeru, je dôležité pre posúdenie veci, že

takáto prax bola bežná aj v dobe, keď sám žalovaný tvrdil, že bol zamestnávateľom žalobcu. Súd vyvodil
z obsahu výpovede žalobcu, že vedel, že od 1.8.2008 bude pracovať pre firmu PRODIT, pretože vedel
že žalovaný končí (F.Riška - Flora Hurt) a bude pracovať pre firmu v Poľsku. Súd vyhodnotil samotnú
skutočnosť,žežalovanýžalobcovimalústnemedzirečoupovedať, žežalobcabudeodletapracovaťprefirmu PRODIT za dostatočný dôkaz toho, že žalobca sa stal zamestnancom tejto poľskej firmy. Súd svoje
rozhodnutie odôvodnil aj tým, že: „ V konaní bolo preukázané, že od augusta 2008 žalobca vykonával
práce pre firmu PRODIT, dostával príkazy od jej zástupcov, nosil odev firmy a teda mu vzniklo právo na

výplatu mzdy od tohto obdobia od tejto firmy.
12. Žalobca trvá na tom, že žalovaný ho jednostranne a bez jeho vedomia odhlásila zo sociálnej
a zdravotnej poisťovne, to, že tak urobil a tiež predložil žalobcom nepodpísanú dohodu o skončení
pracovného pomeru a zápočtový list, čo nemôže preukazovať, že pracovný pomer zo žalovaným skončil.
Žalobca pracovnú zmluvu riadne uzavrel, je podpísaná aj zamestnávateľom. Dodatočne vyfabrikované

a žalobcom nepodpísané doklady, zápočtový list a dohoda o skončení pracovného pomeru, ako aj úkony
žalovaného voči štátnym orgánom nemôžu zakladať právny záver o tom, že žalobca skončil pracovný
pomer platne so žalovaným. Zvlášť nie vtedy, keď žalovaný nepredložil ani doklad ním preukazujúci
skutočnosť, že žalobca mal byť údajne od 1.8.2008 zamestnancom poľskej firmy PRODIT. Žalovaný
ako zamestnávateľ si teda nesplnil žiadnu zo zákonných povinností zamestnávateľa voči žalobcovi
ako zamestnancovi. Žalovaný ako spoločník a konateľ firmy PRODIT si nesplnil povinnosť uzavrieť so

žalobcom pracovnú zmluvu, ktorou by formálne preukázal skutočnosť, že od 1.8.2008 žalobca pracoval
v prospech firmy PRODIT ako zamestnávateľa podnikajúceho v Poľsku a nie v prospech žalovaného
ako živnostníka evidovaného v Slovenskej republike, vykonávajúceho práce svojím zamestnancom v
Poľsku.
13. Žalobca poukázal na svoju výpoveď ako aj na výpoveď svedka M., ktorý potvrdil, že nie od augusta

2008, ale od samého začiatku prác vykonávaných v prospech žalovaného v Poľsku zamestnanci nosili
pracovné odevy s nápisom PRODIT, prácu im zadávali ľudia vystupujúci v mene firmy PRODIT, ale mzdu
a iné náležitosti vyplácal žalovaný, s ktorým mali uzatvorenú pracovnú zmluvu. To, že túto skutočnosť
potvrdil aj svedok, ktorý nikdy nepracoval pre firmu PRODIT, svedčí o nesprávnom vyhodnotení dôkazov
prvostupňovýmsúdom,keďženemohlibyťsúdomuvádzanéskutočnostivkonanípreukázané.Súdďalej

k neexistencii pracovnej zmluvy s firmou PRODIT na strane 11 rozsudku uviedol, že vznik pracovného
pomeru nie je viazaný na uzavretie pracovnej zmluvy, ani na skutočný nástup do zamestnania (§
46 Zákonníka práce). Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy ZP nepostihuje neplatnosťou a
pracovný pomer je zásadne platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy, resp.
aj konkludentne. Tento záver súdu pokladá žalobca za nesprávny a predčasný. Súd aplikoval ZP na

údajný pracovnoprávny vzťah medzi poľskou firmou PRODIT a žalobcom na pracovný pomer uzavretý
v Poľsku. ZP sa na pracovný pomer v inom členskom štáte v európskej únii nevzťahuje. Ak teda bolo
predmetom posudzovania súdom platnosť uzatvorenia pracovnej zmluvy ohľadom jej formy, potom sa
mala posudzovať s prihliadnutím na znenie poľských právnych predpisov, prípadne právnych predpisov,
prípadne právnych predpisov EÚ, keby takýto právny vzťah upravovali. Napriek nesprávnej aplikácii

právnej normy ale nie je možné súhlasiť so samotnou úvahou súdu ani v prípade, ak by poľské pracovné
právo umožňovalo vznik pracovného pomeru na základe ústnej zmluvy. Tu je dôležité samotné slovo
zmluva. Musí ísť o dvojstranný právny úkon. Právny úkon na to, aby bol platný, musí byť určitý,
zrozumiteľný vážny a slobodný, nesmie odporovať zákonu alebo sa priečiť dobrým meravom. Dobré
mravy v súvislosti s právnymi úkonmi sú osobitne akcentované v ZP v § 15, ktoré ako intepretačné

pravidlo má chrániť najmä zamestnancov.
14. Žalovaného a spoločnosť PRODIT spájala práve osoba žalovaného, ktorý bol v tejto poľskej firme
spoločníkom aj konateľom. V jeho konaní voči žalobcovi sa nikdy nevymedzoval tým, že by mu vopred
oznamoval, že dnes vystupuje ako živnostník, zajtra bude vystupovať ako konateľ firmy PRODIT a
pod. Vždy to bol nadriadený, ktorý ako živnostník, ale aj konateľ firmy PRODIT zadávala rovnaké

príkazy, keďže firma PRODIT podnikala v rovnakej činnosti ako živnostník Ferdinand Riška. Navyše
ako zamestnávateľ bol nepochybne v silnejšom postavení ako bol žalobca. Ako zamestnávateľom mal
poznať pracovnoprávne predpisy a tieto dodržiavať a nie ich zneužívať. Sudkyňa v odôvodnení rozsudku
uviedla, že nie je logické a ani rentabilné pre žalovaného, aby za daného stavu mal v pracovnom
pomere len jedného zamestnanca, žalobcu. Otázkou, či je pre žalobcu logické a rentabilné konkludentne

uzatvárať pracovnú zmluvu s firmou PRODIT, keď nemal ukončený pracovný pomer so žalovaným sa
vôbec nezaoberal. Aj z tohto je vidno, že dôkazy súd vyhodnotil výlučne v prospech žalovaného.
15. Ustanovenie § 46 ZP nie samoúčelné. Chráni zamestnanca, aby jeho práca bola vykonaná v
prospech zamestnávateľa, požívala ochranu aj vtedy, ak z rôznych dôvodov dočasne nemohla byť
uzatvorená pracovná zmluva písomne. Nemôže ale chrániť zamestnávateľa, ktorý v danom prípade

viac ako rok neuzavrel so žalobcom písomnú pracovnú zmluvu. Navyše, v prípade sporu o tom, či
bola, alebo nebola uzatvorená pracovná zmluva ústne, resp. konkludentne, je potrebné vychádzať z
toho, či konkludentný prejav spĺňa požiadavky právneho úkonu. Logickosť a rentabilnosť konania na
strane žalovaného nenahrádza vôľu a vedomie o takomto úkone na strane žalobcu. Samotné plneniepracovných úloh, ktoré sa v ničom nelíši od dovtedy vykonávanej práce, plnenie príkazov vydanými po
1.8.2008 osobami, ktoré boli totožné s osobami vydávajúcim príkazy do 31.7.2008, nosenie identického
pracovného odevu a používanie tých istých pracovných strojov a pomôcok pred aj po 1.8.2008 takúto

konkludentnosť vylučujú, alebo aspoň bez ďalších dôkazov zásadne spochybňujú.
16. V ďalšej časti odôvodnenia sa súd zaoberal žalobcom uplatnenými nárokmi, nevyplatenou mzdou za
obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2008. Súd uviedol, že v období roka 2007 bola žalobcovi mzda zasielaná
na účet. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že od 1.1.2008 mala výplatu miezd potvrdiť svedkyňa S.,
sestražalovaného(tohotvrdenieniejepravdivé,pretožesvedkyňaS.satakexplicitnevosvojejvýpovedi

nevyjadrila). Svedok M. potvrdil len to, že jemu bola mzda vyplatená. Naopak svedok W. tvrdil, že jemu
mzda nebola riadne vyplácaná, avšak ten pracoval len pre firmu PRODIT po 1.8.2008. Svedok C. vo
svojej výpovedi pred vyšetrovateľom potvrdil, že v roku 2008 mu bola zo strany firmy PRODIT, kde bol
zamestnaný, mzda vyplácaná, neskôr v roku 2009 mu nebola vyplatená vôbec, za obdobie od januára
do 30.11.2009. Súd skonštatoval že „...pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov listinami, výsluchom
účastníkov, svedkov, pripojeným vyšetrovacím spisom mal preukázané, že nevyplatenie mzdy zo strany

žalovaného za čas od 1.1.2008 do 31.7.2008 nebolo preukázané žiadnym dôkazom okrem tvrdenia
žalobcu. Toto tvrdenie žalobcu je oslabené aj tým, že napriek preukázateľne vyplácanej mzde na jeho
účet v roku 2007 tvrdil, že žiadnu mzdu mu žalovaný nevyplácal na jeho účet. Nie je presvedčivé
ani tvrdenie, že napriek tvrdeniu o nevyplácaní mzdy žalovaným od 1.1.2007 počas celej žalovanej
doby žalobca práce pre žalovaného vykonával až do jesene 2009, teda takmer 3 roky. Z dokazovania

vyplynulo, že nebola mzda vyplácaná, ale tieto tvrdenia sa týkali obdobia od augusta 2008 (svedok W.)
alebo januára 2009 (svedok C.), o ktorom súd uzavrel, že už žalobca nebol v pracovnom pomere u
žalovaného.“
17. Žalobca sa vyplatenia mzdy domáhal na súde preto, lebo mu nebola riadne a včas žalovaným
vyplatená. Žalobca uznáva že nie je pravdou, že by mu počas celého obdobia žalovaný nevyplatil

vôbec nič. Vždy od samého začiatku, odkedy pre žalovaného pracoval, boli problémy s vyplácaním
peňazí ktoré sa postupne zväčšovali. V roku 2008 a 2009 to dospelo do takého štádia, že žalobca
nemal ani prostriedky na prežitie a musel sa spoliehať na príležitostné brigády cez víkendy, alebo na
pomoc priateľky u ktorej býval. Pri podaní žaloby mu toto obdobie splývalo, nepamätal sa na to, že mu
v roku 2007 žalovaný posielal mzdu na účet. To však nič nemení na skutočnosti, že mzdu za ostatné

obdobie mu nevyplácal, poskytoval mu len drobné finančné čiastky do 5.000,- Sk mesačne, z ktorých
mal veľký problém vyžiť. V čase, keď žalobca nemal peniaze na platenie výživného, výživné platil za
neho jeho otec. Súd skonštatoval, že nevyplatenie mzdy nijako nepreukázal. Že sa niečo nestalo sa
preukazuje veľmi ťažko a to vyplýva zo samotnej podstaty problému. Vyvrátiť tvrdenie žalobcu by mohol
žalovaný preukázaním opaku. Zo zákona bol žalovaný povinný viesť vyplatení mzdy riadne záznamy.

Predložením týchto záznamov by bez pochybností vyvrátil tvrdenia žalobcu. Žalovaný s výnimkou
roku 2007 nepreukázal vôbec nič. Je zrejmé, že pri vyplácaní miezd postupoval rozdielne. Niektorých
zamestnancov vyplácal riadne (svedok M.), niektorých nadštandardne vopred (výpoveď svedka C. W.,
ktorýuviedol,žezamestnancoviT.platilžalovanývopred), niektorýmniečonevyplatil,napríkladsvedkovi
C. W., ktorý prestal pre žalovaného pracovať v januári 2008, teda v období, keď problémy s vyplácaním

neboli také vypuklé. Neskôr žalovaný, ako konateľ firmy PRODIT už nevyplácal mzdu vôbec, čo potvrdili
svedkovia W. a C..
18. Žalobca vôbec nevedel aký má nárok, čo sa týka mzdy a aký má nárok, čo sa týka cestovných
náhrad. Preto žaloval uvedenú sumu. Žalobca mal vedomosť, na akej mzde sa so žalovaným dohodol
v pracovnej zmluve. Avšak vzhľadom na to, že u žalovaného pracoval nie 8 hodín denne, ale aj 10

až 12 rodín denne, podľa potreby, odpracoval určite viac, ako bol len základný pracovných fond. O
tomto mal žalovaný viesť záznamy a ako sa preukázalo žiadne neviedol. Žalovaný vôbec neviedol
ani evidenciu vyplatených miezd a cestovných náhrad potom, čo ukončil podnikanie ako živnostník.
Akékoľvek doklady z firmy PRODIT, ktoré by mohli preukazovať jeho tvrdenia o uzatvorení pracovnej
zmluvy so žalobcom a vyplácaní mzdy odmietol predložiť s odôvodnením, že jeho priateľ v Poľsku,

ktorý uchovával účtovníctvo firmy PRODIT, omylom odovzdal celé jeho účtovníctvo do zberných surovín.
To, že žalovaný skresľoval údaje o hospodárení, neviedol riadne účtovníctvo a ani mzdovú agendu,
potvrdil vyšetrovateľom ustanovený znalec vo svojom znaleckom posudku. Súd vyhodnotil, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, keď nebol schopný predložiť súdu všetky listinné dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Sú nekonkretizoval, ktoré listinné dôkazy nepredložil žalovaný. Rovnako nezhrnul, ktoré

dodatočne navrhnuté dôkazy nedostatok listinných dôkazov nahradili.
19. Zo žiadnych dôkazov v súdnom konaní nevyplynulo, že pracovný pomer k žalovanému bol skončený
na k 31.7.2008. Zo žiadneho dôkazu v súdnom konaní nevyplynulo, že pracovný pomer žalobcu k
firme PRODIT sa začal k 1.8.2008. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobcovi boli riadnevyplatené mzdy a celkové náhrady počas pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej
zmluvy medzi účastníkmi. Súd jednotlivé dôkazy hodnotil výlučne v prospech žalovaného, dôkazy
svedčiace proti nemu bagatelizoval, resp. interpretoval v rozpore s tým, čo preukazovali. Na základe

uvedeného je zrejmé že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených
dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným

súdu 15.4.2015. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a rozsudok súdu
navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalobca ako jediný dôvod svojho odvolania uviedol to, že sa
nestotožňujesozáveromsúdu,podľaktoréhožalobcaukončilpracovnýpomeružalovanéhoakofyzickej
osoby, živnostníka dňa 31.7.2008. Podľa žalobcu pracovný pomer žalobcu u žalovaného ako fyzickej
osoby trval aj po 1.8.2008. Žalobca svoje tvrdenie oprel o skutočnosť, že podľa neho neboli predložené
žiadne doklady svedčiace o tom, že prišlo k ukončeniu pracovného pomeru ku dňu 31.7.2008. S týmto

názorom žalobcu nemožno súhlasiť. Žalobca sa žalobou podanou na súde 29.11.2010 a doplnenou
podaním doručeným súdu 22.12.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
15.440 eura ako hrubú mzdu a náhradu mzdy z pracovného pomeru za čas od 1.1.2007 do 31.8.2010.
Žalobca od začiatku klamal a zavádzal súd svojimi tvrdeniami nevyplatením mzdy. I napriek tomu že
žalovaný od žalobcu požadoval predloženie jeho bankových výpisov v danom období, tieto účelovo

pod rôznymi výhovorkami odmietol predložiť. Pravdivosť jeho tvrdení deklaruje skutočnosť, že v rámci
vyšetrovacieho spisu bolo z výpisov z banky preukázané, že žalovaný žalobcovi vyplácal mzdu na
účet žalobcu. Toto vydokladovanie malo za následok, že žalobca zobral v časti žalobu späť a to za
obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007. Rovnako možno vyhodnotiť aj súčasné tvrdenie žalobcu uvádzané
v odvolaní že u žalovaného neprišlo k skončeniu pracovného pomeru dňa 31.7.2008. Sám žalobca

na pojednávaní dňa 7.2.2013 a 14.5.2013 potvrdil, že mu žalovaný oznámil, že on ako fyzická osoba,
živnostníknaSlovenskukončíažalobcabudepracovaťufirmyPRODITvPoľsku.PráceufirmyPRODIT
v Poľsku začal vykonávať v auguste 2008, PRODIT mu prideľovala prácu, dostal pracovný odev od tejto
firmy. Práce pre túto firmu vykonával do jesene 2009. To, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného
ako živnostníka skončil 31.7. 2008 potvrdila svedkyňa V. S., ktorá na základe plnej moci zastupoval

žalovaného vo veciach voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, daňovému úradu, komunikovala
so zamestnancami vo veciach personálnych a vyplácania mzdy. Svedkyňa V. S. potvrdila, že osobne
vypracovala dohodu o skončení pracovného pomeru a to ku dňu 31.7.2008 ako aj zápočtový list,
odhláškyzosociálnejpoisťovne.Súčasneuviedla,žežalobcuosobnepozná,nakoľkoriešiliniektoréjeho
osobné rodinné problémy, žalobca až do podania žaloby nikdy neuviedol, že by nesúhlasil so skončením

pracovného pomeru k 31.1.2008 dohodou a nikdy sa počas obdobia od 1.1.2008 do 31.7.2008, keď
bola vyplácaná mzda za účasti všetkých zamestnancov nesťažoval, že by mu nebola vyplatená mzda.
To, že od augusta 2008 pracoval žalobca pre spoločnosť PRODIT potvrdil aj svedok W. W.. Aj svedok
T. M. potvrdil, že boli so žalobcom kamaráti a nikdy sa mu žalobca nesťažoval a že by mu bola
nevyplatená mzda. Podľa tohto svedka mzda bola vyplácaná v roku 2008 sestrou žalovaného, za

prítomnosti všetkých zamestnancov, mzdu si preberali jednotlivo. Nestalo sa, že by niekomu mzda
nebola vyplatená. Z výpovedí svedkov a predložených dôkazov vyplynulo, že žalobca ukončil pracovný
pomer dňa 31.7.2008 do ukončenia pracovného pomeru zamestnancom bola mzda vyplácaná. Nakoľko
žalobca od 1.8.2008 prácu pre žalovaného ako živnostníka nevykonával, nevzniklo mu právo na výplatu
mzdy za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2010. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v
celkovej výške 328, 73 eura.
21. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania(§ 385 C.s.p. a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného
vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné čiastočne,
týkajúce sa zaplatenia mzdy za obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2008, a vo zvyšnej časti je napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

23. Žalobca sa žalobou (po výzve súdu na odstránenie vád podania) domáhal zaplatenia mzdy 15.440
eur za obdobie od 01.01.2007 do 31.08.2010. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti uplatneného
nároku žalobcu za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 a zastavení konania v tejto časti zostala

predmetom konania výplata hrubej mzdy za čas od 01.01.2008 do 31.08.2010 v sume 12.668,54 eura.
24. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že žalobca so žalovaným skončil pracovný pomer dohodou k 31.7.2008, preto nárok žalobcu voči
žalovanému od 1.8.2008 nie je dôvodný a žalovaný nie je v spore o zaplatenie mzdy od 1.8.2008 pasívne
legitimovaný. Za obdobie od 1.8.2008 do 31.7.2008 žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy nepriznal,
pretože žalovanému sa počas konania podarilo preukázať, že žalobcovi za vykonanú prácu za uvedené

obdobie platil.

25. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové závery,
všetky dôkazy hodnotil len v prospech žalovaného. Namietal, že v konaní nebolo preukázané, že by
bol žalobca so žalovaným ukončil pracovný pomer dohodu k 31.7.2008, t. j. pracovný pomer žalobcu u

žalovaného trval aj naďalej a preto mu patrí nárok na zaplatenie mzdy v rozsahu uplatneného nároku
žalobou.

26. Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1
O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej
povinnosti je povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju

povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani
splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie
bremenatvrdeniaotejtoskutočnosti,budemaťpreúčastníkaväčšinouzanásledokprenehonepriaznivé
rozhodnutie. V prípade, ak účastník konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jeho povinnosťou tvrdenú
skutočnosť preukázať.

27. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnávateľom žalobcu. Žalovaný podnikal ako
fyzická osoba, na základe živnostenského oprávnenia a podnikal aj ako právnická osoba v spoločnosti
PRODIT so sídlom v Poľsku. Zamestnanci žalovaného či už ako fyzickej, alebo právnickej osoby
vykonávali pre žalovaného prácu na území Poľska. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania

vyvodil, že žalobca u žalovaného (ako fyzickej osoby) pracoval do 31.7.2008 a od 1.8.2008 pre
žalovaného pracoval v spoločnosti PRODIT so sídlom v Poľsku, pričom uvedený záver podrobne
odôvodnil tak, ako je to uvedené v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku, kde je podstatná časť
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní namietal, že súd vyvodil záver o tom,
že žalobca nepracoval po 1.8.2008 u žalovaného z toho dôvodu, že nosil odev s logom firmy PRODIT a

prácu mu prideľoval zamestnanec tejto spoločnosti. Poukázal zároveň na prax žalovaného, ktorý medzi
zamestnancami nerozlišoval v tom smere či pre neho pracovali ako pre fyzickú, alebo právnickú osobu aj
pred obdobím 1.8.2008, čo potvrdil vo výpovedi aj svedok T. M.. Z uvedeného preto nemožno vyvodiť, že
žalobcapo1.8.2008nepracovalprežalovaného.Namietal,žepočaskonanianeboložiadnymspôsobom
preukázané, že by bol žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom akýmkoľvek spôsobom.

28. S názorom žalovaného nemožno súhlasiť. Skutočnosť, že žalovaný so žalobcom skončil pracovný
pomer dohodu k 31.7.2008 vyplynula z výpovede samotného žalobcu, ktorý na pojednávaní 7.2.2013
(č.l.107) vo svojej výpovedi (na otázku právnej zástupkyne žalovaného) uviedol, že v období augusta
2008 mu žalovaný oznámil, že firma na Slovensku končí a že bude pracovať pre firmu v Poľsku, pretože

žalovaný mal dve firmy. Pre firmu v Poľsku začal vykonávať práce v auguste 2008, táto firma mu
prideľovalaprácuadostalajpracovnýodevtejtofirmy.Stoutofirmouneuzavrelžiadnupracovnúzmluvu.
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní 14.5.2013 (č. l. 176) opakovane uviedol, že od augusta
2008 vykonával práce pre firmu PRODIT v Poľsku, ktorá mu práce prideľovala. Išlo o rezanie betónu,dilatačné práce. S touto spoločnosťou nemal uzavretú pracovnú zmluvu a pre spoločnosť vykonával
práce do jesene 2009. Svedkovia (bývalí zamestnanci žalovaného) vypočutí v konaní si boli vedomí
toho, či pracovali u žalovaného ako u fyzickej osoby, alebo právnickej osoby, evidovali tiež, že žalovaný

ako fyzická osoba podnikal len do určitého dátumu a neskôr už podnikal len ako právnická osoba.

29. Podľa § 60 ods. 1, 2 prvá veta ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného
pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne.

30.Podľa§17ods.2ZP,právnyúkon,ktorýsaneurobilformoupredpísanoutýmtozákonom,jeneplatný,
len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
31. V zmysle citovaného § 17 ods. 2 ZP je dohoda o skončení pracovného pomeru platná aj v prípade,
že nie je uzavretá výslovne, t.j. výslovne ústne alebo písomne, ale aj konkludentne, t.j. konaním.
Vzhľadom k tomu, že ide o dohodu zmluvných strán skončiť pracovný pomer, musí takáto dohoda, ako
právnyúkonobsahovaťdanosťvôle(akozákladnéhopredpokladukaždéhoprávnehosprávania),pričom

tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je
prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov
právneho vzťahu. Prejav je vyjadrením psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite.
Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený slovom, písmom) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať
uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva,

ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré
dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti
o tom, že tu vôľa je, tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj uznesenie NS SR 7M Cdo 12/2011 z 20.6.2012).
32. Ak bez ďalšieho žalobca sám vo svojej výpovedi (dokonca dvakrát) uviedol, že vedel, že od 1.8.2008
pracuje pre spoločnosť PRODIT, uviedol tiež, prečo to vedel (prideľovali mu prácu a nosil ich oblečenie),

potom bolo možné dospieť k záveru, že od uvedenej doby (1.8.2008) bol žalobca zamestnancom
uvedenej spoločnosti, aj keď s ňou nemal uzavretú písomnú pracovnú zmluvu. Vznik pracovného
pomeru žalobcu so spoločnosťou PRODIT mohol vzniknúť konkludentne. Dokazovanie smerujúce k
preukázaniu, či žalobca so žalovaným skutočne uzavrel pracovnú zmluvu nebolo potrebné vykonať,
pretože žalobca sa voči spoločnosti PRODIT žiadneho nároku nedomáha, neoznačil ho ako žalovaného.

Žalobca potom nemohol pracovať u žalovaného, nemohol s ním mať uzavretú pracovnú zmluvu, táto
musela byť ukončená. Žalobca vo svojej výpovedi nevysvetlil, prečo trvá na tom, aby mu mzdu vyplatil
žalovaný, keď si bol vedomý toho, že pracoval pre spoločnosť PRODIT. Z výpovede žalovaného a z
výpovede svedkyne V. S. (č. l. 178) vyplýva, že žalobcovi, rovnako ako aj ostatným zamestnancom bolo
oznamované, vysvetľované, že ich pracovný pomer so žalovaným končí k 31.7.2008 a že od 1.8.2008

budú uzatvárať pracovné zmluvy so spoločnosťou PRODIT, pretože žalovaný ako živnostník už podnikať
nebude (tvrdenie svedkyne žalobca počas konania nenamietal, nespochybňoval. Ustanovenie § 43 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) upravuje postup pri prijatí, zrušení a odvolaní návrhu
na uzavretie zmluvy. Ustanovenie § 43b ods. 2 OZ pripúšťa prijatie ústneho návrhu dohody, v tomto
prípade dohody o skončení pracovného pomeru. Vypočutí svedkovia, bývalý zamestnanci žalovaného

presne vedeli vo svojich výpovediach uviesť, s kým mali uzavretú pracovnú zmluvu a rozlišovali, či
pracovali pre žalovaného ako živnostníka, alebo pre jeho právnickú osobu. Vedel to uviesť svedok
W. W. (č.l. 177), ktorý potvrdil, že od augusta robil pre spoločnosť PRODIT a žalobca tam robil tiež,
rovnako svedok C. W. (č.l. 272) uviedol, pre koho pracoval a kto mu vyplácal mzdu (žalovaný). Z takto
vykonaného dokazovania, ktoré svedčilo v prospech žalovaného a vzhľadom na individuálne okolnosti

daného prípadu, za ktoré je potrebné považovať skutočnosť, že žalovaný bol zamestnávateľom aj ako
fyzická osoba (živnostník) aj právnická osoba (spoločník) bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné
uzavrieť, že žalovaný so žalobcom ukončil pracovnú zmluvu konkludentne, dohodou, k 31.7.2008, keď
žalobca akceptoval návrh dohody o skočení pracovného pomeru zo strany žalovaného k uvedenému
dátumu. Za prejav vôle žalobcu ukončiť pracovný pomer so žalovaným, rozpoznateľný v objektívnej

realite možno považovať jeho konanie (správanie), ktorým dal najavo to, že začal pracovať pre iný
subjekt, pre ktorý mu žalovaný ako štatutárny zástupca tohto subjektu pracovať navrhol. Žalobca
objektívne nemohol vzhľadom k ním uvedenej dĺžke pracovného času (niekedy aj 12 hodín) vo výpovedi,
pracovať pre viacerých zamestnávateľov. Žalobca pokiaľ si bol vedomý toho, že pracuje pre právnickú
osobu,spoločnosťPRODITvylučovalo,abyzároveňpracovalvpracovnoprávnomvzťahusožalovaným.

Následne potom od 1.8.2008 žalobca konkludentne (nástupom do práce) mohol uzavrieť pracovnú
zmluvu s právnickou osobou, ktorej spoločníkom (a konateľom) bol žalovaný. V spore o zaplatenie mzdy
za obdobie od 1.8.2008 žalovaný tak nie je v spore pasívne legitimovaným. Pre úplnosť odvolací súd
dodáva, že sám žalobca v návrhu na začatie konania, vo svojej výpovedi nie len v tomto konaní, ale ajv rámci trestného konania (podal trestné oznámenie na žalovaného) uviedol, že z pracoviska v Poľsku
odišiel na jeseň v roku 2009. Mzdu žiada vyplatiť do 31.8.2010. V žiadnej výpovedi žalobca nevysvetlil,
prečo žiada vyplatiť mzdu do 31.8.2010, keď od jesene 2009 pre žalovaného, resp. spoločnosť PRODIT

nevykonával prácu a neuviedol, nevysvetlil, ako má byť chápané jeho konanie, odchod zo zamestnania,
resp. na základe ktorého konkrétneho ustanovenia ZP sa nároku domáha, keď zamestnávateľ je povinný
platiť mzdu zamestnancovi za vykonanú prácu (§ 118 ZP).
33. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu v časti o vyplatenie
mzdy za obdobie od 1.8.2008 do 31.8.2010 zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v

súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdil.
34. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na vyplatenie mzdy ani za obdobie od 1.1.2008 do
31.7.2008 z dôvodu, že žalovaný v konaní preukázal, že mzdu za uvedené obdobie vyplatil. Žalovaný
hneď vo vyjadrení k žalobe uviedol, že listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nemá, priznal svoje
nezodpovedné správanie, následkom ktorého listinné dôkazy predložiť nemohol, ale navrhol vykonať
také dokazovanie (výsluchom svedkov), z ktorých vyplynulo, že žalobcovi vyplatil mzdu za uvedené

obdobie v hotovosti. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie nie je ale možné súhlasiť.
35. Sám žalobca vo svojich výpovediach (v tomto a aj v trestnom konaní) uvádzal, že žalovaný mu
za celú dobu, čo u neho pracoval vyplácal nepravidelne sumy na prežitie, boli to menšie čiastky,
evidenciu si neviedol, išlo o čiastky približne 5.000,- Sk, vyplácané nepravidelne, nie každý mesiac
(č. l. 205). Z výpovedí bývalých zamestnancov žalovaného či už v tomto, alebo v trestnom konaní

žiaden zo svedkov neuviedol, že by sa mu v čase, keď u žalovaného pracovali žalobca sťažoval, že
by mzdu nedostával, že by mu bol žalovaný dlžný (svedkovia T. M., č. l. 226, svedok C. W. č. l. 272).
Žalovaný v konaní navrhol vypočuť bývalú manželku žalobcu, ktorá vo výpovedi (č. l. 273) rovnako
potvrdila, že žalobca ju neinformoval o tom, že by mu zamestnávateľ nevyplácal mzdu v rokoch 2006
až 2010, aj keď v tom období podala návrh na zvýšenie výživného na dve maloleté deti. Žalobca ako

otec s navrhovaným zvýšením výživného súhlasil. Svedkyňa Ing. V. S. vo svojej výpovedi (č. l. 177)
uviedla, že je sestrou žalovaného a žalovaným mala udelenú plnú moc na zastupovanie žalovaného
voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu. Bola oprávnená tiež komunikovať so
zamestnancami žalovaného a v prípade problémov mali na ňu zamestnanci kontakt. Žalobca sa na
ňu nikdy neobrátil s tým, že by mu nebola vyplatená mzda. Počas trestného konania vedeného voči

žalovanému bol vypracovaný znalecký posudok č. 01/2014 znalkyne Ing. Miriam Šefčíkovej, PhD z
ktorého vyplynulo, že žalovaný mal k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov na výplatu
miezd v roku 2008 (z iných zdrojov), aj keď sa zistili určité nedostatky (v posudku presne špecifikované)
v účtovníctve žalovaného. Posudok presne uvádza predložené výplatné lístky z ktorých vyplýva výpočet
čistej mzdy žalobcu za obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2008. Aj keď všetky uvedené dôkazy svedčili

v prospech žalovaného, nejde o dôkazy preukazujúce, že žalovaný odovzdal žalobcovi dohodnutú
mzdu podľa pracovnej zmluvy a žalobca si mzdu prevzal. Potvrdená skutočnosť dokazovaním, že
žalobca sa nesťažoval, že mu v určitom období nebola vyplácaná mzda nie je dôkazom o skutočnom
vyplatení mzdy a prevzatí mzdy za vykonanú prácu. Dôkazné bremeno o tom, že žalobcovi mala byť za
obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2008 bola na žalovanom. Neunesenie dôkazného bremena v tom smere,

že žalobcovi bola vyplatená mzda na účet (preukázaná výpismi z účtu žalobcu) alebo v hotovosti (na
základe výdavkového pokladničného dokladu vyhotovenom žalovaným a podpísaným žalobcom) sa
nemôže prejaviť na výsledku sporu v neprospech žalobcu, pričom je potrebné prihliadnuť ku skutočnosti,
že žalobca je slabšou stranou v spore.
36. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť, že nárok

žalobcu na vyplatenie mzdy zo dobu od 1.1.2008 do 31.7.2008 vo výške 1.858,85 eura (265,55 eura
x 7) nebol dôvodný. Vykonané dokazovanie nemohlo nahradiť elementárnu povinnosť žalovaného ako
zamestnávateľa vyplácať mzdu zamestnancovi tak, aby nebolo pochýb o tom, že zamestnávateľ mzdu
v konkrétnej výške odovzdal a žalobca mzdu v konkrétnej výške prijal.
37. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu v časti o zaplatenie

mzdy 1.858,85 eura za obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2008 zamietol, nerozhodol vecne správne, a preto
odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vrátane
súvisiaceho výroku o náhrade trov konania.
38. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní v zrušenej časti. Predmetom konania ostal
nárokžalobcunazaplateniemzdyzaobdobieod1.1.2008do31.7.2008.Žalovanýakozamestnávateľza

uvedené obdobie nespochybňuje existenciu pracovného pomeru so žalobcom ako zamestnancom. Ak
chce byť v konaní úspešný, musí v konaní preukázať prevzatie mzdy za sporné obdobie žalobcom, resp.
musí preukázať, že v tomto období prácu pre žalovaného nevykonával z konkrétneho a preukázateľného
dôvodu (napr. bol žalobca PN). Ak žalobca tvrdí, že mzdu nedostal vyplatenú, žalobca túto negatívnuskutočnosť (ako na to v odvolaní poukazoval) preukázať nemôže. Po doplnenom dokazovaní súd
opätovne rozhodne v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a rozhodnutie riadne
odôvodní. Súd prvej inštancie podľa výsledku sporu zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane

tohto odvolacieho konania, podľa § 396 ods. 3 C.s.p.
Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).