Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/825/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615200945
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615200945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau,
s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného splnomocnencom Advokátska
kancelária KUHAJDA, s.r.o., Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: O. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, o zaplatenie 96,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 26. mája 2015, č.k. 7C/78/2015-29, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e.

II. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 30.03.2012 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa

domáhal podanou žalobou na žalovanom zaplatenia sumy 96,58 eur s príslušenstvom z dôvodu,
že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu žalovanému poskytol služby, ktoré mu vyfakturoval a ktoré žalovaný riadne a včas
neuhradil. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a to Zmluvou o pripojení zo dňa 22.08.2009,
že právny predchodca žalobcu Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., uzavrel so žalovaným zmluvu, v ktorej
sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a poskytovať žalovanému program služieb O2 Fér
s telefónnym číslom XXXX XXX XXX s dátumom aktivácie 22.08.2009. Poskytnuté služby žalovanému

vyúčtoval faktúrami znejúcimi na sumy 42,38 eur, 47,20 eur, 3,50 eur a 3,50 eur. Listom zo dňa
14.01.2012 oznámil žalovanému, že odstúpi od zmluvy o pripojení ku dňu 13.02.2012 v prípade, ak
žalovaný dlžnú čiastku vo výške 89,58 eur najneskôr do 06.02.2012 neuhradí. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 2002 zo dňa 24.06.2013 právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku na
súčasného žalobcu. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 489 O.z., § 43 ods. 1, 2, 3 písm. c),
ods. 5 § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
podľa § 52, § 517 ods. 1, 2 O.z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 5b Zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 100 ods. 1 a § 101 O.z.. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny
záver, že návrh žalobcu bol podaný len sčasti dôvodne, keď právny predchodca žalobcu si splnil svoju
zmluvnú povinnosť riadne, keď poskytol žalovanému služby v dojednanom rozsahu, avšak žalovaný
porušil dojednané zmluvné povinnosti, pretože služby využíval, avšak riadne a včas si nesplnil svojupovinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby, čím mu voči žalobcovi po započítaní všetkých úhrad
vznikol dlh vo výške 96,58 eur. Súd ex offo prihliadal na premlčanie, nakoľko predmetný vzťah medzi
stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom, poukázal na to, že zákon č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom

od 01. mája 2014 neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu
§ 5b, preto je ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 01. mája 2014 vo všetkých konaniach. Faktúra
č. 1031905843 splatná dňa 29.03.2012 nebola premlčaná, nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa
09.02.2015, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3,50 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 30.03.2012 do zaplatenia. Zvyšné faktúry súd považoval za premlčané, nakoľko

trojročná premlčacia doba v prípade nárokov vyplývajúcich z týchto faktúr uplynula predtým, ako si
žalobca uplatnil právo na súde podaním žaloby dňa 09.02.2015. Preto v tejto časti žalobu o zaplatenie
93,08 eur s príslušenstvom zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúce j časti a súvisiacom výroku o náhrade
trov konania podal odvolanie žalobca. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádzal predmetné

faktúry riadne a včas, odstúpilpodľa § 44 ods.12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
právny predchodca žalobcu ku dňu 13.02.2012 od zmluvy o pripojení písomným podaním zo dňa
14.01.2012, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 06.02.2012. Premlčacia lehota
začala plynúť dňa 14.02.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 14.02.2015. Vzhľadom k
uvedenému má za to, že žalovaný nárok nie je premlčaný. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.01.2016 sa domáhal prerušenia odvolacieho
konania. Uviedol, že právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala
spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky

premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom
prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatneniapráva,naoslabenienárokupredávajúcehovočispotrebiteľovi, vrátanejehopremlčaniaalebo
inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré
by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového

režimu. Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca
prijatím § 5b uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť,
čím zákonodarca defacto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR
a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti
účastníkov konania. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 08.09.2015

podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. s
článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Okresný súd Košice II vyslovil, že zásadný rozpor
ustanovenia § 5b s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia
jednostranne zvýhodňuje dlžníka- spotrebiteľa a to tým, že nestranný súd má povinnosť prihliadať na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi alebo inú zákonnú prekážku a zákonný dôvod,

ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z
účastníkov občianskeho súdneho konania je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a aj s princípom
právneho štátu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd konanie vedené na súde prvej inštancie pod
sp.zn. 7C/78/2015 prerušil do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp.zn. RVP 12672/2015 a do
ukončenia tohto konania § 5b ZoOS neaplikoval.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Premetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/78/2015 je určenie povinnopsti
žalovanémuzaplatiťžalobcovisumu96,58eurspríslušenstvomtitulomnedoplatkuzaposkytnutéslužby
na základe zmluvy o pripojení. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh vo zvyšku ( o zaplatenie 93,08 eur s prísl.) zamietnutý
z dôvodu premlčania.6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi strán sporu a pretože odvolací súd
v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací

súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

7. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval
žalovanému poskytnuté služby a to formou štyroch faktúr, prvou splatnou dňa 30.11.2011 na sumu 42,38
eur, druhou splatnou dňa 29.12.2011 znejúcou na sumu 47,20 eur, treťou splatnou dňa 30.01.2012

znejúcou na sumu 3,50 eur a štvrtou splatnou dňa 29.03.2012 znejúcou na sumu 3,50 eur. Súd prvej
inštancie správne aplikoval ustanovenia obč. zákonníka, avšak správne mal aplikovať ust. § 107 a nie
§ 100 a 101 za účelom posúdenia uplynutia a dĺžky premlčacej doby, pretože plnenie sa odstúpením
od zmluvy stalo bezdôvodným obohatením. Žalobca v odvolaní poukazuje na ust. § 44 zák. č. 351/2011
Z.z., avšak zmluva o pripojení bola uzavretá medzi stranami sporu 22.8.2009, takže treba na danú

vec aplikovať zákon účinný v čase uzavretia zmluvy, čo bol zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, kde v § 43 ods. 5 písm.b) je upravené, že podnik môže od zmluvy o pripojení odstúpiť,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Odstúpením od
zmluvy sa zmluva v súlade s ust. § 48 ods. 2 O.z. zrušila od začiatku, pretože zákon 610/2003 Z.z.
neustanovovalinakažalobcanepreukázalinúdohoduúčastníkov.Žalobcasatakmôžedomáhaťnároku

na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 O.z., pričom pre začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna trojročná premlčacia doba
plynie od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V danom prípade premlčacia doba začala
plynúť najneskôr od splatnosti tej ktorej jednotlivej faktúry. Správne tak súd prvej inštancie skonštatoval,

že prvé tri faktúry v čase podania žaloby na súd prvej inštancie dňa 09.02.2015 boli premlčané, keďže
od splatnosti jednotlivých faktúr do podania žaloby uplynulo dlhšie obdobie ako tri roky.

8. Pokiaľ sa týka návrhu na prerušenie konania tento odvolací súd ako nedôvodný zamietol, keď
nepovažoval za dôvodné prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP. Nález, ktorý bude vydaný v konaní

na Ústavnom súde SR pod sp.zn. RVP12672/2015 bude mať účinky do budúcna. Ust. § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim jeho
aplikácie, preto má súd prihliadať na premlčanie ex offo vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti
tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto právnej normy. Tieto právne
závery potvrdil Krajský súd Trnava vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp.zn. 23Co/550/2014, sp.

zn. 23Co/92/2015, sp.zn. 23Co/155/2015) a rovnaké právne závery zaujal aj Najvyšší súd SR napr. v
rozhodnutiach sp. zn. 3MCdo 14/2014, 8MCdo 13/2014, 4MCdo 17/2014.

9. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti a v súvisicom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
za použitia ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).