Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 20, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111202776
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111202776.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: E. L., nar. X.XX.XXXX, bytom P. č. XXX/XXX, E.,
zastúpený Advokátskou kanceláriou Kotrusz - Benčík s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 57, 949 01 Nitra,
proti odporkyni: U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. XXX, o zaplatenie 6.480 €, sudkyňou JUDr. Evou
Šiškovou, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1.268,19 eur a to formou pravidelných

mesačných splátok vo výške 50 eur mesačne, splatných vždy k 20-temu dňa príslušného mesiaca so
splatnosťou prvej splátky k 20-temu dňu mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod
následkami straty výhody splátok.

II. V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Trovy štátu tohto konania vo výške 769,02 eur z n á š a štát.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomzodňa3.2.2011,doplnenýmjehoprávnymzástupcomdňa 12.4.2013
domáhal zaplatenia sumy 6.480 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/114/1995-21 zo dňa 5.9.1995, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11.9.1995. Počas trvania manželstva bývali v rodinnom dome, ktorý sa nachádza v k.ú.

E., Obec E., a je vedený Správou katastra Nitra na LV č. XXX ako dom so súp č. XXX, na parc.č.
XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 490 m2, ktorý je spolu s pozemkom evidovaný na LV
č. XXXX. Rodinný dom vlastnili rodičia odporkyne, po ich smrti sa jeho podielovými spoluvlastníkmi
stali odporkyňa a jej sestra, každá v podiele o veľkosti ? vice k celku. Dňa 11. 8.1993 bola uzavretá
kúpna zmluva, na základe ktorej sestra odporkyne previedla svoj spoluvlastnícky podiel na odporkyňu a
navrhovateľa do ich BSM. Rozvodom manželstva a následným vyporiadaním BSM sa stal podielovým
spoluvlastníkom predmetného domu v podiele ? tiny k celku, ktorým bol navrhovateľ až do nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia Daňového úradu Nitra II. č. 827/340/46750/II Ant. zo dňa 29.6.2011, na
základe ktorého prešlo spoluvlastnícke právo o veľkosti ?-tiny k domu na syna a jeho manželku do
ich BSM. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. 7.2011. Navrhovateľ bol spoluvlastníkom
rodinného domu o veľkosti ? tiny do 17.7.2011 vrátane. Napriek tomu mu po rozvode manželstva
nebolo umožnené užívanie predmetného rodinného domu, rovnako ani užívanie prevádzkovej budovy
o rozmerov 9,6 x 6m a garáže, ktoré sa nachádzajú na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach a ktoré

bolivybudovanézatrvaniamanželstva,pričomstavbynebolizapísanédokatastranehnuteľnosti,aleboli
plne užívaniaschopné a využívané. Odporkyňa od rozvodu manželstva užívala uvedené nehnuteľnosti
v celosti , teda nad rámec jej podielu. Na základe uvedených skutočností sa domáha od odporkyneposkytnutia náhrady za neužívanie spoločnej veci a to počnúc dňom 2. 2.2008 pred podaním návrhu /
spätne tri roky/ do 17.7.2011. Výšku náhrady požaduje 6.480 eur ktorú určil na základe konzultácie s
realitnou kanceláriou. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

Navrhovateľ, vypočutý ako účastník konania uviedol, že si nepamätá včerajšok a nepamätal si na
podrobnosti spolužitie s odporkyňou, ale uviedol, že s odporkyňou vybudovali firmu, kúpili pozemok,
kúpilidomnapolovičku.Vrodinnomdomenebývaodroku1995vôbec,potombýval2rokyvunimobunke
a neskôr u matky, kde býva dodnes. Čo sa týka prevádzkovej budovy, túto postavil ako autodielňu o

rozmerov 9,6 m x 6,2 m, kde bola aj vypaľovacia pec, kde sa mohli striekať autá a túto chcel využívať pre
jeho podnikanie. V rozhodnom období bola užívaná rôzne, C., ich syn, si tam opravoval autá, niekedy
mu aj pritom pomáhal a to aj E., čo je ďalší syn. Robili sa tam aj zabíjačky. Čo sa týka garáže, užívala ju
odporkyňa, ktorá auto nemá, ale L. t.j. ich synovec má auto, tento tam aj býval. Nevedel uviesť, kto garáž
užíval a akým spôsobom. V dome bývala odporkyňa s jeho synovcom a v ostatných budovách a to garáži
a pracovnej dielni robili zabíjačky. Chovali ale 50 svíň a tieto potom predávali. Žalovanú sumu vypočítal

nejaký pán v realitnej kancelárii pri J., kde mu povedali, čo tam všetko je a on tak sumu vypočítal.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa navrhovateľ podanou žalobou domáha vyplatenia náhrady
za užívanie spoločnej veci, ktorej bol podielovým spoluvlastníkom o veľkosti ? tiny k rodinnému domu
súpisč.XXXzapísanýnaLVč.XXXk.ú.E.,tútonehnuteľnosťvrozhodnomobdobíod3.2.2008neužíval,

užívala ju odporkyňa a teda užívala nehnuteľnosť v pomere väčšom, než jej prináležalo titulom veľkosti
jej podielu na nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa domáha primeranej peňažnej náhrady podľa § 137 ods. 1
Obč. zák.. Navrhovateľ bol podielovým spoluvlastníkom do 17.7.2011, t.j. do udelenia príklepu daňovej
exekúcii, daňovým úradom, domáha sa teda peňažnej náhrady za obdobie od 3.2.2008 tri roky spätne
až do 17.7.2011. Okrem toho sa domáha náhrady za užívanie ďalších stavieb, ktoré popísali v návrhu,

ktoré počas trvania manželstva s odporkyňou vybudovali a nadobudli do podielového spoluvlastníctva
po rozvode manželstva v rozsahu ? vice každý z nich. Ide o budovu o rozmerov 9,6 x 6 m a garáž,
ktoré využívali až do zániku manželstva a to 11.9.1995 na spoločné podnikanie s odporkyňou. Uvedené
nehnuteľnosti nie sú zapísané v LV a rovnako v rozhodnom období boli užívané len odporkyňou. Uviedol,
že žalovanú sumu nie je možné špecifikovať na podiel na rodinnom dome a na ostatných budovách.

Poukázal na to, že sa jedná o ideálny podiel, nie reálny a súd musí prihliadnuť aj na úžitkovú hodnotu
nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že navrhovateľ mal právo užívať všetky časti nehnuteľnosti v takom
rozsahu, ako zodpovedali jeho spoluvlastníckemu podielu.

Odporkyňa, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že sa manžel odsťahoval ešte pred rozvodom,

v roku 1994 ho napadli deti, keby sa to nebolo stalo, tak by sa neboli zrejme rozviedli. V roku 1995 ich
rozviedli, potom rok býval v rodičovskom dome po matke a v roku 1996-1997 sa oženil. Podotkla, že
sa nedomáhal toho, či môže ísť do rodinného domu bývať a pokiaľ ide o pozemok, tohto je výlučnou
vlastníčkou ona. Garáž nebola využívaná na podnikateľské účely, je to garáž, ktorú, priniesol žeriav a
položená je na betónovej platni a obmurovaná, ale podľa nej by sa dala odtiaľ zobrať aj teraz. Pokiaľ

ide o dielňu, ani táto nie je využívaná na žiadny účel, je prázdna, nevykonáva v nej žiadnu činnosť. Je
pravdou, že jej priateľ choval svine, ale len pre vlastnú potrebu. Ďalej uviedla, že navrhovateľ 18 rokov
neplatil za nehnuteľnosti domovú daň, neplatil energie, vybudovanie prípojky plynovej a kanalizačnej. V
dome sú dve miestnosti prázdne, v súčasnosti býva sama, určitú dobu býval v dome syn s nevestou a to
asi od roku 200-2004 alebo 2005. Pokiaľ ide o vyporiadanie BSM po rozvode, toto neprebehlo, pretože

keby bola aj vyplatila navrhovateľovi nejaké peniaze, boli by bývali spadli do exekúcie, podlžnosti mali
z ich spoločného podnikania, pričom ona svoj dlh voči daňovému úradu vyplatila, navrhovateľ nie.

Uviedla, že navrhovateľ sa po celý čas nedomáhal užívania týchto priestorov, ešte keď tam žil syn, tak
tam občas prišiel, ale posledných 6-7 rokov v nehnuteľnosti nebol. V rozhodnom období, teda od roku

2008 do roku 2011 obýva len prízemnú časť, ktorá aj zhruba zodpovedá rozmermi jej podielu 3/4-iny
z celkového domu. Čo sa týka prevádzkovej budovy, v tejto časti jednej má starý plynák, spodnú časť
starej kuchynskej linky, kde zavára a je pravdou, že tam urobili aj pár zabíjačiek v tomto rozhodnom
období, čo mohlo byť za rok asi 3 zabíjačky. Užíva plochu 18 až 20 m2, zostávajúca plocha asi 30
m2 je prázdna. Navrhovateľ mal možnosť ju užívať alebo ju prenajať. Vypaľovacia pec tam nie je, len

sa plánovala tam dať. Navrhovateľ od odchodu syna tam 7 rokov nebol. Nemal žiadny problém žiadať
nejakú náhradu za užívanie až dovtedy, kým nezačalo bežať exekučné konanie. Čo sa týka garáže,
túto vlastne v rozhodnom období žiadnym spôsobom neužívala. Auto nevlastní. Synovec L., ktorý
tam s ňou býval v rozhodnom období, má auto, ale parkuje vonku. V tejto miestnosti je zložený starýnábytok od ich rozvodu manželstva. Synovec obýva tie isté priestory ako ona, žijú spolu ako partneri.
Kľúče od rodinného domu navrhovateľ nemal, lebo si ich nepýtal. V čase, keď tam býval syn s rodinou
tam navrhovateľ aj chodil na návštevu a nikto ho odtiaľ nevyháňal. Menili fabku, lebo sa zlomil kľúč.

Neposkytla navrhovateľovi nový kľúč, lebo ho nežiadal. Odporkyňa žiadala, ak ju zaviaže na platenie
náhrady za užívanie, aby jej umožnil platiť v splátkach, lebo od augusta tohto roku ide do dôchodku, má
vypočítaný dôchodok 242,-eur, podľa nových pravidiel by mohla dostať 270,-eur a ak by mala splácať
žalovanú sumu po 65 eur, tak bude musieť vyžiť z 5 eur. Stále býva spoločne s priateľom. Nesúhlasila
s podaným návrhom.

Svedok L. L. uviedol, že navrhovateľ je otcov brat a odporkyňa je v súčasnosti jeho partnerka, s ktorou
žije. V rozhodnom období, teda od februára 2008 do júla 2011 býval s odporkyňou v rodinnom dome,
kedy spolu žili. Určitú dobu obýval poschodie bratranec s rodinou a potom, ako sa odsťahoval, toto
poschodie zostalo prázdne. V tom čase sa navrhovateľ so synom navštevovali. Občas do domu na
návštevu navrhovateľ chodieval. poschodie nebolo následne užívané a ani dnes nie je užívané. Spolu

s odporkyňou aj v rozhodnom období užíval len prízemie domu. Nevedel o tom, že by sa bol navrhovateľ
domáhal užívania rodinného domu. Podľa neho mu nevadilo ani to, že tam žije s jeho exmanželkou. Čo
sa týka dielne, v rozhodnom období choval vietnamské ošípané a keď robil zabíjačku, tak tam asi na
ploche 3 m2 rozložil polky svíň a na starú kuchynskú linku odkladal mäso po rozobratí svine. Zabíjačky
robil tak 5 - 6 krát ročne. Druhá časť tejto dielne bola prázdna, rovnako nevedel o tom, že by sa bol

domáhal navrhovateľ užívania tejto dielne. V garáži sú uložené veci, starý nábytok, ktorý zostal po
účastníkoch konania po rozvode a ešte tam má uložené veci aj syn účastníkov. V garáži nikto neparkuje.
Vlastní auto, ale parkuje stále vonku. Potvrdil, že v rozhodnom období tieto nehnuteľnosti navrhovateľ
neužíval. Uviedol, že kľúče navrhovateľ od nehnuteľnosti určite nemal.

Svedok C. L., syn účastníkov konania uviedol, že po rozvode manželstva jeho otec býval u svojich
rodičov, matka bývala doma, obývala prízemie rodinného domu. Nevedel uviesť, či v tomto období tam
býval aj L. alebo sama. Keď tam však žil aj L., tak obývali len prízemie. Nevedel o tom, že by sa otec
domáhal bývania v tomto dome, mohol tam bývať v jednej izbe. Čo sa týka prevádzkovej budovy, táto v
rozhodnom období, teda od februára 2008 do júla 2011, nebola užívaná žiadnym spôsobom. Rovnako

garáž v rozhodnom období nebola užívaná, bola prázdna. S otcom sa v podstatne nestretáva, je to
skôr náhodne, s matkou je v kontakte. Uviedol, že navrhovateľ reálne nehnuteľnosti neužíval, ale mal
možnosť ich užívať. Podľa názoru svedka sa bez problémov mohol dostať do nehnuteľnosti, mal aj
kľúče od rodinného domu, pretože fabku menila matka asi pred mesiacom.

Svedkyňa H. L., matka navrhovateľa, uviedla, že po rozvode manželstva prišiel navrhovateľ bývať k nej,
ešte dal spraviť 2 izby pre chlapcov a už bol odsťahovaný. Postavil tam veľkú garáž, kúpil záhradu,
nevedela uviesť, či sa s odporkyňou dohodli na užívaní nehnuteľnosti. Myslí si, že sa po rozvode
manželstva ani nedomáhal bývania v rodinnom dome. Podľa svedkyne by bolo spravodlivé, keď tam
bývala 18 rokov odporkyňa, aby tam ďalších 18 rokov býval navrhovateľ. Prevádzkovú budovu zrejme

užívala odporkyňa, keď tam býva, ale ako ju užívala, akým spôsobom, to uviesť nevedela, žije od nich
ďaleko,nechodievatam.Nevedelasavyjadriťaniktomu,akýmspôsobomsaužívalagarážvrozhodnom
období. Potvrdila, že v dome býval aj jej vnuk.

Svedok V. M., sused odporkyne uviedol, že býva vedľa odporkyne. V rozhodnom období február 2008 až

júl 2011 tam tiež býval. V rodinnom dome v rozhodnom období bývala len odporkyňa, bývala na prízemí,
horná časť domu nebola dokončená, po čase sa tam dokončila len jedna izba. Garáž, užívala odporkyňa
nazabíjačkyresp.,keďzavárala,inýmspôsobomgarážužívanánebola,neparkovávalotamžiadneauto.
Čo sa týka prevádzkovej budovy - dielne, táto bola prázdna, bola len nejaká skriňa a stôl. Garáž ako sa
postavila, tak sa tam nič nerobilo. Nevedel sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom sa účastníci dohodli o

užívaní nehnuteľností po rozvode manželstva. Rovnako sa nevedel vyjadriť, k tomu, či sa navrhovateľ
domáhal užívania domu, garáže a dielne. V období 2008 až 2011 navrhovateľ neužíval nehnuteľnosti.
V závere uviedol, že si zrejme pomýlil dielňu s garážou.

SvedkyňaE.K.,sestraodporkyne,potvrdila,ževrozhodnomobdobífebruár2008ažjúl2011vrodinnom

dome bývala sestra s deťmi, alebo už možno sama. Navrhovateľ tam nebýval, býval u matky. O tom,
či sa účastníci po rozvode manželstva dohodli na užívaní nehnuteľnosti nevedela. Rovnako nebola
oboznámená s tým, že by sa bol navrhovateľ domáhal užívania týchto nehnuteľností. Odporkyňa býva
v spodnej časti domu, v hornej časti, teda na poschodí sú prázdne izby. Prevádzkovú budovu využívalaodporkyňa na zaváranie ovocia alebo jej priateľ, ktorý chová čínske svine pre potreby zabíjačky. V garáži
auto nepakuje žiadne. V nej sa nachádza len stôl a plynák. V rozvodnom období navrhovateľ tieto
nehnuteľnosti neužíval a myslí si, že sa ani nedomáhal ich užívania.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,výsluchomsvedkov,oboznámillistinnédôkazy
a to: LV č.XXX k.ú. E., LV č. XXXX, k.ú. E., rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co 110/2012-60 ,
rozsudok tunajšieho súdu č.k 12C 58/2011-45, návrh na vykonanie záznamu, oznámenie Správy
katastra Nitra a rozhodnutie Daňového úradu Nitra II:, dražobná vyhláška, daňový exekučný príkaz,

notárska zápisnica N 250/2007, kúpna zmluva, rozhodnutie D 999/79 - 7, rozhodnutie o pridelení
pozemku do osobného užívania, rozhodnutie D 1871/91 -11, rozhodnutie Okresného súdu Nitra č.k.
15C 255/1989 - 14, rozhodnutie Daňového úradu Nitra II z 13.7.2011, rozsudok Okresného súdu Nitra
č.k. 17C 114/95-1, rozhodnutie Obce E., lekárska správa, kópia katastrálnej mapy, výpis z účtu odporcu
a jeho príjem, uznesenia ORP - 1284 - VZ - NR -2012 a PZ 230/VZ - 1995 a zistil tento skutkový a
právny stav:

Rozhodnutím D 999/79 -7 zo dňa 26.6.1979 po por. K. X. nadobudla odporkyňa a jej sestra E. K. do
spoluvlastníctva dom s.č. 47 postavený na parc.č. XXXX/X k.ú. E.. Dňa 1.1.1993 uzavreli navrhovateľ
a odporkyňa ako kupujúci kúpnu zmluvu s E. K., ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 vice k domu súp. č. XXX postavený na parc.č. XXXX/XX k.ú E.,

zapísaný na LV č. XXX, účastníci konania tak nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva /ďalej len
BSM/ uvedený rodinný dom a tento bol zavkladovaný pod V 2098/93 na Správe katastra Nitra.

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C 114/95-21
zo dňa 5.9.1995, ktorá nadobudlo právoplatnosť 11.9.1995. Po rozvode manželstva nedošlo do troch

rokov k vyporiadaniu BSM a tak sa stal navrhovateľ spoluvlastníkom rodinného domu o veľkosti ?-tiny a
odporkyňa o veľkosti ? tín podľa oznámenia o vykonaní zápisu ku dňu 12.3.2004 Správou katastra Nitra.
Pozemok-parc.č.2780/23zast.plochyanádvoriaoveľkosti490m2aparc.č.2780/65záhradyoveľkosti
310m2 bol vo výlučnom vlastníctve odporkyne. V daňovom exekučnom konaní, rozhodnutím Daňového
úradu Nitra II č. 827 340/46750/II Ant zo dňa 29.6.2011, ktoré bola vedené voči navrhovateľovi, prešlo

spoluvlastnícky podiel k uvedenému domu na E. L. a E. L. - syna účastníkov konania. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 18.7.2011.

Znalec Ing. V. Y. vypracoval znalecký posudok č. 15/2014, v ktorom určil, že všeobecná hodnota nájmu
spoluvlastníckeho podielu ? tiny za dom a spoluvlastnícky podiel ? za dielňu v období od 2.2.2008 do

17.7.2011 bola - za dom 1.268,19 eur a za dielňu 1.195,99 eur.

Podľa § 123 Obč. zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 136 ods. 1 Obč. zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeobsahomvlastníckeho(spoluvlastníckeho)práva,
je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve
aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k
spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý
zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Obč. zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu

svojho spolu-vlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej
veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady
vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec
užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Právnym
dôvodom na užívanie veci je v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel

vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel
na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo
je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely
ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáhanáhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne
v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci,

prípadneojejnáhradenedohodnú,ideonárok,ktorývyplývazustanovenia§137ods.1Obč.zákonníka,
v spojení s § 123 Obč. zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v
trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zákonníka.

V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci v rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi

dotknutej nehnuteľnosti rodinného domu, že nehnuteľnosť užívala v celosti odporkyňa a že
navrhovateľovi náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytla. Súd vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že žaloba bola čiastočne podaná dôvodne a preto jej súd v tejto časti vyhovel.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že rodinný dom s.č. 447 bol v rozhodnom období
v spoluvlastníctve navrhovateľa o veľkosti ?-tiny a odporkyne o veľkosti ?-tín, ktorá nadobudla svoj

spoluvlastnícky podiel titulom dedenia na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Nitra D 999/79,
právoplatného 27.8.1979. Pozemok pod rodinným domom - parc.č. XXXX/XX o výmere 490 m2
je výlučným vlastníckom odporkyne na základe rozhodnutia Štátneho notárstva D 1871/91 - 11 z
24.6.1991, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.6.1991. Ďalej bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ
bol v rozhodnom období od 3.2.2011 do 17.7.2011, čo nebolo v konaní sporné a vyplýva aj z rozhodnutia

Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/110/2012 zo dňa 16.5.2012, /č.l. 30 spisu/. spoluvlastníkom rodinného
domu o veľkosti podielu ?-tiny. V konaní bolo preukázané aj to, že predmetný dom v tomto období
navrhovateľ neužíval, bol užívaný len odporkyňou a jej priateľom. Pretože charakter domu, ktorý sa
skladá z dvoch izieb, kuchyne, špajze, WC, kúpeľne a predsiene na prízemí domu a izby a chodby v
podkroví / ako to vyplýva zo znaleckého posudku /č.l. 203 - 204/, nemohol byť pre zlé vzťahy medzi

navrhovateľom a jeho deťmi, ale aj preto, že aj navrhovateľ aj odporca po rozvode manželstva žili s
novými partnermi, užívaný obidvomi súčasne, pretože i keď v podkroví sa nachádza priestor - izba a
chodba, resp. dve izby podľa vyjadrenia účastníkov, ktoré odporkyňa, ako to vyplynulo z jej výpovede aj z
výpovede svedkov neužívala, nebolo možné užívať ich bez toho, aby neboli zároveň užívané aj spoločné
priestory na prízemí a to minimálne kuchyne, WC a kúpeľne. Súd má za to, že navrhovateľovi náleží za

užívanie jeho časti podielu náhrada a to vo výške, ako ju určil znalec v znaleckom posudku, pretože jeho
ideálny podiel sa vzťahoval na všetky miestnosti rodinného domu a nebolo možné vychádzať z toho, že v
prepočte na m2 prepočítané na jeho spoluvlastnícky podiel zodpovedal priestor v podkroví. Skutočnosť,
že rodinný dom nebol navrhovateľom užívaný po rozvode manželstva, nebola v konaní sporná a
nepoprela to ani odporkyňa, ani vypočutí svedkovia. Tvrdenie, že navrhovateľ sa tohto nedomáhal a

že by v prípade, ak by bol prejavil záujem, mohol užívať izby v podkroví, je len iluzórna z dôvodov, že
rodinný dom tvorí len jednu samostatnú bytovú jednotku.

Pokiaľ ide o užívanie garáže, za ktorú žiadal navrhovateľ rovnako finančnú náhradu, má súd za to, že
v konaní nepreukázal, že by garáž bola odporkyňou užívaná a v podstate ani samotný navrhovateľ sa

nevedel vyjadriť kto a ako užíval garáž. V konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že v garáži je zložený len
starý nábytok pochádzajúci zo zariadenia domu počas trvania manželstva medzi účastníkmi konania.
Preto súd nepriznal navrhovateľovi náhradu užívanie garáže v rozhodnom období.

Pokiaľ ide o užívanie dielne, súd nepriznal finančnú náhradu navrhovateľovi z dôvodu, že v tomto

prípade nepreukázal, že by ju odporkyňa bola nad rámec svojho podielu užívala a že by sa bol
domáhal jej užívania on. Dielňu vybudovali účastníci počas trvania manželstva a nebolo sporné, že
voči nej majú rovnaké podiely a to ? vicu k celku obidvaja. V tomto prípade však ide o iný charakter
nehnuteľnosti, ako rodinný dom, i keď sa nachádza vo dvore rodinného domu. V konaní bolo aj
odporkyňou aj viacerými svedkami tvrdené, že navrhovateľ do rodinného domu chodil v čase, keď

tam žil jeho syn a i keď nebolo preukázané, že mal kľúče od rodinného domu, navrhovateľ mohol
do objektu vojsť a v prípade, ak by mal záujem na nejaký účel dielňu využiť, mal preukázať, že o
to odporkyňu požiadal. Až keď by mu odmietla užívať uvedenú stavbu, mohol sa domáhať náhrady
za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu za podmienky, ak by preukázal, že odporkyňa využívala
uvedenú nehnuteľnosť nad rámec svojho podielu, čo však nepreukázal. Nevyhnutným predpokladom

priznania nároku spoluvlastníkovi za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho je
užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie
veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým
spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastníkužívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej
hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav
vyplýva z dohody spoluvlastníkov alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický

stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu
za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú

vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci
treťou osobou. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27.10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).
Navrhovateľ nepreukázal, že by bola odporkyňa v rozhodnom období užívala dielňu nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu a preto len z dôvodu, že odporkyňa s priateľom vykonali v dielni
niekoľko zabíjačiek v roku, nemôže zakladať právo navrhovateľa na finančnú náhradu, pretože by to
nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi účastníkmi konania. Okrem toho, dielňu

bolo možné využiť na rôzne účely, nejedná sa o stavbu určenú na bývanie, znalec ju zatriedil do budov
pre opravy a údržbu vozidiel strojov a zariadení / č.l. 135 spisu/. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal
navrhovateľovi ani náhradu za užívanie dielne v rozhodnom období.

Súd umožnil zaplatiť finančnú náhradu za užívanie podielu navrhovateľa v rodinnom dome formou

pravidelných mesačných splátok a to podľa § 160 ods. 1, veta druhá O.s.p. z dôvodu, že odporkyňa
preukázala, že jej príjem je t.č. priemerne mesačne 350 eur netto, má náklady na bývanie spolu vo
výške 186 mesačne, čo preukázala výpisom zo svojho účtu. Súd má za to, že ak s odporkyňou býva jej
priateľ, tento by sa tiež mal podieľať na nákladoch spojených s bývaním, napriek tomu príjem odporkyne
neumožňuje, aby zaplatila náhradu navrhovateľovi naraz. Okrem toho súd prihliadol aj na spôsob, akým

sa navrhovateľ domáhal svojho práva, keď podal žaloby tri roky spätne / pre možné premlčanie ďalších
nárokov/ , pričom ju nežiadal, aby mu priebežne platila za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, čo by
nemalo na finančnú situáciu odporkyne taký nepriaznivý dopad, ako platenie náhrady za tri roky naraz.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania, keď úspech navrhovateľa a odporkyne bolo približne rovnaký.

Pokiaľ ide o náhradu trov štátu, ktoré tvorí znalečné vyplatené znalcovi vo výške 769,02 . Vzhľadom na
to, že navrhovateľ bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a rovnako u odporkyne súd vzhliadol
dôvody na jej oslobodenie, rozhodol o trovách štátu, ktoré platil znalcovi za vypracovanie znaleckého

posudku vo výške 769,02 eur tak, že tieto trovy znáša štát podľa § 148 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.