Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. júl 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010511
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010511.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 04. 07. 2016 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému O. O.

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. O., nar. XX. XX. XXXX v I., okres B., trvale bytom Z., Q. XXXX /XX, adresa na
doručovanie B., M. 8

j e v i n n ý, ž e:

dňa 12. 12. 2013 v čase asi o 06:45 hodine na ceste II/574 v 42,7 kilometri v obci Nitrianske Rudno, okres
Prievidza, počas vedenia osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz C XXX, evidenčného
čísla PD- XXX CZ v smere od Nitrianskeho Rudna na Nováky porušil § 4 ods. 1 písmeno c), e) Zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a v dôsledku nedostatočného sledovania situácie v cestnej premávke,
v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a v dôsledku zanedbania zvýšenej pozornosti voči chodcom
narazil ľavou prednou časťou vozidla do pravého boku chodkyne - poškodenej B. Y., nar. XX. XX. XXXX,

ktorá prechádzala cez cestu z ľavej strany na pravú stranu z pohľadu vodiča a smeru jazdy vozidla,
následkom čoho utrpela zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

t ý m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov ( ďalej Tr. zák.) a za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 149 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá

akéhokoľvek druhu na dobu 4 (štyri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, znalcov W.. J., R.. Q. H.., R.. Z., svedkov I.
W., W.. W., K., O., E., Q., L., I., W.. Podľa § 269 Trestného poriadku bola oboznámená zápisnica o

rekonštrukcii číslo listu 379 - 425, správa číslo listu 426 - 428, záznam z dopravnej nehody číslo listu
429 - 448, lekárske správy číslo listu 449 - 451, evidenčnú kartu vodiča číslo listu 452, 461 - 462, výpis z
obchodného registra číslo listu 454, správu o povesti číslo listu 497, register priestupkov číslo listu 498
- 503, register trestov číslo listu 504, evidenčnú kartu vodiča číslo listu 505 - 510.

Obžalovaný okrem iného uviedol, že celú vec veľmi ľutuje, osobne poznal rodinu poškodenej. Chce

sa pridržiavať výpovede z prípravného konania, nechce na tej výpovedí nič meniť. Je pravdou, že riadil
motorové vozidlo v smere od Liešťan do Valaskej Belej, bolo ráno, asi okolo pol siedmej, išiel cez
obec, bola tma, vozovka bola vlhká. Prichádzal k miestu kde mu prechádzal cez cestu chodec, tohto
mal osvetleného diaľkovými svetlami, oproti išlo auto, chodec sa im míňal medzi tými svetlami. Potom
následne stretával autobus, videl modrý bok autobusu, niekde v časti prechodu pre chodcov potom ako

minul autobus, zaregistroval bledú tvár človeka a následne tento chodec mu vošiel do dráhy vozidla.
Na otázku prokurátora uviedol, že skutok sa stal 12. 12. 2013, riadil motorové vozidlo Mercedes Benz
C 320. Na otázku prokurátora aké boli výhľadové pomery uviedol, že bolo zamračené, bola tma. Na
ďalšiu otázku uviedol, že spomínaný chodec prechádzal z jeho pohľadu sprava doľava. Ten chodec
išiel popred autobus. Na otázku prokurátora uviedol, že ak spomínal, že oproti išlo auto, myslel to tak,

že to myslel v tej dobe, v skutočnosti to bol autobus, ktorý svietil. Bol v pohybe, míňali sa niekde pred
prechodom pre chodcov. Iné vozidlo tam nebolo. Uvedeným miestom prechádza asi 40 rokov, to miesto
pozná veľmi dobre. Má vedomosť, že je tam pohyb ľudí, chodievajú tadiaľ do školy deti, chodí tade
opatrne. Samozrejme má vedomosť, že je tam autobusová zastávka, v blízkosti škola. Na ďalšiu otázku
akou rýchlosťou išiel uviedol, že určite nešiel nepovolenou rýchlosťou, rýchlosť vyrátal Ing. Q.. V čase

keď spozoroval toho chodca, spomalil a prepínal diaľkové svetlá na stretávacie svetlá. Na ďalšiu otázku
uviedol, že už si potom neprepínal stretávacie svetlá na diaľkové. Venoval sa riadeniu motorového
vozidla. Na otázku prokurátora uviedol, že vo vozidle netelefonoval. V tej dobe mal vo vozidle dva
mobilné telefóny, jeden mal na mieste spolujazdca, druhý na zadnom sedadle. Na otázku uviedol, že
prvýkrát videl poškodenú, keď minul svetlá autobusu. Príčinou dopravnej nehody bolo to, že poškodená

bola celá v tmavom, ešte aj čiapku mala tmavú, zbadal len obrys tváre. Nevie odpovedať na otázku,
či stihol zošľapnúť brzdu pred nárazom do poškodenej. Zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol pri
rekonštrukcii dopravnej nehody. Na otázku obhajcu, či bola poškodená v dosahu tlmených svetiel v
momente, keď minul svetlá autobusu, uviedol, že ako už uviedol poškodenú prvýkrát uvide,l keď minul
svetlá autobusu. Bola v strede vozovky. Na ďalšiu otázku uviedol, že ten chodec prechádzal cez cestu

mimo prechodu pre chodcov, za prechodom. Na otázku samosudcu, čo urobil keď zbadal poškodenú
prvýkrát uviedol, že dal nohu z plynu, na brzdu, vtedy mu poškodená vošla do dráhy. Išla z jeho pohľadu
z ľavej strany na pravú stranu. Išla kolmo cez cestu. Na otázku prečo na začiatku prípravného konania
tvrdil, že išla šikmo a vyšla spoza z autobusu, uviedol, že išla zľava doprava. Na otázku, či teraz už
netvrdí, že mu vyšla spoza autobusu, uviedol že vyšla spoza autobusu. Nevie odpovedať na otázku, či

išla kolmo alebo šikmo. Po dopravnej nehode vyšiel z auta, keď zistil čo sa stalo chcel volať záchranku,
medzitým ale prišla na miesto sanitka, ktorá vozila pacientov do nemocnice. Posádka auta zastala a
poskytovala prvú pomoc poškodenej. Je pravdou, že potom prišiel na miesto znalec R.. M. s políciou,
poznajú sa, avšak nevolal ho na miesto dopravnej nehody. Na otázku ako si vysvetľuje skutočnosť,
že vodič autobusu svedok O. nevidel žiadneho chodca prechádzajúceho cez cestu pred dopravnou

nehodou, uviedol že možno sa venoval prepravovaným osobám.

Znalkyňa W.. J. okrem iného uviedla, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku, ktorí podali vo veci.
B. poškodenej bola vykonaná 13. 12. 2013, jednalo sa o 73 ročnú ženu, táto bola zrazená motorovým
vozidlom. Vonkajšie zranenia na tele poškodenej vznikli jednoznačne pri dopravnej nehode. Pokiaľ sa

týka lokalizácii zranení, poškodená prechádzala z pohľadu vodiča zľava doprava, zranenia zodpovedajú
tomu, že poškodená prechádzala cez vozovku kolmo, prípadne natočená mierne šikmo. Poškodená
mala oblečené tmavé oblečenie, nemala na sebe žiadne reflexné prvky. Náraz vozidlom smeroval do
pravej časti tela. Tvárovú časť mala natočenú smerom k vozidlu. Poškodená mala kardiovaskulárne
problémy, bola onkologickým pacientom v súvislosti s čím bola už v minulosti operovaná. Pri poškodenej

sa našli lieky - anestetiká, lieky proti bolesti. Bolo zistené pri pitve, že poškodená zobrala liek tramadol,tento liek mohol ovplyvniť pozornosť, prípadne spôsobiť pomalšiu chôdzu. Tieto skutočnosti mohli
ovplyvniť pozornosť poškodenej, mala tiež problémy s pohybovým aparátom, pohybovala sa za pomoci
barly. Všetky tieto okolnosti mohli ovplyvniť pozornosť poškodenej. Pokiaľ sa týka priebehu dopravnej

nehody náraz smeroval do dolnej časti tela poškodenej, nasledoval pád poškodenej na kapotu vozidla.
Došlo k zlomenine panvovej kosti, rebier, mala ďalšie vonkajšie aj vnútorné zranenia. Ani okamžitá
pomoc by neviedla k odvráteniu smrteľného následku dopravnej nehody. Na otázku prokurátora uviedla,
že pri pitve bolo zistené že namiesto ľavého oka mala protézu, oko mala vybraté. V minulosti poškodená
taktiež absolvovala operáciu pravého bedrového klbu. Na otázku samosudcu uviedla, že vzhľadom na

absenciu ľavého oka mala zhoršené periférne videnie doľava.

Znalec Ing. Gondžár CSc. okrem iného uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku
a doplnkoch znaleckého posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo spisového
materiálu, z ohliadky miesta dopravnej nehody, z ohliadky vozidla obžalovaného. Vypracoval analýzu
dopravnej nehody, potom dospel k záveru, že sú dve príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska.

Jednou z príčin bola skutočnosť, že poškodená neprechádzala cez prechod pre chodcov, prechádzala
mimo prechodu pre chodcov, za situácie, že z pravej strany prichádzalo motorové vozidlo obžalovaného,
ktoré mohla vidieť. Miesto dopravnej nehody je prehľadný úsek cesty, jedná sa rovnú vozovku. V
uvedenom mieste poškodená nemala prechádzať cez vozovku, ak tak urobila, vytvorila kolíznu situáciu,
táto je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Druhou technickou príčinou dopravnej

nehody je skutočnosť, že obžalovaný neskoro reagoval na poškodenú - chodkyňu, pravdepodobne ju
prehliadol, jazdil nízkou dovolenou rýchlosťou. Obžalovaný mal možnosť na poškodenú reagovať, mal
možnosť zabrániť dopravnej nehode. Na požiadanie vypracoval doplnok znaleckého posudku, zúčastnil
sa rekonštrukcie dopravnej nehody. Výpočtom pohybu chodkyne podľa svedkyne W.. W., ktorá sa
nachádzala v autobuse, zistil, že vozidlo obžalovaného sa míňalo s autobusom približne 46 metrov

pred miestom stretu s poškodenou. Za tejto situácie vzhľadom na nízku rýchlosť akou sa jeho vozidlo
pohybovalo, obžalovaný mal možnosť reagovať na poškodenú. Keby bol na ňu reagoval, dokázal by
zastaviť pred poškodenou, ktorá bola v strede vozovky. Na základe týchto výpočtov zistil, že technické
príčiny dopravnej nehody sú rovnaké ako uviedol v znaleckom posudku. Následne mu bolo uložené
vypracovať ďalší doplnok znaleckého posudku, mal sa vyjadriť k záverom znaleckého posudku Ing. Z..

Nie je oprávnený vyjadrovať sa ako znalec k znaleckému posudku iného znalca, vyjadril sa k tomu len
krátko. Na otázku prokurátora v akej vzdialenosti by obžalovaný zastavil pred poškodenou v prípade,
že by bol na túto reagoval, uviedol, že by to bolo asi 20 - 25 metrov pred ňou. Aj v prípade určitých
nepresností vo výpočtoch by to bolo aspoň 17 metrov. Na otázku obhajcu uviedol, že poškodená
mala možnosť zabrániť k dopravnej nehode tým spôsobom, že by vôbec neprechádzala cez vozovku.

Pred vstupom do vozovky sa mala lepšie presvedčiť, či môže vojsť do vozovky. V priebehu celého
prechádzania vozovky až kým vošla do jazdnej dráhy obžalovaného mohla zabrániť vzniku nehody.
Na otázku obhajcu prečo znalec neuvažoval s priebehom dopravnej nehody ako uvádzal obžalovaný,
uviedol, že vychádzal z toho, že svedkyňa z autobusu uvádzala, že staršia pani vystúpila z autobusu,
zostala stáť a následne sa autobus pohol. Vodič autobusu tiež uviedol, že po vystúpení chodkyne začal

s autobusom odchádzať. Poškodená bola staršia osoba, mala problémy s pohybom, bola ovplyvnená
liekmi, následná doba pohybu poškodenej do miesta stretu muselo byť dosť dlhá, autobus odišiel a
stretol sa s vozidlom obžalovaného v dostatočnej vzdialenosti od miesta stretu vozidla s poškodenou.
Na otázku obhajcu, či technicky vylučuje priebeh skutku ako vo výpovedi uviedol obžalovaný, uviedol
že nie je jeho úlohou hodnotiť výpoveď obžalovaného, tvrdí však, že po minutí sa s autobusom mal

obžalovaný vzhľadom na nízku rýchlosť možnosť zastaviť s vozidlom pred poškodenou. Poukazuje na
to, že poškodená, stará žena, prešla od miesta vystúpenia z autobusu 5 metrov na miesto, kde vošla
do vozovky, ešte predtým stála pri autobuse podľa výpovede svedkyne. Na ďalšiu otázku uviedol, že
miesto kde presne stál autobus nie je možné určiť, pri rekonštrukcii vodič autobusu uviedol približné
miesto kde autobus stál. Obžalovaný mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody keby bol začal

intenzívne brzdiť v momente keď sa poškodená nachádzala v strede vozovky. Bola zistená brzdná
stopa, obžalovaný začal brzdiť asi 10,7 metra pred miestom k stretu. Na otázku prokurátora uviedol,
že ak uviedol v znaleckom posudku, že vozovka bola suchá, vychádzal z údajov zo spisu, z ohliadky
miesta dopravnej nehody. Na otázku samosudcu uviedol, že základná reakčná doba vodiča bola 0,8
sekundy, v znaleckom posudku a doplnku znaleckého posudku uvažoval s reakčnou dobou 1,6 sekundy.

V čase dopravnej nehody boli dopravné predpisy také, že vodič mohol aj v obci v prípade potreby
zapnúť diaľkové svetlá. Dohľadové pomery boli riešené pri dvoch rekonštrukciách dopravnej nehody.
Pri prvej rekonštrukcii bola zistená dohľadnosť pri zapnutých stretávacích svetlách 45 metrov, pri druhej
rekonštrukcii sa merala dohľadnosť aj pri diaľkových svetlách, bola zistená dohľadnosť pri diaľkovýchsvetlách 117 metrov, pri stretávacích 70 metrov. Túto dohľadnosť ovplyvňujú aj konkrétne dohľadové
pomery. Aj v prípade dohľadnosti 45 metrov je to dostatočná vzdialenosť na zastavenie vozidla pred
stretom. Na otázku samosudcu uviedol, že uvažoval v znaleckom posudku, že trvá určitú dobu po minutí

sa s protiidúcim vozidlom kým si zvykne oko na okolie, to je tá horná hranica reakčnej doby 1,6 sekundy.

Znalec II. ktorý prezentoval znalecký posudok cez videoprojekciu, okrem iného uviedol, že znalecký
posudok vypracoval na základe podkladov, ktoré sú uvedené v bode 1 - 5. Okrem znaleckého posudku
číslo 53/2014 vypracoval doplnok číslo 30/2015. V doplnku zohľadnil rekonštrukciu, ktorú nemal

k dispozícii pri vypracovaní znaleckého posudku. V doplnku zohľadnil všetky výpovede účastníkov
dopravnej nehody, napriek tomu čo zaznelo dnes na hlavnom pojednávaní, zotrváva na záveroch
znaleckého posudku, s niektorými vecami, ktoré uviedol znalec Ing. Q. H.. nesúhlasí. Poukazuje na to,
že v spise je nesprávne uvedené počasie, tiež je tam uvedené, že dopravná nehoda sa udiala cez
deň, dopravná nehoda bola v noci. Doplnok znaleckého posudku vypracoval na základe výpovedí W.
Q., O.. Poukazuje na to, že stopa číslo 5 nebola zameraná, vzhľadom na to umiestnil stopu číslo 5

na miesto podľa výpočtu. Podľa výpovede W. autobus sa pohol, keď poškodená bola pri prednej časti
autobusu. Na videoprojekcii zobrazil pohľad v situácii, keď sa autobus pohol, poškodená nie je vidieť,
je za autobusom, je to pohľad vodiča - obžalovaného. Ďalej zobrazil znalec, z pohľadu obžalovaného
prechádzanie vozovky nestotožneným chodcom pred autobusom. Ďalej zobrazil znalec situáciu - 2,4
sekundy pred miestom zrážky obžalovaného s poškodenou, keď poškodenú je možné rozpoznať. V

tej dobe sa poškodená nachádza zhruba 1 meter za stredovou čiarou. Na otázku obhajcu uviedol, že
obžalovaný mal možnosť rozpoznať poškodenú, keď svietili svetlá autobusu, robil to na podmienkach
denného svetla. Reakčná doba vodiča podľa literatúry je 0,47 až 1,34 sekundy, priemer je 0,8 sekundy.
V prípade, že vodič sleduje osobu pod 5 stupňovým uhlom je reakčná doba 0,79 až 1,89 sekundy.
V prípade nočného svetla sa reakčná doba predlžuje o 0,3 až 0,6 sekundy. Reakčná doba v prípade

sledovania osoby v uhle nad 5 stupňov je 0,88 až 2,04 sekundy. Vzhľadom na to reakčná doba
obžalovaného mohla byť od 1,48 až do 2,64 sekundy. Pri tomto je zohľadnené, že bola nočná doba,
oblečenie poškodenej. Následne znalec na videoprojekcii zobrazil priebeh dopravnej nehody z pohľadu
zhora. Na otázku samosudcu v akej vzdialenosti bolo vozidlo obžalovaného, keď sa začal pohýnať
autobus uviedol, že to bolo približne 103 metrov. Poukazuje v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že svedok

Q. vo svojej výpovedi uvádzal, že vzdialenosť jeho autobusu od odchádzajúceho autobusu bola asi 100
metrov. Táto jeho výpoveď nekorešponduje so znaleckým posudkom Ing. Q. H... Záver týchto úvah je asi
taký, že obžalovaný reagoval na poškodenú v dobe asi 2,2 sekundy pred miestom zrážky, čo je v rámci
reakčnej doby. Následne znalec, na žiadosť obhajcu, pustil priebeh dopravnej nehody na videoprojekcii
spolu s komentárom. V momente, keď sa autobus začína pohybovať, poškodená stojí pri autobuse,

pri zadných dverách. Na otázku obhajcu prečo znalec uvažuje, že práve v tom momente sa začína
pohybovať autobus, uviedol že podľa svedkyne W.. W. sa autobus pohol v momente, keď jej dcéra bola
pri predných dverách. Na otázku prokurátora uviedol, že dcéra Mgr. W. spolu so spolužiačkou v čase
nárazu boli ešte pred zákrutou. Príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne prechádzanie poškodenej
cez vozovku. Aj v prípade, že by vodič prepol stretávacie svetlá na diaľkové bola by reakčná doba

najmenej 2,2 sekundy. Skôr nemohol reagovať, lebo mal poškodenú zakrytú autobusom. Z technického
hľadiska, podľa jeho výpočtov, nemohol zabrániť vzniku dopravnej nehody. Na otázku obhajcu, aby sa
vyjadril prečo je taký veľký rozdiel v pohybe autobusu podľa jeho znaleckého posudku po znaleckom
posudku R.. Q. H.. Uviedol, že k tomu sa nebude vyjadrovať, je to jeho subjektívny názor. Na otázku
obhajcu uviedol, že pri vypracovaní posudku prihliadol na výpoveď svedka Q., ktorý uvádzal, že vo

vzdialenosti asi 100 metrov, keď prichádzal na zastávku videl svetlá odchádzajúceho autobusu. Na
ďalšiu otázku uviedol, že zrýchlenie autobusu svedka O. prevzal zo znaleckého posudku Ing. Q. CSc..
Pokiaľ sa týka rýchlosti, ktoré uvádzajú v posudkoch, tieto majú približne rovnaké, líšia sa o + - 10 %. Je
to obvyklá tolerancia. Povinnosť vodiča reagovať na vzniknutú situáciu, vzniká v prípade, ak rozpozná,
že vzniká nebezpečenstvo. V prípade, keď si nastaví modelovú situáciu na videoprojekcii na čas - 2,4

sekundy pred zrážkou, mal možnosť rozpoznať poškodenú na vozovke, či ju rozpoznal, to je otázka.
Za tejto situácie, pri danej rýchlosti, nemohol obžalovaný zabrániť dopravnej nehode. Má spracovanú
aj ďalšiu alternatívu, situáciu, že poškodená sa nachádza na stredovej čiare, a ako ďaleko je vzdialené
vozidlo obžalovaného od miesta zrážky. Je to približne 18,5 metra. Je to verzia v akej vzdialenosti
mohol začať obžalovaný reagovať na poškodenú. Podľa jeho výpočtov je to 0,8 metra od miesta zrážky,

čo je asi 15 metrov. Na otázku prokurátora uviedol že svedkyne - žiačky nemuseli počuť náraz vozidla
obžalovaného do poškodenej. Súvisí to s tým, že medzi nimi bol autobus. Na otázku samosudcu, či
pri vypracovaní v znaleckom posudku bral do úvahy výpoveď svedka Vrecka, ktorý tvrdil, že žiadneho
chodca prechádzajúceho popred autobus nevidel, uviedol že bral do úvahy pohyb tohto chodca. Verziu,že tam chodec nebol, nebral do úvahy. Tento chodec nemal vplyv na priebeh nehodového deja. Na
ďalšiu otázku, že ako vodič si všímal prechádzajúceho chodca z pravej strany cesty na ľavú stranu cesty,
znalec uviedol, že podľa jeho názoru tento chodec nemal vplyv na priebeh nehodového deja. Chodec

dávno pred tým opustil uvedený priestor, bol vzdialený 45 metrov od vozidla. Obžalovaný spozoroval
chodca vo vzdialenosti 45 metrov. Chodec opúšťal stredovú čiaru v čase, keď vozidlo obžalovaného bolo
od neho približne 22 metrov. V tej istej dobe bol autobus vzdialený od chodca 15,5 metra. Pri výpočtoch
uvažoval v prípade chodca s rýchlosťou pohybu 4 kilometre za hodinu. Na otázku prokurátora uviedol,
že vodič autobusu O. za takejto situácie chodca mal vidieť. Na otázku samosudcu, či pri vypracovaní

znaleckéhoposudkuadoplnkuznaleckéhoposudkuvychádzalztýchistýchúdajov,ktorébolikdispozícii
znalcovi R.. Q. H.. Uviedol, že obaja mali dispozícii spis, mal k dispozícii rovnaké vstupné údaje ako
kolega. Na otázku samosudcu, aby sa potom vyjadril prečo dospeli k rozdielnym výsledkom, uviedol, že
počítačové simulácie majú približne rovnaké, závery sú rozdielne. Kolega nebral do úvahy tvrdenie o
pohybe autobusu svedka Q. neberie do úvahy tvrdenie svedkyne W. o pohybe poškodenej, keď bola v
prednej časti autobusu svedka O.. Pri vypracovaní znaleckého posudku a doplnku znaleckého posudku

uvažoval s miestnou znalosťou pomerov obžalovaného. Je vecou právneho posúdenia zodpovedanie
otázky, či v súvislosti s miestnou znalosťou pomerov u obžalovaného tento môže predpokladať, že
za pohýnajúcim sa autobusom môže prechádzať cez vozovku chodec. V tejto súvislosti poukazuje na
to, že obžalovaný v uvedenom mieste išiel povolenou rýchlosťou. V mieste nárazu išiel rýchlosťou
44 kilometrov za hodinu, vie sa to určiť na základe stôp, nedá sa však určiť akou rýchlosťou išiel v

predchádzajúcom období.

Znalec Ing. Q.. v reakcii na výpoveď znalca R.. Z. uviedol, že s kolegom mali k dispozícii rovnaký
spisový materiál pri vypracovaní znaleckého posudku. Vychádzali z rovnakých podkladov. Na otázku
prečo dospeli v znaleckých posudkoch k rozdielnym výsledkom uviedol, že v súvislosti s tvrdením,

že nezohľadnil svedeckú výpoveď Q. považuje toto za diskutabilné, je diskutabilné tvrdenie svedka,
že videl záblesk svetla odchádzajúceho autobusu na vzdialenosť 100 metrov. Odhadnúť vzdialenosť
zábleskuodchádzajúcehoautobusujeveľmidiskutabilné.Kolega,atojedruhávec,nezohľadnilvýpoveď
svedkyne W.j, poškodená podľa svedkyne po vystúpení z autobusu určitú dobu zostala stáť. Podľa
znalca R.. Z. poškodená odchádzala tesne za autobusom. Na otázku obhajcu uviedo,l že rozdiel je v

tom, že podľa jeho znaleckého posudku, vzhľadom na výpoveď svedkyne W. poškodená určitú dobu po
vystúpení z autobusu stála, až potom sa pohla.

Znalec II. v reakcii na videoprojekcii označil polohu autobusu svedka O. a poškodenej. Dvere autobusu
sú 3,6 metra od zadnej časti autobusu. Po vystúpení z autobusu poškodená určitý čas čaká pri dverách

autobusu. Na otázku samosudcu, že podľa výpovedí viacerých svedkov poškodená stála pri múriku,
vystupovala ako prvá preto musela trochu odstúpiť od dverí autobusu, znalec uviedol, že v posudku
uvažoval o vzdialenosti poškodenej od dverí autobusu 0,8 metra. V prípade, že by poškodená stála
ďalej, nemenilo by to závery posudku.

Svedkyňa I. W. okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Ako každé ráno išla
do školy autobusom spolu s matkou. Na zastávke vystúpila, zakývala matke, spolu so spolužiačkou
Žiakovou kráčali do školy. Počas cesty do školy nič nepočula, až v škole sa dozvedela o dopravnej
nehode. Poškodenú poznala len z videnia. Bola to staršia pani, kráčala pomaličky. Nepamätá si to
presne, ale mala asi so sebou palicu. Poškodená išla v tom istom autobuse ako ona. V autobuse

sedela na pravej strane. Na zastávke najprv vystúpila E., potom poškodená a potom ona. Vystupovali
zadnými dverami. Potom čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania kde svedkyňa uviedla, že
ako prvá vystupovala poškodená, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla, že
je možné, že to tak bolo už si to nepamätá. Na otázku prokurátora uviedla, že na tej zastávke do
autobusu nenastupoval nikto. Nevšimla si, že by v čase, keď prichádzali na zastávku, na zástavke bol iný

autobus alebo automobil. Nevšímala si čo poškodená po vystúpení z autobusu robila, ona kývala matke
v autobuse. Potomčo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uvádzala, že poškodená
po vystúpení z autobusu zostala stáť pri dverách, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa
uviedla že, je možné že to tak mohlo byť. Na ďalšiu otázku ako dlho trvalo po vystúpení z autobusu,
kým sa autobus znovu pohol, uviedla že to mohlo byť tak 5 až 10 sekúnd. Nevie uviesť na akej úrovni

autobusu sa nachádzala, keď sa pohol. V čase, keď kývala matke bola ešte pred odbočkou cesty. Počas
cesty do školy neregistrovala žiaden šmyk, náraz, hluk. V ten deň autobus stál približne pri dopravnej
značke, ktorá je na zastávke, prípadne pred ňou. Na otázku samosudcu uviedla, že po vystúpení zautobusu poškodenú odišli, ona tam ešte stála. Predtým než odbočila neevidovala ani z jednej strany
cesty svetlá nejakého motorového vozidla.

Svedkyňa W. okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania a na skutočnostiach,
ktoré uviedla pri rekonštrukcii. Cestovala z obce Ješkova Ves, tak isto ako poškodená, cestovala ako
každé ráno s dcérou, s poškodenou sa rozprávala, táto hovorila, že ide k lekárovi. Po nastúpení do
autobusu už poškodenej nevenovala viac pozornosť, cestovala spolu s dcérou. Ako vždy sedela s
dcérou po pravej strane, jedno až dve sedadlá pred zadnými dverami. Autobus na uvedenej zastávke

zastavil, dcéra vystupovala, išla do školy, poškodená vystúpila tiež. Má vedomosť, že poškodená
vystúpila pred jej dcérou. Taktiež vystúpila kamarátka dcéry, autobus sa pohol. O dopravnej nehode
sa dozvedela až popoludní. Na otázku prokurátora uviedla, že sledovala poškodenú len periférne,
po vystúpení z autobusu sa táto hneď nepohla. Dcéra po vystúpení z autobusu hneď išla smerom
do školy. Po vystúpení týchto ľudí z autobusu sa autobus pohol, na zastávke nikto nenastupoval.
Pred autobusom nezaregistrovala stavať iný autobus, prípadne motorové vozidlo. Je pravdou, že pri

rekonštrukcii dopravnej nehody uviedla miesto kde zostala poškodená stáť po vystúpení z vozidla. Na
tomto mieste naďalej zotrváva. Po odchode autobusu zo zastávky neregistrovala žiaden šmyk, náraz,
hluk. Na mieste kde autobus v ten deň stál, autobus pravidelne stojí aj v iných dňoch. Autobus zvyčajne
zostane stáť prednými dverami na úrovni dopravnej značky " Pozor deti". Na otázku prokurátora uviedla,
že podľa jej názoru, šofér autobusu pri rekonštrukcii dopravnej nehody postavil autobus na to miesto,

kde stál v deň dopravnej nehody. Na otázku samosudcu, prečo podľa svedkyne po vystúpení z autobusu
poškodená zostala stáť, uviedla, že čakala že autobus odíde. Čakala, aby mohla prejsť na druhú stranu.
Predpokladá, že poškodená čakala, že prejde na druhú stranu cesty na tom mieste kde zostala stáť.
Na druhú stranu prechádzala preto, lebo odtiaľ išiel autobus, týmto autobusom mala ísť do Bojníc.
Nezaregistrovala vozidlo Mercedes, pozerala sa na druhú stranu.

Svedok O. okrem iného uviedol, že trvá na výpovedi v prípravnom konaní, tiež na skutočnostiach, ktoré
uviedol pri rekonštrukcii. Pracuje ako vodič v SAD Prievidza, poškodená nastúpila v Ješkovej Vsi, na
zastávke v Nitrianskom Rudne zastal na mieste, kde je dopravná značka "pozor deti!". Skutočnosť, že
došlo k dopravnej nehode sa dozvedel až na pracovisku v SAD Prievidza. Na otázku prokurátora uviedol,
že v čase dopravnej nehody jazdil na uvedenej linke asi 5 rokov. Na uvedenej zastávke zastal ako

zvyčajne,pribielejčiare,poškodenávystúpilazadnýmidverami.Potomčobola prečítanáčasťvýpovede
svedka z prípravného konania, kde uviedol, že zadnými dverami vystúpili tri osoby, bolo poukázané na
rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že nevie koľko osôb vystúpilo, vystúpilo viac osôb, bolo to
tak ako vypovedal v prípravnom konaní . Na uvedenom mieste nikto nenastúpil, zavrel dvere a odišiel
preč. Na otázku prokurátora uviedol, že podľa jeho názoru trvalo asi pol minúty, kým uvedené osoby

vystúpili, zavrel dvere a odišiel preč. Na ďalšiu otázku uviedol že v tej dobe na zastávke okrem jeho
autobusu nebolo iné motorové vozidlo. Na ďalšiu otázku či, keď sa pohýnal zo zástavky zaregistroval
nejaké protiidúce vozidlo uviedol, že si nepamätá že by niečo videl. V čase, keď sa zo zástavky pohýnal,
nezaregistroval žiaden hluk, náraz. Na otázku prokurátora uviedol, že zotrváva na tom, že autobus na
zastávke stál na tom mieste na aké ho postavil pri rekonštrukcii. Podľa jeho názoru, obžalovaný pri

rekonštrukcii nenamietal postavenie autobusu na tom mieste ako ho postavil on. Na otázku obhajcu, aký
bol ďalší pohyb autobusu v to ráno po odchode zo zastávky uviedol, že na ďalšej zastávke stál asi 10
minút. Na otázku obhajcu, či prvá výpoveď v tejto trestnej veci ovplyvnila jeho ďalšie výpovede týkajúce
sa postavenia autobusu na zastávke pred dopravnou nehodou, uviedol, že nie. Na otázku samosudcu
uviedol, že niekedy na uvedenej zastávke ho zvykol predbehnúť autobus, ktorý išiel za ním, bol to ten

autobus, ktorý išiel v tomto prípade za ním. Na otázku samosudcu uviedol, že v čase, keď stál na
zastávke, nevidel, že by z ľavej strany cesty na pravú stranu cesty z jeho pohľadu prechádzal nejaký muž
v baranici, keby bol prechádzal bol by si to všimol. Žiadneho takého muža neevidoval. Na otázku, aby sa
vyjadril k výhľadovým pomerom v tej dobe uviedol, že bola tma, úplná, myslí si ,že pouličné osvetlenie
nesvietilo. Na otázku aký dosah majú svetlá, ktoré mu svietili na autobuse uviedol, že 15 - 20 metrov.

Svedok Q. okrem iného uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V to ráno mal spoj do
Rudnianskej Lehoty, keď prichádzal na miesto dopravnej nehody, poškodená ležala na zemi. Pred ním
odchádzal odtiaľ, asi 100 - 200 metrov, autobus. Poškodená ležala na zemi, nehýbala sa. Reagoval tak,
že zastavil autobus a išiel sa pozrieť čo sa stalo. Na otázku prokurátora uviedol, že vodič motorového

vozidla, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, taktiež vystúpil z vozidla. Na ďalšiu otázku uviedol, že keď
prichádzal s autobusom na miesto dopravnej nehody, obžalovaný už bol mimo vozidla, ak si dobre
pamätá. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde okrem iného
uviedol, že obžalovaný vystupoval zo svojho vozidla zároveň ako vystupoval on z autobusu, bolopoukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že už si to nepamätá, vonku boli obaja, je
možné, že to bolo tak ako vypovedal v prípravnom konaní. Na otázku, či sa pýtal obžalovaného, či
volal sanitku a policajtov, uviedol že obžalovaný reagoval tak, že začal volať. Krátko na to prišla na

miesto sanitka, poškodenú začali oživovať. Na ďalšiu otázku uviedol, že poškodená občas cestovala aj s
jeho autobusom, naposledy týždeň pred nehodou. Na otázku samosudcu uviedol, že podľa jeho názoru,
obžalovaný po dopravnej nehode mal zapnuté stretávacie svetlá. Nevie uviesť, či vozidlo obžalovaného
malo zapnuté výstražné svetlá. Na otázku obhajcu uviedol, že keď prichádzal na miesto nehody, keďže
zastavoval, videl pred sebou červené svetlá. Bol to autobus, ktorý išiel pred ním, išli krátko po sebe.

Poškodenú, keď videl, nemala na sebe žiadne reflexné prvky. Keď táto s ním cestovala, po vystúpení
z autobusu čakala kým autobus odíde, čo robila ďalej nevie. Nikdy sa nestalo, že by po vystúpení išla
popred autobus. Na otázku samosudcu, či si je istý, že autobus pred ním bol vzdialený 100 metrov,
uviedol, že to nemôže tvrdiť na 100 %. Na ďalšiu otázku uviedol, že na zastávke nesvietilo svetlo
pouličného osvetlenia. Poškodená ležala z pohľadu jeho autobusu v protismernom jazdnom pruhu,
hlavou otočená k nemu, trošku otočená ku chodníku. Na mieste dopravnej nehody bol asi päť minút,

rozprával sa s vodičom sanitky.

Svedkyňa L. okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V to ráno cestovala
z Novák do Čavoja. Na uvedenej zastávke vystúpili dve žiačky, v autobuse sedela po pravej strane.
Nepočula žiaden úder, žiadne škrípanie bŕzd. Keď prišli autobusom na ďalšiu zastávku, stáli tam asi 10

minút. Potom pokračovali do Čavoja, to je všetko. O dopravnej nehode sa dozvedela, keď prišiel k nej
domov policajt. Môže uviesť, že si vôbec nevšimla, že tá poškodená s barlou nastúpila do autobusu. V
autobuse si nezvykne všímať osoby. Na otázku prokurátora uviedla, že tým autobusom chodievala od
septembra, chodila zastupovať do školy v Čavoji.

Svedkyňa I. okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V čase dopravnej nehody
sedela v autobuse v ktorom predtým sedela poškodená. Po vystúpení poškodenej z autobusu na
uvedenej zastávke ona pokračovala v jazde autobusom. Kolegyňa v práci jej povedala o dopravnej
nehode. Nepamätá si už celkom presne, kde sedela v tom autobuse, je to uvedené v jej výpovedi. Na
otázku prokurátora, či v autobuse nezaregistrovala hluk, šmyk, uviedla, že po zastavení na zastávke

klasicky pokračovali ďalej. Na otázku uviedla, že autobus zvyčajne stál na tom istom mieste, je tam taká
značka. Na ďalšiu otázku, či zaregistrovala v ten deň, že by pred ich autobusom, alebo za ich autobusom
stál nejaký iný autobus, uviedla, že si to už nepamätá. Na otázku samosudcu uviedla, že autobus, ktorým
išla, chodieva trošku skôr ako iné autobusy. Vystupovala na ďalšej zastávke.

Na čísle listu 379 - 404 sa nachádza zápisnica o rekonštrukcii zo dňa 26. 11. 2014 o 06:20 hodine. Bola
prevedená v prítomnosti znalca R.. Q. H.., prokurátora, advokáta a svedkov O., Q., W.. W., prítomný
bol aj obžalovaný. V rámci rekonštrukcie bola zmeraná dohľadnosť z vozidla na figuranta, ktorý sa
nachádzal v mieste stretu - 45,9 metra od prednej časti vozidla. Obžalovaný uviedol situáciu, keď sa
míňal s autobusom, predná časť vozidla bola vzdialená od ZBM - 18,6 metra, predná časť autobusu od

ZBM bola vzdialená - 15,9 metra. V tejto pozícii bol figurant veľmi dobre viditeľný. Bol zmeraný rozbeh
autobusu do pozície, ktorú uviedol obžalovaný, kde sa míňali s autobusom - doba rozbehu bola 5,8
sekundy.SvedkyňaW..W.naotázkuznalcauviedla,žepoškodenávystúpilaakoprvázadnýmidveramia
zostala stáť chrbtom k múriku. Potom vystúpila jej dcéra, autobus sa pohol, poškodená stále stála. Dcéra
kráčala rovnobežne s autobusom smerom ku škole. Vzhľadom na skutočnosť, že svedkyňa uviedla,

že poškodená vystúpila zo zadných dvier, kde zostala stáť bola zmeraná vzdialenosť z tohto miesta
do miesta stretu, táto bola - 9,3 metra. Vodič autobusu svedok O. uviedol, že sa pozrel do spätného
zrkadlaazačalvychádzať,nažiadneprotiidúcevozidlosanepamätá.Vspätnomzrkadlenezaregistroval
žiaden náraz alebo brzdenie iného vozidla idúceho v protismere. Obžalovaný sa vyjadril, že podľa neho
nie sú výhľadové podmienky v čase rekonštrukcie totožné s podmienkami v čase nehody. Z priebehu

rekonštrukcie bola vykonaná fotodokumentácia, ktorá sa nachádza na číslo listu 395 až 402.

Na čísle listu 405 - 425 sa nachádza zápisnica o rekonštrukcii zo dňa 11. 12. 2014 o 06:15 hodine.
Na rekonštrukcii sa zúčastnil obžalovaný, znalec Ing. Q., H.., prokurátor, obhajca, svedok W.. V rámci
rekonštrukcie znalec zameral pozíciu vozidla po figuranta - dohľadnosť 72,1 metra pri zapnutých

stretávacích svetlách vozidla. Taktiež zameral pozíciu vozidla po figuranta - dohľadnosť 117,9 metra
pri zapnutých diaľkových svetlách vozidla. Obžalovaný pri rekonštrukcii uviedol, že v čase nehody
bol povrch vozovky mokrý a nie suchý ako počas rekonštrukcie, namietal, že prichádzajúce autobusy
nezastavujú za krajnicou ako to bolo pri rekonštrukcii dňa 26. 11. 2014, ale evidentne stoja väčšoučasťou v jazdnom pruhu. Poukázal na to, že nový majiteľ vozidla značky W. pred mesiacom menil predné
reflektory. Tiež poukázal na to, že v čase nehody bolo viac zamračené, rekonštrukcia bola urobená pri
úplnom odstavení premávky, v čase nehody bol oslnený protiidúcim autobusom. Človek, ktorý predvída

chodca tohto zbadá skôr ako keď pohyb a výskyt chodca nepredvída ako to bolo počas rekonštrukcie.
Z priebehu rekonštrukcie bola vykonaná fotodokumentácia, ktorá sa nachádza v spise na číslo listu 418
až 424.

Na čísle listu 426 - 428 sa nachádza správa Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave

zo dňa 08. 12. 2014. Podľa správy dňa 12. 12. 2013 v čase cca 06:43 hodine v obci Nitrianske
Rudno teplota vzduchu bola približne okolo 0 stupňov C, prízemná teplota vzduchu dosahovala - 1,0
stupňov C, vlhkosť vzduchu bola 90 %, bolo zaznamenané dymno, bezvetrie, obloha bola na 100
% zatiahnutá nízkou oblačnosťou. Atmosférické zrážky neboli zaznamenané, povrch pôdy pokrývala
snehová pokrývka o výške 1 cm. Prízemná vodorovná dohľadnosť (viditeľnosť do diaľky) v čase od
6:00 hodine do 7:00 hodine bola 6 kilometrov. Dňa 26. 11. 2014 teplota vzduchu o 7:00 hodine v obci

Nitrianske Rudno dosahovala hodnotu 0,7 stupňov C, prízemná teplota vzduchu bola - 3,8 stupňov C.
Vlhkosť vzduchu bola do 100 %, obloha bola na 100 % pokrytá nízkou oblačnosťou. Atmosférické
zrážky neboli zaznamenané, povrch pôdy bol zmrznutý bez snehovej prikrývky. Prízemná vodorovná
dohľadnosť (viditeľnosť do diaľky ) v čase od 6:00 hodine do 7:00 hodine bola 3,5 kilometra. Dňa 26.
11. 2014 astronomické svitanie začalo 6:12 hodine a skončilo o 6:32 hodine, v tejto dobe z hľadiska

astronomických podmienok bolo vhodné vykonať rekonštrukciu.

Na čísle listu 429 - 448 sa nachádza záznam z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej
nehody s fotodokumentáciou. Z opisu stôp vyplýva, že pravdepodobné miesto stretu bolo označené
ako stopa číslo 1, biologická stopa číslo 2 bolo miesto dopadu poškodenej, trasologická stopa číslo 6

bol začiatok brzdnej stopy ľavého predného kolesa, trasologická stopa číslo 7 bol koniec brzdnej stopy
ľavého predného kolesa.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto

rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona,
pretože inému z nedbanlivosti spôsobil smrť. Podľa názoru súdu, trestná činnosť nedbanlivostného
charakteru bola obžalovanému preukázaná najmä závermi znaleckého posudku InQ.., doplnkami
tohto znaleckého posudku, ktoré v priebehu prípravného konania boli zabezpečené do spisového
materiálu, čiastočne výpoveďami samotného obžalovaného, výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočutí

na hlavnom pojednávaní a tiež obsahom listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom
konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný predložil ešte v priebehu prípravného
konania do spisu znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať znalcom Ing. Z., doplnok tohto znaleckého
posudku. Vzhľadom na túto skutočnosť súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
oboch znalcov R.. Q. H.. a R.. Z., ktorí argumentovali skutočnosti uvedené vo svojich znaleckých

posudkoch a doplnkoch znaleckých posudkov. Súd pred svojím rozhodnutím sa zaoberal závermi
týchto znaleckých posudkov, ktoré dospeli k rozdielnym záverom a dospel k záveru, že vzhľadom
na všetky vykonané dôkazy je odborne správny znalecký posudok R.. Q. H.., ktorý zohľadnil všetky
aspekty dopravnej nehody, tieto náležitým spôsobom zobral do úvahy a pri prezentácii na hlavnom
pojednávaní všetky závery svojho znaleckého posudku riadne vysvetlil a obhájil. Tento vo svojom v

znaleckom posudku, doplnkoch znaleckého posudku a v samotnej výpovedi na hlavnom pojednávaní,
okrem iného konštatoval, že obžalovaný sa na začiatku nehodového deja pohyboval rýchlosťou 42
až 45 kilometrov za hodinu. Jedná sa o dovolenú rýchlosť jazdy, vzhľadom na to, že sa jednalo o
prehľadný úsek cesty hodnotí rýchlosť ako technicky primeranú. Táto nie je v príčinnej súvislosti so
vznikom a priebehom dopravnej nehody. Pred nehodovým miestom obžalovaný jazdil v pravom jazdnom

pruhu vo svojom smere jazdy, míňal sa s protiidúcim autobusom po čom uvidel poškodenú na ktorú
reagoval brzdením, nehode sa však nepodarilo zabrániť a došlo k stretu s poškodenou. Miesto stretu
sa nachádza v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy vozidlo obžalovaného asi 1,7 metra od stredovej
deliacej čiary. Podľa znalca vozidlo obžalovaného v momente stretu sa nachádzalo v pravom jazdnom
pruhu, ľavou stranou vozidla približne 1,4 metra od stredovej deliacej čiary. Obžalovaný začal reagovať

na poškodenú vo vzdialenosti 11 až 12 metrov pred miestom stretu časovo asi 1,0 sekundy pred
stretom.Podľaznalca,technikuaspôsobjazdyobžalovanéhojemožnéhodnotiťakonesprávny,neskoro
reagoval na poškodenú prichádzajúcu zľava doprava z jeho pohľadu, v dôsledku čoho nedokázal pred
miestom prechádzania poškodenej vozidlo zastaviť a došlo k stretu vozidla s poškodenou. Nesprávnutechniku a spôsob jazdy obžalovaného spočívajúcu v tom, že neskoro reagoval na poškodenú, ktorá
prechádzala cez vozovku zľava doprava z jeho pohľadu je možné hodnotiť v príčinnej súvislosti so
vznikom a priebehom dopravnej nehody, ide o prvok nehodového deja, ktorý znemožnil zabráneniu

dopravnej nehode. Znalec v súvislosti so správaním sa poškodenej pred a v čase dopravnej nehody
uviedol, že táto v nehodovom mieste prechádzala zľava doprava z pohľadu obžalovaného, prešla ľavý
jazdný pruh po šírke 3,3 metra, vošla do pravého jazdného pruhu, kde prešla dráhu asi 1,7 metra, potom
došlo k jej stretu s vozidlom obžalovaného. Poškodená prešla po vozovke celkovú dráhu približne 5,0
metra, na vozovke sa pohybovala po dobu 5,0 až 6,3 sekundy. Spôsobom prechádzania cez vozovku

poškodená nevytvorila náhlu ani nepredvídateľnú prekážku v koridore jazdy vozidla obžalovaného,
vzhľadom na to, že po vozovke sa pohybovala pomerne dlhú dobu. O nepredvídateľnú prekážku sa
nemôžejednať,nakoľkovmiestenehodysanachádzaautobusovázastávka,kdejemožnépredpokladať
pohyb chodcov. Pravdou je, že spôsobom prechádzania cez vozovku poškodená vytvorila prvotnú
kolíznu situáciu. Jej správanie sa v mieste a čase nehody je možné hodnotiť ako nesprávne a to v tom,
že neprechádzala po prechode pre chodcov, ktorý sa nachádza v blízkosti miesta nehody, prechádzala

cez vozovku v situácii, keď z pravej strany prichádzalo vozidlo obžalovaného, čím vytvorila prvotnú
kolíznu situáciu. Nesprávne správanie sa poškodenej je možné hodnotiť v príčinnej súvislosti so vznikom
dopravnej nehody, jednalo sa o prvok nehodového deja, ktorý viedol ku vzniku kolíznej situácie. V
odpovedi na otázku číslo tri znalec skonštatoval, že miesto stretu vozidla obžalovaného s poškodenou
je technicky prijateľne zadokumentované v stope číslo 1, 2,4 metra od ZBM proti smeru obhliadky

a 1,7 metra vpravo od stredovej deliacej čiary. Podľa znalca, obžalovaný mal možnosť dopravnej
nehode zabrániť včasnou reakciou na poškodenú prichádzajúcu zľava doprava z jeho pohľadu a pred
miestom stretu vozidlo zastaviť. Poškodená mala možnosť nehode zabrániť tým, že by v kritickom
čase neprechádzala cez vozovku, z pravej strany prichádzajúce vozidlo mala možnosť včas vidieť.
V doplnku číslo 1 znaleckého posudku sa vyjadril aký vplyv majú vykonané rekonštrukcie dopravnej

nehody na závery znaleckého posudku. Uviedol, že obžalovaný sa s odchádzajúcim autobusom, z
ktorého vystúpila poškodená míňal vo vzdialenosti približne 46 metrov pred miestom stretu v smere
jeho jazdy. Podľa dohľadnosti nameranej pri rekonštrukcii dopravnej nehody mal obžalovaný možnosť
v tomto momente poškodenú vidieť, pri minutí sa s autobusom mal možnosť prepnúť na diaľkové
svetlá a poškodenú mal možnosť jednoznačne vidieť. V prípade, že by obžalovaný v tejto pozícii

začal reagovať na poškodenú brzdením, pri zohľadnení predloženej potrebnej reakčnej doby vodiča
v hodnote 1,6 sekundy, ktorá je podložená vzhľadom na zníženú viditeľnosť a zhoršenú rozlíšiteľnosť
poškodenej, pri maximálnom brzdnom spomalení vozidla, by obžalovaný zastavil vozidlo približne 17
metrov pred miestom stretu. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mal možnosť potom čo sa minul s
autobusom reagovať na poškodenú a vozidlo pred miestom stretu zastaviť. Obžalovaný mal možnosť

predvídať pohyb chodcov v mieste nehody vzhľadom na to, že na uvedenom mieste sa nachádza
autobusová zastávka, kde je bežný pohyb chodcov a tiež vzhľadom na odchádzajúci autobus mohol
predvídať, že niekto z autobusu vystúpil a bude prechádzať cez vozovku. Z technického hľadiska sú
príčinou dopravnej nehody skutočnosti, že poškodená na mieste nehody neprechádzala po prechode
pre chodcov, prechádzala cez vozovku v situácií, keď z pravej strany prichádzalo vozidlo obžalovaného,

čím vytvorila prvotnú kolíznu situáciu. Druhou príčinou dopravnej nehody je to, že obžalovaný neskoro
reagoval na poškodenú prechádzajúcu zľava doprava z jeho pohľadu, v dôsledku čoho nedokázal
pred miestom prechádzania poškodenej vozidlo zastaviť a došlo k stretu vozidla s poškodenou, pričom
sa jednalo o prvok nehodového deja, ktorý znemožnil zabráneniu dopravnej nehody. V doplnku číslo
dva znaleckého posudku sa znalec Ing. Q. H.. vyjadroval ku skutočnostiam uvedených v znaleckom

posudku a doplnku znaleckého posudku znalca Ing. Z. a či tieto skutočnosti majú vplyv na závery
jeho znaleckého posudku. Uviedol, že znalec II. v posudku a doplnku rieši alternatívu, že poškodená
vstúpila do vozovky za autobusom a pohybovala sa po ľavej strane autobusu odchádzajúceho zo
zastávky pri stredovej deliacej čiare a následne vošla do druhého jazdného pruhu. Táto alternatíva
pohybu poškodenej nevyplýva zo žiadnych zistených skutočností a je v rozpore s výpoveďou svedkyne

W.j, podľa ktorej poškodená vystúpila zadnými dverami ako prvá, ostala stáť chrbtom k múriku, za ňou
vystúpila jej dcéra, keď sa autobus pohol poškodená stále stála. Z uvedeného vyplýva, že poškodená
sa nemohla pohybovať po ľavej strane odchádzajúceho autobusu, vodič autobusu svedok O. nikdy
neuviedol, že po ľavej strane autobusu na vozovke sa pohybovala poškodená, pri vychádzaní zo
zastávky by to musel vidieť. Táto alternatíva znalca R.. Z. je technicky neprijateľná, je v rozpore

so zistenými skutočnosťami. V ďalšej časti znalec zotrval na predchádzajúcich príčinách dopravnej
nehody, ktoré uviedol v znaleckom posudku a doplnku číslo 1 znaleckého posudku. E. R.. Z. vo
svojom znaleckom posudku hodnotil techniku a spôsob jazdy obžalovaného za predpokladu, že nemal
povinnosť predpokladať, že vedľa odchádzajúceho autobusu pôjde tmavo oblečená poškodená bezreflexných prvkov. V takom prípade bola technika a spôsob jazdy správna, po rozpoznaní poškodenej
začal brzdiť. Za predpokladu, že mal predpokladať, že vedľa autobusu, ktorý odchádzal zo zastávky
pôjde tmavo oblečená poškodená bez reflexných prvkov bola technika a spôsob jazdy obžalovaného

nesprávna. Ďalej uviedol, že technika a spôsob pohybu poškodenej boli nesprávne, išla pri stredovej
deliacej čiare po ľavej strane odchádzajúceho autobusu, cez cestu prechádzala mimo prechodu pre
chodcov v čase, keď nevedela bezpečne prejsť cez cestu a nebola označená reflexnými prvkami.
E. R.. Z. uviedol, že miesto zrážky, ktoré zadokumentoval príslušník polície je po technickej stránke
správny. V ďalšej časti posudku hodnotil možnosti odvrátenia stretu jednotlivými účastníkmi dopravnej

nehody. Uviedol, že ak berie do úvahy oblečenie poškodenej a čiastočné oslnenie stretávacími svetlami
protiidúceho autobusu obžalovaného, obžalovaný reagoval na poškodenú včas a nevedel nehode
zabrániť, v tomto prípade poškodená vytvorila obžalovanému náhlu prekážku. Obžalovaný by vedel
zabrániť dopravnej nehode len za predpokladu, že by mal vedomosť o tmavo oblečenej poškodenej
bez reflexných prvkov, ktorá išla vedľa autobusu po jeho ľavej strane pri stredovej deliacej čiare a
začala prechádzať cez cestu v čase, keď autobus odchádzal z autobusovej zastávky. Podľa znalca

R.. Z. technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika a spôsob prechádzania cez
cestu poškodenej bez reflexných prvkov, mimo prechodu pre chodcov v čase, keď nevedela cez cestu
bezpečne prejsť. Je otázkou právnou, či obžalovaný mal predpokladať, že tmavo oblečená poškodená
bez reflexných prvkov pôjde pri stredovej deliacej čiare vedľa po ľavej strane odchádzajúceho autobusu
zo zastávky a bude prechádzať cez cestu. V doplnku číslo 1 znaleckého posudku Ing. Z. sa vyjadril aký

vplyv majú vykonané rekonštrukcie dopravnej nehody na závery jeho znaleckého posudku. Uviedol, že
pri oboch vykonaných rekonštrukciách neboli zmerané polohy vozidiel poškodenej od VBM a PBM. Boli
zmerané iba vzdialenosti. Podľa znalca sú preto rekonštrukcie nepreskúmateľné. Riešil tiež možnosť
odvrátenia zrážky vozidla poškodenej v dvoch alternatívach. Pri prvej alternatíve uviedol, že obžalovaný
nemohol predpokladať, že za pomaly idúcim autobusom, ktorý viedol svedok O. mu mimo autobusovej

zastávky vojde do cesty spoza autobusu tmavo oblečená poškodená, táto mu vytvorila náhlu prekážku.
Obžalovaný by vedel zabrániť dopravnej nehode skoršou reakciou len za predpokladu, že by mal
vedomosť o tmavo oblečenej poškodenej bez reflexných prvkov, ktorá bude prechádzať cez cestu
spoza pomaly idúceho autobusu mimo autobusovej zastávky. Z pohľadu poškodenej, v prípade tejto
alternatívy uviedol, že poškodená by vedela zabrániť dopravnej nehode tým, že nemala prechádzať cez

cestu v čase, keď nevedela bezpečne prejsť, mala prechádzať cez cestu po prechode pre chodcov,
mala byť označená reflexnými prvkami, ak už prechádzala mimo prechodu pre chodcov, mala zastaviť
pred stredovou deliacou čiarou a nechať prejsť vozidlo obžalovaného. V prípade alternatívy číslo
dva z pohľadu obžalovaného, tento by vedel zabrániť k dopravnej nehode skoršou reakciou len za
predpokladu, že by počítal s tým, že poškodená nebude rešpektovať pravidlá cestnej premávky a

nezastaví sa na stredovej deliacej čiare. Podľa znalca R.. Z. aj v prípade tejto alternatívy by poškodená
vedela zabrániť dopravnej nehode v prípade, ak by rešpektovala skutočnosti uvedené pri alternatíve 1.
Podľa znalca technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika a spôsob prechádzania
cez cestu tmavo oblečenou poškodenou bez reflexných prvkov, ktorá prechádzala cez cestu mimo
prechoduprechodcovvčase,keďcezcestunevedelabezpečneprejsť.Jeotázkouprávnehoposúdenia,

či obžalovaný mal predpokladať, že tmavo oblečená poškodená bez reflexných prvkov bude porušovať
pravidlá cestnej premávky. Súd považuje za odborne správny znalecký posudok R.. Q. H.., ktorý v
znaleckomposudkuadoplnkochznaleckéhoposudkusapodrobnevyjadrilkpríčinámdopravnejnehody.
Je potrebné uviesť, že tento znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z obsahu spisového
materiálu, z ohliadky miesta dopravnej nehody a z ohliadky vozidla obžalovaného. Uviedol, že jednou

z príčin dopravnej nehody z technického hľadiska je skutočnosť, že poškodená prechádzala cez
cestu mimo prechodu pre chodcov za situácie, že z pravej strany prichádzalo vozidlo obžalovaného.
Z tohto hľadiska na vzniku dopravnej nehody má spoluzavinenie aj nebohá poškodená. Na strane
druhej, druhou príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska je skutočnosť, že obžalovaný
neskoro reagoval na poškodenú, pravdepodobne ju prehliadol, pričom zo záverov znaleckého posudku

vyplýva, že mal možnosť zabrániť stretu s poškodenou. Znalec po zohľadnení vykonaných dôkazov v
prípravnom konaní najmä vzhľadom na výpoveď svedkyne W.. W. zistil, že vozidlo obžalovaného sa
míňalo s autobusom vo vzdialenosti približne 46 metrov pred miestom stretu s poškodenou. Vzhľadom
na to, že vozidlo obžalovaného sa pohybovalo nízkou rýchlosťou, rýchlosťou ktorá je povolená v
obci, mal možnosť obžalovaný reagovať na poškodenú. Z doteraz nezistených dôvodov toto neurobil,

nedostatočne sledoval situáciu v cestnej premávke, nevenoval sa dôsledne vedeniu vozidla a v dôsledku
zanedbania zvýšenej pozornosti voči chodcom narazil ľavou prednou časťou vozidla do pravého boku
poškodenej, táto pri dopravnej nehode utrpela zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahla.
Týmto svojím konaním obžalovaný porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) písm. e) zákona číslo 8/2009Z. z. o cestnej premávke. Znalec skonštatoval, že pri zapnutých stretávacích svetlách bola zistená
dohľadnosť týchto 45 metrov (pri prvej rekonštrukcii), 70 metrov (pri druhej rekonštrukcii). Obžalovaný
mal možnosť, vzhľadom na vtedy platnú legislatívu, použiť aj diaľkové svetlá, po minutí sa s autobusom

tieto prepnúť, dohľadnosť pri zapnutých diaľkových svetlách bola zistená 117 metrov. Za tejto situácie v
prípade, že by obžalovaný po tom čo sa minul s odchádzajúcim autobusom, mal možnosť zaregistrovať
poškodenú prechádzajúcu cez vozovku a tiež mal možnosť v prípade včasnej reakcie zastaviť vo
vzdialenosti minimálne 17 metrov pred poškodenou. Vzhľadom na to, že bola zistená brzdná stopa
vozidlaobžalovaného10,7metrapredmiestomstretuspoškodenou(miestostretunenamietalaniznalec

Ing. Z.), je zrejmé, že obžalovaný oneskorene reagoval na vzniknutú situáciu na vozovke a aj v dôsledku
takéhoto konania došlo k dopravnej nehode so smrteľným následkom. Znalec tiež dostatočne vysvetlil
dôvody prečo neuvažoval s priebehom dopravnej nehody podľa výpovede obžalovaného. Poukázal
na to, že svedkyňa v autobuse tvrdila, že poškodená vystúpila z autobusu, zostala stáť a následne
sa autobus pohol. Je zrejmé, že poškodená po vystúpení z autobusu nezačala obchádzať autobus v
situácii, že tento ešte stál na zastávke, nemala na to čas, vodič autobusu svedok O. potvrdil, že po

vystúpení poškodenej začal s autobusom odchádzať. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodená bola
staršia osoba, mala problémy schôdzou, pohybovala sa za pomoci barly, ako bolo v konaní preukázané,
bola ovplyvnená liekmi a preto následná doba pohybu poškodenej do miesta stretu musela byť pomerne
dlhá. Podľa znaleckého dokazovania z miesta vystúpenia z autobusu poškodená do miesta stretu prešla
5 metrov. Podľa znalca, obžalovaný mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody keby bol začal

intenzívne brzdiť v momente, keď sa nachádzala poškodená v strede vozovky. V tej dobe vzhľadom
na dopravnú situáciu, za predpokladu, že obžalovaný sledoval vozovku pred sebou, musel poškodenú
vidieť. Súd pri hodnotení dôkaznej situácie nemohol neprihliadnuť na určité skutočnosti, ktoré vyplývajú
z obsahu vyšetrovacieho spisu a tiež na skutočnosti, ktoré zazneli na hlavnom pojednávaní. Je tým
fakt, že obžalovaný, podľa vlastného vyjadrenia, veľmi dobre poznal úsek cesty, na ktorej došlo k

dopravnej nehode, podľa vlastného vyjadrenia uvedeným úsekom chodieval dlhé roky. Vzhľadom na
to mal vedomosť, že na uvedenom mieste sa nachádza autobusová zastávka na ktorej vystupuje
a nastupuje pomerne veľké množstvo osôb. Tiež mal vedomosť, že neďaleko odtiaľ sa nachádza
základná škola, na ktorú chodí väčšie množstvo deti, v neposlednom rade v neďaleko miesta dopravnej
nehody sa nachádza dopravná značka "Pozor detí ". Vzhľadom na skutočnosť, že v čase dopravnej

nehody na autobusovej zastávke stál autobus, z ktorého vystupovali a nastupovali osoby, pričom v
tej dobe bolo zamračené, viditeľnosť bola zhoršená, aj keď obžalovaný neprekročil povolenú rýchlosť
v uvedenom mieste, podľa názoru súdu tak ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku zanedbal
zvýšenú pozornosť voči možným chodcom, ktorý sa tam mohli pohybovať a v prípade poškodenej sa
aj skutočne pohybovali. Aj keď poškodená bola oblečená v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov

obžalovaný mohol predpokladať a mal predpokladať, že na uvedenom mieste sa môžu pohybovať
staršie osoby, ktoré sa takto obliekajú a v tomto súd vidí z jeho strany zanedbanie zvýšenej pozornosti
voči chodcom, ktorú mal na uvedenom mieste, v blízkosti autobusovej zastávky dodržať. V prípade
znaleckého posudku Ing. Z., ktorý bol vypracovaný na základe v žiadosti obžalovaného považuje súd
tento znalecký posudok, doplnok číslo 1 znaleckého posudku za neobjektívne. Treba predovšetkým

uviesť, že ako si všimol súd, v znaleckom posudku znalec predpokladá pohyb poškodenej po vystúpení z
autobusu taký, že táto obišla zozadu zadnú časť autobusu a potom sa pohybovala, predtým ako vošla do
vozovky,poľavejstrane autobusu.Totojevrozporesvykonanýmdokazovaním,pretožesvedokO.keby
tomu tak skutočne bolo poškodenú by videl v čase keď sa pohýňal s autobusom zo zastávky. Žiadnu
takúto skutočnosť tento svedok neuvádzal. V doplnku číslo 1 znaleckého posudku znalec v rozpore

so znaleckým posudkom uvádza, že pohyb poškodenej pred vstupom do vozovky bol taký, že obišla
autobus po zadnej strane autobusu, čo je v rozpore s tým, čo znalec uviedol v znaleckom posudku.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje vieryhodnosť znaleckého posudku II. je tá skutočnosť, že pri
vypracovaní znaleckého posudku, pri svojich výpočtoch, bral do úvahy aj výpoveď svedka Q., vodiča
druhého autobusu, ktorý prišiel na uvedenú zastávku po odchode autobusu svedka O.. Znalec operoval

s výpoveďou tohto svedka, ktorý uviedol, že keď prichádzal na zastávku zo vzdialenosti asi 100 metrov
videl svetlá odchádzajúceho autobusu svedka O.. Znalec Ing. Q. H.. v reakcii na túto skutočnosť uviedol,
že tvrdenie svedka Q., že videl záblesk svetla odchádzajúceho autobusu na vzdialenosť 100 metrov
považuje za diskutabilné. Značne pochybné je tvrdenie znalca Ing. Z., že pri vypracovaní znaleckého
posudku bral do úvahy aj pohyb chodca (ktorého okrem obžalovaného nikto nevidel) prechádzajúceho z

pohľadu obžalovaného ešte predtým ako prišiel na úroveň autobusu, z pravej strany cesty na ľavú stranu
cesty. Svedok O. poprel, že by takúto osobu, keď stál na zastávke videl prechádzať zo svojho pohľadu
z ľavej strany cesty na pravú stranu cesty. Znalec II. vo svojom znaleckom posudku vychádzal z toho,
že poškodená po vystúpení z autobusu odchádzala tesne za autobusom. Túto skutočnosť svedkoviaprítomní v autobuse nepotvrdili, dokazovaním sa preukázalo, že poškodená určitú dobu po vystúpení z
autobusuzostalastáťchrbtomkmúruktorýtamje,čakalakýmodídeautobus,abypotommohlaprejsťna
druhú stranu cesty. Taktiež znalec II. nebral do úvahy výpoveď svedka O., ktorý sa nachádzal najbližšie

od miesta zrážky. Tento svedok tvrdil, že keď odchádzal z autobusovej zastávky nevidel v protismere
prichádzať vozidlo obžalovaného a súd nevidí žiaden dôvod prečo by tento svedok v súvislosti s touto
skutočnosťou uvádzal nepravdu, súd v tomto smere považuje výpoveď tohto svedka za vieryhodnú.
Vzhľadom na túto skutočnosť, s prihliadnutím na ďalšie vykonané dôkazy a najmä závery znaleckého
posudku R.. Q. H.., doplnky znaleckého posudku tohto znalca považuje súd za dostatočne preukázané,

že obžalovaný spôsobil svojím nedbanlivostným konaním inému smrť pretože nedostatočne sledoval
situáciu v cestnej premávke, riadne sa nevenoval vedeniu vozidla a zanedbal zvýšenú pozornosť voči
chodcom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovanýakovyplývazregistratrestovneboldoterazsúdnetrestaný.Zvýpisuzevidenciepriestupkov

vyplýva že po 1. 1. 2010 bol celkom trinásťkrát postihnutý za priestupky v oblasti dopravy, za prekročenie
povolenej rýchlosti. Podľa správy z miesta bydliska sa v mieste bydliska správa zodpovedne, je ústretový
a nápomocný potrebám obce.

Pri ukladaní trestov sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, prihliadol najmä na spôsob

spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce
okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona. Súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky, teda v hornej polovici možnej trestnej sadzby, výkon tohto trestu obžalovanému
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Počas skúšobnej doby sa obžalovaný

nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, lebo v opačnom prípade by mohlo byť rozhodnuté, že
podmienečne odložený trest vykoná. Aj napriek nenapraviteľnému následku - usmrteniu poškodenej
pri dopravnej nehode, podľa názoru súdu vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestnej
činnosti nedbanlivostným konaním, pričom pri dopravnej nehode nebol ovplyvnený alkoholom, taktiež
neprekročil povolenú rýchlosť v obci; nie je potrebné ukladať nepodmienečný druh trestu ako navrhoval

prokurátor.Podľanázorusúduprevýchovnýúčeltrestusplníajpodmienečnýtrestodňatiaslobody2roky,
ktorý uložil obžalovanému. Súd zároveň uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky, pretože trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto rozsudku
sa dopustil v súvislosti s riadením motorového vozidla. Takto uložené tresty považuje súd za primerané,
dostatočnevystihujúcespoločenskúnebezpečnosťkonaniaobžalovaného,takétotrestysútiežpotrebné

na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.