Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/345/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201933
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov

JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: TANO CONTO, s.r.o., Podháj
57,97405BanskáBystrica,IČO:31592279,zast.Mgr.FrantišekPopper,advokát,sosídlomRudlovská
cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/467907/2013/4989
zo dňa 04.10.2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Daňový úrad Banská Bystrica (správca dane) ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.
9601403/5/3219913/2013/Šta zo dňa 01.07.2013 podľa § 68 ods. 6 v náväznosti na § 165b ods. 1
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej
hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 167 480,55 Eur a znížil tým nadmerný odpočet na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 1995 zo sumy - 167 771,52 Eur na sumu - 290,97 Eur.

Po podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane druhostupňový správny orgán

(žalovaný) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - správcu dane zo dňa 01.07.2013 podľa § 74
ods.4zákonač.563/2009Z.z.potvrdilrozhodnutímč.1100301/1/467907/2013/4989zodňa04.10.2013.

Žalovaný a správca dane vydali vyššie uvedené rozhodnutia po tom, ako predchádzajúce rozhodnutie
žalovaného zo dňa 26.05.2010 v tej istej veci (zníženie nadmerného odpočtu v daňovom priznaní za
obdobie január 1995 o sumu 5 045 519,- Sk - 167 480,54 Eur) zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom č.k. 23S/80/2010 zo dňa 15.12.2010.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na konanie a zistenia správcu dane v predchádzajúcom
konaní (pred zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu), ako aj na konanie a zistenia po zrušujúcom
rozhodnutíkrajskéhosúduzodňa15.12.2010.Uviedol,žesprávcadanezačaldňa10.03.1995užalobcu
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie január 1995, ktorá bola podľa § 25a) zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení pre rok 1995
a 1996 prerušená (z dôvodu podnetu na došetrenie opodstatnenosti nároku na odpočet dane podaný

orgánom činným v trestnom konaní) a správca dane pokračoval v prerušenej daňovej kontrole po
pominutí prekážok, pre ktoré bola prerušená (vydanie rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4To 96/2004
zo dňa 14.06.2005. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol zo dňa 20.06.2008, ktorý spolu
s výzvou na prerokovanie protokolu žalobca prevzal osobne dňa 26.06.2008. Žalobca nepodal písomnévyjadrenie k protokolu a protokol bol prerokovaný a doručený v zmysle § 15 ods. 12 zákona
č. 511/1992 Zb. dňa 09.07.2008. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že žalobca si uplatnil odpočet
dane v celkovej sume 5 045 519,- Sk (167 480,54 Eur) z faktúry č. 02/01/95 za prevod autorských práv

zo dňa 02.01.1995 využívania technologického postupu na základe zmluvy o prevode vlastníckych a
licenčných práv vynálezu v sume 20 000 000,- Sk z toho 25% DPH - 5 000 000,- Sk, ako aj z faktúry č.
01/01/95 zo dňa 02.01.1995 za nákup kancelárskeho nábytku a kancelárskej techniky v celkovej sume
227 594,- Sk, z toho 25% DPH - 45 519,- Sk. Obidve faktúry boli od dodávateľa X.. S. I. - JUSMAP,
Bottova 22, Martin. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal, že na

základe uvedených daňových dokladov - faktúr došlo ku kúpe kancelárskeho nábytku a kancelárskej
techniky, ako aj k uskutočneniu obchodnej transakcie vyplývajúcej zo zmluvy o prevode vlastníckych
a licenčných práv vynálezu zo dňa 02.01.1995, a preto mu nemohol vzniknúť ani nárok na odpočet
dane z dokladov, ktoré predložil (uvedené faktúry). V tejto súvislosti poukázal aj na výpoveď X.. S. I.
spísanú do zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade v Martine dňa 15.05.1995, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 3P/25/00 zo dňa 19.08.2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR

č.k. 3To/96/2004 zo dňa 14.06.2005, výsluch svedka X.. S. I. na Okresnom súde v Banskej Bystrici
č.k. PV 810/96 a vypočutie svedka X.. S. I. na Daňovom úrade v Rimavskej Sobote. V uvedených
výpovediach X.. S. I. poprel skutočnosť, že vyššie uvedené faktúry, z ktorých žalobca uplatnil odpočet
DPH vystavoval a taktiež poprel skutočnosť, že vystavoval výdavkové pokladničné doklady s tým, že
faktúry mal vystaviť sám konateľ spoločnosti žalobcu X.. X. J. a považoval tieto za sfalšované. Taktiež

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4To/96/2004 zo dňa 14.06.2005, ktorým Najvyšší súd
uznal konateľa spoločnosti TANO CONTO X.. X. J. za vinného, z dôvodu, že podal na Daňový úrad II. v
BanskejBystricidaňovépriznaniedanezpridanejhodnotyzajanuár1995,vktoromsi uplatnilnadmerný
odpočet dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 5 054 285,- Sk, pričom do tohto nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty zahrnul i nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 5 000 000,-

Sk za nákup vlastníckych a licenčných práv k vynálezu, ktoré mala spoločnosť TANO CONTO kúpiť
dňa 02.01.1995 od firmy X.. S. I. - JUSMAP za 25 000 000,- Sk a nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty vo výške 45 519,- Sk za nákup nábytku a kancelárskej techniky, ktorý mala spoločnosť TANO
CONTO kúpiť dňa 02.01.1995 od firmy X.. S. I. - JUSMAP za 227 594,- Sk, čo bolo doložené faktúrami
a príjmovými pokladničnými dokladmi, pričom ku kúpe vlastníckych a licenčných práv k vynálezu, ani ku

kúpe kancelárskeho nábytku a kancelárskej techniky v skutočnosti nedošlo. Podľa dôvodov citovaného
rozsudku 4To/96/2004, v prípade, ak by mu bol uplatnený nadmerný odpočet vrátený v plnej výške,
spôsobil by Slovenskému štátu zastúpenému Daňovým úradom II. v Banskej Bystrici škodu 5 045 519,-
Sk. Podľa výroku citovaného rozsudku konateľ spoločnosti žalobcu X.. J. spáchal s poukazom na § 88
Trestného zákona trestný čin neodvedenia dane a poisteného podľa § 148a ods. 1 a ods. 2 písm. a)

Trestného zákona. Uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu bol zrušený rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 3T/25/00 zo dňa 19.08.2004 v celom rozsahu podľa § 258 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku a X.. J. bol uznaný za vinného na podklade § 259 ods. 3 Trestného poriadku (rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici 3T/25/00 bol X.. J. uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane
podľa § 8 ods. 1, § 148 ods. 1 a 5 Trestného zákona - pokus trestného činu skrátenia dane).

Žalovaný v ďalej časti odôvodnenia poukázal na dôvody zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu č.k.
23S/80/2010 zo dňa 15.12.2010. V zrušujúcom rozsudku Krajského súdu bola riešená v prvom rade
námietka žalobcu - prekážka veci rozhodnutej (res iudicata, keď žalobca namietal, že vo veci už bolo
právoplatne rozhodnuté dodatočným platobným výmerom č. 851/23/4715/95/386 zo dňa 24.10.1995,

taktiež bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty dňa 24.10.1995 a bol vydaný protokol z čiastkovej
kontroly nadmerného odpočtu dane za január 1995 zo dňa 24.10.1995.

V rozhodnutí žalovaný podrobne popísal vykonané dokazovanie správcom dane po zrušujúcom
rozsudku krajského súdu zo dňa 15.12.2010. Jednalo sa najmä o výpoveď svedkov navrhovaných

žalobcom (X.. Q. C., X.. A. I., X.. T. K. - pracovníčky správcu dane), výpoveď konateľa žalobcu X..
X. J., ktorý bol konateľ v rozhodnom období roku 1995, zástupcu žalobcu JUDr. Františka Poppera,
nahliadnutie do trestného spisu X.. X. J., výzva na Okresnú a Krajskú prokuratúru Banská Bystrica,
výzva na Okresný a Krajský súd Banská Bystrica v trestnej veci X.. J.. Svedkom (pracovníčkam správcu
dane) boli predložené k nahliadnutiu: protokol z čiastkovej kontroly nadmerného odpočtu za zdaňovacie

obdobie január 1995 zo dňa 24.10.1995, rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi zo dňa 24.10.1995 a
dodatočný platobný výmer zo dňa 24.10.1995, o ktorých žalobca tvrdil, že sú právoplatné a preto nastala
prekážka veci rozhodnutej. X.. C. sa nevedela vyjadriť, na základe čoho boli uvedené dokumenty dňa
24.10.1995 vydané, pretože to bolo ešte v roku 1995 a nepamätá si, či kontrola nadmerného odpočtubola už právoplatne ukončená, trvala však na protokole zo dňa 20.06.2008. X.. I. uviedla, že v roku
1995 nepracovala na daňovom úrade a nevie sa vyjadriť k otázke doručovania, ani k predkladaniu
dôkazov zo strany žalobcu. V súvislosti s vypočutím svedka X.. K. správca dane uviedol a poznačil

to aj v úradnom zázname, že vypočutie sa neuskutočnilo, pretože opustila kanceláriu, keď v priebehu
čítaniapoučeniasvedkadošlokverbálnemunapadnutiusvedkynekonateľomkontrolovanéhodaňového
subjektu X.. J., ktorý napriek upozorneniam zamestnancov správcu dane neustále maril začatie výsluchu
svedka. Svedkyňa odmietla odpovedať na jeho výhražné otázky kladené v priebehu čítania poučenia.
Opustila miestnosť s tým, že takéto správanie a vulgarizmy znášať nebude, aj tak si na nič nepamätá,

pretože už ubehlo viac ako 17 rokov. X.. J. pred správcom dane uviedol, že doklady protokol z čiastkovej
kontroly, dodatočný platobný výmer a rozhodnutie o pokute z 24.10.1995 mu boli oznámené, k doručeniu
však nedošlo žiadnym spôsobom. Bol predvolaný na daňový úrad k X.. K. a tam mu boli ukázané tieto
doklady. Ďalej uviedol, že k týmto dokladom sa dostal z trestného spisu, originál nikdy nedostal. Taktiež
mu neboli doručené žiadne doklady súvisiace s vymáhaním. Uviedol aj to, že protokol z roku 1995
nebol prerokovaný, neexistuje o prerokovaní žiadny záznam, čoho dôkazom podľa neho je to, že v

protokole nie je uvedený ani dátum prerokovania protokolu. On neodmietol prerokovať protokol ale sa
len vyjadril, že s tým nesúhlasí a odmietol ho podpísať. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že daňová
kontrola v predmetnej veci začala dňa 10.03.1995 a ukončenie správca dane určil na deň 09.07.2008 (v
protokolezodňa20.06.2008),pretopodľajehonázorupredmetnákontrolatrvalaviacako7rokov,nebola
vykonaná v zákonnej lehote a takto získaný protokol je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom,

ktorý nemôže byť použitý. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi pred správcom dane uplatnil
námietku premlčania v zmysle § 69 ods. 1 v spojitosti s § 85 ods. 1 a 3 daňového poriadku.

Správca dane ďalej uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že ani nahliadnutím do trestného spisu X.. X.
J. nenašiel dôkazy o tom, že správca dane doručil protokol z čiastkovej kontroly, dodatočný platobný

výmer a rozhodnutie o pokute zo dňa 24.10.1995 X.. X. J. ako konateľovi spoločnosti TANO CONTO,
s.r.o. Taktiež nenašiel žiadne dôkazy o tom, že by uvedené doklady boli právoplatné a ani žiadne
dôkazy o vymáhaní nedoplatku v sume 5 045 519,- Sk (167 480,54 Eur). K výpovedi X.. J., že odmietol
protokol podpísať, poukázal na ustanovenie § 15 ods. 7 zákona č. 511/1992 v znení platnom pre rok
1995 s tým, že v prípade, ak by bolo došlo k prerokovaniu protokolu dňa 06.11.1995 správca by v

protokole uviedol dátum jeho prerokovania a uviedol by aj skutočnosť, že konateľ daňového subjektu
odmietol protokol podpísať. Podľa žalovaného aj správcu dane uvedené rozhodnutie o uložení pokuty
a dodatočný platobný výmer z 24.10.1995 nikdy neboli žalobcovi doručené, čo znamená, že sa nestali
právoplatnými a na základe nich nebola uložená žiadna povinnosť. O tom svedčí aj skutočnosť, že
tieto dokumenty získal Ing. Kovanda z trestného spisu. Poukázal aj na ustanovenie § 30 ods. 1 a ods.

9 zákona č. 511/1992 Zb. V danom prípade správca dane nedisponuje žiadnym dôkazom o doručení
dokladov zo dňa 24.10.1995, a preto dôkazné bremeno preukázania doručenia týchto písomností je
na žalobcovi, ako aj preukázania bezdôvodného odmietnutia podpisu. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
správca dane vo vyrubovacom konaní preukázal, že dodatočný platobný výmer a rozhodnutie o pokute
zo dňa 24.10.1995 nie sú právoplatné a na základe nich nezačalo ani exekučné konanie. Daňová

kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote, aj keď bola začatá v roku 1995. V tomto roku
však bolo konanie prerušené, a to až do doby došetrenia opodstatnenosti nároku na odpočet orgánmi
činnými v trestnom konaní. Prerušená lehota začala opäť plynúť právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho
súdu 4To/96/2004 zo dňa 14.06.2005. Správca vykonal daňovú kontrolu, ktorú ukončil v roku 2008
protokol zo dňa 20.06.2008, ktorý žalobca spolu s výzvou na prerokovanie prevzal dňa 20.06.2008,

protokol bol prerokovaný a doručený v zmysle ustanovenia § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. dňa
09.07.2008). Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa podľa žalovaného považuje za úkon smerujúci
na vyrubenie dane (§ 45 ods. 2). Vychádzajúc z ustanovenia § 45 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
účinnom do 01.09.1999, právo vyrubiť daň alebo priznať daňový odpočet za január 1995 by zaniklo v
roku 1998. Trojročná lehota na zánik práva vyrubiť daň bola prerušená a opäť začala plynúť v roku 2005,

keď pominuli dôvody prerušenia konania. Pred uplynutím trojročnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň
(rok 2008) správca dane vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručenie protokolu o
daňovej kontrole (09.07.2008). V súlade s prechodným ustanovením § 110a zákona č. 511/1992 začala
od konca roka 2008 plynúť nová päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň, ktorá uplynie v roku 2013.

Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vecné plnenie z predložených faktúr
od dodávateľa X.. S. I. - JUSMAP Martin nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné
a stotožnil sa so záverom správcu dane, že deklarované dodania tovarov a služieb sa ukázali len ako
formálne. Správca dane preto v súlade s ustanovením § 18 ods. 1 a 3 zákona o DPH v platnom znenípre rok 1995 znížil uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie
obdobie o sumu 167 480,55 Eur (5 045 519,- Sk). K námietke žalobcu v odvolaní, keď žalobca poukázal
na list vydaný Daňovým úradom Banská Bystrica I., adresovaný Okresnému súdu Banská Bystrica k

č.k. 16C/116/1995, na základe ktorého žalobca tvrdil, že z listu jednoznačne vyplýva, že aj správca dane
považoval daňovú kontrolu nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 1995 za ukončenú,
tak žalovaný uviedol, že list - podanie na Okresný súd Banská Bystrica k č.k. 16C/116/1996 bol
vydaný v tom čase aktuálnym správcom dane - Daňovým úradom Banská Bystrica 1. Nový správca
dane síce v uvedenom liste uviedol, že daňová kontrola bola ukončená, ale z predloženého spisového

materiálu jednoznačne vyplýva, že predmetná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január 1995
bola začatá dňa 10.03.1995 bola prerušená až do doby došetrenia opodstatnenosti nároku na odpočet
dane orgánmi činnými v trestnom konaní. Vydaný dodatočný platobný výmer a rozhodnutie o pokute zo
dňa 24.10.1995 nenadobudli právoplatnosť a na základe nich nenastali žiadne právne účinky, pričom
správca dane na základe uvedených rozhodnutí nevykonal exekučné konanie. K tvrdeniu žalobcu, že
bol oboznámený dňa 06.11.1995 s obsahom protokolu z čiastkovej kontroly, s dodatočným platobným

výmerom a rozhodnutím o pokute zo dňa 24.10.1995 zamestnancom správcu dane X.. K. žalovaný
rovnako ako správca dane opätovne uviedol, že táto skutočnosť z predloženého spisového materiálu,
ani z protokolu z čiastkovej kontroly zo dňa 24.10.1995 nevyplýva, v prípade, že by k tejto skutočnosti
došlo, správca dane by v protokole uviedol dátum jeho prejednania, resp. by spísal zápisnicu, prípadne
úradný záznam o tom, že žalobca bol s predmetnými písomnosťami oboznámený. Poukázal aj na

vyjadrenieX..J.naústnompojednávaní,že„dodatočnýplatobnývýmerarozhodnutiezodňa24.10.1995
sa právoplatnými nestali, a preto nemohli nastať ani účinky voči daňovému subjektu, čoho dôkazom
je aj to, že daňový úrad ani nič nevymáhal ...“. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu s poukazom na prílohu
č. 2 k odvolaniu (tretia strana protokolu), že o vôli správcu dane doručovať predmetné písomnosti
daňovému subjektu svedčí aj ručne písaná poznámka správcu dane o preverovaní výpisu z obchodného

registra žalobcu z dôvodu zmeny sídla daňového subjektu (poznámka poznačená na tretej strane prílohy
k protokolu predloženej žalobcom k odvolaniu) uviedol, že z tejto poznámky nie je zrejmé kto a v
akom období predmetnú poznámku na protokol napísal, pričom správca dane ani žalovaný nedisponuje
takýmtoprotokolom. Spisovýmateriálobsahujelenprotokolzodňa24.10.1995bezuvedenejpoznámky.
Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že správca dane nemal dostatočne zistený skutkový stav

vo veci uskutočnenia plnení z predmetných faktúr z januára 1995, pretože zo spisového materiálu je
podľa žalovaného zrejmé, že správca dane preveroval deklarované zdaniteľné plnenia tak, ako je to
podrobne uvedené aj v rozhodnutiach. K žiadosti žalobcu, aby bola opätovne vypočutá ako svedok
X.. T. K.O. uviedol, že túto požiadavku považuje za bezpredmetnú, pretože X.. K. sa dňa 27.11.2012
dostavila k správcovi dane, správca mal záujem vypočuť X.. K. ako svedka, avšak X.. J. toto vypočutie

svedka svojim konaním zmaril.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o
preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov prvého aj druhého stupňa, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. V žalobe, ktorá obsahovala v podstate rovnaké námietky ako odvolanie proti

prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 01.07.2013 žalobca opätovne, ako aj v predchádzajúcom konaní
(pred zrušujúcim rozhodnutím krajského súdu č.k. 23S/80/2010 z 15.12.2010) namietal skutočnosť, že
vo veci už bolo rozhodnuté (námietka res iudicata), t.j., že vo veci už bolo rozhodnuté právoplatným
dodatočným platobným výmerom č. 851/23/4715/95/386 + bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty
č. 851/23/4716/95/386 zo dňa 24.10.1995 a protokol z čiastkovej kontroly nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty č. 851/23/4717/95/386 taktiež zo dňa 24.10.1995. V žalobe poukázal na listinný
dôkaz z prílohy č. 1. k odvolaniu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 01.07.2013, a to list
Daňového úradu 1. Banská Bystrica zo dňa 03.06.1999 adresovaný Okresnému súdu v Banskej Bystrici,
označený ako oznámenie k č.k. 16C/116/1996. Z tohto listinného dôkazu podľa žalobcu jednoznačne
vyplýva, že samotný správca dane považoval daňovú kontrolu nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie

obdobie január 1995 za ukončenú a taktiež, že vo veci bolo rozhodnuté následnými rozhodnutiami
č. 851/23/4715/95/386 a č. 851/23/4716/95/386 zo dňa 24.10.1995, ktoré boli súčasťou protokolu.
Žalobca citoval vetu z uvedeného listu daňového úradu, v zmysle ktorej bola za obdobie január 1995
vykonaná kontrola oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu (predmetom ktorej bola aj faktúra č.
2/01/95, ukončená protokolom č. 851/23/4714/95/386. Čo sa týka doručovania predmetných písomností

(dodatočný platobný výmer, rozhodnutie o pokute a protokol zo dňa 24.10.1995) žalobca uviedol, že bol
oboznámený s ich obsahom zamestnancom správcu dane Ing. K. na pojednávaní dňa 06.11.1995, o
ktorom síce nebol spísaný správcom dane záznam, ale protokol a rozhodnutia sú podpísané správcom
dane riadne v deň 24.10.1995. Došlo preto podľa žalobcu k prerokovaniu predmetného protokolu,ktorého súčasťou boli aj uvedené rozhodnutia. Preto tieto rozhodnutia (aj protokol) boli platné, nakoľko
boli žalobcovi riadnym spôsobom oznámené v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. O vôli
doručovať predmetné písomnosti žalobcovi svedčí podľa žalobcu aj ručne písaná poznámka správcu

dane o preverovaní výpisu z obchodného registra daňového subjektu z dôvodu zmeny jeho sídla, o čom
doložil k odvolaniu dôkaz označený ako príloha č. 2. - kópiu tretej strany protokolu zo dňa 24.10.1995.
Podľa žalobcu skutkový stav, ktorý uviedol jasne dokazuje, že vo veci bolo rozhodnuté už v roku 1995,
a teda námietka res iudicata bola a je dôvodná, preto vo veci už nebolo a nie je možné ďalej pokračovať.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že zotrváva aj na všetkých svojich doterajších tvrdeniach, argumentoch

a vyjadreniach, ktoré sa nachádzajú v správnom spise, v konaniach na ochranu osobnosti vedených na
Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 16C/116/96 a 16C/141/96 a v trestnom konaní vedenom na
Krajskom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3T/25/00.

Žalobca vytýkal žalovanému aj nedostatočne zistený skutkový stav vo veci uskutočnenia vecných
plnení z dodávateľských faktúr z januára 1995. Poukázal na prílohu č. 3. odvolania proti rozhodnutiu

prvostupňového orgánu zo dňa 01.07.2013 (fotokópia piatej strany vyjadrenia X.. I.) s tým, že X.. I.
(dodávateľ žalobcu X.. S. I. - JUSMAP Martin, v zmysle ktorej podľa žalobcu X.. I. potvrdzuje, že u
notára podpisoval zmluvu o prevode práv technologického postupu úpravy mastenca. Taktiež uviedol,
že dôkazom, ktorý preukazuje, že došlo k prevodu práv na žalobcu, je aj celý patentový spis vedený na
úrade priemyselného vlastníctva SR. Mal za to, že ak X.. I. podpísal zmluvu o prevode práv, uskutočnil

sa prevod práv, t.j. nastalo zdaniteľné plnenie, ktoré podliehalo aj dani z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu
žalovaný sa dopustil aj procesného pochybenia, keď nevykonal dôkazy napriek záväznému právnemu
názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici (rozsudok 23S/80/2010). Podľa žalobcu nebola vypočutá
rozhodujúca svedkyňa X.. K.. Skutočnosť, že X.. K. svojvoľne odišla z výsluchu nemožno dávať za vinu
X.. J., ktorý neviedol daňové konanie a nemohol tak ani prekaziť výsluch svedka.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrvával naďalej na všetkých dôvodoch svojho rozhodnutia,
ako aj na všetkých doterajších vyjadreniach a navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Žalovaný nesúhlasil
s názorom žalobcu, že vo veci námietky res iudicata už bolo rozhodnuté rozsudkom krajského súdu
23S/80/2010 a nesúhlasil ani s tým, že protokol z čiastkovej kontroly, dodatočný platobný výmer a

rozhodnutie o pokute všetko zo dňa 24.10.1995 sú platné. Skutočnosť, že žalobca bol s obsahom
uvedených dokumentov oboznámený nevyplýva z administratívneho ani z trestného spisu týkajúceho
sa X.. X. J. a ani zo samotného protokolu zo dňa 24.10.1995. V prípade, ak by správca dane žalobcu
oboznámil s predmetným protokolom bol by v zmysle ustanovenia § 15 ods. 7 zákona č. 511/1992
Zb. uviedol dátum jeho prerokovania. Z administratívneho spisu, ako aj z trestného spisu týkajúceho

sa X.. X. J. vyplýva podľa žalovaného, že protokol z čiastočnej kontroly nebol so žalobcom nikdy
prerokovaný a ani mu nebol nikdy doručený. Pooukázal v tejto súvislosti aj na výpoveď konateľa X..
J. na ústnom pojednávaní dňa 27.11.2012. Žalovaný ani správca dane nedisponuje žiadnym dôkazom
o doručení protokolu z čiastkovej kontroly, dodatočného platobného výmeru a rozhodnutia o pokute
zo dňa 24.10.1995 žalobcovi. Čo sa týka vydania vyššie uvedených dokumentov zo dňa 24.10.1995

žalovaný konštatoval, že boli vydané z dôvodu predbežného vyčíslenia škody v súvislosti s podaným
podnetomnaprešetreniepodozreniazospáchanéhotrestnéhočinuasnímsúvisiacimšetrenímorgánmi
činnými v trestnom konaní. Toto konštatovanie vyplýva aj zo skutočnosti, že zákon o správe daní v
platnom znení pre rok 1995 nepozná pojem „protokol z čiastkovej kontroly“. K predloženému dôkazu
k odvolaniu - list daňového úradu zo dňa 03.06.1999 adresovaný Okresnému súdu v Banskej Bystrici

žalovaný uviedol, že v čase začatia predmetnej kontroly za zdaňovacie obdobie január 1995 bol v
zmysle zákona č. 511/1992 Zb. miestne príslušný správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica II.
Počas výkonu a prerušenia predmetnej daňovej kontroly žalobca zmenil sídlo od 03.01.1996 a novým
správcom dane sa stal Daňový úrad Banská Bystrica I., ktorému bol delegovaný aj administratívny spis.
Nový správca dane po tom v liste Okresnému súdu Banská Bystrica uviedol, že daňová kontrola za

zdaňovacie obdobie január 1995 bola ukončená protokolom z čiastkovej kontroly zo dňa 24.10.1995.
Podľa vyjadrenia žalovaného však z predloženého administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že
predmetná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január 1995 začatá dňa 10.03.1995 bola prerušená
rozhodnutímoprerušenízodňa19.05.1995,ďalšímrozhodnutímoprerušeníkonaniazodňa21.06.1995
a rozhodnutím zo dňa 31.07.1996 do doby došetrenia opodstatnenosti nároku na odpočet dane orgánmi

činnými v trestnom konaní. Zo spisu taktiež vyplýva, že odpočet uplatnený žalobcom v daňovom priznaní
nebol v roku 1995 vrátený, ani v nasledujúcich rokoch, a to znamená, že protokolom z čiastkovej
kontroly zo dňa 24.10.1995 nebola predmetná daňová kontrola ukončená. K poznámke uvedenej v
protokole zo dňa 24.10.1995 (príloha č. 2 odvolania žalobcu) žalovaný uviedol, že z tejto poznámky nieje zrejmé kto a v akom období predmetnú poznámku na protokol napísal. Žalovaný ani správca dane
nedisponuje takýmto protokolom. Administratívny spis obsahuje len protokol zo dňa 24.10.1995 bez
uvedenej poznámky. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom

stave vo veci uskutočnenia plnení z predmetných faktúr z januára 1995. Podľa žalovaného vykonaným
dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že vecné plnenia z faktúr č. 01/01/95 zo dňa 02.01.1995 a
faktúry č. 02/01/95 zo dňa 02.01.1995 od dodávateľa X.. S. I. - JUSMAP Martin nenastalo a predložené
dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. K požiadavke o opätovné
vypočutie svedka X.. T. K. žalovaný uviedol, že správca dane mal záujem vypočuť svedka X.. K., avšak

X.. J., konateľ žalobcu toto vypočutie svojim konaním zmaril.

Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na podanej žalobe. Poukázal na to, že kontrola v danom
prípade bola zahájená v marci 1995 a bola uzatvorená spracovaním protokolu o daňovej kontrole. Pokiaľ
ide o daňové orgány, tak tento dôkaz o skončení daňovej kontroly využívali daňové orgány aj ako dôkaz
v trestnom konaní, za čo bol X.. J. aj odsúdený. K tvrdeniu žalovaného, že nerobil žiadne vykonávacie

konanie v súvislosti s rozhodnutiami z roku 1995 uviedol, že toto nevykonával len z toho dôvodu, že
zmeškal lehotu na výkon rozhodnutia. Považoval kontrolu v roku 2005 za duplicitnú a podľa neho išlo o
nové konanie. V danom prípade zotrvával na názore, že sa jedná o vec res iudicata, a že ide o duplicitné
konanie, na základe ktorého nemožno vydať nové rozhodnutie. Mal za to, že daňové konanie malo
byť prerušené len do ukončenia veci v trestnom konaní. V danom prípade sa pokračovalo v daňovej

kontrole po uplynutí troch rokov, čo považuje za nezákonné, nakoľko došlo k uplynutiu zákonnej lehoty
na pokračovanie daňovej kontroly. Takýto dôkaz považuje za nezákonný a nezákonná bola aj druhá
daňová kontrola. S poukazom na názor krajského súdu tvrdil, že mala byť vypočutá svedkyňa X.. K. a
táto nebola vypočutá.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že
rozhodnutia postup správnych orgánov v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu v
zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že žalobca si uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie január 1995 odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 5 045 519,- Sk (167 480,55 Eur) z dvoch
dodávateľských faktúr:
1./ č. 02/01/95 dodávateľa X.. S. I. - JUSMAP, Bottova 22, Martin zo dňa 02.01.1995za predaj autorských
práv k využívaniu technologického postupu úpravy mastenca na základe zmluvy o prevode vlastníckych

a licenčných práv vynálezu medzi X.. S. I. - JUSMAP a žalobcom v sume 25 000 000,- Sk, z toho 25%
DPH 5 000 000,- Sk a
2./ č. 01/01/95 dodávateľa X.. S. I. - JUSMAP Martin zo dňa 02.01.1995 za predaj kancelárskeho nábytku
a kancelárskej techniky v sume 227 594,- Sk, z toho 25% DPH 45 519,- Sk.

Vo veci rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 851/230/47968/2008/Pař dňa 15.07.2008
tak, že v zmysle § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. žalobcovi znížil nadmerný odpočet v daňovom
priznaní za obdobie január 1995 o sumu 5 045 519,- Sk (167 480,54 Eur) a priznaný mu bol nadmerný
odpočet v sume 8 766,- Sk (290,97 Eur). Nadmerný odpočet mu nepriznal s poukazom na ustanovenia
§ 18 ods. 1 a § 18 ods. 3 zákona č. 222/1992 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pričom vychádzal zo zistení

v priebehu daňovej kontroly, z predložených dokladov od žalobcu, z vyjadrenia dodávateľa žalobcu
X.. S. I. a z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4To/96/2004 zo dňa 14.06.2005. Podľa správcu
dane žalobca nesplnil zákonné podmienky na uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty z faktúry č.
02/01/95 zo dňa 02.01.1995 a z faktúry č. 01/01/95 zo dňa 01.01.1995, obidve od dodávateľa X.. S. I. -
JUSMAP, pretože bolo preukázané, že ku kúpe práv a vecí uvedených vo faktúrach nedošlo.

Toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č.
I/221/16506-93899/2008/990325-r zo dňa 06.04.2009. Voči rozhodnutiam podal žalobca žalobu, o
ktorej rozhodol krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/71/2009-39 zo dňa 30.09.2009
tak, že žalobu žalobcu zamietol. Najvyšší súd SR ako odvolací súd rozsudkom č.k. 6Sžf/1/2010

zo dňa 21.04.2010 zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, že rozhodnutie
žalovaného č. 1/221/16506-93899/2008/990325-r zo dňa 06.04.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie pre nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia správneho orgánu - žalovaného, keď odvolací súd
zistil, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol „slovom“ nesprávne uvedenú sumuzníženého nadmerného odpočtu, čo malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre neurčitosť
a nezrozumiteľnosť výroku.

Po zrušení rozhodnutia Najvyšším súdom žalovaný vo veci odvolania žalobcu opätovne konal a rozhodol
rozhodnutím č. I/221/16506-66858/2010/990325-r zo dňa 26.05.2010. Týmto rozhodnutím žalovaný
opätovne potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.07.2008, ktorým správca
dane v zmysle § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie január 1995 o sumu 167 480,54 Eur. Žalovaný sa v rozhodnutí

stotožnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia zo dňa 15.07.2008 s tým, že vykonané dokazovanie
preukázalo,ževecnéplneniazpredloženýchfaktúrnenastali,predloženédôkazy(faktúry)saukázaliako
nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov a služieb sa ukázali
len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na výpoveď
Ing. S. I. spísanú do zápisnice o ústnom pojednávaní na Daňovom úradu v Martine 15.05.1995 a na
Daňovom úrade v Rimavskej Sobote, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3T/25/00 zo dňa

19.08.2004, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4To/96/2004 zo dňa 14.06.2005, výsluch svedka X.. S.
I. na Okresnom súde v Banskej Bystrici č.k. PV 810/96.

Aj proti tomuto ďalšiemu rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26.05.2010 podal žalobca žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. O žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k.

23S/80/2010 dňa 15.12.2010 tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.05.2010, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.07.2008 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b) a c)
O.s.p. a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že vo veci kontroly za zdaňovacie
obdobie január 1995 bolo už raz právoplatne rozhodnuté, keďže už existoval právoplatný dodatočný
platobný výmer č. 851/23/4715/95/386 zo dňa 24.10.1995, existovalo aj rozhodnutie o uložení pokuty

č. 851/23/4716/95/306 zo dňa 24.10.1995 a protokol z čiastkovej kontroly nadmerného odpočtu dane
za január 1995 zo dňa 24.10.1995, čo považoval žalobca za prekážku veci rozhodnutej, a preto už
žalovaný ani správca dane neboli oprávnení vydať nové rozhodnutia týkajúce sa tej istej veci. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu č.k. 23S/80/2010, v danom prípade bol zistený rozpor medzi
tvrdeniami žalobcu a žalovaného v súvislosti s vydaním rozhodnutí zo dňa 24.10.1995, preto pre účely

vysvetlenia postupu správcu dane pri vydávaní predmetných rozhodnutí a protokolu z roku 1995 bolo
potrebné vypočuť svedkov navrhovaných žalobcom - pracovníkov správcu dane - X.. K., X.. C., pani I..
T. vypočuť konateľa spoločnosti X.. J. s tým, že správny orgán musí zadovážiť aj prípadne iné dôkazy a
vychádzať aj z obsahu trestného spisu. Taktiež mal žalovaný objasniť a preukázať skutočnosť ohľadne
nadobudnutia, resp. nenadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí z roku 1995.

Pozrušujúcomrozsudkukrajskéhosúduzodňa15.12.2010č.k.23S/80/2010správcadanerozhodnutím
zo dňa 01.07.2013 opätovne určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 1995 v sume 167 480,55 Eur (5 045 519,- Sk) a toto rozhodnutie potvrdil žalovaný rozhodnutím
zo dňa 04.10.2013 (žalobou napadnuté rozhodnutia).

Ako to vyplýva z obsahu žaloby, obsahovo zhodnej s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu
zo dňa 01.07.2013, žalobca opätovne ako v konaní pred zrušujúcim rozsudkom krajského súdu
23S/80/2010 namietal skutočnosť, že vo veci už existoval právoplatný dodatočný platobný výmer č.
851/23/4715/95/386, rozhodnutie o uložení pokuty č. 851/23/4716/95/386, obidve zo dňa 24.10.1995

a protokol z čiastkovej kontroly nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za január 1995 zo dňa
24.10.1995, čo považoval za prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Vo veci podľa žalobcu už nebolo
možné ďalej konať a rozhodnúť. Rozhodnutiu žalovaného vytýkal aj nedostatočne zistený skutkový
stav, keď tvrdil, že X.. I. potvrdil, že u notára podpisoval zmluvu o prevode práv technologického
postupu úpravy mastenca a došlo k prevodu práv s poukazom aj na patentový spis vedený na Úrade

priemyselného vlastníctva SR. Zdaniteľné plnenie, ktoré podliehalo dani z pridanej hodnoty podľa
žalobcu nastalo, ak X.. I. podpísal zmluvu o prevode práv a uskutočnil sa aj prevod práv. Žalobca vytýkal
žalovanémuajskutočnosť,ženevykonaldôkazy(vypočutiesvedkaX..K.)napriekzáväznémuprávnemu
názoru krajského súdu v zrušujúcom rozhodnutí. Poukázal aj na list vydaný Daňovým úradom Banská
Bystrica I. adresovaný Okresnému súdu Banská Bystrica k č.k. 16C/116/1995 (príloha č. 1 k odvolaniu),

z ktorého podľa žalobcu vyplynulo, že správca dane považoval daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie
január 1995 ukončenú a že vo veci boli vydané rozhodnutia zo dňa 24.10.1995. Na pojednávaní dňa
04.06.2014 namietal aj nezákonnosť rozhodnutí z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty na pokračovanie
daňovej kontroly (po skončení trestného konania proti konateľovi žalobcu).Z obsahu správneho spisu, ako aj z obsahu odôvodnení rozhodnutí žalovaného (aj správcu dane)
vyplynulo, že po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu č.k. 23S/80/2010 žalovaný (správca dane)

vykonal obsiahle dokazovanie (vypočutie pracovníkov správcu dane, konateľa a právneho zástupcu
žalobcu, zisťovanie od orgánov činných v trestnom konaní proti konateľovi spoločnosti žalobcu,
nahliadnutie do trestného spisu) a na rozdiel od predchádzajúceho súdneho konania vo veci
preskúmania rozhodnutí (23S/80/2010) doložil súdu aj originál správneho spisu. Aj keď pracovníčky
správcu dane (vypočuté ako svedkovia) v podstate nevysvetlili skutočnosti o vydaní rozhodnutí a

protokolu zo dňa 24.10.1995, súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu prekážky veci rozhodnuté (res
iudicata), keď podľa žalobcu vo veci už existujú právoplatné rozhodnutia správcu dane (platobný výmer
č. 851/23/4715/95/386 zo dňa 24.10.1995, rozhodnutie o uložení pokuty č. 851/23/4716/95/386 zo dňa
24.10.1995 a protokol z čiastkovej kontroly nadmerného odpočtu zo dňa 24.10.1995). V správnom
spise sa síce nachádzajú vyššie uvedené dokumenty zo dňa 24.10.1995 a sú opatrené pečiatkou
Daňového úradu II. Banská Bystrica s podpisom riaditeľky (protokol s podpisom X.. K.). V správnom

spise sa však nenachádzajú žiadne dôkazy o doručení citovaných rozhodnutí žalobcovi, (doručenky,
úradný záznam, dátum prevzatia, poznámka o doručovaní) ani poznámka o oznámení. Takéto dôkazy
sa podľa žalovaného nenachádzali ani v trestnom spise v trestnej veci proti konateľovi spoločnosti
žalobcu X.. J. (3T/25/00). V spise sa nenachádzajú ani prípadné odvolania podané proti citovaným
rozhodnutiam, aj keď žalobca tvrdil, že s nimi nesúhlasil. Taktiež nie je poznačená na uvedených

dokumentoch žiadna poznámka vo veci odmietnutia prevzatia. Uvedené rozhodnutia nie sú označené
ani doložkou o právoplatnosti, pričom na ich základe nedošlo ani k vykonávaciemu konaniu zo strany
správcu dane. Nemohlo ísť preto o riadne rozhodnutia vo veci, aj keď obsahove uvedené „rozhodnutia“
spĺňajú náležitosti rozhodnutí v správnom konaní. Aj žalobca (konateľ X.. J. vo svojej výpovedi po
zrušujúcom rozsudku Krajského súdu č.k. 23S/80/2010 uviedol, že tieto doklady mu boli iba ukázané a

oznámené, pričom dostal sa k nim iba z trestného spisu. Súd preto považoval zo hodnoverné vysvetlenie
žalovaného ohľadne vydania uvedených „rozhodnutí“ zo dňa 24.10.1995, tak, že išlo o dokumenty, ktoré
boli vydané z dôvodu predbežného vyčíslenia škody v súvislosti s podaným podnetom a šetrením pred
orgánmi činnými v trestnom konaní. Uvedené sa týka aj protokolu z čiastkovej kontroly nadmerného
odpočtu DPH za január 1995 s dátumom 24.10.1995 č. 851/23/4714/95/386. Protokol však nie je

rozhodnutím, ktoré by malo spôsobiť prekážku veci rozhodnutej. V súvislosti s uvedeným dokumentom
žalobca doložil v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu kópiu tretej strany tohto dokumentu, kde sa
nachádza poznámka, že spoločnosť žalobcu má zmenu sídla a je potrebné preveriť výpis z obchodného
registra. V správnom spise existuje iba uvedený dokument (protokol) bez tejto poznámky. Na dokumente
sa nachádza podpis za daňový úrad X.. K., kolónka s podpisom žalobcu je prázdna. Žalobca tvrdil

rovnako ako pri „rozhodnutiach zo dňa 24.10.1995, že bol s ním iba oboznámený X.. K., že s ním
ústne nesúhlasil, že nebol prerokovaný ani podpísaný. Predmetný protokol podľa názoru súdu nemožno
považovať za platný pre účely daňového konania, keďže z ničoho nevyplýva, že došlo k oboznamovaniu
žalobcu s jeho obsahom, nebol mu doručený ani doručovaný a ani nie je na ňom poznačená poznámka
o odmietnutí osobného prevzatia. V tejto súvislosti žalovaný správne poukázal na ustanovenie § 15 ods.

7, § 17 ods. 1 a ods. 4, § 30 ods.1 a ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení v rozhodnom období.
Vysvetleniu žalovaného, že ide iba o dokumenty vypracované pre účely trestného konania nasvedčujú
aj vydané rozhodnutia o prerušení konania, ktorými bolo konanie prerušené do skončenia trestného
konania. Jednalo sa o rozhodnutie správcu dane zo dňa 19.05.1995 a zo dňa 21.06.1995 v súvislosti
s podnetom na okresnú prokuratúru a rozhodnutie žalovaného o prerušení zo dňa 31.07.1996, ktorým

bolo prerušené konanie do skončenia trestného konania. Trestné konanie bolo právoplatne ukončené
rozsudkom Najvyššieho súdu 4To/96/2004 zo dňa 14.06.2005 a následne žalovaný (správca dane)
pokračoval v konaní tak ako bolo uvedené vyššie.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nezohľadnil dôkaz č. 1 predložený žalobcom k odvolaniu (list

Daňového úradu Banská Bystrica I. zo dňa 03.06.1999 adresovaný Okresnému súdu Banská Bystrica
k č.k. 16C/116/96 (strana 6 vyjadrenia žalovaného). Tento list mohol vychádzať z nesprávneho a
nedostatočného zistenia obsahu spisu novým miestne príslušným správcom dane - Daňovým úradom
Banská Bystrica I. Taktiež nebolo potrebné opakovane vykonať dokazovanie výsluchom svedka X..
K., pracovníčky správcu dane, naviac uvedená svedkyňa by sa zrejme na opakované predvolanie ani

nedostavila, keďže podľa úradného záznamu správcu dane zo da 27.11.2012 opustila miestnosť, kde
mala byť vypočutá s tým, že nebude znášať invektívy a vulgarizmy vznesené voči nej zo strany konateľa
spoločnosti žalobcu, pričom však uviedla aj to, že si už nič vo veci nepamätá.Čo sa týka vecnej stránky rozhodnutí, tak súd zastáva po preskúmaní veci rovnaké stanovisko
ako daňové orgány, a to že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď síce predložil dodávateľské
faktúry č. 01/01/95 a č. 02/01/95 obidve zo dňa 02.01.1995 od dodávateľa X.. S. I. - JUSMAP

Martin, avšak vierohodným spôsobom nebolo preukázané, že na základe predložených faktúr došlo
skutočne ku kúpe kancelárskeho nábytku a kancelárskej techniky a ku kúpe autorských práv využívania
technologického postupu na úpravu mastenca, Vykonaným dokazovaním a preverovaním zo strany
správnych orgánov (výpoveď X.. I. pred dožiadaným správcom dane - Daňovým úradom Martin dňa
29.03.1995,predDaňovýmúradomRimavskáSobotadňa26.05.2008,vypočutieX..I.vtrestnomkonaní

proti X.. J. č.k. 3T/25/00, výpoveď svedkov S. C., J. N. v trestnom konaní 3T/25/2000, odôvodnenie
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3T/25/00 zo dňa 19.08.2004 a odôvodnenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 4To/96/2004 zo dňa 14.06.2005 - všetko uvedené v úvodnej
časti tohto rozhodnutia) sa nepotvrdilo, že faktúry vystavil a dostal za ne zaplatené dodávateľ X..
I.. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie svojho predchádzajúceho rozhodnutia
v tejto istej veci č.k. 23S/115/2009 zo dňa 10.03.2010, ktoré bolo zmenené rozsudkom Najvyššieho

súdu SR č.k. 6Sžf/1/2010 zo dňa 21.04.2010 iba z formálnych dôvodov (nesprávne uvedená suma
zníženého nadmerného odpočtu slovom). Dôkaz, ktorý žalobca predložil k odvolaniu proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01.07.2013 ako príloha 3 (piata strana vyjadrenia X.. I. - bez
podpisu) nepotvrdzuje skutočnosti o tom, že predmetné faktúry vystavil a prijal platby Ing. I., pričom časť
výpovedebolaprávevsúladestvrdeniamižalovanýchsprávnychorgánovoneuskutočnenízdaniteľných

plnení, za ktoré si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Súd nemohol prihliadnuť na námietku prekročenia lehoty na vykonanie kontroly, ktorú námietku
vzniesol žalobca iba na pojednávaní dňa 04.06.2014 a neuplatňoval ju v žalobe. Taktiež nemohol

prihliadnuť ani na všeobecne, nekonkrétne označené námietky v žalobe, keď žalobca odkazoval na
všetky doterajšie tvrdenia, vyjadrenia a argumenty priebehu doterajšieho správneho konania, trestného
konania č.k. 3T/25/2000, a konania na ochranu osobnosti pred Okresným súdom Banská Bystrica
č.k. 16C/116/1996 a 16C/141/1996. Súd nie je totiž pokračovateľom správneho konania a predmetom
súdneho prieskumu môžu byť len námietky vznesené v žalobe, ktoré zároveň boli uplatnené aj v

odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutia. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve
riadi vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby
(§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p.) označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, uvedenie
dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Žalobca musí v žalobe
poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Absencia konkrétnych

žalobných dôvodov s uvedením konkrétnych porušení zákona správnymi orgánmi je vadou žaloby, ktorá
bráni vecnému vybaveniu v celom rozsahu. Súd preto reagoval v rozhodnutí iba na námietky žalobcu
vznesené v súlade s citovanými ustanoveniami občianskeho súdneho poriadku (§ 249, § 247 ods. 1
O.s.p.).

Na základe vyššie uvedených dôvodov a skutočností súd žalobu žalobcu zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať lenz dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.