Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214310
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116214310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Z. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. D. XXXX/XB, R., proti manželke: G. E., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XXXX/XB, R.,
zastúpená JUDr. Ivanou Slaninovou, advokátkou, Kollárova 34, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Trnava, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 12. septembra 2016, č.k. 21P/58/2016-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na mal. R. p o

t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov konania, na
čas po rozvode schválil dohodu rodičov maloletej R. o výkone rodičovských práv a povinností k nej
tak, že maloletá sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka je oprávnená a
povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka od 16.00 hod. každého nepárneho
kalendárneho týždňa do nasledujúceho pondelka do 16.00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa
a otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od pondelka od 16.00 hod.
každého párneho kalendárneho týždňa do nasledujúceho pondelka do 16.00 hod každého nepárneho

kalendárneho týždňa. Matka je povinná maloletú v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska otca a
otec je povinný maloletú v stanovenom čase prevziať v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú
v stanovenom čase odovzdať do osobnej starostlivosti otca a otec je povinný maloletú v stanovenom
čase odovzdať do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach.
Styk s maloletou súd neupravil, maloletej určil trvalý pobyt na adrese matky s tým, že matka bude
poberať daňový bonus na dieťa a prídavky na dieťa. Zároveň súd určil otcovi povinnosť s účinnosťou od

právoplatnosti rozsudku platiť na výživu maloletej R. sumu 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred do rúk matky. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ (ďalej otec maloletej ) sa
domáhal rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej R., nar. XX.X.XXXX
pochádzajúcej z manželstva. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní manželstvo účastníkov
konania rozviedol, a o úprave rodičovských práv a povinností schválil rodičovskú dohodu v časti do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň určil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej
R. sumu 200 eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky

k rozvodu manželstva účastníkov. Ich vzťahy v manželstve sú tak hlboko a vážne rozvrátené, že
manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Účastníci konania posledných šesť mesiacov spolu vôbec
normálne nekomunikujú, navrhovateľ prespáva v obývacej izbe a intímne spolu nežijú. Za hlavnú
príčinu rozpadu manželstva súd stanovil vzájomné citové odcudzenie účastníkov a nezáujem oboch oobnovenie manželského spolužitia. Súd vzhľadom k týmto skutočnostiam v súlade s ustanovením § 23
Zákona o rodine preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Účastníci konania ako rodičia maloletej
R. zhodne navrhli súdu, aby schválil ich dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletej R. tak, že maloletá sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, a to tak, že si rodičia
budú maloletú striedať v týždenných intervaloch. Ďalej sa dohodli na tom, že maloletá bude mať trvalý
pobyt na adrese matky, obaja rodičia budú oprávnení ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných
veciach. Keďže navrhnutá dohoda bola v záujme maloletej súd túto schválil. Predmetom konania tak
zostalo naďalej rozhodovanie o výške výživného otca na maloletú R.. Tu súd vec právne posúdil podľa

§ 62, § 75 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že matka maloletej a otec
maloletej žijú t.č. ešte v spoločnej domácnosti v byte, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve,
rovnako ako pozemok v chatovej oblasti na C. a osobné motorové vozidlo zn. Ford Fiesta. Čistý
priemerný mesačný príjem matky za obdobie od júla 2015 do júna 2016 je s daňovým bonusom 586 eur.
Čistá priemerná mesačná mzda otca za uvedené obdobie je 361,85 eur. Otec je jediným spoločníkom
spoločnosti C. s.r.o., R., a podľa rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 29.03.2016 sa vyčíslený zisk

za rok 2015 vo výške 30.260 eur rozdelí a preúčtuje tak ,že suma 30.260 eur bude vyplatená otcovi
maloletej ako spoločníkovi, z toho 14% odvedie do zdravotnej poisťovne ako podiel z dividend a 86%
sa prevedie na osobný účet ako čistý zisk za rok 2015 vo výške 26.023,93 eur. Obaja rodičia majú
dve vyživovacie povinnosti a to k plnoletému Z., ktorý je študentom na vysokej škole a k maloletej R..
S plnoletým Z. sa otec dohodol, že na jeho výživu mu bude prispievať sumou 100 eur mesačne. Za

odôvodnené náklady na maloletú R. súd považoval náklady v celkovej výške 376 eur mesačne a to
73 eur bývanie, 100 eur strava, 30 eur obedy, 16 eur softball, 30 eur oblečenie, 5 eur MHD, 15 eur
mobil, 20 eur školské potreby, poplatky, exkurzie, 30 eur vreckové, 25 eur výdavky súvisiace so športom
ako cestovné a ubytovanie, 15 eur drogéria, kozmetika, lieky, 17 eur dovolenky, tábor a darčeky. Keďže
preukázané čisté mesačné príjmy rodičov nie sú v porovnateľnej výške, nakoľko otec má čistý priemerný

mesačný zárobok vo výške štvornásobku čistého priemerného mesačného príjmu matky, súd mal za
to, že je potrebné určiť mu výživné na maloletú počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Neurčenie výživného by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách,
teda približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. V danej veci súd dospel k záveru, že určenie

výživného otca je dôvodné, vzhľadom k rozdielom medzi čistým priemerným mesačným príjmom otca
(2.529 eur ako priemerná mesačná mzda, t.j. 361,85 eur + rozdelený zisk spoločníka vo výške 26.093
eur : 12 mesiacov, t.j. 2.168,60 eur mesačne) a matky (586 eur). Výživné otca súd stanovil vo výške 200
eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané možnostiam a schopnostiam otca ako aj nákladom na
maloletú a postačujúce na to, aby bola matka počas času, keď bude mať maloletú vo svojej osobnej

starostlivosti schopná spolu s finančným podieľaním sa na výžive maloletej zo svojho príjmu a prídavkov
na dieťa uhrádzať náklady na maloletú počas zabezpečovania starostlivosti o ňu, nakoľko maloletá má
právopodieľaťsanaživotnejúrovniotcaajvčase,keďsabudenachádzaťvosobnejstarostlivostimatky.
Za odôvodnené náklady na maloletú súd považoval náklady uvedené v celkovej výške 376 eur, ak sa
od tejto sumy odráta prídavok na dieťa 23,52 eur, na zvyšnej sume by sa mali obaja rodičia podieľať

v polovici, t.j. 176 eur každý. Nakoľko však príjem matky predstavuje cca 1/4 príjmu otca, je potrebné,
aby približne v polovici na ňu pripadajúcich nákladov sa na týchto podieľa otec aj počas doby, kedy
bude maloletá v starostlivosti matky. Matka však v konečnom dôsledku žiadala, aby otec prispieval na
výživu maloletej nižšou sumou len 24 eur, nežiadala aby sa otec podieľal 1/2 zo sumy pripadajúcej na
ňu, preto súd návrhu matky vyhovel a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200

eur mesačne. Takto budú náklady na maloletú pokryté tak, že budú hradené z prídavku na dieťa v sume
23,52 eur, z výživného otca 200 eur a z výživného matky v sume 176 eur.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na maloletú R. v zákonom
určenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že navrhoval prispievať na výživu maloletej

sumou 100 eur, keďže staršiemu synovi, ktorý je plnoletý a vysokoškolák, prispieval rovnakou sumou
a tento s tým nemá problém. Sumu 200 eur len na výživné maloletej R. považuje za neprimerane
vysokú, keďže polovicu času zabezpečuje starostlivosť o maloletú on a dopraje jej všetko potrebné.
Prispievaním vyššou sumou by dochádzalo k zvyšovaniu životnej úrovne matky maloletej, na ktorú inak
bola v minulosti zvyknutá, nie však k zvyšovaniu životnej úrovne dcéry. Prvoinštančný súd uznal 376 eur

mesačne ako odôvodnené výdavky na maloletú. Má za to, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že pri
striedavej starostlivosti sa aj mesačné výdavky budú deliť a nebude ich znášať iba matka na vyrovnanie
životnej úrovne v ostatnom období, kedy bude maloletá v starostlivosti matky, považuje sumu 100 eur
mesačnezaprimeranú.Ďalšímdôvodomjeskutočnosť,žejehopríjemvobdobí,zktoréhosúdvychádzalbol mimoriadne zvýšený, bežne býva výrazne nižší, čo je zrejmé tiež z daňového priznania za rok 2014,
ktoré doložil do konania. Nedá sa nijako zaručiť, že tak výhodné zákazky ako sa mu podarilo získať
v roku 2015 získa aj v ďalších rokoch. Už teraz je zrejmé, že za rok 2016 takýto príjem nedosiahne

ani zďaleka. Pochopil by, ak by súd určil výživné v sume 200 eur pri odôvodnených výdavkoch 376
eur, ak by maloletá bola zverená do výlučnej starostlivosti matky. Výpočet, ktorý súd uviedol na strane
9 rozsudku opomenul fakt, že pri striedavej osobnej starostlivosti budú hradiť dcérine potreby obaja
rodičia, čiže na jej výdavkoch sa budú podieľať obaja rovnako a jej rovnako riešiť bývanie a stravovanie.
Čiže tým, že jej on naviac ešte uhradí sumu 200 eur, jeho vyživovacia povinnosť nekončí, ako sa to

snaží súd naznačiť v uvedenom výpočte. Naopak, v priebehu dvoch týždňov, čo bude dcéra v jeho
starostlivosti, sa bude podieľať na všetkých výdavkoch s dcérou spojených. Je tiež potrebné preskúmať
výšku výživného na maloletú R. z hľadiska, že poskytuje aj výživné plnoletému synovi Z., na ktorého
výživu bude prispievať mesačne 150 eur, na základe dohody a matka bude synovi poskytovať len
bývanie resp. stravu. Nakoľko je cez týždeň na internáte, v domácnosti matky bude prakticky len cez
víkendy. Súd tak nesprávne posúdil najmä jeho finančné možnosti a tiež finančnú situáciu matky. Je

presvedčený, že výživné vo výške 100 eur mesačne, ktorým má ako otec prispievať popri striedavej
starostlivostiomaloletúdostatočnevysokéna to,abypokryloajväčšiučasťnákladovmaloletejvobdobí,
v ktorom má byť v starostlivosti matky. Matka by mala hradiť polovicu potrieb maloletej pri striedavej
osobnejstarostlivostit.j.188eur,keďjejonprispejesumou200eur,takmatkasanavýživedcérynebude
podieľať a ešte jej zostane aj naviac. Matka maloletej zostala po rozvode bývať v ich spoločnom byte, on

bude nútený riešiť svoju bytovú otázku, tiež aj s ohľadom na potreby dcéry aby v byte mala samostatnú
izbu. Bude si tak musieť vziať úver a zadĺžiť sa. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie a určil otcovi výživné vo výške 100 eur mesačne, alternatívne zmenil tak, že určí bežné
výživné 100 eur mesačne a sumu presahujúcu toto bežné výživné, maximálne však do výšky 50 eur
mesačne ho zaviaže poukazovať na sporiaci účet pre maloletú.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že príjem otca v období rozhodnom
pre určenie výšky výživného predstavuje s vyplateným ziskom spoločnosti C. s.r.o. priemerný mesačný
príjem vo výške 2.168 eur, suma súdom určeného výživného vo výške 200 eur pritom predstavuje 9,2%
príjmu otca. Štandardne pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádza súd z príjmu povinného rodiča

v rozsahu 20-30%. Pokiaľ teda súd určil otcovi výživné vo výške 9,2% z jeho čistého priemerného
mesačného príjmu, je zrejmé, že v plnom rozsahu zohľadnil samotnú striedavú starostlivosť ako aj
existenciu druhej vyživovacej povinnosti. Dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch
svojich rodičov má právo podieľať sa na životnej úrovni bohatšieho rodiča aj v čase, kedy sa nachádza
v starostlivosti druhého rodiča. Matka má z riadneho pracovného pomeru priemerný mesačný príjem

586 eur. Má za to, že súd správne zhodnotil finančné možnosti otca. Obchodná spoločnosť C. s.r.o. je
životaschopná spoločnosť podnikajúca vo výnosnom predmete podnikania zameraným na stavebné
práce. V roku 2010 mala zisk 44.502 eur, v roku 2011 mala zisk 32.727 eur, v roku 2012 20.321 eur,
za rok 2013 vykázala stratu 80 eur, za rok 2015 mala zisk 30.259 eur. Otec maloletej je pritom jediným
spoločníkom, konateľom a zamestnancom tejto obchodnej spoločnosti a príjem spoločnosti sa rovná

jeho príjmu. Otec maloletej nie je schopný akceptovať fakt, že matka sa na výžive svojich detí nemôže
finančne podieľať v rovnakej miere ako on, keď jej zárobok predstavuje zhruba 1/4 jeho príjmu. Navyše
ani tvrdenie otca, že matka maloletej ostane bývať po rozvode manželstva v spoločnom byte, zatiaľ čo
on si musí bývanie zabezpečiť, nie je tak úplne pravdivý. Z predbežných rokovaní o vyporiadaní BSM
manželov totiž vyplýva, že otec bude súhlasiť s tým, aby si ponechala spoločný byt iba v prípade, ak ho

vyplatísumou20.000až30.000eur,vopačnomprípadebudetrvaťnainomriešení, keďženemázáujem
byť spoluvlastníkom bytu, ktorý by neužíval. Matka však uvedenú sumu nemá, takže vec bude musieť
riešiť takisto pôžičkou, predajom bytu alebo súdnou cestou. Súd správne vyhodnotil finančné možnosti
otca aj majetkové pomery matky. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporučil odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť.

5. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu uviedol, že počas trvania
manželstva zo svojho príjmu uhrádzal všetky poplatky spojené s užívaním bytu. Po rozvode manželstva

začal na spoločnom byte uhrádzať len polovicu energií a tiež naďalej kupuje stravu, drogériu do
domácnosti. Považuje za potrebné poznamenať, že matka maloletej ani zďaleka nie je v takej finančnej
tiesni ako sa snaží naznačiť. Vo svojom vyjadrení okrem financií od rodiny, ktoré jej boli darované v roku
2011 približne 15.000 eur a ktoré podľa jeho vedomostí zatiaľ neminula, má tiež úspory na sporiacomúčte v U., a.s., kde si sporí už niekoľko rokov a usporené financie tam posiela pravidelne každý mesiac.
Tvrdenia o tom ,že jej pomaly nevychádza ani na stravu považuje za absurdné a čisto účelové. Po
rozvode manželstva si zobral 90.000 úver s mesačnou splátkou vo výške približne 560 eur, keďže kúpil

3-izbový byt, menší nechcel, aby dcéra mala vytvorený dostatočný priestor. Byt zariaďuje, čo takisto
predstavuje ďalšie finančné náklady. Trvá na tom, že suma 200 eur, ktorou ho súd zaviazal platiť ako
výživné je neprimerane vysoká a nebude slúžiť svojmu účelu.

6. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že otec maloletej vo svojom podaní ani jedno zo svojich tvrdení

nepreukázal žiadnym dôkazom. Je zrejmé, že odmieta akceptovať fakt, že jeho dcéra má právo podieľať
sa na jeho životnej úrovni. Otec maloletej vo svojom vyjadrení uviedol, že je pánom svojho času, na
rozdiel od matky si sám určuje ako veľmi sa bude snažiť zarábať, koľko času bude práci venovať. Sám
sa rozhodol dorobiť si popri zamestnaní vysokú školu, čo ho určite muselo stáť nielen peniaze ale aj
množstvo času. Keďže bol otec pracovne vyťažený, ostávalo zabezpečenie chodu domácnosti primárne
na matke. Ťažko povedať, akoby táto domácnosť dopadla, keby sa matka taktiež rozhodla nevenovať

rodine a domácnosti ale chodila by po vínnych cestách, po výletoch, prípadne sa venovala zakladaniu
rôznych obchodných spoločností a budovaniu vlastnej kariéry. Životná úroveň otca je v porovnaní so
životnou úrovňou matky neporovnateľne vyššia a súdom prvej inštancie určená vyživovacia povinnosť
predstavuje iba 9,2% z mesačného príjmu otca. Otec zamlčal pred súdom skutočnosť, že od vydania
rozsudku súdu prvej inštancie sa zamestnal a že sa stal spoločníkom a konateľom aj ďalšej obchodnej

spoločnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti určenia výživného vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 21P/58/2016 je rozvod manželstva

účastníkov a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej R., nar. XX.XX.XXXX.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým na čas po rozvode manželstva a po zverení maloletej R. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, bolo určené otcovi prispievať na výživné maloletej R. sumou 200 eur

mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má
za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie určenia výživného, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym

skutkovýmzisteniampokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie určeniavýživného,pričom
sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v
celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust.
§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací

súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť.

11.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 Zákona
o rodine). Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného,
jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale

sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod.. Na strane
oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimivyživovaných osôb, a výška takéhoto výživného. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť
na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení,
kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada

najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné,
aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým
sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k

počte, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností.

12. Odvolací súd k dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie dodáva, že dospel takisto
k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku príjmov oboch rodičov maloletej. Pri určení
výšky príjmu sa vychádza z príjmu, ktorý rodičia dosiahli za obdobie predchádzajúce rozhodnutiu o
výživnom, u podnikateľov z posledného podaného daňového priznania. Otcov príjem tak predstavoval

sumu 2.500 eur a príjem matky sumu 586 eur. Maloletej odôvodnené výdavky boli vyčíslené sumou 376
eur mesačne, ktorú sumu rodičia žiadnym relevantným spôsobom nespochybňovali. Keďže je maloletá
v striedavej osobnej starostlivosti, tak osobnú starostlivosť ( varenie, pranie, návšteva lekára, odvoz do a
zo školy, krúžky, príprava na vyučovanie) jej rodičia poskytujú v rovnakom rozsahu, keďže sa v osobnej
starostlivosti striedajú v týždňových intervaloch. Na nákladoch spojených s odôvodnenými potrebami

dieťaťa by sa však mal otec podieľať vyššou sumou a to s prihliadnutím k výške príjmov rodičov, kde
príjem otca je niekoľkonásobne vyšší ako príjem matky. Zo sumy odôvodnených potrieb maloletej, keď
sa na ich úhradu použijú rodinné prídavky v sume 23 eur, výživné od otca 200 eur, zostane ešte na
matku suma vo výške 150 eur. Odvolací súd vzhľadom aj k týmto skutočnostiam taktiež nepovažoval
výživné v sume 200 eur určené otcovi za neprimerané.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko v zmysle § 57 CMP o

povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh a v danej
veci žiaden z účastníkov konania takýto návrh nepodal.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).