Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212228
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615212228.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová v právnej veci žalobcov: 1/ T. T.,

nar. XX.X.XXXX, 2/ N. T., nar. XX.X.XXXX a 3/ Y. T.Á., nar. X.X.XXXX, všetci bytom F. XXX, V., právne
zastúpení Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o. Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: ČSOB
poisťovňa, a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 30.000,- Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 30.000,- Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 15.000,- Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh žalobcu v 3. rade zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podali dňa 3.7.2015 na tunajšom súde návrh, ktorým sa dožadovali zaplatenia náhrady
škody vo výške 280,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy každý vo výške po 30 000,- Eur. Konštatovali,
že dňa 28.7.2012 okolo 22,35 hod. na ceste č. II/547 medzi obcami Margecany a Krompachy došlo
k dopravnej nehode osobného motorového vozidla ev. č. SL 175 AC, kedy vodič X. C. v dôsledku
neprispôsobenia rýchlosti vozidla svojím schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam,
ako aj neskorej korekcii riadenia pri prejazde ľavotočivou zákrutou zišiel s vozidlom mimo vozovku, čím
došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Následnou korekciou riadenia na nespevnenom

povrchu sa vozidlo nedostalo späť na vozovku a na strmom svahu vedľa vozovky došlo ku strate
kontaktu kolies s podkladom, nakloneniu vozidla a jeho následnému nárazu do porastu stromov. V
motorovom vozidle na mieste spolujazdca vpravo vpredu sedel T. T., ktorý v dôsledku dopravnej nehody
utrpel smrteľné zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol. Žalobcovia 1,2 uviedli, že boli rodičmi
nebohého, žalovaná 3 jeho sestrou.

Vzmysle§215ods.1písm.d/ods.4Trestnéhozákonaspoukazomnaust.§9ods.1písm.d/Trestného

poriadku bolo dňa 25.9.2012 Okresným riaditeľstvom PZ Sp. Nová Ves, odborom kriminálnej polície
vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania vo veci prečinu usmrtenia podľa ust. § 149 ods. 1, 2
písm. a/ Trestného zákona. Napriek tomu, že zavinenie dopravnej nehody bolo jednoznačne preukázané
tým, že vodič X. C. svojím konaním porušil dôležitú povinnosť uloženú mu v zmysle § 16 ods. 1 zákonač. 8/2009 Z.z., trestné stíhanie bolo neprípustné z dôvodu úmrtia vodiča na mieste nehody. Držiteľom
vozidla bol T. V., otec nebohého Y. V., ktorý bol taktiež spolujazdcom a ktorý tiež pri nehode zahynul. V
čase dopravnej nehody mal prevádzateľ motorového vozidla uzavretú poistnú zmluvu o zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel so žalovaným.

Poukázali na ust. § 853 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že občianskoprávne vzťahy pokiaľ
nie sú osobitne upravené týmto, ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré
upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Analógia legis sa používa ako forma aplikácie vtedy,

keď treba riešiť otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje
riešenie podobného prípadu. Právnym vzťahom zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na
osobnostných právach fyzickej osoby (§11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom
najbližšie právne vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného
(§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).

V prípade práva domáhať sa ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zdôraznili, že
ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv a je právne bezvýznamné,
či k takémuto zásahu došlo zavinene resp. nezavinene. Prevádzateľ zodpovedá objektívne a solidárne s
vodičom, ktorý porušil právnu povinnosť. Prevádzateľ motorového vozidla mal uzavretú poistnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel

so žalovaným a teda v čase nehody poistný vzťah trval. Poukázali na to, že v predmetnom konaní je
daná pasívna legitimácia žalovaného, ktorý bol v čase nehody poisťovateľom zodpovedného subjektu
(vodiča a prevádzkovateľa vozidla) v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na podporu svojich
tvrdení poukázali na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/116/2013 zo dňa

21.5.2014 a dali do pozornosti Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013 vo veci
C-22/12.

V konaní uplatnili náhradu škody vo výške 260,- Eur, ktorú žalovaný neoprávnene pri plnení krátil, ktorú
však následne vzali späť a preto uznesením 11C/309/2015-57 zo dňa 18.11.2015 súd konanie v tejto

časti zastavil.

Ďalej uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy a to každý po 30000,- Eur s odôvodnením že podľa ich názoru
prevádzkou motorového vozidla došlo k neoprávnenému zásahu do ich práv na súkromie, ako jedno z
osobnostných práv fyzickej osoby, zakotveného nielen v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale i

v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku
17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že právo na súkromie zahŕňa i
právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, keď súčasťou súkromného

života je tiež život rodinný zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými, a to bez ohľadu či spolu
žijú alebo nie, pričom protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva
na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Považovali za nesporné, že v tomto prípade daný
zásah predstavuje smrť syna a brata, pričom ide o zásah mimoriadne významný, veľmi hlboký, no
predovšetkým nereparovateľný. Konštatovali, že vzťahy medzi nebohým a nimi boli silné a intenzívne,

spoločne tvorili rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami, pričom
predmetná tragédia zasiahla do ich životov zásadným spôsobom a nenávratne tak pretrhla silné citové
väzby, v dôsledku čoho stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život. Do dnešného dňa v
dôsledku nečakanej smrti prežívajú pocity nervozity, úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku. Stratili možnosť
viesť s nebohým súkromný život, od jeho smrti sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným

s najbližších rodinných príslušníkov. Protiprávnym konaním vodiča, tak došlo k nezvratnej deštrukcii
medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov, a tým k zásahu do ich
osobnostných práv. Rodičia od útleho veku viedli syna k volejbalu, v ktorom sa tento vypracoval na
najlepšieho blokára na Slovensku v kadetskej kategórii. Celá rodina sa tešila, bola hrdá a žila pre
jeho úspechy vo volejbale. Nebohý pomáhal rodine nie len po finančnej stránke, ale i v starostlivosti

o bezvládnu a chorú starú matku. U žalovanej v treťom rade, sestry nebohého zanechala jeho smrť
neodstrániteľnú ujmu, ktorá sa prejavila i na jej psychickom stave, kedy u nej pretrváva strach založiť
si vlastnú rodinu, aby sa vyvarovala útrap, aké prežívajú rodičia. Žalobkyňa v 2. rade sa od smrti
syna vyhýba okoliu, odmieta chodiť do spoločnosti. Ako rodina prestali tráviť všetky sviatky, pretožetieto zintenzívňujú ich pocity utrpenia zo straty milovaného človeka. Vzniknutá trauma je z ich životov
fakticky neodstrániteľná, ničím nereparovateľná, je ju možné iba zmierniť. Z uvedeného je zrejmé, že
žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje

k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená nemajetková ujma na ich strane, ale ani žiadna
hmotná satisfakcia nemôže odčiniť dopad tejto tragickej udalosti, ale iba zmierniť jeho nemajetkovú
ujmu. Listom zo dňa 27.10.201 bol žalovaný oboznámený so vznikom nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, avšak tento listom zo dňa 30.10.2014 odpovedal, že nemajetková ujma sa nevzťahuje na plnenie
z povinného zmluvného poistenia s poukazom na argumentáciu Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.

zn. 4 Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2011, ktorú je však podľa ich názoru možné s poukazom na vyššie
uvedené rozhodnutie Krajského súd v Trnave považovať za prekonanú. Žalovaný dal ďalej do pozornosti
rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C22/12 a vyzdvihol odporúčací charakter rozhodnutia
na zakotvenie sporného odškodnenia do zákona č. 381/2001 Z.z..

V závere teda uviedli, že žalovaný naplnil všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za spôsobenú ujmu

podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. a teda žiadali aby
im bolo v celom rozsahu vyhovené.

Žalobcovia na pojednávaní žalobe zotrvali. Žalobca v 1. rade uviedol, že stratili syna, ktorého
vychovávali od malička, žil s nimi v spoločnej domácnosti. V čase úmrtia mal syn 20 rokov, pracoval, v

rámci svojich možností prispieval na chod našej domácnosti. V tom období žili v spoločnej domácnosti
on, manželka, syn, dcéra a svokra. On je zamestnaný, avšak manželka nepracuje, opatruje nevládnu
osobu. Obaja sa venovali k športu, preto aj syna viedli k športovým aktivitám. Boli to hodiny strávené na
tenisových kurtoch alebo na futbalovom ihrisku. V žiackom veku hral volejbal, bol členom volejbalového
klubu v Prešove, manželka ho každý deň vozievala na tréningy. Voľné chvíle trávili spolu v prírode,

bicyklovali. Cely život sa im potom ako im bolo zo strany polície oznámené, že syn sa stal obeťou
dopravnej nehody, zmenil naruby. Nemajú dňa, kedy by na tú udalosť nemysleli. Je to pre nich veľmi
ťažké. On ešte chodí do práce, takže sa snaží na to nemyslieť, ale manželka je doma, dennodenne so
svokrou, takže stále na to musí myslieť. Myšlienky na nehodu sa im vybavujú vždy, keď vidia pri ceste
autom kríž, alebo pri rôznych iných aktivitách, ktoré v minulosti robili so synom. Sviatky už radšej ani

neoslavujú.Meniny,narodeninysynazleznášajú.Manželkaodmietachodiťnaverejnosť,predtýmchodili
na rôzne spoločenské podujatia, do spoločnosti, na športové podujatia, teraz to manželka odmieta.
Keď ju niekde ťahá, tak ho odvezie autom, ale ona ísť odmieta. Stalo sa, že manželka išla na nákup,
stretla sa so známou, ktorá syna poznala z detstva a o nehode nevedela, opýtala sa jej, na to ako
sa má syn, či trénuje a tak manželka prišla domov úplne zničená. Čo sa týka dcéry, táto žila s nimi

v spoločnej domácnosti. Po skončení bakalárskeho štúdia sa venovala kynológii, chodila pracovať do
útulku, k tomuto viedla aj nebohého syna. Tento takto získal vzťah k zvieratám, najmä ku psom. Medzi
dcérou a synom bol 6-ročný vekový rozdiel, dcéra bola staršia. Dcéra so synom mali spoločné záujmy,
chodili spolu do prírody. Dcéra asi pol roka po nehode odišla zo zamestnania, zo spomínaného útulku,
odišla do zahraničia. Vyjadrila sa, že sa do budúcna nechce vydať ani mať deti, pretože nechce zažiť

niečo také, ako zažili oni. V čase kedy sa stala dopravná nehoda syn partnerku nemal, bol im vždy
nápomocný pri prácach v domácnosti. Žili v byte, pričom stavali dom, takže pomáhal aj pri stavebných
prácach. Po dostavaní domu sa taktiež podieľal na prácach pri ňom. Najmä manželka mala so synom
veľmi dobrý vzťah, vozila ho na tréningy, zúčastňovali sa na športových aktivitách, v tomto smere bola
rodina obmedzovaná práve svokrou, pretože jeden z nich vždy musel ostať s ňou.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že sa jej veľmi ťažko o celej tejto situácií hovorí, bola to pre nich rana pod
pás. Ona sa 12 rokov stará o ležiacu matku, počítali s jej odchodom, avšak nie s odchodom syna. Syn
hral volejbalovú extraligu v Prešove, bol v oblasti športu známy a novinári po nehode napísali obrovským
článkom do novín, že všetci traja účastníci dopravnej nehody pili. Syn nikdy nepil a to sa následne aj

preukázalo, pričom tie isté noviny zverejnili ospravedlňujúci článok o tom, že chlapci vypité nemali, ale
už iba malým písmom. Chodili za nimi novinári, čo bolo veľmi bolestivé. Manžel sa bál, že šoféroval
syn, ona však syna učila šoférovať, vedela že on šoféroval vždy veľmi opatrne. V deň nehody išiel po
spolu so spolubývajúcim z internátu po ďalšieho kamaráta do Gelnice. Tento následne motorové vozidlo
riadil. Rozhodli sa ísť za ďalšími kamarátmi a stala sa táto dopravná nehoda. Syn po skončení strednej

školy v Prešove, kde hral extraligu, prišiel do Košíc, avšak keďže sa nedohodol s klubom, našiel si prácu
vo firme Auto Kelly a začal pracovať. Býval aj s dcérou s nimi v domčeku, ktorý postavili. Ona opatrovala
svoju matku. Syn si na seba zarobil, nebol na nich odkázaný výživou. Ona syna porodila, bola pri jeho
prvých krokoch, učila ho bicyklovať, viedla k iným športom, pretože manžel chodil na turnusy, bol tojej "cicík", boli spojený cez pupočnú šnúru. Mala so synom veľmi dobrý vzťah, chodila na rodičovské
združenia, riešila jeho pubertálne problémy. Navštevoval štúdium v odbore kuchár - čašník, hral volejbal,
takže nemal čas chodiť do mesta. Po jeho smrti sa všetko zmenilo. Je to hrozné keď vojde do synovej

izby a táto je prázdna. Syn si zobral z útulku psíka, malého boxera, zamiloval sa do neho, teraz jej psík
ostal, prostredníctvom tohto psíka so synom komunikuje, rozpráva sa s ním. Ona sa synovi venovala,
čo sa týka plávania a volejbalu, ale aj pri učení. Vypracovávala mu na maturitu všetky otázky. Nedokáže
vzniknutú situáciu psychicky zvládnuť, stále sa jej to vracia. 25 rokov sa starala o dieťa, ktoré je zrazu
preč a nikto jej nedá odpoveď na to, prečo. Dcéra mala so synom veľmi dobrý vzťah, bol tam 6-ročný

vekový rozdiel, takže dcéra bola rozumnejšia, nehádali sa, nežiarlili na seba. Znáša všetko veľmi zle.
Odišla z práce v útulku a išla pracovať do Anglicka, pretože tu už nedokáže byť. Pri jednom z rozhovorov
povedala, že v dôsledku úmrtia brata nechce mať deti, že nechce prežívať taký strach aký prežívala ona.
Človek s deťmi od malička plánuje budúcnosť a v sekunde je všetko preč. Od smrti syna sa s manželom
oveľa menej rozprávajú, každý zalezie do svojej izby, resp. manžel do synovej a ona je s babkou. Každý
rodič by za dieťa obetoval aj život, dcéra sa vyjadrila, že keby mohla vymenila by svoj život za život

brata, žiadne peniaze ho nemôžu nahradiť.

Žalovaný uviedol, že čo sa týka žalobcami uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy táto bola odôvodnená
s poukazom na rozsudok Krajského súd v Trnave, ktorý vychádzal z právneho názoru JUDr. Rudolfa
Čirča, sudcu Najvyššieho súd SR, ako aj poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová

C-22/11. Na odôvodnenie nároku bolo použité odlišné stanovisko JUDr. Rudolfa Čirča, v ktorom vyslovil
nesúhlas s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bol v špecifikovanej časti zrušený
rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24.3.2009, sp. zn. 5Co/252/2008 ( uvedený v uznesení NS SR sp.
zn. 4Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2011. Poukázal na stanovisko vyjadrené v citovanom uznesení NS SR,
podľa ktorého sa v Občianskom zákonníku nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§442

a nasl. ), ktorá vymedzuje čo sa okrem iného pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje. Keďže zákon
č. 381/2001 Z.z. pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie,
čo sa odškodňuje, niet dôvodu škodu vymedzenú v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou
vyjadrenou v ust. § 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona. Chráneným predmetom teda nie je zásah do súkromia,
ktorého súčasťou je aj rodinný život. Odlišnosť nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka od

škody podľa § 420 a nasl. Obč. zákonníka potvrdzuje i ust. § 16 Občianskeho zákonníka, a teda podľa
súčasnej platnej právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením
blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. Obč.
zákonníka.Oskutočnosti,žesasúdyriadnenevyporiadalispoistnýmkrytímpodľa§4ods.2písm.azák.
č. 381/2001 Z.z. svedčí aj skutočnosť že pôvodne mal Krajský súd v Žiline i JUDr. Čirč za to, že citované

zákonné ustanovenie je potrebné vykladať extenzívne a eurokonformne, tak že náhradu nemajetkovej
ujmy je možné zahrnúť do pojmu " náklady pri usmrtení". Za extenzívny a eurokonformný výklad
tohto pojmu však považujú niektoré súdy skutočnosť, že náhradu nemajetkovej ujmy je možné zahrnúť
do pojmu "škoda na zdraví" a teda konajú contra legem, pretože im neprísluší vytvárať nový zákon.
Ďalej uviedol, že zákon č. 381/2001 Z.z. obsahuje i zoznam preberaných právnych aktov Európskych

spoločenstiev a Európskej únie, kde sú udávané aj Smernica Rady 72/166/EHS z 24.4.1972 a druhá
smernica Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 v znení smernice Rady 80/232/EHS z 14.5.1990. Rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ v prípade Hassová tiež odkazuje na smernice, ktoré sú v podmienkach slovenského
právneho poriadku vykazované ako plne harmonizované, podľa ktorých sa ustanovenia týkajúce sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidiel majú vykladať v tom zmysle, že

povinné zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovým vozidlom má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pre dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľnévsporevovecisamej.Keďžezákonč.381/2001Z.z.neriešinemajetkovú ujmujezrejmé,že
Slovenská republika s prísl. smernicami predmetný zákon harmonizovala tak, že náhradu nemajetkovej

ujmy neumožňuje a tak vnútroštátne právo neumožňuje uplatniteľnosť takéhoto inštitútu. Upozornil, že
ani v nemeckom zákone, obdobnom slovenskému zákonu č. 381/2001 Z.z., ktorý plne transponoval
uvedenéeurópskesmernice,niejeupravené odškodňovanienemajetkovejujmytypuochranyosobnosti
v prospech rodinných príslušníkov obetí dopravných nehôd. Pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že
Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová vychádzal z porovnania českej a slovenskej právnej

úpravy, pričom pre tento prípad bolo rozhodné české právo, ktoré však do svojho zákona o povinnom
zmluvnom poistení ako aj Občianskeho zákonníka, teda do svojho vnútroštátneho práva náhradu
nemajetkovejujmyzahrnulo.KeďževoveciHassováSúdnydvorEÚvosvojomodporúčacomstanovisku
eštepodmienilpoistnékrytienákladovnemajetkovejujmyspôsobenejblízkymosobámobetíusmrtenýchpri dopravných nehodách, pre prípad splnenia tejto podmienky na základe zodpovednosti poistenia za
škodu úpravou vo vnútroštátnom práve uplatniteľnom v spore vo veci samej, teda v zákone č. 381/2001
Z.z. nemohla vzniknúť pasívna legitimácia poisťovne v nárokoch pozostalých. O tom svedčí i rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/89/2013 zo dňa 26.6.2014.

Na pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že v slovenskej sudcovskej praxi sa vyskytujú už 2
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré jednoznačne vylúčili poisťovne PZP z konania o náhrade
nemajetkovej ujmy pre nedostatok ich pasívnej legitimácie, teda návrh žalobcov nie je v súlade so

závermi týchto rozsudkov. Čo sa týka záväznosti európskych smerníc vo vzťahu k zákonu o povinnom
zmluvnom poistení poukázal na to, že tieto smernice v žiadnom prípade nemajú priamy účinok na
rozhodovanie v konkrétnych veciach, kde sa rozhoduje o právach a povinnostiach súkromných a
právnických osôb. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci
Marshall,naktorýpoukázalivpísomnomvyjadrení.PokiaľbyajsarozsudokvoveciHaasovámalvtomto
prípade akceptovať, pôsobil by retroaktívne to znamená, že by zasahoval spätne do už existujúcich

vzťahov, lebo udalosť dopravnej nehody sa stala v roku 2012 a rozsudok vo veci Haasová bol vydaný
neskôr. Návrh nemôže byť hodnotený tzv. eurokonformným výkladom, pretože by odporoval princípom
právnej istoty, čo je nezlučiteľné s princípom právneho štátu, ktorý je deklarovaný v čl. 1 ods. 1 Ústavy
SR. Akýkoľvek výklad, ktorý by uznal poisťovňu v tejto veci za pasívne právne legitimovanú, by bol
výkladom contra legem a v súhrne by takýto výklad znamenali porušenie Ústavy SR. Dal do pozornosti

rozsudok Okresného súdu Bratislava 4 v obdobnej veci, ako aj odborný článok v časopise Národnej
banky SR Biatec, ktorý sa zaoberá analýzou účinkov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová
na aktuálnu súdnu prax. Navrhol, aby žaloba bola v celom rozsahu pre nedostatok pasívnej legitimácie
zamietnutá.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, uznesením Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, Sp. Nová Ves, ČVS:ORP-579/OVK-SN-2012
zo dňa 25.9.2012, úmrtným listom T. T., výzvou na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 27.10.2014,
vyjadrenie k výzve na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 30, oznámením o likvidácii poistenej udalosti
zo dňa 12.11.2012, oznámením o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti zo dňa 4.8.2014, obsahom

vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, Sp. Nová Ves,
ČVS:ORP-579/OVK-SN-2012 i ostatnými listinami, ktoré sú obsahom spisu z zistil nasledovný skutkový
stav:
Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, Sp. Nová
Ves, ČVS:ORP-579/OVK-SN-2012 súd zistil, že dňa 28.7.2012 okolo 22,35 hod. na ceste druhej

triedy č. 547 v kilometri 40,180 v úseku miernej ľavotočivej zákruty v smere z obce Margecany do
mesta Krompachy došlo k dopravnej nehode osobného motorového vozidla ev. č. SL 175 AC, kedy
vodič X. C. v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti vozidla svojím schopnostiam, stavu a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ako aj neskorej korekcii riadenia pri prejazde ľavotočivou zákrutou rýchlosťou
približne 110 km/hod. zišiel s vozidlom mimo vozovku, čím došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 1 zákona

č. 8/2009 Z.z.. Následnou korekciou riadenia na nespevnenom povrchu sa vozidlo nedostalo späť na
vozovku a na strmom svahu vedľa vozovky došlo ku strate kontaktu kolies s podkladom, nakloneniu
vozidla a jeho následnému nárazu do porastu stromov. V motorovom vozidle na mieste spolujazdca
vpravo vpredu sedel T. T., ktorý v dôsledku dopravnej nehody utrpel smrteľné zranenia, ktorým na mieste
nehody podľahol. Spolujazdec sediaci vzadu Y. V. taktiež utrpel mnohopočetné zlomeniny kostí lebky,

trupu a končatín a vodič X. C. devastačné poranenia hlavy, ktorým títo na mieste podľahli. Uznesením
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, Sp. Nová Ves, ČVS:ORP-579/OVK-
SN-2012 zo dňa 25.9.2012 bolo v zmysle § 215 ods. 1 písm. d/ ods. 4 Trestného zákona s poukazom
na ust. § 9 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa ust. §
149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákon zastavené ako neprípustné z dôvodu úmrtia vodiča na mieste

nehody.

ZúmrtnéholistuT.T.súdzistil,žetentodňa28.7.2012ajehoúmrtiejezapísanévkniheúmrtímatričného
úradu Obce V.a, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom X.

Z výzvy na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 27.10.2014 súd zistil, že žalobcovia oboznámili
žalovaného so vznikom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a vyzvali ho na plnenie vo výške po 30
tis. Eur t.j. spolu 90 tis. Eur.Z vyjadrenia k výzve na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 30.10.2014 žalovaný žalobcom odpovedal,
že nemajetková ujma sa nevzťahuje na plnenie z povinného zmluvného poistenia, pričom na podporu
svojich tvrdení poukázal na zákonné ustanovenia, ako aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR vyjadrené

v uznesení sp. zn. 4 Cdo/168/2009 zo dňa 20.4.2011.

Z oznámenia o likvidácii poistenej udalosti zo dňa 12.11.2012 súd zistil, že žalobcovi v 1. rade bolo
oznámené, že im bude vyplatená náhrada nákladov spojených s pohrebom 1015,33 Eur.

Z oznámenia o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti zo dňa 4.8.2014 súd zistil, že žalobcovi v 1.
rade bolo oznámené že im bude vyplatená náhrada nákladov spojených s pohrebom 1000,- Eur.

Podľa § 4 ods. 1-5 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom
uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky

nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa

odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Akideoškoduspôsobenúprevádzkoutuzemskéhomotorovéhovozidlanaúzemíinéhočlenskéhoštátu,
poškodenémusaposkytnepoistnéplnenievrozsahupoisteniazodpovednostipodľaprávnychpredpisov

členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe
poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho
štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného

členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na
ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Žalovaný vzniesol námietku vecnej pasívnej legitimácie v konaní, takže touto sa súd zaoberal prioritne.V zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla nie je výslovne upravený nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v

dôsledku usmrtenia pri dopravnej nehode, nezodpovedá to však smernici článku 3 Smernice Rady
72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov či článku 1 smernice Rady 90/232/
EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Obe smernice uvedené vyššie
zrušila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti, ktorá v zmysle svojho odôvodnenia č. 1 predstavuje kodifikáciu oboch
uvedených smerníc. Toto zrušenie sa stalo účinným v zmysle článku 29 smernice 2009/103/ES v spojení
s jej článkom 30 dňa 27. októbra 2009 a keďže dopravná nehoda, ktorá je predmetom prejednávanej
veci sa stala 28.7.2012, na prejednávanú vec sa použije Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2009/103/ES zo dňa 16.9.2009. Použitím eurokonformného výkladu pojmov "náhrada škody a škoda na

zdraví"vzmysleust.§4ods.1,2,4a§15ods.1zákonač.381/2001Z.z., opovinnomzmluvnompoistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému
účelu inštitútu povinného zmluvného poistenia sa z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah
do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou mot. vozidla v rámci náhrady škody odškodňuje aj
nemajetková ujma, ktorá bola v dôsledku nehody spôsobená pozostalým obete dopravnej nehody,

za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa ust. § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka
a ktorú je potrebné v širšom ponímaní považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/
zákona č. 381/2001 Z.z.. Táto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda spadá do rozsahu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
Aj z právnej úpravy poistenia občianskoprávnej povinnosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot.

vozidiel upravenú v Smerniciach Rady č. 72/ 166/EHS, 90/232/EHS a č. 2009/103/ES vyplýva,
že každý členský štát je povinný zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených
strán a potenciálnych obetí nehôd, aby škody a ujmy v oblasti povinného poistného krytia neostali
neuhradené. Táto zodpovednosť musí pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým

cestujúcim okrem vodiča vyplývajúcu z prevádzky vozidla, ako je to zrejmé z čl. 3 ods. 1 Smernice
72/166/EHS i čl. 1 Smernice 90/232/EHS. Osobám poškodeným v dôsledku havárie motorového vozidla
tým má byť zaručené poskytnutie poistného plnenia a priame právo podať žalobu proti poistiteľovi
zodpovednej osobe, pričom v zmysle citovaných smerníc sa za poškodeného považuje akákoľvek
osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu následkom dopravnej nehody, oprávnená na náhradu, pokiaľ ide

o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú mot. vozidlami. Zo znenia uvedených ustanovení vyplýva, že
je potrebné rozlišovať ako v prejednávanej veci, tak aj vo všeobecnosti v kontexte povinného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, medzi dvomi odlišnými právnymi
inštitútmi. Na jednej strane stojí občianskoprávna zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Na druhej strane stojí pokrytie tejto zodpovednosti povinným poistením. Tieto

dva právne inštitúty sú síce veľmi úzko spojené, ale zároveň sú upravené v práve Únie odlišným
spôsobom a v odlišnom rozsahu. Ako totiž rozhodol Súdny dvor povinnosť poistného krytia cestujúcich,
pokiaľ sa stali obeťami nehody spôsobenej vozidlami sa odlišuje od rozsahu ich odškodnenia. Zatiaľ
čo povinnosť poistného krytia je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Únie, odškodnenie sa
spravuje v zásade vnútroštátnym právom. V tejto súvislosti Súdny dvor už uviedol, že cieľom prvej,

druhej a tretej smernice nie je harmonizácia režimov zodpovednosti za škodu v členských štátoch
a že podľa súčasného práva Únie členské štáty môžu voľne upraviť režim zodpovednosti za škodu,
uplatniteľný na poistné prípady vyplývajúce z prevádzky motorových vozidiel. Členské štáty sú však
povinné zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu uplatniteľná podľa ich vnútroštátneho práva bola krytá
poistením v súlade s ustanoveniami uvedených smerníc. Tento eurokonformný výklad pojmu "náhrada

škody, škoda na zdraví" má oporu aj v Rozsudku Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 24.10.2013
vo veci Haasová C-22/12, kde bolo rozhodnuté, že článok 3 ods. 1 Smernice Rady č. 72/166/ EHS
z 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti,
čl. 1 Smernice Rady č. 84/5/EHS z 30.12.1983, o aproximácii právnych predpisov členských štátov

týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami, zmenenej Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a čl. 1 ods. 1 Smernice Rady č. 90/232/EHS z
14.5.1990, o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú motorovými vozidlami sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné zmluvné poisteniezodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej
ujmyspôsobenejblízkymosobámobetíusmrtenýchpridopravnýchnehodách,akjejnáhradunazáklade
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Ako už bolo vyššie uvedené obe vyššie uvedené smernice zrušila smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009, ktorou bolo vydané ich kodifikované znenie. Podľa
bodu 1 citovanej smernice o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidiel
a o kontrole plnenia povinností poistenia tejto zodpovednosti, Smernica Rady č. 72/166/ EHS z
24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti,
druhá Smernica Rady č. 84/5/EHS z 30.12.1983, o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami, tretia Smernica Rady
č. 90/232/EHS z 14.5.1990, o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2000/26/ES zo dňa 16. 5. 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, (štvrtá smernica o
poistení mot. vozidiel) boli opakovane podstatným spôsobom menené a doplnené. V záujme jasnosti a
prehľadnosti by sa/ mali tieto štyri smernice, ako aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/
ES zo dňa 11. 5. 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú Smernice Rady č. 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/
EHS a 90/232/EHS a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidiel kodifikovať.

Podľa čl. 3 posl. veta kapitoly I Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES, poistenie
uvedené v 1. pododseku povinne pokrýva škodu na majetku, ako aj ujmu na zdraví.

Podľa čl. 9 bod 1 kapitoly 3 citovanej smernice, bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek vyššie
poistné krytie, ktoré môže byť stanovené členskými štátmi, každý členský štát požaduje, aby boli
ujmy pre ktoré bude poistenie uvedené v čl. 3 povinné, prinajmenšom : a/ v prípade ujmy na zdraví
výška minimálneho krytia 1000000,- Eur na poškodeného alebo 5000000,- Eur na nehodu bez ohľadu
na počet poškodených, b/ v prípade škody na majetku 1000000,- Eur na nehodu bez ohľadu na

počet poškodených. Ak je to potrebné, môžu členské štáty stanoviť prechodné obdobie najneskôr do
11.6.2012, v priebehu ktorého prispôsobia svoje min. výšky poistného krytia sumám uvedeným v 1.
pododseku. Členské štáty, ktoré stanovia uvedené prechodné obdobie o tejto skutočnosti informujú
Komisiu a uvedú dĺžku trvania prechodného obdobia. Najneskôr do 11.12.2009 však členské štáty zvýšia
poistné krytie najmenej na polovicu úrovne ustanovenej v 1. pododseku.

Vzhľadom na kodifikované znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa
16. septembra 2009, je výklad podaný rozhodnutím Súdneho dvora aplikovateľný aj na tento prípad.
Paušálne vylúčenie náhrady nemajetkovej ujmy, o akú ide v prejednávanej veci, nie je zlučiteľné s
výkladom práva Únie v zmysle uvedeného rozhodnutia

Vkontextetohtostanoviskajesúdtohonázoru,žežalovanýakopoisťovňa,vktorejbolopoistenévozidlo,
ktoré spôsobilo predmetnú dopravnú nehodu, je vecne pasívnym účastníkom konania, pretože v zmysle
§ 4 a § 15 ods. 1/ zák. č. 381/2001 Z.z. je poisťovňa povinná plniť v dôsledku vzniknutej poistnej udalosti.

Podľač.15ods.1,2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávonaživot.Ľudskýživotjehodnýochrany
už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, máfyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a
deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa článku 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd publikovaného
pod č. 209/1992 Zb. právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť

života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného
činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.

Podľa článku 8 ods. 1 citovaného Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a
rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach publikovaného pod č.
120/1976 Zb. nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny,
domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu
proti takým zásahom alebo útokom.

V ustanovení § 11 OZ je daná úprava všeobecného osobnostného práva, ktorá má za svoj predmet
osobnosť ako celok, ako aj jej jednotlivé hodnoty tvoriace celistvosť - telesnú integritu (život, zdravie,
telo a jeho nedotknuteľnosť) a morálnu integritu (všetky formy osobnej slobody, fyzických osôb, ich
česť, dôstojnosť, súkromie, dobrá povesť a iné). K vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby
môže dôjsť vzhľadom na odlišnú povahu jednotlivých hodnôt osobnosti tvoriacich ich fyzickú a morálnu

jednotu rôznym spôsobom.
Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v predmetnom prípade sú:
- existencia ujmy ( spočívajúca v poškodení duševného zdravia žalobcov)
- porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon (spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej
za narušenie osobnostných práv žalobcov)

- príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich
súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do

práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká
ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma
postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová
(emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť
citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou

osobou.

Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ

hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto
právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v
prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah
do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávny konaním tretej osoby, následkom ktorého
je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom
úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv.
postmortálna ochrana) je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a
ak ich niet, o rodičov.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že protiprávnym konaním bolo zasiahnuté do práva na život syna
žalobcov v 1. a 2. rade a zároveň brata žalobkyne v 3. rade, do práva na súkromie a rodinný život
žalobcov, ktorý nastal momentom jeho smrti 28.7.2012 a ktorého následky v podobe rôznej formy citovej
ujmy (šoku, traumy, smútku a straty zo spoločenstva s blízkou osobou) u žalobcov stále pretrvávajú.Porušenie právnej povinnosti páchateľa dopravnej nehody bolo konštatované v uznesení Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, Sp. Nová Ves, ČVS:ORP-579/OVK-SN-2012
zo dňa 25.9.2012 napriek tomu, že trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa ust. § 149 ods. 1,

2 písm. a/ Trestného zákona bolo v zmysle § 215 ods. 1 písm. d/ ods. 4 Trestného zákona s poukazom
na ust. § 9 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zastavené ako neprípustné z dôvodu úmrtia vodiča
na mieste nehody. Konštatovaním porušenia právnej povinnosti je daná príčinná súvislosť medzi touto
nemajetkovou ujmou žalobcov ujmou a protiprávnym konaním.

Ochrane života sa v právnom systéme nielen Slovenskej republiky poskytuje maximálna ochrana, ktorej
hodnotu nie je možné vyčísliť žiadnou sumou. Smrť syna a brata žalobcov bola náhla, nečakaná a došlo
ňou k nezvratnej deštrukcii rodinných vzťahov. Zasiahla nebohého vo veku, kedy mal celý život pred
sebou, mohol realizovať svoje ambície v rámci osobného i pracovného života. Nebohý viedol v kruhu
svojej rodiny plnohodnotný život, venoval sa svojím záľubám, zvieratám, športu. Žil s rodičmi a sestrou
v spoločnej domácnosti, denne sa s nimi stretával, bol oporou pre rodičov, pomáhal v starostlivosti

o nevládnu starú matku, snažil sa rodine pomáhať aj finančne. Blízky vzťah mal i so sestrou, bol
jej dôverníkom, navzájom si rozumeli. Ako je zrejmé z výpovedí žalobcov 1,2 medzi nebohým a
žalobcamiexistovalisilnécitové,sociálne,kultúrneputávytvorenévrámciichrodinnéhoživota,spoločne
tvorili fungujúce rodinné spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. V dôsledku
nečakanej smrti nebohého žalobcovia dodnes zažívajú pocity smútku zo straty blízkeho človeka, pocity

nervozity, úzkosti, zúfalstva a šoku. Obaja rodičia nesú stratu dieťaťa veľmi zle, najmä žalobkyňa v 2.
rade ako matka, ktorá syna porodila a vychovala, sa od jeho smrti vyhýba okoliu, odmieta chodiť do
spoločnosti. Ako rodina prestali tráviť všetky sviatky, pretože tieto zintenzívňujú ich pocity utrpenia zo
straty milovaného človeka.

Užalovanejvtreťomrade,sestrynebohéhozanechalajehosmrťneodstrániteľnúujmu,ktorásaprejavila
i na jej psychickom stave, kedy u nej pretrváva strach založiť si vlastnú rodinu, aby sa vyvarovala útrap,
aké prežívajú rodičia. So situáciou sa vyrovnáva svojím vlastným spôsobom, izoláciou od domova a
spomienok pôsobením v zahraničí.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak samotné konštatovanie
porušenia osobnostných práv ako napr. práva na život, osobnú slobodu, bezpečnosť, práva na súkromie
a rodinný život nie je pre žalobcov dostatočným zadosťučinením. Preto priznal žalobcom právo na
náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu, pričom pre určení jej výšky prihliadol na spôsob, akým došlo
k protiprávnemu zásahu do osobnej integrity žalobcov, ako aj na závažnosť vzniknutej nemajetkovej

ujmy. Bol toho názoru, že u žalobcov vzniknutá trauma je z ich životov fakticky neodstrániteľná, ničím
nereparovateľná, je ju možné iba zmierniť. Žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ust. § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka nepostačuje k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená nemajetková
ujma na ich strane, ale ani žiadna hmotná satisfakcia nemôže odčiniť dopad tejto tragickej udalosti, iba
zmierniť jeho nemajetkovú ujmu. V závere teda súd konštatuje že nárok žalobcov 1-3 je odôvodnený.

Čo sa týka výšky finančného odškodnenia, tu u rodičov nebohého konštatuje, že výška požadovaného
odškodnenia sa súdu nejaví ako neprimeraná a neadekvátna vzhľadom na ich stratu a preto žalobe
žalobcov 1,2 v celom rozsahu vyhovel.

Čo sa týka nároku žalobkyne v 3. rade - sestry nebohého, súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že síce

§ 15 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatňovať náhradu nemajetkovej ujmy manželovi a deťom a
ak ich niet, jeho rodičom, ako príbuzným v priamom rade, avšak zákon treba vykladať podľa jeho obsahu
a účelu s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti. Žalobkyňa v 3. rade ako súrodenec
nebohého utrpela podobne ako rodičia neodstrániteľnú ujmu, ktorá sa prejavila i na jej psychickom
stave, kedy u nej pretrváva strach založiť si vlastnú rodinu, aby sa vyvarovala útrap, aké prežívajú

rodičia. Situáciu sa snaží vyriešiť doslova útekom z domova kde s bratom žili do zahraničia. Súd v
závere konštatuje, že i žalobkyňa v 3. rade si svoj nárok uplatnila zákonne, avšak na rozdiel od rodičov,
ktorým mal byť syn v staršom veku oporou a ktorý už ďalšie biologické deti pravdepodobne mať nebudú,
žalobkyňa v 3. rade je mladá, slobodná, má celý život a perspektívu pred sebou. Napriek prvotnému
šoku a pocitom straty a zúfalstva sa t táto postupne so situáciou vyrovná, založí si vlastnú rodiny, ktorej

členovia sa stanú jej najbližšími. Vzhľadom na uvedené teda súd jej nároku vyhovel, avšak iba čo do
sumy 15000,- Eur a v prevyšujúcej časti jej nárok zamietol.Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. §151 ods. 3 O. s.p., tak, že o trovách konania
súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. Ustanovenia odsekov

1,2 citovaného ustanovenia zákona platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.