Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/251/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200897
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200897.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: Mgr. J. A., bytom J., O. XX, odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o invalidný dôchodok, samosudkyňou
JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2014.
Krajský súd nepriznáva navrhovateľke náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2014, bol navrhovateľke podľa § 70
ods. 1, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, priznaný invalidný dôchodok od 06. 03.
2014 v sume 190,40 eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia v
Nitre, je navrhovateľka invalidná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok
poistenca vo veku nad 45 rokov je 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom
invalidity, t.j. dňa 06. 03. 2014, navrhovateľka získala 11376 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo

je 31 rokov a 61 dní, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok.
Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľke vznikol od 06. 03. 2014.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal.
roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v
rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. ako kal. roky,
pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kal. roky 1984-2013.
Osobné mzdové body v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel
úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného

vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorými boli ustanovené
sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky po roku 2002.
Všeobecný vymeriavací základ za kal. r. 2013 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná
všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012.
Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia
podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kal. rok osobný

mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet
priemernéhoosobnéhomzdovéhobodusavylúčiajpočetdníkal.rokaobdobiadôchodkovéhopoistenia.Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného
mzdového bodu, pripadajúca na túto časť kal. roka.
Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/88 Zb., ktorá sa hodnotí ako zamestnanie

v kal. roku 1985 - 212 dní, 1986 - 6 dní, 1987 - 29 dní, 1988- 340 dní, 1989 - 106 dní, 1993 - 24 dní,
1990 - 336 dní, 1993 - 340 dní, 1995 - 27 dní, 1996 - 95 dní, 1997 - 16 dní, 2000 - 57 dní, 2002 - 16
dní, 2003 - 19 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 22,8957.
V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 9792 dní dôchodkového poistenia, to znamená 26,8274

rokov dôchodkového poistenia. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového
poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,8535.
Podľa § 63 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v
hodnote nižšej ako 1 pripočíta sa v 2014 - 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného
osobného mzdového bodu. V súlade s vyššie uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového
bodu 0,8799.

Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok k 06. 03. 2014 navrhovateľka získala 11376 dní obdobia
dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok
do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
navrhovateľka dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 14. 10. 2028. V období od vzniku nároku na
invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 5336 dní, spolu s obdobím

dôchodkového poistenia 16712 dní, čo predstavuje 45,7864 rokov obdobia dôchodkového poistenia a
pripočítaného obdobia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 06. 03. 2014 je 10,2524 eur.
Suma invalidného dôchodku je 185,90 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej

dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný
osobný mzdový bod 0,8799 x 45,7864 rokov obdobia dôchodkového poistenia, spolu s pripočítaným
obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 x 45 % = 185,90 eur mesačne.
Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. od priznania dôchodku
o 4,50 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku stanovenú v § 1 písm. g/ Opatrenia

Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/12 Z. z.) na 190,40 eur mesačne.
Voči tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom
uviedla, že nesúhlasí s mierou poklesu, pretože predložila nález, ktorý potvrdil pozitivitu brucelozy,
v dôsledku čoho sa jej znížila práceschopnosť a kvalita života. Žiada o opätovné prehodnotenie
zdravotného stavu.

Na pojednávaní dňa 27. 10. 2014 navrhovateľka trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Predložila
nové lekárske nálezy - neurologický, CT, EKG, infekčné vyšetrenie, mikrobiologické. Nesúhlasila ani s
dátumom vzniku invalidity, ktorý bol stanovený dňa 06. 03. 2014. Žiada priznať invalidný dôchodok od
18. 11. 2013, t.j. od posledného dňa podpornej doby. Jej ochorenie jej postihuje celý organizmu, lekári
ju odmietajú liečiť, preto podala už dva podnety na príslušné orgány, ktoré boli skončené negatívne.

Požiadala o pomoc na prezidenta republiky, ktorý ju odkázal na ministerstvo zdravotníctva, kde jednala
s MUDr. J. a požiadala ho zabezpečenie antibiotickej liečby, ktoré jej odmietajú lekári podať.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie potvrdiť, vzhľadom
na závery posudkových lekárov ako aj doplnok posudkového lekára ústredia.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 250 l ods. 1 a nasl.

O. s. p., a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra, dňa 11. 03. 2014, podľa § 184 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.
a v súdnom konaní posudkový lekár sociálneho poistenia SP- ústredie Bratislava so sídlom v Nitre,
dňa 24. 09. 2014 a na žiadosť súdu dňa 09. 12. 2014. Obaja posudkoví lekári dospeli k zhodnému

záveru, že u navrhovateľky sa jedná o cervikalgia, dorzalgia s občasnou radikulopathiou C6 vpravo,
stav po prekonaní inej infekčnej choroby, polyartralgie, únavový syndróm, porucha špecifickej cerulárnej
imunity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár cervikalgiu, dorzalgiu s občasnou
radikulopathiou C6 vpravo podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. b/ a zvýšil percentuálnu mieru o
10 % za ostatné zdravotné postihnutia navrhovateľky. Posudkový lekár preskúmal rozsiahlu zdravotnú

dokumentáciu, vyšetril navrhovateľku a konštatoval, že táto trpí na viaceré zdravotné poruchy v popredí
s bolesťami v krčnej chrbtici, závratmi, tinitom a poruchou funkcie C chrbtice. Prítomné býva aj dráždenie
koreňa C5 vpravo. Pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie prislúcha miera poklesu 30 %, čo je horná
hranica rozpätia. Na ostatné zdravotné poruchy je táto miera navýšená o 10 %, na výslednú mieru 45%. Infekčné ochorenie nie je doriešené. Podozrenie na brucelózu sa jednoznačne nepotvrdilo. Prítomná
je porucha špecifickej bunkovej imunity, čo môže spôsobovať únavový syndróm a zvýšené teploty. Stav
je potrebné sledovať a diagnosticky doriešiť. V súčasnosti stanovená miera poklesu 45 % zodpovedá

zdravotnému stavu. Navrhovateľka môže vykonávať administratívne práce, na ktoré má kvalifikáciu,
bez ťažkej fyzickej námahy. Ani nové lekárske nálezy, ktoré predložila v súdnom konaní a ktoré posúdil
posudkový lekár dňa 09. 12. 2014, nemali vplyv na stanovenú mieru poklesu. Dátum invalidity dňa
06. 03. 2014 bol stanovený správne, bol zistený na základe EMG vyšetrenia, ktorý verifikoval ľahkú
axonopathiu v koreňovej distribúcii C6-I.

P r e t o navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú
činnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Mieraschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť u navrhovateľky je 45 %.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nárok na invalidný dôchodok
vzniká, ak poistenec sa stal invalidným a získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia

podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný
dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli
známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku súd nezistil a tieto

ani nevyplývajú z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom
vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré
si navrhovateľka sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. mája 2014 je vecne správne, a preto ho podľa § 250q
ods. 2 O. s. p. potvrdil.

Krajskýsúdrozhodolotrováchkonaniatak,ženavrhovateľkenepriznávatrovykonania,pretoževkonaní
nemala úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.